Predčasný pôrod, definovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako pôrod pred 37. týždňom tehotenstva, predstavuje významnú príčinu úmrtnosti novorodencov. Hoci medicína pokročila a dáva nádej na plnohodnotný život aj deťom narodeným s veľkým časovým predstihom, stále predstavuje výzvu pre novonarodené dieťa aj pre jeho rodičov. Okrem medicínskych aspektov má predčasný pôrod hlboký psychologický dopad na rodičov, najmä na matku, a býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti či traumy. Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým rodič pristupuje k svojmu dieťatku, a na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. Preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko postarať sa o mamu.
Čo je to predčasný pôrod a aké sú jeho príčiny?
Predčasný pôrod je definovaný ako pôrod, ktorý prebehne medzi 23. a 37. týždňom tehotenstva. V Európe sa pred týmto termínom narodí približne pol milióna detí ročne. Napriek pokroku v diagnostických a terapeutických metódach sa počet predčasných pôrodov nedarí znižovať a pokračuje trend zvyšovania počtu detí narodených s nízkou pôrodnou hmotnosťou, detí narodených po umelom oplodnení, viacpočetných pôrodov a zvyšuje sa priemerný vek matiek nad 35 rokov.
Príčiny predčasného pôrodu možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- Spontánny predčasný pôrod: Spustí sa sám, či už kontrakciami alebo odtečením plodovej vody pred 37. týždňom tehotenstva (predčasné prasknutie plodového vaku). Približne dve tretiny predčasniatok sa rodia týmto spôsobom.
- Lekárom vyvolaný predčasný pôrod: Lekári sa rozhodnú vyvolať pôrod alebo odporučia predčasný cisársky rez zo zdravotných dôvodov matky alebo dieťaťa.
V 50% predčasných pôrodov sa príčina nedá presne určiť. Medzi dokázané príčiny a rizikové faktory patria:
- Infekcie: Akýkoľvek systémový zápal alebo infekcia, vrátane infekcií ústnej dutiny, vagíny, maternice a obličiek.
- Cervikálne problémy: Nedostatočne uzatvorený alebo slabý krčok maternice.
- Stres: Intenzívny chronický psychický stres je schopný vyvolať predčasný pôrod. Ženy, ktoré stresovo prežívajú rôzne životné udalosti, majú až o 76% vyššie riziko predčasného pôrodu.
- Životný štýl matky: Fajčenie, užívanie alkoholu a drog počas tehotenstva.
- Sociálne a demografické faktory: Nízky vek matky (menej ako 18 rokov), vyšší vek matky (nad 35 rokov), nevhodné sociálno-ekonomické podmienky, prvé tehotenstvo alebo 5 a viac detí.
- Predchádzajúce tehotenstvá: Krátke obdobie oddychu medzi tehotenstvami (menej ako šesť mesiacov), predchádzajúci predčasný pôrod alebo potrat.
- Viacpočetné tehotenstvo: Vyššia záťaž pre maternicu.
- Zdravotné komplikácie matky: Preeklampsia (život ohrozujúci stav s vysokým krvným tlakom), slabý rast plodu, problémy s placentou (predčasné odlúčenie), maternicové malformácie, chronický stres, depresia, cukrovka, epilepsia, neliečené zápaly.
- Genetika: Anamnéza predčasných pôrodov v rodine.
- Vrodené vývojové vady plodu.
- Sexuálne prenosné ochorenia matky.
- Liečba neplodnosti: Zvyšuje riziko predčasného pôrodu.
- Ochorenie krčka maternice: Stav po konizácii (odstránenie predrakovinových zmien), spôsobený HPV vírusom.
Klasifikácia a klinické štádiá predčasného pôrodu
Zrelosť dieťaťa sa delí podľa gestačného týždňa:
- Extrémna nezrelosť: pod 28. týždeň tehotenstva
- Ťažká nezrelosť: 28. - 30. týždeň tehotenstva
- Stredná nezrelosť: 31.1 - 33. týždeň tehotenstva
- Ľahká nezrelosť: 34 - 36. týždeň tehotenstva
Delenie predčasne narodených detí podľa hmotnosti:
- Nízka pôrodná hmotnosť: 2499 - 1500 gramov
- Veľmi nízka pôrodná hmotnosť: 1499 - 1000 gramov
- Extrémne nízka pôrodná hmotnosť: 999 - 500 gramov
- Neuveriteľne nízka pôrodná hmotnosť: 499 a menej gramov
Klinické štádiá predčasného pôrodu:
- Partus praematurus imminens: hroziaci predčasný pôrod
- Partus praematurus incipiens: začínajúci predčasný pôrod (hrdlo maternice je zaniknuté, bránka je väčšia ako 3 cm)
- Partus praematurus in cursu: prebiehajúci predčasný pôrod (otváranie pôrodných ciest pokračuje, odteká plodová voda a časť plodu vstupuje do panvy)
- Defluvium liquoris amnialis praecox: predčasný odtok plodovej vody (začína odtokom plodovej vody bez kontrakcií maternice)
Nástrahy pri budovaní vzťahu po predčasnom pôrode
V ideálnych podmienkach je ľahšie byť mamou. Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa. Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu. Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie (spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.
Predčasný pôrod však pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy. Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby. Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice. Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia). Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche. Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa. Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Pocity po predčasnom pôrode: Normalizácia emócií
Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť. Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu. Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa.
Najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí:
- Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
- Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
- Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrútenie plánov do budúcnosti.
- Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
- Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácii s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
- Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.
Duševné zdravie rodičov – Vaše dieťa a vy
Ako si pomôcť: Tipy pre rodičov na lepšie zvládanie náročnej situácie
- Odborná pomoc: Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou. Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícii psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo využiť bezplatnú psychologickú pomoc ponúkanú združeniami ako napríklad Malíček.
- Pohyb: Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia). Pomôcť môže prechádzka, fyzická práca, alebo aj jednoduché vybehnutie po schodoch.
- Dych: Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie. Rôzne dychové cvičenia, ako napríklad riadené dýchanie (dlhý, hlboký výdych), sú nenáročné a účinné.
- Získať odstup: Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu - možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka. Pomôcť môžu aj príbehy iných rodičov predčasne narodených detí.
- Sociálne kontakty: Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine má priaznivý účinok na stres. Často je účinný aj kontakt so zvieraťom.
- Humor: Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov a prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania.
- Kompenzácia: Činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu a "urobiť si radosť", napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika.
Ako komunikovať s niekým v ťažkej situácii: Rady pre blízkych
- Vypočuť si druhého so záujmom a empatiou: Uznať jeho pocity. Napríklad: „Je to ťažká situácia, ako sa cítiš?“
- Mlčať, ak nevieme, čo povedať: Je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácii povedať.
- Fyzický kontakt: Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.
Kontakt koža na kožu: Ako pomôcť sebe a svojmu bábätku zároveň
Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch. Citlivý dotyk vylučuje u mamy aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky. Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia. Tento kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom. U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju. U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.
Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť. Po prepustení do domácej starostlivosti ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje. Bábätko stačí vyzliecť do plienočky, položiť si ho na svoju nahú hruď a prikryť dečkou.
Čo (ne)hovoriť rodičom predčasniatka: Empatia a podpora
Skúsenosť s predčasným pôrodom je neprenosná. Všetko, čo cíti rodič, je v poriadku. Pocit viny, že sa narodilo predčasne, závisť voči tým, ktorí rodili „normálne“, pocit nespravodlivosti, hnev, smútok z odlúčenia, hanba z neschopnosti vytvoriť si citové puto k bábätku, stres zo špeciálnej starostlivosti - to všetko sú primerané pocity na neštandardnú situáciu.
Čo môžeme rodičom povedať:
- „Mrzí ma, čím si práve prechádzaš. Ak by si čokoľvek potreboval/a, som tu pre teba.“
- „Chápem, že si smutný/á, že sa hneváš, že sa bojíš…“
- „Vidím, že sa trápiš. Môžem ti nejako pomôcť?“
- „Pokojne si poplač, som tu s tebou.“
- „Musí to byť pre teba ťažké. Čo by ti pomohlo?“
Čo nehovoriť:
- "Musíš byť silný/á, bábätko to cíti." Pocity sa nedajú ovládať vôľou. Je možné ovládať spôsob, akým vyjadríme svoje pocity, nie však pocity samotné.
- Porovnávanie: „Veď sa narodil len o mesiac skôr, niektoré deti sa rodia aj v 6. mesiaci.“ Tieto porovnania nevedú k optimizmu, ale k pocitu viny.
- "Musíš myslieť pozitívne." Nútiť sa do celkového optimizmu v situácii, kde vaše bábätko bojuje o život, je pre mnohých takmer nemožné. Emócie ako hnev či strach majú svoj zmysel - chránia nás.
- Zľahčovanie situácie: „Sused sa narodil predčasne a je v zdravý. Nesmieš to tak prežívať. Bude to v pohode.“ Keď niekomu povieme, že to, čo prežíva, je neprimerané, jeho pocity to nezmení, len sa nám s nimi prestane zdôverovať.
Malá rada pre tých, ktorí chcú byť oporou: Niekedy stačí obyčajné vypočutie si druhého a prijatie jeho pocitov, bez odsudzovania, bez nevyžiadaných rád. Ak predsa len nevieme, čo povedať, lepšie je nehovoriť nič alebo priznať, že nevieme, čo povedať.
Vplyv stresu v tehotenstve: Riziká a možnosti
Stres v tehotenstve môže mať nepriaznivé vplyvy nielen na matku, ale aj na plod. Nadmerný stres môže narušiť režim spánku, spôsobiť bolesti hlavy, stratu chuti do jedla alebo prejedanie sa. V prvom trimestri vystavenie sa stresu zvyšuje riziko predčasného pôrodu alebo skrátenia tehotenstva. V druhom a treťom trimestri je placenta schopná do istej miery chrániť plod pred účinkami stresu vďaka uvoľňovaniu špecifických hormónov.
Najčastejšími príčinami stresu v tehotenstve sú partnerské nezhody, starosti o nenarodené bábätko, finančná situácia rodiny, stres v práci či zdravotné komplikácie spojené s tehotenstvom. Je dôležité, aby žena stresu nepodľahla a snažila sa vzniknutú situáciu čo najskôr riešiť.
Riziká spojené s predčasným pôrodom
Čím je týždeň tehotenstva nižší, tým sú pre dieťa riziká vyššie, a to nielen prežitia, ale aj kvality života. Medzi skoré komplikácie u predčasne narodených detí patria: syndróm dychovej tiesne, apnoe, žltačka, nekrotizujúca enterokolitída, krvácanie do mozgu a sepsa. Následky predčasného pôrodu môžu zahŕňať neurologické a vývojové poruchy, detskú mozgovú obrnu, poruchy zraku a sluchu, kardiovaskulárne a metabolické komplikácie, gastrointestinálne problémy, problémy s obličkami či sklony k depresiám.
Napriek pokročilým liečebným metódam a technickému vybaveniu, predčasný pôrod predstavuje pre dieťa i matku stres a ohrozenie. Každé dieťa je bojovník, ale čím skôr príde na svet, o to krehkejšie a menej vyvinuté má orgány a systémy.
Prevencia a podpora
Plánovanie tehotenstva je kľúčové pre zníženie rizika predčasného pôrodu. Zdravá strava, doplnky výživy (po konzultácii s lekárom), pravidelné zdravotné kontroly, zdravý životný štýl (pravidelné cvičenie, zvládanie stresu, vyhýbanie sa škodlivým látkam), zmeny v životnom štýle (zníženie hmotnosti v prípade obezity, zlepšenie stravovacích návykov) a očkovanie proti HPV vírusu môžu prispieť k zníženiu rizika. Preventívne meranie dĺžky krčka maternice v 26. týždni tehotenstva a prípadná liečba môžu tiež pomôcť.
Predčasný pôrod a starostlivosť o novorodenca s neistými vyhliadkami na život predstavuje obrovský nápor na psychiku matky aj otca dieťaťa. Miera výskytu popôrodných úzkostí je u matiek predčasniatok výrazne vyššia. V mnohých prípadoch chýbajú na neonatologických klinikách psychológovia, preto je dôležité vyhľadať psychologickú pomoc aj externe, napríklad prostredníctvom združení ako Malíček. Psychologická podpora pomáha rodinám lepšie zvládať náročné obdobie po prepustení novorodenca z nemocnice a prispieva k lepšej prognóze a zníženiu následkov predčasného pôrodu na ďalší vývin dieťaťa.
tags: #predcasny #porod #a #stres