V posledných rokoch sme svedkami výrazných demografických zmien nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii. Jedným z najvýraznejších trendov je posúvanie veku, v ktorom ženy prvýkrát privedú na svet dieťa. Tento fenomén, známy ako odkladanie materstva, má svoje korene v komplexnej súhre spoločenských, ekonomických a osobných faktorov a prináša so sebou aj rad dôsledkov pre jednotlivcov i celú spoločnosť.
Posúvanie hraníc: Priemerný vek prvorodičiek v EÚ a na Slovensku
Štatistiky Európskeho štatistického úradu Eurostat jasne ukazujú rastúci trend priemerného veku žien pri narodení prvého dieťaťa. V rámci celej Európskej únie sa tento vek postupne posúva. Kým v roku 2013 sa európske ženy stávali matkami v priemere vo veku 28,7 roka, v roku 2022 to už bolo 29,7 roka. Tento nárast, hoci sa na prvý pohľad môže zdať mierny, signalizuje hlbšie zmeny v reprodukčnom správaní.
Na Slovensku tento trend kopíruje celoeurópsky vývoj, hoci s určitými nuansami. Podľa dostupných údajov prvé dieťa majú Slovenky v priemere v 27 rokoch. V rámci Európskej únie, ktorá v roku 2022 zaznamenala celkový priemer 29,7 roka, sa Slovensko nachádza medzi krajinami s nižším vekom prvorodičiek, konkrétne na treťom mieste od konca. Najmladšie prvorodičky v EÚ sú v Bulharsku (26,6 roka) a Rumunsku (27,0 roka), zatiaľ čo najstaršie sú v Taliansku (31,7 roka).
Je však dôležité poznamenať, že údaje sa môžu mierne líšiť v závislosti od sledovaného obdobia a metodiky. Napríklad, podľa iných zdrojov sa v roku 2017 uvádzal vek prvorodičiek na Slovensku 27,3 roka, zatiaľ čo v roku 2020 to bolo 28,1 roka. Tento mierny nárast je v súlade s celkovým trendom posúvania veku matiek.
Slovensko v kontexte Európy: Regionálne rozdiely a V4
V rámci Európskej únie patrí Slovensko k krajinám, kde ženy rodia prvé dieťa relatívne mladšie v porovnaní s priemerom EÚ. V rámci krajín Vyšehradovej štvorky (V4) má Slovensko najnižší vek prvorodičiek. V Poľsku, Maďarsku či Českej republike rodia ženy o rok neskôr v porovnaní so Slovenskom. Tento fakt naznačuje, že hoci sa vek prvorodičiek na Slovensku mierne posúva, stále si udržiava pozíciu krajiny s mladšími matkami v rámci stredoeurópskeho regiónu.
V rámci Slovenska však existujú značné regionálne rozdiely v priemernom veku prvorodičiek. Najmladšie matky prvého dieťaťa pochádzajú z okresov Gelnica (priemerne 22,8 roka), Medzilaborce (23,2 roka) a Revúca (24,0 roka). Tieto regióny sa vyznačujú vyšším podielom marginalizovaných rómskych komunít, kde tradičné rodinné štruktúry a kultúrne normy môžu ovplyvňovať vek, v ktorom ženy zakladajú rodinu.
Na druhej strane, najvyšší priemerný vek prvorodičiek vykazujú okresy Bratislava I.-V. (priemerne 32,0 roka) a Senec (30,5 roka). Tieto regióny, predovšetkým hlavné mesto a jeho okolie, sú charakteristické vyšším podielom žien s vysokoškolským vzdelaním a vyššími mzdami. Tento kontrast medzi vidieckymi a mestskými regiónmi odráža odlišné životné štýly, kariérne ambície a socioekonomické podmienky.
Dlhodobý trend ukazuje, že od roku 1993 do roku 2022 sa priemerný vek prvorodičiek zvýšil vo všetkých okresoch Slovenska. Najmenej tento nárast zaznamenali okresy Medzilaborce (o 1,1 roka), Gelnica (1,6 roka) a Revúca (2,3 roka). Naopak, najvýraznejší nárast bol pozorovaný v bratislavských okresoch (Bratislava V. o 8,2 roka, Bratislava II. o 7,8 roka) a v okrese Senec (7,8 roka). Toto naznačuje, že hoci sa vek prvorodičiek na celom Slovensku posúva, tempo tohto posunu je v mestských a rozvinutých regiónoch výrazne rýchlejšie.
Faktory ovplyvňujúce odkladanie materstva
Dear Overwhelmed Moms, Self-Care Isn’t Selfish | Liz Carlile | TEDxColoradoSprings
Rozhodnutie odložiť materstvo na neskôr je komplexný proces ovplyvnený viacerými vzájomne prepojenými faktormi. Jedným z hlavných dôvodov je túžba po profesionálnom rozvoji a dosiahnutí finančnej stability. Mnoho žien v dnešnej dobe kladie dôraz na budovanie kariéry a dosiahnutie istého stupňa nezávislosti pred založením rodiny. Dokončenie štúdia, získanie stabilného zamestnania a finančné zabezpečenie sú často považované za nevyhnutné predškolské kroky k zodpovednému rodičovstvu.
Zložité ekonomické a bytové situácie tiež zohrávajú významnú úlohu. Vysoké náklady na bývanie, neistota na trhu práce a všeobecne náročná ekonomická situácia môžu viesť k obavám z finančnej náročnosti výchovy dieťaťa. Ženy sa cítia byť zodpovednejšie, ak si môžu zabezpečiť adekvátne podmienky pre svoje budúce dieťa, čo si často vyžaduje viac času.
Ďalším faktorom je aj zmena vnímania partnerských vzťahov a hľadanie stabilného partnera pre výchovu detí. V minulosti bolo bežnejšie zakladať rodinu v skoršom veku, často pod vplyvom spoločenských očakávaní. Dnes ženy čoraz častejšie uprednostňujú nájsť si vhodného partnera, s ktorým zdieľajú podobné hodnoty a predstavy o rodinnom živote, čo môže trvať dlhšie.
Demografka Ester Lazzari poukazuje na to, že odkladanie pôrodu nie je dôkazom toho, že by ľudia už nechceli mať deti. Ide skôr o zmenu v načasovaní. Ideálne veľkosti rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenili. Tento posun v načasovaní sa prejavuje aj v tom, že ženy sa cítia pripravené na materstvo v neskoršom veku, keď už majú stabilnejšie základy pre rodinný život.
S týmto trendom súvisí aj skutočnosť, že ženy musia oveľa viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Na Slovensku sa o deti, prípadne sa s nimi učí, stará zhruba 35 % žien a len 19 % mužov. O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov. Táto nerovnomerná záťaž pri starostlivosti o rodinu a domácnosť často vedie k tomu, že ženy sa cítia byť preťažené a odkladajú materstvo, kým nedosiahnu lepšiu rovnováhu alebo kým partner neprevezme väčšiu zodpovednosť.
Dôsledky a budúce výzvy
Klesajúca pôrodnosť a stúpajúci vek rodičiek predstavujú pre Slovensko aj celú Európu významné demografické výzvy. Jedným z najvýraznejších dôsledkov je nárast liečby neplodnosti. S posunom "preferovaného reprodukčného okna" na neskorší vek sa ženy, ktoré sa cítia byť pripravené na materstvo, môžu stretnúť s biologickými obmedzeniami. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je celosvetovo neplodný približne každý šiesty človek. V Európe sa uskutočňujú milióny liečebných cyklov neplodnosti ročne, čo je finančne náročný a emocionálne vyčerpávajúci proces.
Vlani sa na Slovensku narodilo rekordne málo detí, v prepočte na 100-tisíc obyvateľov dosiahlo Slovensko historicky najnižšie hodnoty za posledných sto rokov. Tento trend naznačuje, že menej a menej detí sa bude rodiť aj v nasledujúcich desaťročiach, čo bude mať zásadný vplyv na štruktúru spoločnosti.
Klesajúca pôrodnosť a stúpajúci vek rodičiek môžu mať negatívny dopad na ekonomiku, sociálny systém a celkovú udržateľnosť spoločnosti. Starnutie populácie, nižší počet pracujúcich a vyšší počet dôchodcov predstavujú výzvy pre dôchodkový systém a zdravotnú starostlivosť. Okrem toho, menej detí znamená aj menší demografický rast a potenciálne nižšiu inováciu a konkurencieschopnosť v budúcnosti.
Odkladanie narodenia prvého dieťaťa podľa zistení ISA koreluje s nižším počtom narodených detí na úrovni okresov SR i štátov EÚ. Tento fakt naznačuje, že trend odkladania materstva, hoci môže byť motivovaný osobnými a ekonomickými dôvodmi, má širšie spoločenské dôsledky v podobe znižujúcej sa celkovej pôrodnosti.
Na druhej strane, vyšší vek prvorodičiek môže priniesť aj určité pozitíva. Staršie matky môžu byť finančne stabilnejšie, emocionálne zrelšie a lepšie pripravené na rodičovstvo. Výskumy naznačujú, že deti narodené starším matkám môžu mať v niektorých aspektoch lepšie výsledky. Avšak, je dôležité si uvedomiť aj potenciálne zdravotné riziká spojené s tehotenstvom a pôrodom vo vyššom veku, ako aj možné reprodukčné výzvy.
Celkovo možno konštatovať, že posúvanie veku prvorodičiek je komplexný fenomén s hlbokými spoločenskými, ekonomickými a individuálnymi príčinami a dôsledkami, ktorý si vyžaduje dôkladnú pozornosť a pochopenie.
tags: #priemerny #vek #kedy #maju #zeny #dieta