Každý z nás je iný; jeden je vysok, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením, pretože existujú na to vzorce a genetické princípy. Genetika dedičnosti farby vlasov je fascinujúca oblasť, ktorá často prináša prekvapenia a komplikuje predstavy o tom, ako bude potomok vyzerať. Často sa objavuje otázka, či je možné, aby sa rodičom s blond alebo špinavoblond vlasmi, ktorí boli v detstve blondínkami, narodilo ryšavé dieťa. Odpoveď znie áno, je to možné. Genetika farby vlasov je komplexná a farba vlasov dieťaťa nemusí byť vždy priamou kópiou farby vlasov rodičov. Gény sa totiž prenášajú aj z generácií starých rodičov, prarodičov, a dokonca aj vzdialenejších predkov, čo robí genetický mix jedinečným a plným potenciálnych prekvapení. Tento článok sa ponorí do hĺbky genetických mechanizmov a historických súvislostí, ktoré ovplyvňujú vzhľad našich potomkov.
Základné princípy dedičnosti a predikcie výšky
Predpovedanie určitých znakov dieťaťa, ako je výška, je založené na pomerne jednoduchých genetických princípoch, ktoré berú do úvahy atribúty oboch rodičov. Na to, aby ste zistili, aké bude asi vysoké vaše dieťa, stačí poznať výšku oboch rodičov a použiť jednoduchý vzorec. Výšku matky spočítame s výškou otca, výsledok vydelíme dvoma a ak ide o chlapca, pripočítame 7,5 cm, a ak o dievča, 7,5 cm odpočítame. Výsledok je predpokladaná výška dieťaťa v dospelosti, avšak je možná aj niekoľkocentimetrová odchýlka. "Boli skonštruované rovnice, ktoré dokážu výšku dieťaťa predpovedať na základe výšky rodičov s relatívne vysokou presnosťou," potvrdzujú odborníci.
V prírode hrá matematika neraz dôležitú úlohu. Napríklad, priemerná váha dieťaťa po narodení je 3,5 kilogramu a meria 50 centimetrov, ale za rok sa však radikálne zmení. Tieto prvé merania však nevypovedajú nič o tom, akú bude mať dieťa výšku v dospelosti, len udávajú počiatočný stav. Okrem výšky je možné predpokladať aj ďalšie fyzické vlastnosti, ako je farba očí a vlasov, hoci ich dedičnosť je o niečo zložitejšia a prekvapivejšia.
Komplexnosť dedičnosti farby očí
Farba očí je ďalším znakom, ktorý fascinuje budúcich rodičov. Dedičnosť farby očí nie je vždy priamočiara a dokáže prekvapiť. Napríklad, nie je nezvyčajné, ak majú hnedookí rodičia modrooké dieťa. Súdny znalec z oboru genetika Vladimír Ferák hovorí: "Veľmi približne platí to, že tmavookí rodičia môžu mať svetlooké deti, ale modrookí rodičia tmavooké deti nie." To znamená, že tmavé gény sú často dominantné, ale recesívne gény pre svetlé oči môžu byť prítomné a prejaviť sa u potomka.
Ak máte vy aj váš partner oči hnedé, ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí, napríklad zelené alebo modré, tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené, a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný: vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 % modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Genetická anomália však hovorí, že ak obaja máte oči modré, nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. V tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené, čo naznačuje, že gén modrých očí je v tomto prípade dominantnejší ako zelených. Dôležitým faktom je, že všetky deti sa rodia s belasými očami, ktoré sa niekoľko dní po narodení začnú meniť na inú, definitívnu farbu. Farba obočia a mihalníc dieťatka tiež veľa napovie o farbe vlasov v dospelosti. Ak má pomerne tmavé mihalnice a výrazné obočie, je len malá pravdepodobnosť, že z neho raz bude blondiak, pokiaľ sa neodfarbí.
Hlbší pohľad na dedičnosť farby vlasov: Gén MC1R a melaníny
Farba vlasov je polygenetická vlastnosť, čo znamená, že je ovplyvnená viacerými génmi. Hlavným génom zodpovedným za farbu vlasov je gén MC1R (receptor melanokortínu 1), ktorý produkuje melanín - pigment zodpovedný za sfarbenie pokožky, vlasov a očí. Existujú dva hlavné typy melanínu: eumelanín, ktorý produkuje hnedé a čierne pigmenty, a feomelanín, ktorý produkuje červené a žlté pigmenty. Rôzne kombinácie a množstvá týchto pigmentov určujú širokú škálu farieb vlasov, od platinovej blond až po sýto čiernu.
Ryšavá farba vlasov je zvyčajne výsledkom vyššej produkcie feomelanínu a nižšej produkcie eumelanínu. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa feomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. No ak gén MC1R nefunguje a neplní svoju funkciu, výsledkom sú ryšaví ľudia so svetlou pokožkou a pehami. Prevaha feomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Ryšavá farba vlasov je často spojená s recesívnymi génmi, ktoré sa nemusia prejaviť u rodičov, ale môžu sa objaviť u ich potomkov, ak obaja rodičia nesú tento gén.
Gény pre farbu vlasov sa dedia od oboch rodičov. Každý rodič odovzdáva dieťaťu jednu sadu génov. Ak rodičia nesú rôzne alely (varianty génov) pre farbu vlasov, dieťa môže zdediť kombináciu, ktorá vedie k prekvapivej farbe vlasov. Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov, hovorí Ferák. Sú zákony v genetike, kedy to spôsobí, že dieťa vyzerá, ako keby nebolo svojich rodičov. Stáva sa, že je matka čierna, otec svetlý a dieťa je hnedé, vysvetľuje detská lekárka Mariana Krupcová. Ryšavé dieťa môže mať aj pár, v ktorom je jeden rodič nositeľom génu ryšavosti, no na ňom samom sa gén neprejavil.
Prekvapivé kombinácie farieb vlasov a príklady z praxe
Hoci sa často predpokladá, že deti budú mať farbu vlasov podobnú rodičom, realita je oveľa zložitejšia. Možnosť, že sa zo špinavoblond rodičov narodí ryšavé dieťa, je reálna a vysvetliteľná dedičnými mechanizmami. Farba vlasov nie je len záležitosťou priameho prenosu od rodičov, ale je ovplyvnená aj génmi z predchádzajúcich generácií. Tu je niekoľko scenárov, ktoré môžu viesť k prekvapivým výsledkom:
- Obaja rodičia blond, dieťa ryšavé: Toto je možné, ak obaja rodičia nesú recesívny gén pre ryšavú farbu vlasov, ktorý sa zdedil od ich predkov. Jedna zo sestier, kde sú obaja rodičia blondáci (teraz už tmavý blond, ale ako deti boli hodne), si dala robiť genetiku a vychádza jej 13% írsky pôvod. To naznačuje, že recesívne gény môžu preskakovať generácie.
- Jeden rodič tmavý, druhý blond, dieťa ryšavé: Aj toto je reálne, pretože kombinácia génov môže viesť k vývoju feomelanínu. Existujú prípady, kedy jeden rodič je blond, druhý tmavý, a majú ryšavé deti. Dokonca jedna z mamičiek spomína, že jej matka je špinavý blond, jej otec má tmavohnedé vlasy a ona sama má ryšavo-hnedé vlasy.
- Obaja rodičia tmaví, dieťa ryšavé: Toto je menej časté, ale nie nemožné, ak sa v rodinnej anamnéze nachádzajú ryšavé gény. Jeden známy má z troch detí jedno ryšavé po svojej mame (babke toho dieťaťa), pričom on je hnedovlasý a jeho žena špinavý blond. Sú aj svedectvá, kde matka má tmavé skoro čierne vlasy a otec takisto tmavé, a ich deti sú ryšavé. Kamarátka, ktorej obaja rodičia sú tmaví, má tiež krásnu ryšavú slečnu.
Mnohí ľudia sa zamýšľajú nad tým, aké farby vlasov môžu zdediť ich deti, najmä ak rodičia majú podobné odtiene. Príklady z praxe potvrdzujú túto skutočnosť:
- Jedna z mamičiek opisuje, že bola ako dieťa špinavá blondínka s ryšavým nádychom, jej partner bol ako dieťa čistý blonďák a v dospelosti svetlohnedý. Ich dieťa sa narodilo s čisto ryšavými vlasmi, ktoré sa neskôr zmenili na špinavý blond s ryšavým odtieňom (na slnku stále ryšavá).
- Ďalší pár, kde je jeden rodič blond a druhý tmavý, má ryšavé deti.
- V inej rodine majú rodičia tmavé vlasy a ich deti sú ryšavé.
- Existujú prípady, kde sú obaja rodičia blond s takmer bielymi vlasmi v detstve, a napriek tomu sa im narodili deti s tmavosivými, bielymi alebo špinavoblond vlasmi. Manžel s tmavohnedými vlasmi a manželka s hnedými vlasmi majú syna s veľmi svetlými hnedými až blond vlasmi a kučierkami.
- Iný príklad, ja som blond, muž tmavohnedy, obe deti boli blond do 10 rokov. Syn má 13 a už má hnedé vlasy, ale stále okraje do blond. Dcéra ostala blondína.
- Ďalšia matka s blond vlasmi a modrými očami má partnera s tmavohnedými až čiernymi vlasmi a tmavými očami. Ich syn sa narodil úplne tmavovlasý a celý bol tmavý, ale potom vlásky vypadali a teraz má špinavý blond a modré oči, čiže celá mama.
- U matky so svetlohnedými vlasmi a otca s ryšavými vlasmi majú deti hnedé, blond, blond vlasy.
Tieto príklady ukazujú, že farba vlasov môže preskakovať generácie. Gény sú zmeskou dedičstva z predchádzajúcich generácií. Preto sa dieťa môže podobať na svojich prarodičov alebo dokonca ešte vzdialenejších predkov. Ak máte v rodine niekoho s ryšavými vlasmi, aj keď to bolo pred mnohými generáciami, je tu možnosť, že sa tento gén prejaví aj u vášho dieťaťa. Jedna z matiek uvádza, že jej teta je ryšavá a pehavá ako jediná z troch súrodencov, pričom ani jej rodičia neboli ryšaví. Predpokladalo sa, že to má teta po jej babičke, ktorá mala viac ryšavých súrodencov, alebo po otcovom bratovi (ujovi), ktorý bol tiež ryšavý.
Blond vlasy samotné zahŕňajú obrovské množstvo odtieňov, od takmer bielych až po tmavý blond. Špinavý blond je jedným z najbežnejších odtieňov, ktorý sa často objavuje u detí, ktoré sa neskôr vyvinú do iných odtieňov. Je to vlastne tmavší odtieň blond, ktorý môže prechádzať do stredne hnedej. V kontexte dedičnosti, ak sú rodičia špinavoblond, znamená to, že ich vlasové gény produkujú menej eumelanínu ako u tmavovlasých ľudí, ale viac ako u čistých blondínok. Stále však môžu niesť gény pre iné odtiene, vrátane ryšavej.
Jsou starší rodiče genetickou hrozbou? (Tajemství genů 96)
Evolúcia a geografia blond a ryšavých vlasov
Genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy sa datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blond vlasy sa v Európe vyskytujú najčastejšie, pričom táto farba vlasov im často zostáva aj v dospelosti. Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande, kde je to najhomogénnejšia blond populácia.
Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie. Nič však netrvá večne. Prirodzených blondiakov ubúda a za dvesto rokov vraj už nebude blond nikto.
Ryšavé vlasy sú tiež menej bežné. National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Ako spresnil portál idnes.cz, najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady, napísal idnes.cz. Genetika je skutočne nevyspytateľná.
Vlásky novorodencov a ich premeny počas života
Vlásky novorodeniatka nevypovedajú nič o tom, či raz bude z drobca kučeravý vlasáč alebo ryšavý exot. Tmavým rodičom sa pokojne môže narodiť žltovlasý kučeravý anjelik, rovnako ako dvom blondiakom čiernovlasý čertík. O pár týždňov už môže byť všetko inak. Z kučier anjelika môžu byť hnedé rovné vlásky a tmavý čertík bude mať holú hlávku. Prvé, fetálne vlásky, nech už sú akejkoľvek farby, bábätkám vypadajú a postupne, asi do troch mesiacov, ich nahradia pevnejšie vlasy. Môže sa tak stať aj bez toho, aby ste si niečo všimli, alebo fetálne vlásky vypadnú akoby naraz. Zmeny hormonálnych hladín u dieťaťa sú tiež príčinou toho, že niektoré novorodeniatka sú holohlavé a normálne vlasy im začnú rásť až okolo šiestich mesiacov.
Je dôležité si uvedomiť, že farba vlasov sa môže meniť počas života človeka. Mnohé deti sa narodia s veľmi svetlými vlasmi, ktoré časom stmavnú. Naopak, niektorí ľudia môžu mať v dospelosti svetlejšie vlasy ako v detstve. Príkladom je speváčka Katy Perry, ktorá je prirodzene svetlovlasá so špinavým blond odtieňom, ale v priebehu svojej kariéry experimentovala s rôznymi farbami vlasov, vrátane ryšavej, modrej a ružovej. Toto ilustruje, ako sa farba vlasov môže meniť a ako sa s ňou dá hrať. V prípade detí, ktoré sa narodia s ryšavými vlasmi, sa táto farba môže časom zmeniť na blond alebo iné odtiene. Ako uvádza jeden z príkladov, dieťa malo ryšavé vlásky ako bábätko, ale časom sa z neho stala blondínka s tmavšou pokožkou. Iné dieťa malo vlásky blond s jemným nádychom do ryšava a teraz v troch rokoch má vlasy teplej žltej blond, lebo ten teplý medený pigment mizne. Manžel jednej z diskutujúcich bol ako malý platinový blond a teraz má tmavé vlasy.
Svoju úlohu tu zohráva genetika. Pozrite si svoje fotografie z detstva. Ak na nich máte kučierky, je veľmi pravdepodobné, že aj vaše dieťa bude vyzerať ako malý anjelik. Väčšine novorodencov vyrašia vlásky hore na hlavičke a až postupne dorastú aj po bokoch. Či už má vaše novorodeniatko na hlave hrivu, alebo je holohlavé, nič to nevypovedá o kvalite jeho vlasov v budúcnosti. Až okolo troch rokov sa dá niečo z kvality vlasov posúdiť. V tomto období sú už o polovicu hrubšie ako po narodení. Približne do 3. mesiaca všetky vlasy vypadajú, často aj naraz. Počas prvého roku života sa pripravte, že na hlave dieťatka sa budú diať rôzne zmeny - raz sa vám bude zdať, že má viac vláskov, a inokedy akoby menej. Detské vlasy majú iný cyklus rastu ako vlasy dospelých. Bežné tri fázy - rast, prechodná fáza a fáza pokoja - trvajú len niekoľko mesiacov, zatiaľ čo u dospelých niekoľko rokov. Preto vypadne u malého dieťaťa toľko vlasov naraz a vy si to máte možnosť všimnúť.
Starostlivosť o detské vlásky a časté mýty
Správna starostlivosť o detské vlásky je dôležitá, najmä v prvých mesiacoch života. Prvé týždne by ste mali vlásky a hlavičku bábätku umývať iba čistou vodou vždy pri kúpaní. Až do 6. mesiaca nemusíte kupovať šampón, aj na vlásky postačuje pri umývaní detské mydlo. Umytú hlavičku nezabudnite jemne vysušiť prikladaním osušky, nie šúchaním. Vlásky potom nechajte voľne dosušiť, rozhodne ich bábätkám nefénujte. Na česanie stačí jemný hrebienok alebo kefka - raz denne rovnomerne prečešete celú hlavičku, aby sa pokožka prekrvila, čo stimuluje aj vlasové folikuly.
Holé hlavičky, najmä u dievčatiek, mnohých rodičov vykoľajujú, preto si, aby mali nezabudnuteľne krásnu fotku svojej princezničky, dopomôžu aspoň čelenkou. Cez internet zoženiete nepreberné variácie čeleniek, gumičiek či pukačiek pre bábätká, no pamätajte, že na bežné nosenie nie sú vhodné. Môžu deformovať hlavičku, dieťa si môže vyšklbnúť vlásky, nehovoriac o alergii. S absurdným nápadom dokonca prišla istá Američanka, ktorá ponúka parochničky už od novorodeneckej veľkosti. Súčasťou parochní sú aj čelenky či iné ozdôbky a v ponuke sú rôzne účesy i farby vlasov. Kúpiť sa dajú tiež čiapočky, spod ktorých vykúkajú prirobené umelé ofinky či bočné kučierky. Je dôležité zdôrazniť, že prirodzenosť je pre vývoj dieťaťa najlepšia.
Existuje aj niekoľko mýtov týkajúcich sa detských vlasov. Dokonca aj holiči sú schopní presviedčať, že častejšie strihanie pomôže, aby dieťaťu vlasy rástli rýchlejšie a boli hustejšie. Nie je to pravda! Každý z nás sa narodí s určitým typom, kvalitou a hustotou vlasov a ovplyvniť na tomto fakte sa dá máločo. Rovnako sa rodíme už s daným počtom vlasových folikulov, takže častým strihaním nie je možné, aby sa korienky rozmnožili a vlasov bolo viac. Bezvlasé lysinky u bábätiek, ktoré vznikajú trením hlavy o podložku, nie sú znakom problémov. Bábätko veľa leží a často navyše spáva v nejakej obľúbenej polohe, čím sa mu lysinka vytvára skôr. Pomôže, ak mu budete preventívne polohu meniť.
Zaujímavosťou je, že už počas tehotenstva môžete mať indíciu, či sa vám narodí vlasaté alebo plešaté dieťatko. Jedna klinická štúdia zistila, že ženy, ktoré počas gravidity pociťovali pálenie záhy, porodili deti s priemernou až nadpriemernou pokrývkou hlavy. Naopak, tie, ktoré táto nepríjemnosť obišla, priviedli na svet holohlavých potomkov. Okrem vláskov na hlavičke môže mať novorodenec aj „vlásky“ na telíčku. Tieto chĺpky, lanugo, sa objavia už počas vnútromaternicového vývoja. Začnú rásť po 14. týždni tehotenstva a približne do 20. týždňa je nimi pokryté už celé telíčko okrem dlaní a chodidiel. Niektoré deti majú ochlpenú iba tvár, iné iba chrbátik a plecia. Niektorým bábätkám ostane lanugo až do pôrodu, ale žiadne strachy, do pár dní či týždňov chĺpky vypadajú.
Genetické kalkulačky a etické dilemy
Nie sú to však iba vzorce. Existuje tiež genetická kalkulačka, ktorá vie odhaliť aj genetické ochorenie. "Jedna americká firma uviedla na trh kalkulačku, ktorá na základe DNA rodičov vypočíta pravdepodobnosť genetického ochorenia," hovorí Ferák. Vznikli však pochybnosti, či je to vôbec etické. Aj keď technológie napredujú a umožňujú stále presnejšie predpovede, etické otázky týkajúce sa takýchto diagnostických nástrojov zostávajú otvorené. Predstavujete si podobu budúceho potomka? Dievčatko bude kučeravá modrooká brunetka a chlapec zelenooký blondiak. Nemusí to však vždy vyjsť! Genetika je zložitá a výsledky nie sú vždy garantované. Ak sa na vás dieťa nepodobá, má inú farbu očí, vlasov, alebo má inú výšku, niektorí navrhujú skúsiť testy DNA, alebo zazvoniť u poštára, čo je, samozrejme, vtip. Avšak to podčiarkuje hĺbku dedičnosti, ktorá nie vždy ide podľa našich jednoduchých očakávaní. Silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú za výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť. Vzhľad potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu. Je to pochopiteľné, pretože napríklad v severnej Afrike sa nevyskytujú v populácii ani svetlé vlasy, ani modré, či zelené oči bežne a už vôbec nie svetlá pleť.
Genetika je úžasná vo svojej nevyspytateľnosti a rozmanitosti. Každé dieťa je jedinečnou kombináciou génov, ktoré sa prenášajú cez generácie, a prináša tak do rodiny nielen podobnosť, ale aj prekvapivé odchýlky, ktoré robia každý životný príbeh originálnym.
tags: #brunetka #a #blondak #dieta #rysave