Vzdelanie je v súčasnej spoločnosti kľúčovou prípravou pre budúce povolanie, a preto sa naň kladie čoraz väčší dôraz, už od útleho veku detí. S tým prirodzene rastú aj nároky na žiakov, čo však má za následok, že viac detí je ohrozených nezdarmi v škole. Dieťa, ktoré v škole neprospieva, je väčšinou spoločnosťou považované za hlúpe alebo lenivé. Tlak okolia sa neustále stupňuje a z počiatočných neúspechov sa tak často vytvára bludný kruh frustrácie a demotivácie. Pomoc však netreba hľadať v obviňovaní školy či samotného žiaka, ale v odhalení skutočnej príčiny, ktorá vedie k neprospechu. Zlé známky zďaleka neznamenajú, že vaše dieťa nič nevie, že sa nechce učiť alebo má poruchu učenia. Príčiny neuspokojivých školských výsledkov môžu byť rôzne a komplexné. Pre rodičov - a rovnako aj pre učiteľov - je veľmi dôležité oboznámiť sa s rôznymi poruchami učenia a ich prejavmi; spoznať, aké sú ich príčiny, ako ich dieťa prežíva a aké sú možnosti nápravy. Rozhodne nie je vhodné aplikovať na „problémové“ dieťa represívne opatrenia.
I. Špecifické vývinové poruchy učenia: Skrytá výzva pre mozog
Špecifické poruchy učenia, často označované aj ako vývinové poruchy učenia, predstavujú komplexné problémy, ktoré sa prejavujú ako ťažkosti s čítaním, písaním, počítaním, ako aj nedostatok organizačných či jazykových schopností. V praxi sa to prejavuje tak, že deti s poruchami učenia sú síce rovnako inteligentné ako ostatné, ba dokonca môžu byť aj nadpriemerne inteligentné, no akosi im to učivo nejako nejde do hlavy. Alebo nevedia správne písať. Pritom nemusia mať žiadne neurologické či logopedické problémy. Naopak, v iných oblastiach môžu mať nadpriemerné výsledky, napríklad môžu mať výtvarný či hudobný talent. Tieto ťažkosti, teda poruchy učenia, vznikajú ako dôsledok zmien v mozgu. Mozog má niektoré centrá a tie sa nevyvinú správne - ako by sa mali. Taktiež sa ale za poruchami učenia môže skrývať aj zlá diagnóza.
Vplyv na psychiku a sebadôveru
Hoci fyzicky to deti nepoznačí, na ich sebavedomí a psychickom vývine to môže, ale nemusí zanechať výrazné stopy. Problém je v tom, že decká vyvíjajú strašne veľa úsilia a prináša im to väčšinou aj tak len samé neúspechy. Z toho ide akurát frustrácia a depresie - a to už je problém s veľkým P. Poruchy učenia ich o nič horšími nerobia, lenže je to problém. Pocity stresu, menejcennosti, poníženia - tým všetkým môžu deti s označením „dys“ trpieť. Ak si rodičia všimnú, že sa dieťa začína uzatvárať do seba, jeho prospech i správanie sa zhoršuje, je dôležité nečakať a konať. V takýchto prípadoch sú čas a vhodná reakcia rodičov i učiteľov kľúčové. Deti s poruchami učenia sa často stretávajú s problémami vo vzťahu k učiteľom a k učeniu všeobecne, a tiež môžu trpieť zhoršeným prospechom, čo nepríjemne ovplyvňuje život celej rodiny. Ak sa problém nepodchytí a nerieši, trpí vzťah rodiča k dieťaťu, vzťahy medzi rodičmi a postoj rodiča k učiteľovi a ku školskému systému. Deťom s poruchami učenia je dôležité vštepovať, že za svoju poruchu nenesú zodpovednosť. Potrebujú sa s ňou naučiť žiť.
Neurobiologický základ a diagnostika
Poruchy učenia sa týkajú veľkej skupiny detí, dospievajúcich, ale aj dospelých ľudí. Príčiny vzniku špecifických porúch učenia je veľmi ťažké jednoznačne zistiť a popísať. Napríklad ľahká mozgová obrna alebo dysfunkcia (ĽMD) môže byť geneticky podmienená (faktor dedičnosti) a príčiny sú tu neznáme (neurotické). Nevieme pri nich presne určiť, čo sa mohlo stať počas tehotenstva: či matka brala určité lieky, pila alkohol, fajčila alebo dokonca požívala omamné látky. Poruchy učenia môžu vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej choroby, ale aj po dlhej neprítomnosti žiaka v škole. Takisto bývajú prejavom školskej nezrelosti či dôsledkom rodinných alebo iných problémov, ktoré zapríčiňujú zameškanie školského učiva.Odborníci sa zhodujú v tom, že prvé signály o tom, že dieťa bude mať ťažkosti s písaním, čítaním či počítaním, sa môžu objaviť už v materskej škole. Pre vývinové poruchy učenia je typická neschopnosť alebo znížená schopnosť správne sa naučiť čítať, písať, počítať, ovládať gramatiku a podobne. Poruchy učenia sa môžu vyskytnúť jednotlivo alebo sa môžu kombinovať. Sú označované spoločnou predponou dys-, ktorá naznačuje ťažkosť, narušenú funkciu. Medzi najznámejšie špecifické poruchy učenia patria:
- Dyslexia - porucha čítania, ide o neschopnosť naučiť sa čítať primerane rýchlo, správne a s porozumením aj napriek tomu, že inteligencia dieťaťa je primeraná. Ak sa porucha nerozozná včas, môže oslabiť záujem dieťaťa o učenie.
- Dysortografia - neschopnosť správne gramaticky sa vyjadrovať, prejavuje sa neschopnosťou napísať slová bez hrubého skomolenia.
- Dysgrafia - porucha písania.
- Dyskalkúlia - porucha matematických schopností.
- Dyspinxia - porucha kreslenia.
- Dyspraxia - porucha vykonávania manuálne zložitejších činností (napríklad zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov).
- Dysmúzia - porucha v oblasti hudobných schopností.
Štatistiky a trendy
Počet detí, ktorým sú diagnostikované tzv. vývinové poruchy učenia, neustále pribúda. Podľa údajov Ministerstva školstva bol v roku 2020 počet žiakov s vývinovými poruchami učenia, ktorí sú vzdelávaní v slovenských základných školách formou individuálneho začlenenia (integrácie), takmer 22 350. Štatistiky naznačujú, že tento trend je stúpajúci. Zaujímavé je, že väčšina detí s poruchami učenia v USA sú chlapci. Taktiež platí, že čím ďalej idete v USA na východ, tým väčšie percento detí má diagnostikované poruchy učenia.
Možné príčiny vzniku
Vplyv na vznik týchto porúch má dedičnosť, poruchy či ochorenia počas prenatálneho vývoja, alebo nevhodná životospráva matky počas tehotenstva. Mnohé deti majú ťažkosti s jemnou motorikou, čítaním, alebo s porozumením čítaného textu. Vedcov pri vzniku týchto porúch zaujíma aj vplyv málo podnetného či stresujúceho prostredia na dieťa, no žiadna relevantná štúdia to zatiaľ jednoznačne nepotvrdila. Čo sa týka stravy, hoci sa v televízii propaguje, že poruchy učenia spôsobuje cukor a preto sú deti hyperaktívne, žiadne štúdie to nedokazujú, ani nepodporujú.
Ako pomôcť deťom hovoriť o poruchách učenia | Inštitút detskej mysle
Známky v ranom veku a úloha rodičov
Ak máte podozrenie, že dieťa má poruchy učenia, keď zistíte, že napriek primeranej (až nadpriemernej) inteligencii dieťaťa, domáca príprava trvá akosi dlho - dieťa musí opakovane čítať, nepamätá si text, nerozumie obsahu alebo sa mu nedarí pri písaní napodobňovať tvar písmen, ťarbavo kreslí či nerozumie matematickým pojmom a operáciám, a zároveň vás zo školy učiteľka upozorňuje, že by ste mali pridať v domácej príprave, pričom vaše dieťa sa odmieta učiť, plače, že viac nevládze, nechce chodiť do školy, začína sa sťažovať na nešpecifickú bolesť hlavy a brucha, vtedy by ste mali kontaktovať triedneho učiteľa a povedať mu o svojom podozrení.Oproti minulosti pribúda rodičov, ktorí u svojho dieťaťa žiadajú integráciu a pomoc asistentov. Predtým než sa tak stane, ak majú u svojho dieťaťa podozrenie na poruchu učenia, môžu sa obrátiť na centrum včasnej intervencie v blízkosti svojho bydliska. Dieťa bude odborníkmi zdiagnostikované a v rámci testov sa zistí, či a akou poruchou učenia (alebo ich kombináciou) trpí. Ak áno, rodičia sú oboznámení s tým, ako ďalej postupovať v rámci vyučovacieho procesu, na aké úľavy má dieťa nárok, ako s ním pracovať doma, ako by k nemu mali pristupovať učitelia a podobne.Učiteľ napíše správu (obsahuje rozbor školskej činnosti dieťaťa) a pošle ju špeciálnemu pedagógovi do Centra pedagogického a psychologického poradenstva a prevencie. Tu dieťa zdiagnostikujú a buď ŠPU potvrdia, alebo vylúčia (objavia inú príčinu školského neúspechu). Mať potvrdenie o ŠPU nie je koniec, ale len začiatok namáhavej mravenčej práce a spolupráce dieťa - rodič - učitelia - špeciálny pedagóg - psychológ. Isté je, že správnym prístupom a aktívnou spoluprácou rodiny a odborníkov sa mnohé prejavy týchto porúch dajú mierniť a v budúcnosti nemusia výrazne ovplyvniť život detí.Stanovením diagnózy sa vaše dieťa vo vyučovacom procese stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zo zákona má právo na zabezpečenie takej formy vzdelávania, ktorá rešpektuje jeho poruchu. V prípade, že rodič súhlasí s navrhovanou integráciou dieťaťa, osloví školu s písomnou žiadosťou. Ďalšie kroky - vypracovanie Individuálneho vzdelávacieho programu a úprava učebných osnov je už v kompetencii školy a rodič svojim písomným súhlasom potvrdzuje obsah uvedených pedagogických materiálov pre svoje dieťa. Do doložky vysvedčenia sa potom napíše: „Žiak postupoval podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu“. Ak nepostupoval podľa individuálneho vzdelávacieho plánu, iba bol hodnotený so zohľadnením špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb, v doložke sa uvedie: „Žiak bol hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v predmete (-toch) ….“. Ak sa takéto hodnotenie nevzťahovalo k jednotlivým predmetom, veta končí slovom „potrebami“.
Významné osobnosti a tréning pamäte
Deti aj dospelí, ktorí trpia niektorou z týchto porúch, často dokážu prekvapiť originálnym riešením matematických a iných úloh a sú úspešní v oblastiach, ktoré ich zaujímajú viac ako ostatné. Poruchy učenia neobišli ani známe osobnosti histórie, napríklad Leonarda da Vinciho, Alberta Einsteina, Thomasa Edisona, Pabla Picassa, Hansa Christiana Andersena, Toma Cruisa či Keiru Knightley. To, že majú nejakú poruchu učenia, síce nie je prekonané a vo viacerých oblastiach a predmetoch im to nemusí ísť, ale vynahradia si to v iných. Napríklad, niekoľkonásobný majster sveta v pamäti, Dominic O’Brien, je dyslektik. V škole mal problémy s učením, ale neskôr si svoju pamäť vytrénoval. Pamäť sa dá trénovať. Rovnako sú na tom disgrafici, ktorí síce písať nevedeli a nevedia dodnes, ale vôbec im to pri učení nevadí, pretože sa dnes učia omnoho rýchlejšie a vedia si zapamätať oveľa viac ako ich rovesníci. Pamäťové techniky a techniky rýchleho učenia fungujú u každého človeka, ktorý ich začne používať, bez ohľadu na to, či trpia poruchami učenia, alebo poruchami pozornosti. Ako môže rodič pomôcť počas domácej prípravy? O poruche učenia sa snažte dozvedieť čo najviac a vysvetlite dieťaťu, v čom spočívajú jeho ťažkosti. Podporujte sebadôveru svojho dieťaťa, pretože neúspechy v škole mu riadne nabúrali jeho sebavedomie a potrebuje si ho znovu posilniť. Buďte kľudní, trpezliví a láskaví.
II. Ďalšie príčiny školského neprospechu: Pohľad za hranice diagnóz
Okrem špecifických porúch učenia existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť školský prospech dieťaťa a viesť k zlyhaniu pri písomkách, aj keď dieťa učivo teoreticky ovláda. Medzi tie najčastejšie patria:
Znížená inteligencia: Mýty a realita
Znížená inteligencia sa často pokladá za hlavnú príčinu neprospechu. No vzťah medzi inteligenciou a školským prospechom je menší, ako sa na prvý pohľad zdá, aspoň v nižších triedach, keď záleží hlavne na rodinnom prostredí a pomoci rodičov pri príprave na vyučovanie. Vo vyšších triedach okrem všeobecnej inteligencie zohráva dôležitú úlohu aj význam špeciálnych schopností a talentu dieťaťa. Ak máte podozrenie na zníženú inteligenciu, poraďte sa so psychológom, ktorý vie zistiť jej úroveň spoľahlivým inteligenčným testom a výsledok porovnať s prospechom dieťaťa. U detí s výrazne zníženou inteligenciou je nevyhnutné zvážiť vhodné školské zariadenie. V takom prípade je dieťa zaradené medzi seberovných spolužiakov a tu môže dosahovať vynikajúce výsledky, čo je preňho nesmiernou motiváciou. Ak rodičia tvrdohlavo odmietajú zmeniť školu, aby seba i dieťa nevystavili hanbe, neuvedomujú si, že mu tým ubližujú ešte viac, pretože v normálnej škole bude vždy len na chvoste triedy, a čo je horšie, ľahko sa môže stať outsiderom či obeťou šikany. A jednotka v žiackej knižke zostane pre neho iba nesplneným snom.
Ľahká mozgová dysfunkcia: Nepokoj a pozornosť
Ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD) je porucha, ktorá sa prejavuje výpadkami centrálneho nervového systému, avšak bez poškodenia inteligencie a bez neurologických porúch. Hlavné príznaky sú nepokoj - dieťa nevydrží chvíľu v kľude, poruchy pozornosti, citová labilita a impulzívne správanie. Niektoré ľahšie prípady sa často upravujú spontánne v neskoršom veku, dozrievaním nervovej sústavy. Výchovu treba riadiť tak, aby brala ohľad na slabé stránky dieťaťa a súčasne posilňovala to, v čom je dobré. Psychostimulanty, lieky a tabletky môžu stlmiť hyperaktivitu, no je potrebné konzultovať ich užívanie s odborníkmi.
Poruchy reči a ich vplyv
Niektoré poruchy reči pretrvávajú až do školského veku a môžu nepriaznivo ovplyvniť prospech. Zlá výslovnosť niektorých hlások je u detí do 4 - 5 rokov vývojovo normálny jav. Ak sa však neupraví pred vstupom do školy, treba navštíviť logopéda. Zanedbanie môže mať za následok poruchy čítania a písania.
Ľaváctvo: Nevhodné precvičovanie
Samo o sebe ľaváctvo nemôže byť príčinou neprospechu, problémy však nastávajú, keď vyhraneného ľaváka násilne precvičujeme na pravú ruku, hlavne pri nácviku písania.
Školská nezrelosť a zdravotný stav
Aj predčasné zaradenie nezrelého dieťaťa do školy môže mať za následok slabý prospech. Rovnako, keď je dieťa často choré, príliš unavené, ťažšie sa sústreďuje, máva časté absencie v školskej dochádzke, určite sa to odrazí aj na jeho školských výsledkoch.
Vplyv rodinného prostredia: Tichí svedkovia problémov
Dieťa môže mať stres, následkom čoho neprospieva, kvôli trvalému nesúladu medzi rodičmi, kvôli alkoholizmu otca či matky, alebo vzhľadom k životu v neúplnej rodine. Učiteľ tiež nemusí byť dostatočne informovaný, akej záťaži bývajú deti vystavované. Rodičia tieto skutočnosti často taja. Keď má dieťa panovačných alebo citovo nevyrovnaných rodičov alebo ak stres vyvoláva rodič, trpiaci chronickou depresiou, ktorá mu bráni zvládať úlohy každodenného života, niet pochýb, že deti vystavené doma takýmto ťažkostiam mávajú často problémy aj v škole.Ako príklad môžeme uviesť situáciu, keď sa kvôli šikane v škôlke u dieťaťa začali prejavovať žalúdočné problémy, pred odchodom z domu pravidelná bolesť brucha, čo vyústilo niekedy do hnačky, v noci nespávalo dobre, niekedy z toho bolo až zvracanie, spávalo s vedierkom pri hlave. Akonáhle bolo odhlásené a ostalo pár dní doma, všetko sa ukludnilo. V takýchto prípadoch je čas a vhodná reakcia rodičov i učiteľov kľúčové, a je dôležité okamžite zakročiť a nenechať dieťa v tomto probléme samé.
Slabá motivácia a nezáujem
Záujem o učenie kladne vplýva aj na jeho výsledky. Nedostatok záujmu pôsobí opačne. Žiak sa ťažko núti do učenia, obmedzuje ho iba na to najpotrebnejšie, učenie ho príliš vyčerpáva, neprináša radosť ani uspokojenie. Problémom môže byť napríklad aj to, že vaše dieťa sa musí učiť viac a dlhšie ako spolužiaci a potrebuje možno dlhšiu dobu na to, aby sa dostavil úspech.
III. Individuálne aspekty učenia a osobnostné črty: Keď mozog bojuje sám so sebou
Každé dieťa je iné a každé sa učí nové veci iným spôsobom. Ľudia sa od seba odlišujú aj tým, ktoré zmysly prednostne uplatňujú pri prijímaní informácií a pri učení sa. Jedna z klasifikácií učebných štýlov podľa zmyslových preferencií sa označuje akronymom VARK, čo je skratka pozostávajúca z prvých písmen anglických slov:
- Visual (vizuálny - zrakový) - učia sa najlepšie prostredníctvom obrázkov, grafov, schém a vizuálnych prezentácií.
- Aural (auditívny - sluchový) - preferujú učenie počúvaním, diskusiou a prednáškami.
- Read / write (čítať / písať - verbálny, slovný) - učia sa efektívne čítaním textov, písaním poznámok a sumarizovaním informácií.
- Kinestetic (kinestetický - pohybový) - potrebujú aktívne zapojenie, manipuláciu s predmetmi, pohyb a praktické skúsenosti.Rozdielne učebné štýly detí vyžadujú rôzne učebné pomôcky a odlišný spôsob motivácie. Odborníci v súvislosti s učením uvádzajú tiež niekoľko typových skupín detí, ktoré je dobré poznať kvôli tomu, aby sme ich vedeli správne motivovať pri učení. Ak má dieťa problémy pri učení alebo dostáva zlé známky, môže to súvisieť napríklad s jeho povahovými vlastnosťami alebo prístupom k povinnostiam.
Nervózne a ustráchané dieťa: Pasca úzkosti
Vaše dieťa môže v škole patriť na vyučovaní k tým najlepším. Vyučovanie s nadšením sleduje a aktívne sa doň zapája. Akonáhle sa ale píše písomná práca alebo nejaký test, ako by si nemohlo na nič spomenúť. Aj napriek tomu, že vlastne všetko vie, nedarí sa mu dostať lepšiu známku ako trojku. Keď mu učiteľka spontánne kladie otázky z tej istej učebnej látky, zodpovedá ich všetky správne. Problém v tomto prípade spočíva v tom, že dieťa nedokáže svoje myšlienky preniesť na papier. Byť nervózny pred skúškami je normálne. U žiakov vzniká strach, problém však je, keď prerastie až do paniky. Vtedy dieťa nedokáže správne vnímať otázky ani zopakovať naučenú látku. V uvoľnenom a bezstarostnom stave prebiehajú mozgové vlny plynulo bez prerušenia, človek správne myslí a môže nachádzať riešenia. Strach však mozgovú aktivitu blokuje, príjem informácií a ich spracovanie je narušené, následkom čoho si dieťa nevie na učivo spomenúť. V takejto situácii odborníci radia pomôcť dieťaťu tak, že mu dáte najavo, že ho máte radi za všetkých okolností, a to nezávisle na jeho školských i iných úspechoch či zlyhaniach. Pomôžete mu tak nadobudnúť väčší pokoj. Vysvetlite dieťaťu, ako strach v jeho mozgu funguje a čo všetko spôsobuje. Dieťa by si malo tieto vety v duchu opakovať tak dlho, kým sa neupokojí a nezačne sa cítiť lepšie. Učiteľ môže dieťaťu pomôcť tak, že mu vysvetlí, že dôležité nie sú len známky z písomných prác a že výsledná známka na vysvedčení sa skladá z mnohých čiastkových oblastí jeho výkonu. Aj toto môže tlak na dieťa značne znížiť.
Nesústredené dieťa: Boj s roztržitosťou
Nesústredené dieťa dostáva zlé známky hlavne kvôli veľkému množstvu chýb, ktoré robí. Kvalita pozornosti u nás všetkých, nielen u detí, je závislá na koordinácii mnohých častí mozgu. Toto je dôvod, prečo je pozornosť ľahko zraniteľná a citlivá na najrôznejšie záťažové vplyvy, ako sú napríklad ruchy z okolia, únava, stres, choroby. Nesústredené deti pri školských písomných prácach neustále myšlienkami odbiehajú od zadania. Je pre ne veľmi ťažké sústrediť sa len na jednu vec, a preto robia veľké množstvo zbytočných chýb. Ak máte nesústredené dieťa, tak potrebuje oveľa viac času na precvičovanie školskej látky, pretože jeho myšlienky neustále preskakujú z učiva k nejakej inej téme. Psychológovia radia pracovať s dieťaťom na samotnej schopnosti sústrediť sa. Problém sa nikdy nezužuje len na školu, deti sa s ním stretávajú aj v iných oblastiach každodenného života, kedy majú problémy koncentrovať sa. Rodičia by mali dbať na to, aby ich dieťa začatú činnosť vždy dokončilo. Môžete napríklad s dieťaťom hľadať chyby v domácich úlohách. Doprajte mu tiež pocit úspechu. Taktiež v škole by mal učiteľ dať dieťaťu príležitosť, aby pred ostatnými spolužiakmi ukázalo to, čo naozaj vie. Je veľmi dôležité, aby sa v triede zachovávala vzájomná úcta medzi žiakmi. Doma aj v škole by malo dieťa používať rôzne druhy pomôcok. Predpokladá sa, že by sa tak mal zvýšiť jeho záujem o učenie. Učiteľ by mal do výučby začleňovať názorné a praktické ukážky. Nezabúdajte tiež na relaxáciu. Využiť môžete napríklad relaxačné dychové cvičenia. Hlboký nádych a pomalý výdych. Povedzte deťom, nech si predstavujú, ako s výdychom odchádza aj ich hnev, zlosť, napätie. Dobré je využívať relaxačnú hudbu (W. A. Mozart, L. Beethoven, B. Smetana, ezoterická hudba a podobne) a pohybové hry a cvičenia. Dieťa by malo mať možnosť striedať chvíle, keď sa musí sústrediť a keď môže jednoducho vypnúť a venovať sa voľnej hre či oddychu. Malo by ich vedieť zároveň samo rozlíšiť.
Nemotivované dieťa: Hľadanie zmyslu
Nemotivované dieťa má zlé známky v dôsledku nedostatku záujmu o učenie. Niekedy sa stane, že dieťa sa pripravuje do školy denne, avšak bez výsledku. A tak celkom pochopiteľne považuje učenie za absolútnu stratu času. Môže tiež vidieť, že niektorí spolužiaci sa učia oveľa menej, ale majú lepšie známky. Toto na dieťa naozaj nepôsobí dobre. U tohto typu dieťaťa, keď sa niečo nepodarí hneď, okamžite stráca záujem o učenie. A tak sa často zbytočne vzdáva pred cieľom, v ktorom by sa konečne dožilo pozitívneho výsledku. V tomto prípade psychológovia radia, aby rodičia určite našli nejakú oblasť, v ktorej je dieťa úspešné a podporovali ho v nej. Pravdepodobne nájdete hneď niekoľko rôznych záujmov alebo oblastí, v ktorých je vaše dieťa naozaj dobré. Konajte tak, aby dieťa opakovane pociťovalo, že ste na neho hrdí a že jeho úspech neberiete na ľahkú váhu. Aby dieťa dokázalo obstáť aj v škole, potrebuje predovšetkým vieru v seba samého. Tú mu môžete sprostredkovať vtedy, keď mu dávate najavo, že za ním vždy pevne stojíte. Tieto deti skúšanie často vnímajú ako moment, ktorý ohrozuje hodnotu ich ja. Je to preto, lebo svoje vlastné schopnosti hodnotia veľmi nízko. Stačí im len pohľad na zadanie úloh a už je im jasné: „Toto ja nikdy nemôžem zvládnuť.“ Ukážte svojmu dieťaťu jednoduchú fintu.
Zábudlivé a neporiadne dieťa: Cesta k samostatnosti
Tento typ detí má zlé známky v dôsledku zábudlivosti a nedostatku poriadku. Zlé známky dostávajú hlavne kvôli tomu, že zabudnú, čo sa majú naučiť, omylom sa naučia zlé učivo alebo si nenapíšu domáce úlohy. Majú problémy s udržiavaním poriadku a so systematickou prácou. Neporiadne a zábudlivé deti sa často dokážu prebojovať prvými dvoma rokmi školskej dochádzky. Potom sa však ich rodičia začínajú pýtať: „Prečo je naše dieťa tak nesamostatné, prečo stále na polovicu vecí zabúda?“ Pri skúšaní a testovaní je ich práca takmer bezchybná, ale niekoľko úloh prehliadnu, a preto nevyriešia. Diktát môže byť takmer nečitateľný, v dôsledku čoho je tiež horšie hodnotený. Ako pomôcť tomuto dieťaťu? V prvom rade je potrebné ho naučiť udržiavať si poriadok vo veciach, na stole, v školskej taške. Domáce úlohy si musí dieťa vždy starostlivo zapisovať, aby na ne nezabudlo. Kúpte mu jeden samostatný zošit špeciálne na tento účel, ktorý s ním budete vždy po príchode zo školy spoločne kontrolovať. Po domácich úlohách vždy najprv spoločne pripravte aktovku na ďalší deň a až potom sa dieťa môže hrať. Doprajte svojmu dieťaťu možnosť niesť zodpovednosť za seba. Ak mu budete pripravovať školskú aktovku sami, ušetríte tým síce čas, zároveň ale riskujete, že vychovávate dieťa k nesamostatnosti. Namiesto najrôznejších trestov radšej využívajte techniku pozitívnej motivácie. Udeľujte dieťaťu body za všetko, na čo nezabudlo. Za tieto body potom dieťa môže dostať nejakú odmenu. Keď má dieťa niečo urobiť, požiadajte ho len o jednu vec a až potom, keď ju splní, zadajte mu ďalšie úlohy. Keď ho naraz žiadate o viac vecí, zapamätá si väčšinou len tú najľahšiu alebo tú, ktorú ste povedali ako poslednú. Urobte dieťaťu zoznam požadovaných vecí. Keď má dieťa úlohy napísané, môže si ich pripomenúť. Môže si ich vhodne naplánovať a môže si aj samostatne hospodáriť s časom. Naučte ho vyškrtávať urobené úlohy zo zoznamu. Keď hovoríte dieťaťu nejakú požiadavku, hovorte ju vtedy, keď nerobíte nič iné, to znamená, že netelefonujete, nevaríte a podobne. Celú pozornosť sústreďte na dieťa a pozerajte sa mu do očí.Prezrite si e-knihu Poraz školu! a stiahnite si bezplatnú knihu Rýchlokurz kreatívneho učenia, ktorá obsahuje základ toho, čo sa dá pri učení zmeniť, aby bolo rýchlejšie a efektívnejšie, a poskytuje kopec ďalších tipov na rýchlejšie učenie.
IV. Adaptačné ťažkosti: Vstup do nového sveta
Nástup dieťaťa do škôlky alebo školy je proces, ktorý vyžaduje veľa zmien na strane dieťaťa, ale aj rodičov. Je to obdobie náročné na adaptáciu a flexibilné zvládnutie nových výziev. Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. adaptačných ťažkostí.
Neurovývinové poruchy a ich prejavy pri adaptácii
U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou, nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti (ADHD) alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.
Rola rodiča v adaptačnom procese: Separačná úzkosť
Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť „zrelý“ aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča, je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. V anamnéze niekedy vypátrame „obojstrannú“ traumatizáciu, napríklad počas pôrodu. Nespracované psychické traumy bránia prirodzenému oddeleniu sa matky od dieťaťa, pretože matka často prežíva silný pocit viny a strach, že sa jej dieťaťu stane niečo veľmi zlé. Podporu by v týchto prípadoch mala dostať predovšetkým mama. U dieťaťa potom prebehne separačný proces omnoho hladšie. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Znie to paradoxne, ale jeho plačom sa vám môže snažiť pomôcť uľahčiť vašu emočnú situáciu. Aby ste sa necítili tak zle, plače aj ono. Aby vám potvrdilo vaše pocity, aj ono bude prejavovať strach. Pamätajte na to, že dieťa sa snaží svojimi reakciami uspokojiť očakávania rodičov a potvrdiť ich postoje. Bez ohľadu na to, že si myslíte, že nemôže vedieť, aké sú.
Rodinné napätie a pocit bezpečia
Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu. Strata pocitu bezpečia môže adaptačné schopnosti dieťaťa výrazne zamestnávať až vyčerpávať. Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé.
Kľúčový vzťah s pedagógom
Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia, potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec, k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Vzťahy s vrstovníkmi: Učenie sa sociálnej dynamike
Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale aj množstvo výziev. Aj keď rodičov často už v začiatkoch zaujíma, či ich dieťa má v škôlke kamarátov, treba mu na to nechať čas. Nemusí to vôbec vyjsť na prvý pokus. Vzťahy v tomto období sú veľmi fluidné a menia sa zo dňa na deň. Rastú a pevnejú až postupne. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Tiež sa môže stať, že budú deti kvôli adaptačným ťažkostiam šikanované zo strany spolužiakov. Vtedy je vhodné okamžite zakročiť a nenechať dieťa v tomto probléme samo.
Praktické rady pre rodičov
Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?
- Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili.
- Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň. Domáca príprava by nemala byť zbytočne dlhá. Treba ju striedať s dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu, aby sa dieťa odreagovalo. Zabezpečte dieťaťu dostatok spánku. To všetko by malo byť zahrnuté v pravidelnom režime dňa, ktorý by mali členovia rodiny dodržiavať. Režim dáva dieťaťu istotu, vytyčuje mu hranice a predchádza vzniku často zbytočných konfliktov.
- Podpora sociálnych zručností. Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi, je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi.
- Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy.
- Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom.
- Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie.
- Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista, a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu.
- Vyhľadajte odbornú pomoc. V praxi sa môžeme stretnúť s dvomi nesprávnymi prístupmi rodičov k dieťaťu. Prvý je hyperprotektívny - nadmerne ochraňujúci postoj. Rodičia po zistení diagnózy ŠPU dieťa neprimerane ochraňujú, ospravedlňujú, tolerujú mu všetky chyby, nevyžadujú od neho plnenie bežných školských povinností. Výsledkom je dieťa nezrelé, neschopné prevziať zodpovednosť za svoje konanie, nie je schopné reálne vnímať svoje klady a nedostatky. Rodičia mu svojím postojom nedoprajú prežiť vlastnú hodnotu, radosť z vlastného úspechu. Druhý nevhodný prístup je bagatelizujúci (znevažujúci, podceňujúci) postoj. Rodičia dieťa necitlivo porovnávajú s ostatnými deťmi, rozčuľujú sa nad jeho pomalosťou, sú netrpezliví. Dieťa obviňujú a urážajú. Pestujú v ňom pocit neschopnosti. Týmto prístupom bránia dieťaťu rozvíjať schopnosť pracovať a nachádzať vo svojich aktivitách hodnotu a zmysel. Medzi týmito dvomi extrémami je dobré hľadať vlastnú strednú cestu, aj keď je to niekedy veľmi ťažké.Zapojte dieťa do mimoškolských aktivít a krúžkov, aby mohlo rozvíjať svoje schopnosti a zažilo pocit úspechu aj v iných činnostiach, nielen v tých školských.Pamätajte, že každý rodič je ochotný urobiť všetko pre to, aby sa jeho dieťa vyvíjalo správne. Pri niektorých neobvyklých situáciách zvykneme preháňať, pretože sme v otázkach výchovy a vývoja detského organizmu nováčikovia. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa by mohlo mať poruchu správania alebo učenia, prečítajte si minisériu článkov, ktorá vznikla v spolupráci so špeciálnou pedagogičkou PaedDr. Ildikó Kásaovou, ktorá v pedagogike pracuje už viac ako 30 rokov, pričom sa venuje školákom a žiakom s poruchami učenia a správania.
tags: #priciny #preco #dieta #urobi #zle #pisomku