I. Úvod do Problemartiky Výživného a Rodinných Dávok
Výživné je suma vyplácaná väčšinou v pravidelných intervaloch a v peňažnej forme, ktorá predstavuje zákonnú povinnosť rodičov zabezpečiť finančné prostriedky na uspokojenie potrieb svojich detí. Na žiadosť oprávnenej osoby môže súd v niektorých prípadoch nariadiť splnenie vyživovacej povinnosti vyplatením jednorazovej sumy. Vo všeobecnosti platí, že vyživovaciu povinnosť voči osobe, ktorá potrebuje pomoc, majú predkovia a potomkovia danej osoby prvého stupňa - inými slovami, dospelé dieťa a rodič sú povinní navzájom sa zabezpečiť. Predkovia danej osoby druhého stupňa majú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým potomkom. Manželia sú takisto povinní spoločne vyživovať svoju rodinu prostredníctvom svojej práce a majetku, čo zahŕňa činnosti smerujúce k pokrytiu nákladov na spoločnú domácnosť a k uspokojeniu zvyčajných a mimoriadnych potrieb oboch manželov a ich detí.
Táto téma je dôležitá pre mnohé rodiny, zvlášť keď rodičia nežijú spolu alebo sa nachádzajú v cezhraničných situáciách. Výška výživného a súvisiacich dávok sa líši v závislosti od krajiny, príjmu rodičov a potrieb dieťaťa. Tento článok sa zameriava na problematiku výživného na dieťa v Rakúsku, pričom zohľadňuje širší kontext miezd, sociálnych príspevkov a životných nákladov v Európe, ako aj špecifiká cezhraničných prípadov, najmä pre rodičov pracujúcich v Rakúsku s deťmi žijúcimi na Slovensku.
II. Základné Princípy a Rozsah Vyživovacej Povinnosti
Kto je povinný platiť výživné a komu?
Vyživovacia povinnosť sa vzťahuje na viaceré vzťahy a situácie. Primárne sa výživné vypláca vo forme dávky od rodiča maloletého dieťaťa, najmä ak rodič nežije s dieťaťom alebo ak sa nepodieľa na jeho výchove. Rodič maloletého dieťaťa môže byť povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Rozvedený manžel osoby, ktorá potrebuje pomoc, je povinný platiť výživné predovšetkým v prípade, že táto osoba po rozvode nie je vzhľadom na povinnosť starať sa o dieťa schopná zabezpečiť si živobytie alebo že potrebuje pomoc vzhľadom na svoj vek či zdravotný stav.
Osoby sú oslobodené od vyživovacej povinnosti, ak s ohľadom na svoje ďalšie povinnosti a majetkové pomery nie sú schopné platiť výživné inej osobe bez toho, aby ohrozili svoje vlastné zvyčajné živobytie. Rodičia však nie sú oslobodení od vyživovacej povinnosti v súvislosti s vlastnými maloletými deťmi.
Vek dieťaťa a nárok na výživné
Vek plnoletosti je 18 rokov a osoba mladšia ako 18 rokov je maloleté dieťa. Maloleté dieťa je oprávnené na výživné, pričom povinnosť zabezpečiť dieťa majú najmä jeho rodičia, a to rovným dielom. Dieťa, ktoré dosiahlo vek 18 rokov a pokračuje v štúdiu na základnej škole, strednej škole alebo v inštitúcii odborného vzdelávania, prípadne študuje na vysokej škole, je takisto oprávnené na výživné, ale len dovtedy, kým nedosiahne vek 21 rokov.
Základ pre výpočet výživného na maloleté osoby sa líši od základu pre dospelé deti. Pri výpočte výživného na dospelé deti sa výška výživného určuje na základe potrieb obvyklého spôsobu života oprávnenej osoby, ale predpokladá sa, že dospelé osoby sú schopné zarobiť si aspoň časť svojho živobytia samy.
V rakúskom kontexte sa rodinné prídavky (Familienbeihilfe) môžu poberať na dieťa až do 18. roka života. Nárok môže pokračovať až do 24. roku veku dieťaťa, ak dieťa ukončí odborné vzdelávanie, ako napríklad učňovská škola, stredná škola alebo univerzita. Príspevok na dieťa sa poskytuje deťom od 18 rokov veku a viac, iba v takom prípade, ak ukončia odborné vzdelávanie. U plnoletých detí, ktoré navštevujú niektorú z druhov škôl uvedených v §3 zákona na podporu vzdelania - Studienförderungsgesetz 305/1992, sa štúdium považuje za prípravu povolania len v tom prípade, ak určená doba štúdia nebude prekročená za jeden rok štúdia o nie viac ako jeden semester a celková doba štúdia o nie viac ako jeden rok. Predĺženie štúdia je možné v prípade choroby, prípadne za účelom štúdia v zahraničí. Zmena štúdia je možná maximálne v prvom roku štúdia, pričom v prvom roku štúdia je automaticky splnená podmienka nároku na priznanie rodinných prídavkov. Pre schvaľovanie nároku na rodinné prídavky v druhom roku štúdia musia byť úspešne zložené skúšky za prvý rok štúdia a potvrdené pokračovanie štúdia v druhom ročníku v rozsahu 8 hodín za týždeň, a to z povinných a voliteľných študijných predmetov dohromady, prípadne musia byť splnené iné kritériá. Plnoleté deti, ktoré študujú na Slovensku a ktorých rodičia pracujú v Rakúsku, sú posudzované podľa rovnakých študijných kritérií ako deti občanov Rakúskej republiky.
III. Proces Určovania a Vymáhania Výživného
Ako podať návrh na určenie výživného?
Ak rodič neplatí výživné dobrovoľne, možno podať na súde návrh na vyplácanie výživného. Ak chce osoba požiadať o výživné, mala by na súde podať návrh na zrýchlené konanie o platobnom rozkaze v súvislosti s výživným na dieťa alebo žalobu. Zrýchlené konanie o platobnom rozkaze je zjednodušený postup, v ktorom vyplácanie výživného možno nariadiť iba v prípade, že výživné sa žiada na maloleté dieťa, ak je meno rodiča, ktorý je povinný uhrádzať výživné, uvedené v rodnom liste dieťaťa, ak výživné neprekročí 1,5-násobok minimálneho mesačného výživného a ak druhý rodič nespochybní vyplácanie výživného.
Na výživné sú oprávnené maloleté deti. Keďže maloleté deti majú obmedzenú spôsobilosť právne konať, žalobu podá na súde v mene dieťaťa rodič, ktorý je zákonným zástupcom dieťaťa - teda rodič, ktorý zákonne vykonáva rodičovské práva a povinnosti. Ak sa na súd podá návrh s cieľom prinútiť rodiča, aby si plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, súd sa touto vecou zaoberá ako vecou týkajúcou sa výživného. Žaloba vo veci výživného sa musí predložiť na krajskom súde v mieste pobytu dieťaťa. Ak dieťa nemá pobyt v Estónsku (v kontexte Slovenska, ak dieťa nemá pobyt na Slovensku), návrh sa podáva podľa miesta pobytu odporcu.
Ak sa má na súde konať vo veci výživného na dieťa, je nutné podať návrh (žalobu), pričom nie je nevyhnutne potrebná odborná právna pomoc ani služby sprostredkovateľa. Súd nariadi vyplácanie výživného odo dňa podania návrhu.
Právna pomoc a súdne poplatky
V prípade využitia štátnej právnej pomoci pridelí Estónska advokátska komora (v kontexte Slovenska, príslušná advokátska komora alebo iná inštitúcia poskytujúca právnu pomoc) danej osobe advokáta. Úlohou advokáta je zastupovať osobu v konaní a poskytovať jej poradenstvo. Štátna právna pomoc je k dispozícii osobám, ktoré vzhľadom na svoju finančnú situáciu nie sú schopné platiť za odborné právne služby v čase, keď potrebujú právnu pomoc, alebo sú schopné platiť za ne len čiastočne alebo v splátkach. Takisto môže ísť o osoby, ktorých finančná situácia by im po zaplatení za právne služby znemožnila zabezpečiť si živobytie. Žiadosti o štátnu procesnú pomoc na pokrytie procesných trov môžu podávať osoby, ktoré nie sú schopné uhradiť tieto trovy vzhľadom na svoju finančnú situáciu alebo ktoré sú schopné uhradiť ich len čiastočne alebo v splátkach. Pri podávaní návrhu na určenie výživného na súde možno požiadať o štátnu právnu pomoc. V cezhraničných veciach v rámci Európskej únie týkajúcich sa žiadostí o výživné je podľa uvedeného nariadenia k dispozícii štátna právna pomoc a štátna procesná pomoc. Tým je zaistené, aby príslušná osoba bola v konaní zastúpená osobou so zodpovedajúcimi právnymi poznatkami a aby mala prístup k spravodlivosti prostredníctvom pokrytia trov konania. Záruky, ktoré platia pre osoby s pobytom v Estónsku (v širšom zmysle, v jednom členskom štáte), v zásade platia aj pre osoby žijúce v iných členských štátoch EÚ.
Výpočet výšky výživného
Súd môže nariadiť, aby sa ako výživné maloletému dieťaťu vyplácala pevná alebo pohyblivá suma, pričom stanoví základ pre výpočet výšky výživného. Do konca roka 2021 závisela výška minimálneho výživného od minimálnej mzdy. Od 1. januára 2022 už výška minimálneho výživného nezávisí od platnej minimálnej mzdy.
Výška výživného sa určuje s prihliadnutím na tieto okolnosti:
- Príjem rodiča, ktorý je povinný platiť výživné: Spravidla sa k základnej výške pripočítavajú 3 % priemernej mesačnej hrubej mzdy v Estónsku (v kontexte Slovenska, príjmu povinného rodiča) za predchádzajúci kalendárny rok. Suma, ktorá sa má pripočítať, sa k 1. aprílu každoročne prepočítava. Ak je príjem rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, vyšší ako priemer, základná výška výživného sa môže zvýšiť napríklad o 3 % skutočného príjmu rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, a nie priemernej mesačnej hrubej mzdy.
- Počet detí poberajúcich výživné v jednej rodine: Vzhľadom na skutočnosť, že výchova viacerých detí naraz môže mať za následok mierne úspory nákladov (opätovné používanie nábytku, oblečenia, hračiek atď.), sa výška výživného od druhého dieťaťa znižuje o 15 % v porovnaní s výškou výživného na prvé dieťa.
- Rodinné prídavky: Pri určovaní výšky výživného sa zohľadňuje prídavok na dieťa a v súlade so znením zákona o rodinnom práve, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2023, polovica prídavkov v rodinách s veľkým počtom detí. Ak tieto prídavky poberá osoba žiadajúca o výživné, z výšky výživného na každé dieťa sa polovica prídavkov odpočíta. Ak však tieto prídavky poberá osoba platiaca výživné, táto suma sa jej pripočíta k výživnému. Pri vydávaní rozhodnutia o výživnom sa prídavky v rodinách s veľkým počtom detí takisto vypočítajú v súlade so zmenou, a to aj v prípade, že sa nevyplácajú len na spoločné deti tých istých manželov. Preto v prípade zmiešanej rodiny s dvoma deťmi z predchádzajúceho vzťahu, pričom rodič má viac detí z nového vzťahu, v dôsledku čoho má rodina nárok na prídavky v rodinách s veľkým počtom detí, sa pri výpočte výživného zohľadňuje polovica týchto prídavkov.
- Striedavé bydlisko dieťaťa: Ak dieťa býva s rodičom, ktorý platí výživné, priemerne aspoň sedem dvadsaťštyrihodinových období mesačne v priebehu roka, výška výživného sa zníži primerane k času strávenému s rodičom, ktorý je povinný platiť výživné.
Výšky stanovené rozhodnutiami súdu do 1. januára 2022 sa automaticky neznížia. Ak je na základe rozhodnutia súdu rodič povinný platiť výživné na maloleté dieťa na súčasnej minimálnej úrovni alebo na úrovni polovice minimálnej mesačnej mzdy, uvedená suma bude „zmrazená“ na úrovni roka 2021. Výživné možno znížiť iba z oprávneného dôvodu. Osoba povinná uhrádzať výživné môže požiadať o možnosť platiť výživné nejakým iným spôsobom, ak je na to oprávnený dôvod. Metodika pre výpočet výživného, platná od roku 2024, má odporúčací charakter a môže zjednotiť rozhodovanie súdov, pričom zohľadňuje vekové kategórie detí a počet vyživovacích povinností. Sudca však musí individuálne pristupovať k prípadom so špecifickými potrebami dieťaťa, ako sú zdravotné postihnutie alebo mimoriadne talenty.
Platba a vymáhanie výživného
Výživné sa vo všeobecnosti vypláca ako pravidelná peňažná suma. Osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu môže požiadať o možnosť poskytovať výživné nejakým iným spôsobom, pokiaľ na to má oprávnený dôvod. Výživné sa platí vopred za každý kalendárny mesiac. Hoci príjemcom výživného je dieťa, výživné sa vo všeobecnosti musí vyplácať druhému rodičovi.
Ak rozhodnutie súdu nariaďujúce výživné nadobudlo právoplatnosť alebo ak je okamžite vykonateľné, ale druhý rodič ho neplní, je potrebné obrátiť sa na súdneho exekútora. Ak osoba povinná uhrádzať výživné v požadovanej lehote nevykoná platby uvedené v rozhodnutí, súdny exekútor na základe návrhu osoby, ktorá vykonala úkony na začatie konania, zariadi zhabanie majetku osoby povinnej uhrádzať výživné. Zhabanie majetku dlžníka si vyžaduje, aby bolo súdnemu exekútorovi poskytnuté rozhodnutie súdu spolu s návrhom na jeho výkon. V návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť informácie o dlžníkovi a jeho majetku (bydlisko, kontaktné údaje, známe informácie o majetku). Ak si navrhovateľ želá, aby súdny exekútor využil všetky možnosti na získanie dlžného výživného stanovené v právnych predpisoch, v návrhu na výkon rozhodnutia je nutné uviesť, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na vyplatenie zo zapísaného nehnuteľného majetku, hnuteľného majetku a pohľadávok dlžníka.
Náhrada škody v dôsledku neplatenia výživného a neplnenia vyživovacej povinnosti sa môže žiadať spätne za maximálne jeden rok pred podaním návrhu na vyplácanie výživného na súde. Premlčacia lehota pre platenie výživného v rámci vyživovacej povinnosti je desať rokov pre každú jednotlivú povinnosť. Premlčacia lehota sa začína na konci kalendárneho roka, v ktorom sa pohľadávka zodpovedajúca povinnosti stane splatnou. Vyživovacia povinnosť je osobná povinnosť, ktorá sa končí smrťou oprávnenej osoby alebo osoby povinnej uhrádzať výživné.
Od 1. januára 2017 má rodič vychovávajúci dieťa právo požiadať o štátne výživné na obdobie trvania súdneho a vykonávacieho konania, ktoré poskytuje úrad sociálneho zabezpečenia. Toto výživné je dočasná pomoc od štátu pre rodiča, ktorý sám vychováva a živí dieťa.
IV. Špecifiká Výživného a Rodinných Dávok v Rakúsku
Mzdy a životné náklady v Rakúsku v porovnaní s Európou
Rakúsko patrí medzi krajiny s vyššou životnou úrovňou a s tým spojenými vyššími priemernými mzdami v Európskej únii. Eurostat uvádza, že priemerná hodinová mzda v Rakúsku je približne 29,8 eur. Mesačný plat v Rakúsku dosahuje sumu 3632 eur. V porovnaní s tým, Luxembursko, ktoré dlhodobo vedie rebríček najvyšších miezd v Európe, dosahuje približne 4682 eur mesačne. Dánsko, na druhom mieste, má priemerný plat 4552 eur.
Na druhej strane, Slovensko sa v tejto štatistike nachádza na 22. mieste v EÚ s priemernou mzdou okolo 954 eur. Hoci mzda na Slovensku rastie, stále zaostáva za vyspelejšími krajinami. Dôvodom je aj fakt, že reálny plat, ktorý určuje, koľko si ľudia môžu dovoliť kúpiť, naopak klesá v dôsledku zvýšenej inflácie.
Zaujímavosťou je, že Rakúsko patrí medzi šesť členských štátov EÚ, ktoré nemajú zavedenú minimálnu mzdu. Medzi ďalšie krajiny bez minimálnej mzdy patria Dánsko, Taliansko, Cyprus, Fínsko a Švédsko. Naopak, v Bulharsku je minimálna mzda na úrovni 261 eur, zatiaľ čo v Luxembursku dosahuje až 1 999 eur.
Rakúske rodinné prídavky (Familienbeihilfe)
Práca v Rakúsku prináša pre mnohých atraktívne finančné benefity, medzi ktoré patria aj rodinné prídavky na deti (Familienbeihilfe). Tento príspevok má za cieľ podporiť rodiny a zabezpečiť im lepšiu životnú úroveň.
Nárok pre občanov EÚ pracujúcich v Rakúsku
Nárok na rakúske rodinné prídavky má každý občan EÚ, ktorý legálne pracuje a odvádza dane v Rakúsku. Dôležitou podmienkou je, aby mal deti vo svojej starostlivosti, bez ohľadu na to, či s nimi žije priamo v Rakúsku. To znamená, že aj keď má žiadateľ trvalý pobyt na Slovensku a jeho deti tam žijú, môže mať nárok na rodinné prídavky z Rakúska, ak v Rakúsku pracuje ako zamestnanec alebo živnostník a je tam sociálne poistený. Stačí, ak v Rakúsku pracuje jeden z rodičov. O prídavky je možné žiadať až 5 rokov spätne, teda nárok mohol vzniknúť aj tým, ktorí tam pracovali v období rokov 2021-2025.
V prípade nezosobášených rodičov alebo zosobášených rodičov, ktorí nemajú rovnaký trvalý pobyt, je povinný sa zaregistrovať ten rodič, s ktorým má dieťa zhodný trvalý pobyt - bez ohľadu na to, ktorý z rodičov pracuje v Rakúsku. Tento rodič zároveň vystupuje ako žiadateľ o prídavky na dieťa z Rakúska. Pri posúdení nároku sa zohľadňuje, či je žiadateľ v manželstve alebo ide o slobodného rodiča (samoživiteľa).
Výška prídavkov podľa veku dieťaťa
Výška rodinných prídavkov z Rakúska je závislá od veku dieťaťa:
| Vek dieťaťa | Výška prídavkov na deti |
|---|---|
| 0-2 roky | 209,30 € |
| 3-9 rokov | 218,90 € |
| 10-18 rokov | 242,70 € |
| 19-24 rokov | 271,30 € |
| Priemerne | 235,55 € |
V septembri môžete navyše získať aj štartovné do školy (116,10 €), bonus na ZŤP dieťa (do 180,90 €) a súrodenecký bonus (od 8,20 € do 60,30 €, v závislosti od počtu detí). Ak sú poberané prídavky na deti na Slovensku, od týchto súm sa odčítava suma slovenských prídavkov. Spolu s rodinnými prídavkami je vyplácaný aj daňový bonus, o ktorý nie je potrebné žiadať, je vyplácaný automaticky.
Dodatočné príspevky
- Príplatok pre viacdetné rodiny (Mehrkindzuschlag): Nárok na výplatu tohto príplatku je podmienený výplatou rodinných prídavkov a výškou príjmu. Spoločný príjem rodičov nesmie presiahnuť sumu 55 000 eur ročne. O tento príplatok sa žiada v rámci daňového priznania podaného v Rakúsku za predchádzajúci kalendárny rok. Výška príplatku je 21,20 eur mesačne za každé tretie a ďalšie dieťa, na ktoré sú priznané rodinné prídavky za príslušný rok.
- Príplatok pre ŤZP dieťa: Príplatok pre značne zdravotne postihnuté dieťa sa poskytuje, ak je stupeň postihnutia minimálne 50 % a dieťa nie je schopné sa samo uživiť. Výška príplatku pre značne postihnuté dieťa (stupeň postihnutia musí byť minimálne 50 %) je 155,90 €.
Proces žiadosti a povinnosti žiadateľa
Žiadosti o prídavky na deti spracúva v Rakúsku daňový úrad, teda Finanzamt. Na začiatku je potrebné vyplniť formuláre Finanzamtu a doložiť potrebné dokumenty. Nárok na prídavky vzniká v tom mesiaci, kedy je rodič sociálne poistený v Rakúsku od prvého dňa v mesiaci. Potrebné dokumenty zahŕňajú rodné listy detí, pracovnú zmluvu rodiča pracujúceho v Rakúsku, a ďalšie dokumenty v závislosti od reálnej životnej situácie žiadateľa. Správny postup pri používaní E formulárov (E401 a E411) je, že rakúska inštitúcia ich po prijatí žiadosti vyplní a pošle na styčný orgán SR, ktorý ich prešetrí a potvrdí.
Doba spracovania žiadosti o rakúske prídavky na deti trvá priemerne 6 mesiacov, ale môže sa predĺžiť, ak je Finanzamt mimoriadne zaneprázdnený. Je nevyhnutné reagovať na korešpondenciu od Finanzamtu, inak môže byť vyplácanie prídavkov pozastavené alebo žiadateľ vyzvaný na vrátenie už prijatých prídavkov. Žiadateľ má povinnosť oznamovať zmeny, ako napríklad zmenu zamestnania, rozvod, narodenie ďalšieho dieťaťa, ukončenie štúdia dieťaťa, alebo zmenu miesta výkonu činnosti.
Indexácia prídavkov
Od roku 2019 Rakúsko zaviedlo tzv. indexáciu prídavkov, čo znamenalo, že výška prídavkov pre deti žijúce mimo Rakúska bola upravovaná podľa životných nákladov v danom štáte. Pre Slovensko to znamenalo mierne zníženie pôvodnej výšky prídavkov. V roku 2022 bolo indexovanie zrušené a za roky 2019-2022 boli doplatené všetky rodinné prídavky automaticky. Pre Slovákov sa na rok 2021 upravil koeficient na 0,711 (predtým 0,641), čo znamená, že sa vyplácali dávky a bonusy vo výške 71,10 % z celkovej výšky dávok.
Daňové úľavy a bonusy pre rodičov platiacich výživné v Rakúsku
V rakúskom daňovom priznaní si daňovník môže uplatniť viacero daňových bonusov a odpočítateľných položiek. Jednou z nich je aj daňový bonus za platenie výživného na dieťa, tzv. Unterhaltsabsetzbetrag. Pre rodičov, ktorí pravidelne platia výživné, ide o významnú daňovú úľavu.
Podmienky nároku na Unterhaltsabsetzbetrag
O túto úľavu na daniach môžete požiadať ak:
- máte maloleté alebo nezaopatrené deti,
- poberáte na tieto deti rodinné prídavky z Rakúska vy alebo druhý rodič minimálne 7 mesiacov v roku,
- vám bola súdom nariadená vyživovacia povinnosť na deti (alimenty),
- výživné ste počas roka platili včas a v plnej výške a viete to preukázať,
- s deťmi nežijete v spoločnej domácnosti.
Tento bonus sa nevzťahuje na plnoleté deti, na ktoré sa už nepoberajú prídavky. Rakúsky daňový úrad si platenie výživného na deti dôkladne preveruje. Danú skutočnosť je preto potrebné preukázať. K daňovému priznaniu musíte priložiť rozsudok o rozvode a určení výšky mesačného výživného (s prekladom do nemčiny) a výpis platieb výživného za každý mesiac v danom roku. Tieto dokumenty slúžia ako dôkaz, že ste výživné platili riadne a v plnej výške.
Výška daňového bonusu za výživné (2022 - 2025)
Suma daňového bonusu sa líši v závislosti od roku a počtu detí:
| Počet detí / Rok | 2022 | 2023 | 2024 | 2025 |
|---|---|---|---|---|
| Na 1. dieťa | 29,20 € | 31,00 € | 35,00 € | 37,00 € |
| Na 2. dieťa | 43,80 € | 47,00 € | 52,00 € | 55,00 € |
| Na každé ďalšie dieťa | 58,40 € | 62,00 € | 69,00 € | 73,00 € |
Praktický príklad: Ak máte dve maloleté deti, poberáte na ne prídavky z Rakúska, platíte na deti pravidelne výživné a podávate si daňové priznanie v Rakúsku za rok 2025, získate: 37 € mesačne na 1. dieťa a 55 € mesačne na 2. dieťa. Spolu teda 92 € mesačne × 12 mesiacov = 1 104 € ročne. Správne uplatnený daňový bonus za výživné môže výrazne zvýšiť váš daňový preplatok z Rakúska.
Súvislosť s Familienbonus Plus
Bonus za platenie výživného v Rakúsku (Unterhaltsabsetzbetrag) je úzko prepojený s ďalším daňovým bonusom - Familienbonus Plus. Ak platíte výživné načas a v plnej výške, vzniká vám nárok aj na Familienbonus Plus v plnej výške. Ak výživné platíte nepravidelne alebo len čiastočne, nárok na tento bonus sa znižuje. Ak výživné vôbec neplatíte, nemáte nárok ani na Unterhaltsabsetzbetrag ani na Familienbonus Plus. Familienbonus Plus si môžete v závislosti od situácie uplatniť až do výšky 2 000 € ročne. Znižuje sa aj daňový bonus na dieťa, ktorý bol vo výške 58,40 €. Mesačné zníženie dane o 125,00 € sa znižuje na 80,13 €.
Nový Kinderzuschlag pre nízkopríjmové rodiny (od júla 2025)
Rakúsko pokračuje v rozširovaní sociálnych opatrení zameraných na boj proti chudobe detí. Od 1. júla 2025 vstupuje do platnosti nová úprava príspevku známeho ako Kinderzuschlag für Geringverdiener (Príplatok k prídavkom na deti pre nízkopríjmové skupiny). Ide o dodatočný finančný príspevok, ktorý sa vypláca nad rámec bežných rodinných prídavkov (Familienbeihilfe) vo výške 60 EUR mesačne na každé dieťa. Slováci pracujúci v Rakúsku majú na tento príspevok nárok rovnako ako domáci.
Rodičovský príspevok v Rakúsku (Kinderbetreuungsgeld)
Rakúsko používa pre rodičovský príspevok dva systémy: Paušálny rodičovský príspevok (Konto) a Rodičovský príspevok závislý od príjmu. Rodičia sa môžu rozhodnúť medzi jedným z týchto dvoch systémov, po rozhodnutí ich však už nemôžu kombinovať. Rodičovský príspevok sa nevypláca súčasne s materským.
Paušálny Rodičovský Príspevok - Konto
Najdôležitejšie podmienky nároku na poberanie paušálneho rodičovského príspevku - Konto sú nasledovné:
- Poberanie prídavku na dieťa (Familienbeihilfe).
- Centrum životných záujmov žiadateľa - rodiča dieťaťa v Rakúsku.
- Spoločná domácnosť rodičov a dieťaťa definovaná zákonom, v trvaní najmenej 91 dní. Existencia spoločnej domácnosti, ktorá musí byť stálym spoločenstvom bývajúcich a hospodáriacich osôb, prihlásených na adrese bydliska, a na ktorej musia mať rodičia a deti prihlásený trvalý pobyt - bydlisko.
- Predloženie preukazu o absolvovaní prehliadok tehotnej ženy a dieťaťa - materská knižka (Mutter-Kind-Pass).
- Legálny pobyt v Rakúsku.
- Dodržanie hranice príjmu.
- Pri oddelene žijúcich rodičoch je potrebné predložiť rozhodnutie o zverení do starostlivosti jednému z rodičov.
- Minimálna dĺžka poberania dávky je 61 dní.
Dĺžka poberania rodičovského príspevku je voliteľná: 365 dní až 851 dní (cca 12 až 28 mesiacov) od narodenia dieťaťa, alebo 456 až 1063 dní (cca 15 až 35 mesiacov) od narodenia dieťaťa, ak poberajú rodičovský príspevok obidvaja rodičia. Od dĺžky poberania rodičovského príspevku závisí aj výška dennej dávky (čím dlhšia dĺžka poberania, tým nižšia denná suma dávky), pričom najvyššia denná výška dávky je 37,80 Eur a najnižšia suma dávky je 14,53 Eur.
Rodičovský Príspevok Závislý od Príjmu
Rodičovský príspevok závislý od príjmu sa považuje za náhradu príjmu. Na jeho poberanie musia byť splnené všetky podmienky ako pri rodičovskom príspevku - Konto, plus musí byť splnená ďalšia podmienka: rodič dieťaťa musí 182 dní pred narodením dieťaťa vykonávať prácu, počas ktorej bol povinne dôchodkovo a nemocensky poistený. Výška predstavuje 80 % posledného príjmu (80 % dávky v materstve - materské), maximálne 66 Euro na deň. Doba poberania je 365 dní od narodenia dieťaťa, pre oboch rodičov je doba poberania dávky 426 dní od narodenia dieťaťa.
Špecifiká pre slovenských občanov žiadajúcich o rodičovský príspevok
Nárok na rodičovský príspevok v Rakúsku vzniká, ak je Rakúsko prioritne príslušné podľa nariadenia 883/2004 na výplatu rodinných dávok, matka dieťaťa (žiadateľka o rodičovský príspevok) býva s dieťaťom na tej istej adrese, matka a dieťa sú na tejto adrese bydliska prihlásené, matka má výhradnú starostlivosť/opateru o dieťa a všetky ostatné podmienky nároku sú splnené.
Ak miestom výkonu práce otca (žiadateľa o rodičovský príspevok) je Rakúsko, ale oficiálne v Slovenskej republike býva na inej adrese ako matka a dieťa (hlásenie trvalého pobytu na inej adrese), nevzniká mu nárok na rodičovský príspevok, z toho dôvodu, že nespĺňa podmienky spoločnej domácnosti s dieťaťom. To isté platí, aj keď rodina žije v Rakúsku. Pri osamelých rodičoch musia byť splnené (okrem všetkých iných podmienok nároku) dve podmienky: žiadateľ a dieťa žijú na tej istej adrese, vrátane nahlásenia na rovnakej adrese bydliska - v spoločnej domácnosti a žiadateľ má výhradnú starostlivosť/opateru o dieťa. V prípade poskytnutia nepravdivých informácií hrozí povinnosť vrátenia rodičovského príspevku a peňažná pokuta.
V. Cezhraničné Aspekty Výživného a Sociálneho Zabezpečenia
Jurisdikcia súdov v cezhraničných prípadoch
V prípadoch, keď dieťa žije na Slovensku a jeden z rodičov pracuje v Rakúsku, je dôležité určiť, ktorý súd má právomoc rozhodovať o výživnom. Podľa európskych nariadení (napr. Nariadenie Rady ES č. 4/2009) platí, že o výživnom na maloleté deti rozhodujú súdy členského štátu EÚ, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. To znamená, že ak dieťa dlhodobo žije na Slovensku, rozhodovať by mal slovenský súd. Ak dieťa žije v Rakúsku a jeden z rodičov žije v zahraničí, žiadosť o výživné sa podáva na rakúskom súde. Právomoc rakúskych súdov sa riadi nariadením EÚ, ktoré uprednostňuje súd krajiny, kde má dieťa obvyklý pobyt.
Ak chce osoba požiadať o výživné v inej krajine, musí podať žiadosť o začatie konania vo veci výživného Útvaru pre medzinárodnú justičnú spoluprácu estónskeho Ministerstva spravodlivosti (v kontexte Slovenska, príslušného ústredného orgánu, napr. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) a príslušnému orgánu druhej krajiny. K žiadosti je nutné priložiť kópiu rodného listu dieťaťa (detí) alebo rozhodnutia súdu, ktorým sa stanovuje otcovstvo. V prípade cezhraničných sporov týkajúcich sa výživného môže poskytnúť pomoc ústredný orgán. Na účely cezhraničnej justičnej spolupráce bol zriadený ústredný orgán - Útvar pre medzinárodnú justičnú spoluprácu na ministerstve spravodlivosti.
V cezhraničných veciach týkajúcich sa výživného poskytuje právnu pomoc a poradenstvo, ako aj štátnu právnu pomoc a procesnú pomoc ústredný orgán. Slovensko a Švajčiarsko sú zmluvnými štátmi viacerých medzinárodných dohovorov o vymáhaní výživného (napr. Haagsky dohovor), čo v praxi znamená, že slovenský rozsudok o výživnom je možné uznať a vymáhať vo Švajčiarsku prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia EÚ
Ak sa jedná o deti, ktorých pobyt a stredisko životných záujmov je na Slovensku, ale rodičia majú zamestnanie v Rakúsku alebo vykonávajú zárobkovú činnosť na základe rakúskej živnosti, nárok na rodinné prídavky posudzuje Nariadenie Európskeho parlamentu a rady ES o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (nariadenie 883/2004).
V prípade vzniku nároku na rodinné dávky v dvoch a viacerých členských štátoch sa určí poradie prednosti, t.z. v akom rozsahu bude ten ktorý štát rodinné dávky vyplácať. V prípade, že sa nedá na základe bydliska dieťaťa určiť poradie prednosti (dieťa nemá bydlisko v ani jednom z príslušných štátov), každý dotknutý členský štát vypočíta výšku dávok s prihliadnutím na deti, ktoré nemajú bydlisko na jeho území. V tomto prípade príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú najvyššie dávky, vyplatí tieto dávky v ich plnej výške a príslušná inštitúcia druhého členského štátu jej nahradí polovicu tejto sumy, maximálne však do hornej hranice sumy stanovenej právnymi predpismi tohto druhého členského štátu. Ak nie je bydlisko dieťaťa v ani jednom z členských štátov, kde vznikol nárok na dôchodok, určuje sa poradie prednosti podľa dĺžky poistnej doby poberateľa dôchodku.
Výmena daňových informácií v rámci EÚ a zdaňovanie príjmov
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácií pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov, t.z. že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmom fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti, t.z. zamestnaneckého pomeru, z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov.
V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11 000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EÚ. V prípade obmedzenej daňovej povinnosti má fyzická osoba v Rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2 000 eur, a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v Rakúsku. Slováci s rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradzovaní do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Títo nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť. U Slovákov pracujúcich v Rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formulára. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 ods. 4 EstG 1988: minimálne 90 % z celkových príjmov musia byť dosiahnuté v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11 000 eur. Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku. Tieto dávky dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní, resp. v prílohách na to určených. Hlavne u Slovákov pracujúcich v Rakúsku na zamestnanecký pomer sa tieto príjmy dôsledne kontrolujú finančným úradom, a to oveľa častejšie ako v minulosti, keďže zamestnanci majú možnosť dosiahnuť často veľmi vysoké daňové preplatky.
VI. Aktuálne Zmeny a Dôležité Informácie v Rakúskej Legislatíve
Zrušenie daňového bonusu na Slovensku pre pracujúcich v zahraničí (od 2025)
Od 1. januára 2025 dochádza k zásadným zmenám v daňovom bonuse na dieťa na Slovensku. Rodičia pracujúci v zahraničí (napr. v Rakúsku, Česku) si už nebudú môcť uplatniť daňový bonus na Slovensku. Toto je najtvrdšie opatrenie balíčka, ktoré zasiahne tisíce pendlerov a ľudí s kombinovanými príjmami. Doteraz si mohli rodičia pracujúci v zahraničí uplatniť daňový bonus aj na Slovensku. Ak pracujete pre zahraničného zamestnávateľa a tam odvádzate dane, nespĺňate podmienku 90 % príjmov zo SR. Výnimkou sú vyslaní zamestnanci slovenskej firmy, ktorých príjem je stále považovaný za "zdroj v SR" a o bonus neprichádzajú. Boli nastavené aj nižšie stropy pre daňový bonus. Nárok na bonus 50 € zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov. Na vysokoškolákov už bonus nedostanete.
Zmeny v štruktúre Finanzamtu a zdravotných poisťovní
Od 1. januára 2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Finančné úrady boli do 31. decembra 2020 rozdelené podľa územných celkov a každý fungoval samostatne. Od 1. januára 2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.
Od 1. januára 2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovní. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen, a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovní a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK. Pobočky ale ostávajú v každej spolkovej republike a volajú sa podľa miesta svojho pôsobenia ako napríklad Österreichische Gesundheitskasse Wien, Tirol, NÖ, OÖ.
Zmeny výšky dane a paušálnych výdavkov pre podnikateľov
V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dane pri príjme medzi 11 000 eur a 18 000 eur. Daň sa znížila z 25 % na 20 %. Zamestnancom bola ale do júla 2020 sťahovaná daň vo výške 25 %. Zamestnávatelia mali povinnosť, najneskôr do septembra 2020, rozdiel v dani poukázať na účet zamestnanca prostredníctvom jeho mzdy. Ak niekto medzitým prácu v Rakúsku ukončil, bude mu daň nanovo prepočítaná, ak podá za rok 2020 daňové priznanie.
Rakúsko v rámci balíka opatrení na podporu strednej vrstvy a boja proti byrokracii zavádza v rokoch 2025 a 2026 zásadné zmeny v oblasti paušálnych výdavkov. Základné paušálne zdanenie je obľúbené u podnikateľov, ktorí nechcú viesť zložité účtovníctvo a preukazovať každý jeden bloček. Dochádza k zjednoteniu hranice s oslobodením od DPH. Sadzby výdavkov zostávajú na úrovni 45 % (pre výrobu a obchod) a 20 % (pre služby). Tento model je určený pre najmenšie firmy a živnostníkov.
Objasnenie Sachbezugu (vecná dávka) pre živnostníkov
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ napríklad bezplatné ubytovanie a stravu, zamestnanec získa isté zvýhodnenie od zamestnávateľa - nepeňažný príjem. Jednotlivé výhody poskytnuté zamestnávateľom sa ale pripočítavajú k príjmu zamestnanca ako peňažný príjem. Peňažnú výšku týchto poskytnutých výhod stanovuje v Rakúsku zákon - Sachbezugswerteverordnung.
Väčšina opatrovateľov ale vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Zákon o vecných príjmoch - Sachbezugswerteverordnung sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom. Uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Každý prípad sa posudzuje zvlášť a živnostník musí sám zhodnotiť, aké sú podmienky v mieste výkonu práce, čo všetko má k dispozícii a v akom rozsahu, a v prvom rade, či si klient uplatňuje aj výdavky vo vlastnom daňovom priznaní za poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravu.
Zmrazenie daňových čísel
Finančný úrad od 4. júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku. Pre daňovníkov to znamená, že všetky daňové čísla, ktoré boli v daný deň aktuálne platné, zostávajú navždy v platnosti a už sa nebudú meniť pri zmene príslušnosti v dôsledku zmeny pôsobiska, resp. zmeny miesta vykonávania živnostenskej činnosti.
Podpora počas pandémie (Familienhärtefonds)
V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds), ktoré vznikli v dôsledku sťažených rodinných situácií počas pandémie Covidu 19. Rodinné prídavky boli automaticky schválené a vyplatené všetkým poberateľom rodinných prídavkov do marca 2021, a to bez nutnosti predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré sa nebudú predkladať ani dodatočne. Týkalo sa to aj tých, ktorí ukončili živnosť, respektíve zamestnanie v Rakúsku po 1. marci 2020.
tags: #priemerne #vyzivne #na #dieta #v #rakusku