Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné piliere rodinného práva a je neoddeliteľnou súčasťou zodpovednosti za výchovu a starostlivosť. Často však nastávajú situácie, kedy si jeden z rodičov túto povinnosť riadne neplní, čo vedie k otázkam o možnostiach vymáhania dlžného výživného a súvisiacich premlčacích dobách. Tento článok prináša podrobný pohľad na právnu úpravu, procesné postupy a špecifiká premlčania v kontexte výživného na maloleté deti.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zákon o rodine - konkrétne zákon č. 36/2005 Z. z. - komplexne upravuje výživné a druhy vyživovacích povinností. Z teoretického hľadiska pojem výživné v širšom slova zmysle subsumuje rodinnoprávne vzťahy majetkovej povahy s osobitosťami majetkových vzťahov v rodinnom práve. Prejavuje sa tu najmä ich viazanosť na existenciu osobného rodinnoprávneho vzťahu. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Okrem toho platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Je dôležité poznamenať, že ak povinný rodič poskytuje dieťaťu dary, tieto sa nezapočítavajú do plnenia vyživovacej povinnosti. Súd prvého stupňa správne rozhodol, ak otcovi nezapočítal do plnenia vyživovacej povinnosti ním prezentované dary pre maloletého, pretože dary z príležitosti osobných sviatkov nemajú povahu výživného a ich účelom nie je nahrádzať vyživovaciu povinnosť povinného rodiča. Dobrovoľné plnenia otca formou peňažných a vecných darov boli rozhodne prínosom pre maloletého, no ich kupovanie nie je možné započítať na plnenie vyživovacej povinnosti.
Kedy vyživovacia povinnosť trvá a kedy zaniká?
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Absolvovanie povinnej školskej dochádzky automaticky neznamená, že dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom bude trvať s ohľadom na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie, napríklad štúdium dennou formou na vysokej škole. Nadobudnutie plnoletosti nemá pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti právny význam. Veková hranica 18 rokov nadobúda význam z procesného hľadiska. Do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa môže súd začať konanie o určenie výživného aj bez návrhu; po dovŕšení plnoletosti výlučne len na návrh.
Kedy nastane právny stav „schopnosti sám sa živiť,“ závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd posudzuje každý prípad diferencovane podľa okolností konkrétneho prípadu. Schopnosť samostatne sa živiť býva interpretovaná extenzívne ako schopnosť samostatne (z vlastných zdrojov) uspokojovať všetky potreby, respektíve relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu. Aplikačná prax vychádza z elasticity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov. Umožňuje obnovu vyživovacej povinnosti, ak sa napríklad dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, prípadne ak nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení štúdia na strednej škole. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je situácia jednoznačnejšia, keď dieťa získa pravidelný príjem zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňania jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium, zahraničné stáže, potrebu zvyšovania kvalifikácie, bude pre súdnu prax náročnejšie ustáliť okamih nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Odôvodnené by mohli byť niektoré z týchto foriem predovšetkým v prípade značných možností na strane povinného rodiča. Súčasne je potrebné brať zreteľ na záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje uplatnenie.
Pokiaľ zomrie rodič, ktorý bol povinný platiť výživné, táto povinnosť zaniká podľa Občianskeho zákonníka. Po smrti povinného rodiča už výživné nebude strhávané z dôchodku a plnoleté dieťa nebude môcť nárokovať tieto sumy od dedičov, pretože povinnosť zanikla so smrťou rodiča. Akékoľvek budúce výživné po smrti povinného rodiča už dieťa nemá nárok uplatňovať. Plnenie vyživovacej povinnosti neoprávnene poberané môže byť považované za bezdôvodné obohatenie a môže byť riešené prostredníctvom súdu, avšak výživné sa nepresúva na dedičov. Ohľadom bezdôvodného obohatenia, ak bolo dieťa zamestnané a neoprávnene výživné poberalo, môže sa tento nárok v dedičskom konaní zohľadniť, ak to oprávnené dieťa nepoprie.
Vymáhanie dlžného výživného: Právne možnosti
Čo však robiť v prípade, keď nastane situácia, že povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť neplní? Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Konanie, v ktorom súd rozhoduje o výživnom, sa môže začať na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné konanie začať aj bez návrhu. V prípade určenia výživného je možné uzatváranie dohôd o plnení vyživovacej povinnosti medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou. Ak už bolo vydané rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné (prípadne bola súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), a ktorým je povinný rodič zaviazaný platiť výživné na dieťa, toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul.
Ak máte súdne rozhodnutie o určení výživného a povinný výživné neplatí riadne a včas, môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu, musia spĺňať príslušné náležitosti. K návrhu na vykonanie exekúcie treba pripojiť rovnopis rozsudku, ktorý uložil povinnosť platiť výživné, pričom tento rozsudok musí byť opatrený takzvanou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Túto doložku vám na rozsudku vyznačia na informačnom centre súdu, ktorý rozsudok vydal. K návrhu je potrebné pripojiť aj kolky v hodnote 16,50 eur ako poplatok za žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie. Najčastejším spôsobom, ktorým sa vykonanie exekúcie na vymoženie výživného realizuje, sú zrážky zo mzdy alebo z iného príjmu povinného. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu je možné vykonať okrem spomenutých zrážok zo mzdy a z iných príjmov aj týmito spôsobmi: prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Vo vzťahu k vymáhaniu výživného nadobúda osobitne na význame exekúcia príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné stanovené rozhodnutím súdu. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí aj príslušnému orgánu Policajného zboru. Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu.
Ak exekútor už vydal exekučný príkaz na zrážky zo mzdy, zamestnávateľ je povinný začať vykonávať zrážky zo mzdy ihneď po doručení exekučného príkazu. Zrážky by mali byť realizované už pri najbližšej výplate po doručení príkazu zamestnávateľovi. V praxi však môže dôjsť k menšiemu časovému posunu v závislosti od termínov spracovania miezd v konkrétnej firme. Ak je exekučný príkaz doručený pred uzávierkou miezd, zrážka sa vykoná už v najbližšej výplate. Ak je doručený po uzávierke, zrážka sa vykoná až v nasledujúcom mesiaci. Zamestnávateľ je povinný zrazené sumy odvádzať exekútorovi, ktorý ich následne poukazuje oprávnenej osobe.
Exekúcia po novom I. - Ako úspešne vymôcť svoju pohľadávku?
Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov. Keďže k páchaniu tohto trestného činu prichádza stále pomerne často, zákonodarca pristúpil k sprísneniu znakov tejto skutkovej podstaty (donedávna platilo obdobie troch mesiacov počas dvoch rokov). Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je to skôr prostriedok ako donútiť povinného rodiča dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody. Trestné oznámenie sa podáva orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú buď policajt alebo prokurátor a možno ho urobiť buď ústnou formou do zápisnice, alebo písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, alebo bez zaručeného elektronického podpisu.
Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Tento zákon upravuje mechanizmus poskytovania takzvaného náhradného výživného štátom (úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) oprávnenej osobe.
Premlčacia doba a jej špecifiká pri výživnom
V súvislosti s vymáhaním výživného je dôležité spomenúť aj právo na vymáhanie spätného výživného a rozlíšiť premlčacie doby. V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Treba si však dávať pozor, pretože hneď v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je uvedené, že práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Tu platí subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Napríklad, ak bývalý manžel neplatí súdom stanovené výživné štyri roky, jednotlivé splátky výživného stanoveného súdom sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.
Iná situácia nastáva, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. V takom prípade sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti.
Na ilustráciu, ak rozhodnutie o určení výživného nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2010 a bolo v ňom určené, že bývalý manžel má platiť výživné vždy k 10. dňu mesiaca a splatnosť prvej nezaplatenej platby výživného bola povedzme 10. júla 2010 (čiže bývalý manžel je v omeškaní od 11. júla 2010), tak premlčacia doba je tri roky, čiže právo vymáhať túto platbu cez exekútora sa premlčí 11. júla 2013. Avšak, ak ide o celkovú pohľadávku na výživnom, ktorá bola právoplatne priznaná, premlčacia doba môže byť až desať rokov.
Ak otec detí neplatil výživné podľa súdneho rozhodnutia, potom aj teraz je možné podať návrh na vykonanie exekúcie, ale len za obdobie posledných 10 rokov počínajúc mesiacom február 2025 (teda výživné cestou súdneho exekútora vymáhať len za obdobie od 02/2015) v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Procesné aspekty určenia a vymáhania výživného
Ak sa oprávnený a povinný nedohodnú na výživnom, rozhoduje o vyživovacej povinnosti príslušný okresný súd. S výnimkou vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom súd začne súdne konanie na návrh oprávneného (navrhovateľa) voči povinnému (odporcovi). Návrh, ktorý podáva plnoleté dieťa, môže smerovať voči jednému z rodičov, ale i voči obom povinným. V návrhu musí byť uvedená tiež výška požadovaného výživného a doba, od ktorej je požadované výživné. Súd je návrhom na úpravu výživného na plnoleté dieťa viazaný, pretože nejde o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa ustanovenia § 111 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP").
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná výlučná miestna príslušnosť, ktorá sa spravuje bydliskom maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Výlučná miestna príslušnosť platí aj v prípade, ak ide o konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rámci tohto konania o rozvod sa rieši aj otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane povinnosti platiť výživné). Miestne príslušným bude súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, za podmienky, že v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd nie je, je príslušný všeobecný súd toho, kto návrh nepodal, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Pri maloletom v konaní pri zmene okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie príslušnosti, umožňujú, aby príslušný súd preniesol svoju príslušnosť na iný súd. Podmienkou je, aby tento súd bol v záujme maloletého dieťaťa. Ak by tento súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Ide o takzvaného kolízneho opatrovníka.
Podanie na súd možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Do rozsahu vecného oslobodenia je zaradené i konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Od poplatku je oslobodené konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Navyše je od platenia súdnych poplatkov oslobodený aj osobne navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení. Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania Centrom právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a rozsah jej poskytovania upravuje zákon č. 327/2005 Z. z.
Úroky z omeškania a ich uplatnenie pri dlžnom výživnom
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Tieto úroky sa uplatňujú z nezaplatenej sumy.
Existujú však aj právne názory, ktoré poukazujú na zložitosť tejto problematiky. Podľa nich, právo na výživné je osobným právom dieťaťa, ktoré je upravené v Zákone o rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcim rodinnoprávne vzťahy, oddelene od občianskoprávnej úpravy. V prípade dlžného výživného, respektíve výživného vôbec podľa Zákona o rodine, nemusí byť možné uplatniť § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, upravujúci úrok z omeškania. Bráni tomu neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik nároku na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V praxi sa však často postupuje podľa všeobecných ustanovení občianskeho práva, ktoré umožňujú uplatnenie úrokov z omeškania z nezaplatenej sumy. Je vždy vhodné konzultovať konkrétnu situáciu s právnikom, ktorý posúdi najefektívnejší spôsob uplatnenia nároku na úroky.
Zmeny výživného a osobitné situácie
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Vyplýva to z § 78 Zákona o rodine. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa odbornej právnej literatúry (Horváth, E.: Zákon o rodine - komentár. Iura edition 2014) môže k zmene pomerov dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Ako uvádza zákon, je potrebné podať návrh na súd, uviesť opodstatnené dôvody, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ako aj návrh výšky výživného, ktoré bude spôsobilý platiť. Súd môže vo svojom rozhodnutí znížiť výživné pre maloleté dieťa aj od skoršieho dátumu než požaduje navrhovateľ v návrhu na zníženie výživného, keďže ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Zákon ukladá povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa alebo dieťa, ktoré sa neustále pripravuje na povolanie, aj rodičovi, ktorý nemá príjem na to, aby bol spôsobilý výživné platiť. A to vo výške minimálne 30 % zo sumy životného minima. Súd pri určení výšky výživného vychádza z odôvodnených potrieb maloletých detí a tiež zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Je dôležité uviesť i to, že súd pri výdavkoch povinného neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd bude v konaní skúmať odôvodnené potreby maloletých, náklady na domácnosť a deti bude preukazovať matka.
Ak po rozvode nebude mať ex-manželka dostatočný príjem, bude môcť podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela (návrh sa podáva až potom, ak sa ex-manželia nedokážu dohodnúť mimosúdne). V tomto smere by mohol byť ex-manžel zaviazaný na úhradu príspevku nevyhnutného na výživu rozvedeného manžela.
Objektívna možnosť plniť vyživovaciu povinnosť: Ústavne zaručený princíp ochrany práv detí zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Ak sa rodič zbavil svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený k trestu väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení „zbavil", respektíve „mohol zbaviť" vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu.
Pokiaľ ide o oddĺženie, tu platí ust. § 166c/ Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že oddĺžením nie sú dotknuté pohľadávky na výživnom a samotné oddĺženie nemá vplyv na to, aby otec detí nemusel platiť výživné. Platenie výživného je zákonná povinnosť rodiča.
V prípade, že súd určil, že okrem bežného výživného sa má zasielať aj mesačné sporenie na samostatné účty detí a otec túto časť neplatí, neplatenie určenej sumy na úspory v prospech maloletých detí nie je trestným činom zanedbania povinnej výživy, ak riadne platí bežné výživné. Vo veci je však možné podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom premlčacia doba je v tomto prípade 10 rokov.
Ak matka odmieta prijímať výživné a vracia ho otcovi, odporúča sa otcovi dieťaťa, aby matke maloletého napísal doporučený list, že v prípade, ak výživné opätovne vráti späť, následne splnenie vyživovacej povinnosti bude riešiť uložením peňazí do notárskej úschovy, čím jeho vyživovacia povinnosť bude splnená. Výživné nech posiela naďalej. Ak k náprave nedôjde a výživné vráti, nech otec dieťaťa kontaktuje ktoréhokoľvek notára. Pokiaľ ide o styk s maloletým, ak nebolo vo veci rozhodnuté, treba podať návrh na súd o úpravu styku s maloletým. Ak súdne rozhodnutie otec dieťaťa má, potom riešením je podanie návrhu na výkon rozhodnutia.
Zmluvné vzdanie sa práv na dieťa nie je možné. Nie je možné uzavrieť žiadnu zmluvu alebo čestné prehlásenie, že sa otec dieťaťa vzdáva svojich nárokov voči dieťaťu, ak je zapísaný ako otec dieťaťa v rodnom liste. Ak otec dieťaťa neplatí výživné, respektíve toto ani nie je určené dohodou schválenou súdom alebo na základe súdneho rozhodnutia, je v záujme maloletého dieťaťa, ako aj jeho matky, túto otázku riešiť.
Pomoc a ochrana v špecifických prípadoch
Na účely „asistencie“ respektíve pomoci pri vymáhaní výživného v prípadoch s cudzím prvkom poskytuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „Centrum“). Centrum ako ústredný orgán bolo založené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ako štátom dotovaná organizácia priamo zabezpečuje právnu ochranu detí a mládeže v prípadoch, v ktorých je zainteresovaná cudzia krajina. Centrum pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Ústredným orgánom podľa článku 49 ods. 1 Nariadenia o výživnom je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré bolo zriadené 1. februára 1993. Keďže Centrum plnilo úlohy odosielajúceho a prijímajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa medzinárodných dohovorov (najmä Dohovor o vymáhaní výživného v cudzine z 20. júna 1956) už pred začiatkom uplatňovania Nariadenia o výživnom, prijatie osobitných opatrení v súvislosti s úlohami ústredných orgánov, ktoré stanovuje článok 51 tohto nariadenia, nebolo potrebné. Začiatok uplatňovania Nariadenia o výživnom si v rámci Centra vyžiadal iba menšie organizačné zmeny personálneho charakteru. Na Centrum nie je možné podať návrh priamo zo zahraničia.
V cezhraničných sporoch týkajúcich sa vyživovacej povinnosti je poskytovanie právnej pomoci podmienené uplatnením článku 44 ods. 3 Nariadenia o výživnom. V prípade, že by sa konanie nedalo uskutočniť bez potreby právnej pomoci, poskytne sa bezplatná právna pomoc fyzickým osobám mladším ako 21 rokov v súlade s článkom 46. Táto právna pomoc sa poskytuje podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Ak žiadateľ podmienky nespĺňa, musí hradiť súdne poplatky v súlade so zákonom číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Okrem toho každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
tags: #premlcanie #dlzneho #vyzivneho #na #malolete #dieta