Zvedavosť ohľadom vzhľadu budúceho dieťaťa je prirodzená. Aké oči zdedí? Aké vlásky bude mať? Bude mať olivovú pleť alebo ružovkastú? Otázky týkajúce sa dedičnosti farby vlasov a očí sú bežné a fascinujúce. Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z neho drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Tento proces premeny je komplexný a ovplyvňujú ho rôzne faktory, predovšetkým genetika a hormonálne zmeny.
Počiatočné Vlásky Novorodencov a Ich Dočasný Charakter
Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú príčinou tiež toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov. Približne do 3. mesiaca všetky vlasy vypadajú, často aj naraz. Počas prvého roku života sa pripravte, že na hlave dieťatka sa budú diať rôzne zmeny - raz sa vám bude zdať, že má viac vláskov, a inokedy akoby menej. Detské vlasy majú iný cyklus rastu ako vlasy dospelých. Bežné tri fázy - rast, prechodná fáza a fáza pokoja - trvajú len niekoľko mesiacov, zatiaľ čo u nás dospelých niekoľko rokov. Preto vypadne u malého dieťaťa toľko vlasov naraz a vy si to máte možnosť všimnúť.
Okrem vláskov na hlavičke môže mať novorodenec aj „vlásky“ na telíčku. Tieto chĺpky, lanugo, sa objavia už počas vnútromaternicového vývoja. Začnú rásť po 14. týždni tehotenstva a približne do 20. týždňa je nimi pokryté už celé telíčko okrem dlaní a chodidiel. Niektoré deti majú ochlpenú iba tvár, iné iba chrbátik a plecia. Niektorým bábätkám ostane lanugo až do pôrodu, ale žiadne strachy, do pár dní či týždňov chĺpky vypadajú.
Starostlivosť o Hlavičku a Vlásky Bábätka
Starostlivosť o jemnú hlavičku a vlásky novorodenca si vyžaduje šetrný prístup. Prvé týždne by ste mali vlásky a hlavičku umývať bábätku iba čistou vodou vždy pri kúpaní. Až do 6. mesiaca nemusíte kupovať šampón, aj na vlásky postačuje pri umývaní detské mydlo. Umytú hlavičku nezabudnite jemne vysušiť prikladaním osušky, nie šúchaním. Vlásky potom nechajte voľne dosušiť, rozhodne ich bábätkám nefénujte. Na česanie stačí jemný hrebienok alebo kefka - raz denne rovnomerne prečešete celú hlavičku, aby sa pokožka prekrvila, čo stimuluje aj vlasové folikuly.
Zradná Čelenka a Iné Ozdoby
Holé hlavičky najmä u dievčatiek mnohých rodičov vykoľajujú, preto, aby mali nezabudnuteľne krásnu fotku svojej princezničky, dopomôžu si aspoň čelenkou. Cez internet zoženiete nepreberné variácie čeleniek, gumičiek či pukačiek pre bábätká, no pamätajte, že na bežné nosenie nie sú vhodné. Môžu deformovať hlavičku, dieťa si môže vyšklbnúť vlásky, nehovoriac o alergii. S absurdným nápadom dokonca prišla istá Američanka, ktorá ponúka parochničky už od novorodeneckej veľkosti. Súčasťou parochní sú aj čelenky či iné ozdôbky a v ponuke sú rôzne účesy i farby vlasov. Kúpiť sa dajú tiež čiapočky, spod ktorých vykúkajú prirobené umelé ofinky či bočné kučierky. Je však dôležité uprednostniť pohodlie a zdravie dieťaťa.
Správna starostlivosť o vlasy
Úloha Melanínu a Jeho Typy pri Určovaní Farby Vlasov
Všetko to súvisí s melanínom. Pod týmto pojmom si môžete predstaviť skupinu pigmentov, ktoré riadia prirodzené sfarbenie našej pokožky, očí i vlasov. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Eumelanín svetlo pohlcuje, preto vytvára tmavšie odtiene vlasov. Feomelanín ho zase odráža. Eumelanín je zodpovedný za to, aké tmavé sú vaše vlasy. Vďaka vysokej koncentrácii hnedého eumelanínu vzniká hnedá farba vlasov, ak je ho však málo, vaše vlasy sú blond farby. Feomelanín ovplyvňuje teplotu odtieňa vašich vlasov, ktoré sfarbuje dočervena. Podľa množstva eumelanínu potom červená vynikne viac alebo menej, takže sú vlasy ryšavé alebo gaštanové, prezradili odborníci vo svojej štúdii. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy.
Genetika Farby Vlasov: Komplexnosť Dedičnosti
Genetika hrá kľúčovú úlohu pri určovaní farby vlasov. Poznáme viacero génov, ktoré sa podieľajú na tvorbe melanínu, a tým ovplyvňujú farbu vlasov. Naše gény sa v rámci toho, čo zdedíme primárne a čo sekundárne, delia na tie silné a slabé. V praxi to znamená, že silný gén sa môže ťahať veľa generácií a podľa neho môžeme spoľahlivo poznať členov jednej rodiny. Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Genetika vlasov je oveľa komplikovanejšia, tam sa tuším jedná o 20 génov alebo také nejaké číslo.
Ryšavé Vlasy: Vzácnosť Určená Génom MC1R
Červené vlasy alebo ľudovo ryšavé vlasy sú nepochybne výnimočné. Prirodzená ryšavá farba je totiž najvzácnejšia na svete a pýši sa ňou iba 1 až 2 % z celkovej populácie. Farba vlasov je kombináciou štyroch farebných pigmentov, ide sa o eumelanín, ktorý stojí za čiernym a hnedým sfarbením a feomelanín, ktorá má na svedomí červené a žlté odtiene. Každá z farieb vlasov má zároveň úroveň a tón. Úroveň určuje, či bude vlas tmavý, alebo svetlý, a tón je základná farba vlasov. Ryšavé vlasy majú zo všetkých farieb vlasov najvyššie množstvo feomelanínu - v priemere sa jedná o 67 % - a spravidla mávajú nízku úroveň eumelanínu.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz.
Áno, aj dvaja tmavovlasí môžu mať ryšavé dieťa. Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov. Všetko závisí od genotypu rodičov, prarodičov (a samozrejme vzťahov recesivity a dominancie medzi jednotlivými alelami génov)… v prípade, ak sú rodičia heterozygoti, o to je šanca väčšia, ale možné to kľudne je. Nezávisí to len od rodičov, ale aj od starých rodičov, atď. Rovnako tak je možné, že dvaja ryšaví rodičia môžu mať dieťa s tmavšími vlasmi. Ak sú obaja rodičia nositeľmi recesívneho génu pre ryšavosť, ich dieťa bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou ryšavé vlasy.
Prečo Vlásky Bábätiek Často Stmavnú
Väčšina novorodencov vyrašia vlásky hore na hlavičke a až postupne dorastú aj po bokoch. Keď starneme, produkcia eumelanínu sa zvyšuje, preto väčšinou vlasy stmavnú. Môže sa to zmeniť veľakrát do dospelosti. Dôkazy o tom prinášajú aj skúsenosti rodičov: "Môj synček to má zatiaľ naopak. Narodil sa s tmavými vláskami a teraz - 1,5roka- je úplný blondacik. Uvidíme, kedy mu vlasky stmavnu." Iná skúsenosť hovorí: "Moj syncek to ma zatial naopak. Narodil sa s tmavymi vlaskami a teraz - 1,5roka- je uplny blondacik. Uvidime, kedy mu vlasky stmavnu." Podobne: "Ja som mala čierne vlasy. Dnes mám popolavé. Počas života som mala blond aj tmavohnedé. Môže sa to zmeniť veľakrát do dospelosti." V mnohých rodinách je zmena farby vlasov bežná: "U nás v rodine sa narodil chlapček - ale že tmavé, husté havranie vlasy, dlhé. Mama blondína, otec tiež taký plavý. Neviem už presne, tak pár mesiacov (ani pol roka asi to nebolo) a všetky vlásky bábätku vypadali a majú odvtedy krásneho blondiačika."
Zmeny Farby Vlasov a Ich Časový Priebeh
Farba vlasov sa môže meniť aj v priebehu detstva. "Moje dieťa malo vlásky blond s jemným nádychom do ryšava." Už počas prvého roku sa môžu vlasy zmeniť aj niekoľkokrát a väčšinou nakoniec stmavnú. "No ja som bola tiež blondínka do 6 rokov teraz som tmavá úplne, ale ja som bola do roka holohlavá až potom mi narástli blond kučery, a staršie deti sa narodili s tmavými vlasmi a po pár mesiacoch im zosvetleli." Zmeny nie sú neobvyklé ani vo vyššom veku: "Ja som bola tiez blond do 6 rokov a potom to preslo do hnedej." Alebo: "Mne sa vlasy z uplne svetlych blond na popolavy blond zmenili prave v puberte, tak dofarbujeme, hnusna farba to je." Podľa niektorých názorov sa vlasy všeobecne začínajú meniť 3-4. roku nástupom pigmentácie - ako aj pehy, znamienka prichádzajú prvý raz v tomto veku. A potom opäť nástupom puberty. Až okolo troch rokov sa dá niečo z kvality vlasov posúdiť. V tomto období sú už o polovicu hrubšie ako po narodení.
Dedičnosť a Predpovede Vzhľadu Dieťaťa
Hoci presnú predpoveď vzhľadu dieťaťa nie je možné s istotou určiť, genetika nám ponúka určité vodidlá. Už počas tehotenstva môžete mať indíciu, či sa vám narodí vlasaté alebo plešaté dieťatko. Jedna klinická štúdia zistila, že ženy, ktoré počas gravidity pociťovali pálenie záhy, porodili deti s priemernou až nadpriemernou pokrývkou hlavy. Naopak, tie, ktoré táto nepríjemnosť obišla, priviedli na svet holohlavých potomkov.
Mýtus o Strihaní a Lysinky
Dokonca aj holiči sú schopní vás presviedčať, že častejšie strihanie pomôže, aby dieťaťu vlasy rástli rýchlejšie a boli hustejšie. Nie je to pravda! Každý z nás sa narodí s určitým typom, kvalitou a hustotou vlasov a ovplyvniť na tomto fakte sa dá máločo. Rovnako sa rodíme už s daným počtom vlasových folikulov, takže častým strihaním nie je možné, aby sa nám korienky rozmnožili a vlasov bolo viac.
Signalizujú lysinky nejaký problém? Nie. Bezvlasé lysinky sú vždy získané. Bábätko veľa leží a často navyše spáva v nejakej obľúbenej polohe, čím sa mu lysinka vytvára skôr. Pomôže, ak mu budete preventívne polohu meniť.
Genetika Farby Očí: Viac Ako Len Dominantné a Recesívne Gény
Farba očí je komplexný znak, ktorý je ovplyvnený viacerými génmi. Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie. Dva hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzitým iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli. Pri dedičnosti farby očí aj vlasov treba brať do úvahy aj generáciu starých rodičov, keďže gény sa zvyknú prejavovať ob generáciu. Rodič dáva dieťaťu polovicu genetickej výbavy. Ak má niekto hnedé oči môže mať buď dva hnedé gény alebo jeden hnedý a jeden modrý gén. Pretože hnedá je dominantná, prebije ten modrý gén a výsledné oko je hnedé ale modrý gén stále ostáva a môže byť prenesený na dieťa. Ak má niekto modré oči, má dva modré gény a teda môže na svoje dieťa preniesť len a len modrý gén.
Tu je zjednodušený pohľad na dedičnosť farby očí:
- HH - dva hnedé gény - výsledné oko je HNEDÉ
- Hm - hnedý a modrý gén - výsledné oko je HNEDÉ
- mm - dva modré gény - výsledné oko je modré
Na základe týchto kombinácií a s prihliadnutím na širší rodokmeň, vrátane starých rodičov, možno odhadnúť pravdepodobnosti:
- Ak máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré.
- Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké.
- Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás.
- Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Evolúcia a Geografia Blond a Ryšavých Vlasov
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Zo všetkých kontinentov má Európa najvyšší prirodzený výskyt blond vlasov. U niektorých európskych národov vidíme blond ľudí naozaj často, pričom táto farba vlasov im zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia. Keby tieto zmeny išli prirodzenou evolúciou, trvali by asi 850 000 rokov. Naši predchodcovia sa však presídlili z územia Afriky do dnešnej Európy už pred 35 000 - 40 000 rokmi.
Poznáme viacero teórií, ktoré sa snažia tieto javy vysvetliť. Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie. Nič však netrvá večne. Prirodzených blondiakov ubúda a za dvesto rokov vraj už nebude blond nikto.
Širšie Aspekty Dedičnosti: Vlastnosti a Osobnostné Črty
Fyzická podobnosť detí s rodičmi nie je niečo, čo by nás prekvapilo. Oveľa menej sa však hovorí o tom, že geneticky deti dedia aj určité vlastnosti, ktoré sa stanú súčasťou jeho charakteru. Niektoré vás prekvapia! A na čo si dať pozor pri dedení po starých rodičoch? Diskusia o dedičnosti osobnostných vlastností sa vedie už celé stáročia. Táto skutočnosť by nemala byť prekvapením, veď osobnosť je vlastne mimoriadne zložitá problematika. Existujú dva názorové tábory. Prvý tvrdí, že dedičnosť osobnosti je záležitosťou prostredia a výchovy. Druhý zase, že osobnosť je vo väčšej miere determinovaná génmi a dedičnosťou.
Gény verzus Výchova: Dedičnosť Osobnosti
Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, tvrdil, že dedičnosť vlastností sa riadi pravidlami matematiky. Napríklad samotná inteligencia je dedičná, a preto možno nové populácie „vylepšovať“ prostredníctvom eugeniky - umelého výberu zameraného na zdokonalenie ľudského genotypu kontrolou dedičnosti genetických vlastností. Opačnou myšlienkou, ktorá pretrvávala väčšinu 20. storočia, bol behavioristický prístup. Vedci obhajovali platnosť tézy, že ľudské vlastnosti a správanie sú formované vplyvmi prostredia a bezprostredného okolia. Dodnes sa uskutočnilo množstvo výskumov ľudského genómu, ktoré sa stali základom pre tvrdenie, že určité črty správania dedíme od svojich rodičov. Je tiež známe, že genetika má oveľa väčší podiel na rozvoji osobnosti, ako sa doteraz predpokladalo.
Výskum Dvojčiat: Prelom v Pohľade na Dedičnosť
Vedci z Minnesotskej univerzity 20 rokov skúmali 350 párov dvojčiat. Niektoré z nich vyrastali v rovnakom domácom prostredí, zatiaľ čo ostatné vyrastali v oddelených rodinách. Zozbierané pozorovania im umožnili určiť približný vplyv dedičnosti a prostredia na vývoj osobnostných vlastností. Dvojčatá boli podrobené rôznym testom osobnosti, najmä otázkam inšpirovaným testom osobnosti Veľkej päťky. Ako už názov napovedá, je založený na piatich kľúčových vlastnostiach:
- O - otvorenosť voči skúsenostiam (miera zvedavosti)
- C - svedomitosť (úroveň pracovnej etiky)
- E - extroverzia (úroveň spoločenskosti)
- A - prívetivosť (úroveň priateľskosti)
- N - neuroticizmus (úroveň hanblivosti alebo úzkosti)
Výsledky ukázali, že viac ako polovica rozdielov medzi dvojčatami je spôsobená genetickými faktormi. Osobnostné črty, ktoré sa považujú za najviac geneticky podmienené, sú ochota riskovať, zraniteľnosť voči stresu, ctižiadostivosť, pohoda a vodcovské schopnosti. Zaujímavým zistením minnesotských výskumníkov je navyše fakt, že jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene sú si navzájom podobnejšie ako jednovaječné dvojčatá vychovávané spoločne, v jednej rodine. Súrodenci, ktorí vyrastajú spolu, majú možnosť uvedomiť si vzájomnú podobnosť a premyslene meniť svoje správanie.
Aké Osobnostné Črty Dediame po Rodičoch?
Vedci približujú, že osobnostné črty, ktoré dedíme, až zo 60 až 70 % závisia od génov. V dôsledku viacgeneračného dedenia ich však preberáme nielen od rodičov, ale aj od starých rodičov a dokonca aj prastarých rodičov. Ktoré z nich sú najčastejšie podmienené geneticky?
- Ochota riskovať a vyhľadávať riziko - niektorí ľudia sú zjavne odvážnejší ako iní, a preto častejšie vyhľadávajú príležitosti na extrémne zážitky, ako je napríklad bungee jumping. Túto osobnostnú črtu nemožno získať nasilu, a to ani tým, že sa budete pohybovať v blízkosti ľudí, ktorí sa rizika a extrémnych zážitkov neboja.
- Neuroticizmus - bolo dokázané, že úroveň úzkosti súvisí dokonca s niekoľkými génmi. Táto osobnostná črta sa môže prenášať od oboch alebo jedného rodiča.
- Ambióziosť - podľa zistenia vedcov sú ambície a úroveň odhodlania ovplyvnené rovnako 50 % genetikou a 50 % každodenným životom.
- Vodcovstvo - dá sa naučiť, ale štúdia na University College London zistila, že existuje genotyp s názvom rs4950, ktorý súvisí s prenosom vodcovských schopností od rodičov.
- Radosť zo života - odhaduje sa, že táto vlastnosť závisí až z 50 percent od odovzdaných génov. Zvyšok pochádza z každodenných skúseností, rozhodnutí, zážitkov a činov.
Treba však zdôrazniť, že okrem dedičnosti a génov sa na formovaní osobnosti vo veľkej miere podieľa výchova a vplyv bezprostredného prostredia. Je prirodzené, že dieťa si berie za vzor postoje a správanie, ktoré reprezentujú jeho rodičia. Keď zostáva so svojimi vychovávateľmi až do ranej dospelosti, výchova je ovplyvňovaná matkou a otcom, takže určité modely sa reprodukujú a výraznejšie sa prejavujú v každodennom správaní.
Čo Môžeme Zdediť po Babke a Dedkovi?
Proces dedenia génov je zložitý - zjednodušene: dieťa dostane 50 % génov od matky a 50 % génov od otca. Gény, ktoré sa prejavia u dieťaťa, závisia od ich „sily“. Z hodín genetiky si pamätáme, že gény môžu byť dominantné alebo recesívne. Najčastejšie sa prejavuje dominantná vlastnosť, hoci niekedy sa prejaví aj recesívna vlastnosť. Ak si všimnete, že vaše dieťa je podobné vašej babičke alebo dedkovi, nie je na tom nič nezvyčajné. Väčšina ľudských vlastností je podmienená správnou kombináciou mnohých génov - patrí sem napríklad farba očí, dominantná ruka, farba vlasov alebo tvar uší. Medzi dominantné znaky patrí tmavá farba očí, tmavá farba vlasov, pravá ruka, odstávajúce uši a schopnosť obracať jazyk. Dieťa môže zdediť tmavú farbu vlasov po matke, ktorá zdedila farbu vlasov po svojej matke. Niekedy sa stáva aj to, že určité vlastnosti zdedíme po rodičoch, ale neprejavia sa u nás, ale až u našich detí. Všetko závisí od špecifických kombinácií génov.
Jedna štúdia, ktorú v roku 2002 uskutočnil doktor Lars Bygren z Karolinského inštitútu v Štokholme, odhalila, že deti môžu zdediť sklon k obezite po starých rodičoch. Výskumník zistil, že ak starí rodičia z otcovej strany mali v mladosti sklon k prejedaniu, ich vnúčatá sa častejšie ako ich rovesníci prejedali, čo viedlo k nadváhe a obezite. Pri preventívnej zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité poznať rodinnú anamnézu chorôb, vrátane napríklad rakoviny.
Starostlivosť o Vlasy v Kontraste s Prirodzenými Zmenami: Pozor na Farbenie
Kým farba vlasov u detí sa mení prirodzene v dôsledku genetiky a vývoja, v dospelosti sa mnohí ľudia rozhodujú pre umelé zásahy, ktoré môžu mať výrazný vplyv na štruktúru a zdravie vlasov. Aj vy patríte k ženám, ktoré si často farbia vlasy? Potom ste si možno všimli, že vaše vlasy nie sú už také ako predtým. Je všeobecne známe, že farbenie vlasy poškodzuje. Narúša štruktúru vlasu a vysušuje ich, čo má za následok, že vlasy sa lámu a krepovatejú. Aj napriek tomu, že ide o fakt známy väčšine obyvateľstva, farbenie je stále obľúbenou procedúrou.
Správna starostlivosť o vlasy
Túžite po svetlejšom odtieni vlasov, či dokonca po úplnej zmene farby vlasov? Dnes je možné všetko a tak aj z brunetky môže byť razom blondína. Skúsili ste sa však niekedy zamyslieť nad tým, za akú cenu je táto zmena? Zosvetlenie vlasov je možné iba za pomoci peroxidu, ktorý dokáže vlasy spáliť. Ak ide o jemné zosvetlenie, ešte to nie je taká veľká katastrofa pre vaše vlasy. Horšie je to však vtedy, keď ide o radikálnu zmenu odtieňa. Najhoršie zásahy do života vlasov dokážu premeny tmavovlások na blondíny. Na túto zmenu doplatila aj známa speváčka Tina Turner. Svoje krásne čierne kadere túžila zmeniť na blond hrivu. Kaderník však ne nechal farbu na jej vlasoch pôsobiť dlho, v dôsledku čoho jej vlasy vypadali.
Farbenie vlasov je aj napriek svojim negatívam stále viac populárne. Samozrejme, farby určené na vlasy sú oproti minulosti kvalitnejšie a obsahujú menej škodlivín, ale aj napriek tomu našim vlasom neprospievajú. Vedeli ste o tom, že až dve tretiny celkovej populácie žien, si vlasy farbí pravidelne? Pokiaľ patríte k nim, potom musíte v prvom rade dodať svojim vlasom dostatok živín. Ako prvé začnite čo najskôr používať olejčeky a masky určené na výživu vlasov. Tie im totiž dodajú potrebné látky. Podľa názorov odborníkov, by ste pred samotným farbením nemali vlasy umývať aspoň 4 dni. Ak môžete, resp. ak vydržíte týždeň, bude to ešte lepšie. Zdá sa vám to zbytočné či nelogické? Tento krok má svoje opodstatnenie. Maz, ktorý produkujú mazové žľazy vaše vlasy obalí a tým pádom ich chráni pred agresívnymi farbami.
tags: #pri #narodeni #svetle #vlasy #stmavnu