Princezná Diana, ikona súcitu a pôvabu, si získala srdcia ľudí po celom svete. Jej život, poznačený premenou z plachej mladučkej ženy na silnú a nezávislú osobnosť, bol neustále pod drobnohľadom verejnosti. Verejnosť dodnes fascinujú detaily z jej života - vrátane jej obľúbených jedál. Hoci bola známa svojou charitatívnou prácou a snahou prelomiť tabu, menej sa hovorí o jej komplikovanom vzťahu k jedlu a o tom, ako sa stravovala. Tento článok sa zameriava na stravovacie návyky princeznej Diany, jej boj s bulímiou a vplyv jej diéty na jej život a imidž.
Stravovacie návyky pod drobnohľadom a snaha o dokonalosť
Princezná Diana, ktorá si potrpela na svoj výzor, bola na seba neuveriteľne prísna. Najmä v čase, keď odhalila neveru svojho manžela, princa Charlesa, zamerala sa na svoje telo oveľa intenzívnejšie. Bola totiž presvedčená o tom, že práve jej telo, ktoré ona považovala za nedokonalé, je zodpovedné za to, že jej muž skončil v náručí inej. Hoci nikdy nemala nejaké extra kilá navyše, ona sama to videla úplne inak. Vedela, že je neustále na očiach verejnosti a nechcela mať v jedle ani gram tuku navyše.
Najviac o jej gastronomických požiadavkách vedel hlavný šéfkuchár britskej kráľovskej rodiny, Darren McGrady. Ako potvrdil v mnohých rozhovoroch, Diana bola na seba naozaj veľmi prísna a snažila sa jesť nízkokaloricky. Aj on sám musel prispôsobiť štýl varenia. Kým jej svokra Alžbeta II. preferovala ťažké a sýte omáčky, Diana bola úplný opak. Dianin dvorný šéfkuchár, vytvoril pre ňu stravu, v ktorej sa nenachádzal ani gram tuku, či cukru. Dokonca aj počas večere za kráľovským stolom, mala špeciálne menu, hoci naoko vyzeralo ako jedlo všetkých ostatných. Nik nemal vidieť rozdiel, aby Dianu neupodozrieval z problémov s príjmom potravy.
Princezná Diana začínala deň ružovým grapefruitom, kúskom toustu, müsli, kávou a pomarančovým džúsom. „Princezná nikdy nejedla veľa červeného mäsa. Najradšej mala papriky plnené ryžou, cesnakom, hubami, cuketou a mozzarelou s parmezánom, preliate omáčkou z údených rajčín a korenia. Veľmi obľubovala aj plnený baklažán a homára na masle so šalotkou, mliekom, bylinkami, vínom, parmezánom a smotanou. Vyhýbala sa majonéze a zakysanej smotane, no milovala čerstvý chlieb s maslom, sušené hrozienka a jej najobľúbenejším ovocím bolo liči. Toho vedela zjesť aj plnú misku. Sacharidy v akejkoľvek forme, boli však jej nepriateľom. Dopriala si výlučne vegetariánske jedlá, ryby a zeleninu. Denne prijala maximálne 600 - 700 kcal a aj to vo forme zeleniny či ovocia. Svoj jedálniček si neustále kontrolovala.
Hlavnou úlohou jej šéfkuchára bolo jednoducho povedané, obmedziť princeznin prístup k sladkostiam, ktoré milovala. Zbožňovala sušené hrozienka, sladký chlieb, či anglický puding. Sama princezná sa snažila o vybudovanie si najpozitívnejšieho vzťahu k jedlu. Známa je práve veta jej kuchára McGradiho. Diana mu raz povedala, že jeho úlohou je postarať sa o tuky v jej jedle, na ňu zostáva starostlivosť o cukry, ktoré vypotí v telocvični.
Šéfkuchár McGrady prezradil, že princezná nebola veľmi zbehlá v kuchyni. Často bojovala s plynovým sporákom. Keď sa už rozhodla niečo pripraviť vlastnoručne, McGrady jej musel vyhotoviť ťahák. Na jednotlivé suroviny polepil papieriky s pokynmi. Diana tak vedela, ktorá to je potravina a kedy to má použiť. Nečudo, že najradšej mala, keď jej pripravil pokrmy jej kuchár a často zišla za ním do kuchyne. Kým on pripravoval jedlo, ona s ním konverzovala. Podľa jeho slov bola vždy veľmi milá a pozorná.
A keď už zhrešila nejakým dezertom, tak to bol nákyp z bieleho pečiva, niečo podobné našej žemľovke. Ten si objednávala od svojho kuchára, aj keď jej synovia neboli doma. Bývalý súkromný kuchár Lady Di Darren McGrady vo svojej kuchárskej knihe Eating Royally (Kráľovské stravovanie) odhaľuje, čo je potrebné na prípravu "najlepšieho chlebového pudingu", teda žemľovky, na svete.
Klasické jedlo, ktoré všetci poznáme a milujeme, pozostáva z plátkov bieleho chleba alebo žemle namočených do vanilkového pudingu a upečených do podoby hustého, vlhkého koláča. Hoci je obľúbený v USA aj v nemecky hovoriacich krajinách, v Spojenom kráľovstve sa teší absolútnej pochúťke. Podľa McGradyho mala princezná Diana slabosť pre írsky chlieb s maslom - ale aj tak označila jeho recept za "najlepší chlebový puding na svete". McGradyho verzia začína vrstvou kociek chleba s hrozienkami namočenými v Amarette, na ktoré sa naukladajú trojuholníky bieleho chleba. Toto vrstvenie vytvára jemnejšiu, v ústach sa rozplývajúcu štruktúru, na rozdiel od hustejšieho, koláčového pudingu, ktorý je bežný v Spojených štátoch. Karamelizovaná cukrová kôrka dodáva krémovému vnútru chrumkavý kontrast. Na rozdiel od tradičných receptov, pri ktorých sa chlieb a ostatné prísady namáčajú do vanilkového krému, tu sa plátky pred pečením namáčajú do masla a potom sa na ne naleje vanilkový krém, čím sa dosiahne mimoriadne vrstevnatá štruktúra.
Počiatky a priebeh boja s bulímiou
Roky sa o nej šepkalo, že bojuje s bulímiou. Sama to po rokoch otvorene priznala. Milovaná britská princezná Diana síce nad zákernou chorobou zvíťazila, no celý život si dávala obrovský pozor na to, čo zjedla. S bulímiou začala bojovať veľmi skoro, už pár týždňov po zásnubách s vtedajším následníkom trónu a dnešným kráľom Karolom III. Dve tehotenstvá, ale hlavne manželstvo bez lásky, princeznej Diane nepomáhali a bulímia sa prehlbovala. Podarilo sa jej ju poraziť až po rokoch.
Podľa mnohých expertov na kráľovský dvor, ako sú Andrew Morton, Sally Bedell Smith a Lady Colin Campbell, a z klinického pohľadu jej terapeutky Susie Orbach, sa Dianine poruchy príjmu potravy spomínajú hlavne v súvislosti s jej nešťastným manželstvom. Kráľovská historička Sarah Bradford v knihe Diana: Finally the Complete Story uvádza, že Diana sama neskôr hovorila, že prvé symptómy bulímie mala už v 70. rokoch, teda ako tínedžerka. Príčinu spájala s tým, že jej staršia sestra trpela anorexiou a chcela byť ako ona. Komorník Paul Burrell tvrdil, že jej anorexia mohla začať už v detstve/dospievaní kvôli rodinným traumám. Diana neskôr však tvrdila, že bulímia sa naplno u nej rozvinula až po zásnubách v roku 1981.
Už ako dieťa čelila obrovskému smútku a pocitom osamelosti. Po rozvode rodičov ostala spolu s mladším bratom v starostlivosti otca. Po večeroch márne s bratom s plačom volali na svoju mamu. Tak ako to bolo v aristokratických rodinách zvykom, Dianu ako dieťa rodina umiestnila do prestížnych internátnych škôl. Keď po skúškach obdobných maturite mala prísť konečne domov, zasiahol jej otec. Gróf John Spencer mal v pláne druhýkrát sa ženiť. A keďže jeho dcéra boli proti, poslal ju čo najďalej od vlasti. Jej dočasným domovom bol Institut Videmanette v Rougemontu neďaleko Gstaadu, miliardárskeho zimného strediska vo Švajčiarsku. Tam sa učila byť dokonalou lady. Každodenný život však v nej živil bolesť, ale nič však na sebe nedala poznať. Za dlhé roky strávené v izolácii a osamelosti sa naučila ovládať. Skrývala city a zdržiavala slzy. K slovu však prišlo diabolské duo - bulímia a anorexia. Diana vstupovala do sídiel tajnej drogy. Hltavo jedla, potom v ústraní s jedlom vyvrátila všetku svoju bolesť a beznádej. Inokedy zase cítila odpor ku krajcu chleba alebo kúsku torty.
V novinách veľmi často prepierali jej bacuľaté líčka, preto sa Diana rozhodla držať diétu. No to bol začiatok začarovaného kruhu. Odvtedy s tým totiž nedokázala na veľmi dlhú dobu prestať. Tesne pred svadbou, odmietala jesť úplne, trpela anorexiou a neskôr aj bulímiou. Chudla tak rapídne, že jej šaty prešívali viac ako jedenásťkrát. Počas svadobného dňa bol obvod jej pásu menší ako 58 centimetrov. A ona chudla stále ďalej. Perfektné telo sa pre Dianu stalo prioritou.
Podľa McGradyho slov, keď prišiel do Kensingtonského paláca, princezná už bojovala s bulímiou a hovorila o tom v nádeji, že to urobia aj iní ľudia. Vrátila svoj život do starých koľají. Diana v zázname potvrdzuje mnohé problémy s bulímiou a duševným zdravím, vrátane toho, že mala “zranené ruky a nohy” kvôli sebapoškodzovaniu. Kombinácia chorôb, o ktorých sama Diana povedala, že nimi trpí, viedla k tomu, že si niektorí z jej životopiscov myslia, že mala hraničnú poruchu osobnosti. Napokon však aj ona sama a pod tlakom lekárov pochopila, že toto nie je cesta. Tím odborníkov na výživu jej napokon pripravil špeciálny jedálniček, ktorý jej pomohol udržiavať pekné krivky, nepriberať, zabezpečil aj to, že mala hladinu hormónov v rovnováhe, pretože práve tento disbalans vplýva na nervozitu a zdôrazňuje stresové faktory. Dianin jedálniček bol zostavený tak, aby obsahoval všetky potrebné zložky, teda bielkoviny, sacharidy, zdravé tuky s dostatkom čerstvého ovocia a zeleniny. Počas dňa pila len čistú vodu a ráno si dopriala bylinkový, či zelený čaj. V ideálnom prípade by denná porcia jedla mala byť vo veľkosti toho, čo sa vojde do vašej dlane. Je to úplne jednoduché meradlo, ktoré dokáže v tomto celkom pekne usmerniť.
Zásady pre udržanie postavy a cesta k zdravšiemu životnému štýlu
Princezná Diana vždy vyzerala skvele. Mala krásnu figúru a starala sa o seba v každom ohľade. Toto môže znieť ako klišé, ale platí to aj dnes a vedela to aj sympatická kráska. Každý deň venovala aspoň dve hodiny cvičeniu. Nedala dopustiť na beh, jogging, plávanie, či prechádzky s deťmi. Princezná cvičila každý deň a práve pohyb ju udržiaval aj v psychickej pohode.
Na toto si Diana dávala veľký pozor. Mala teóriu, že čím viac vody vypije, tým menej potom zje. A ona sa jej táto rovnica vlastne aj osvedčila. Denne svojmu telu dopriala aj 3,5 litra čistej vody a bylinkové čaje.
Život pod drobnohľadom: Ikona súcitu a pôvabu
Britská princezná Diana, narodená 1. júla 1961, zomrela len v 36 rokoch, 31. augusta 1997. Rodné meno Diana Frances Spencer. Jej matkou bola Frances Spencer (neskôr Frances Shand Kydd) a otcom John Spencer. Diana bola štvrtým z piatich detí. Rodina Spencerovcov bola šľachtickým rodom a po generácie úzko spätá s britskou kráľovskou rodinou. Diana bola dokonca veľmi vzdialenou sesternicou (zo 16. kolena) svojho budúceho manžela princa Charlesa. Miesto narodenia: Sandringham, Norfolk, Anglicko.
Prerod Diany z mladučkej, nie príliš vzdelanej dievčiny z aristokratickej rodiny na fascinujúcu, zrelú a globálne prospešnú ikonu sledoval celý svet. Podľa mnohých bola milujúcou matkou a ikonou súcitu, láskavosti a pôvabu, ktorú zbožňovali zástupy ľudí po celom svete. Jej štýl a charizma z nej urobili "najfotografovanejšiu ženu sveta". Kráľovský dvor k nej však zachovával istý odstup.
Diana mala 7 rokov, keď sa jej rodičia rozviedli. Budúca Princezná ľudských sŕdc krátko žila s matkou v Londýne, no neskôr ju jej otec získal do starostlivosti. Jej vzťah s nevlastnou matkou bol veľmi zlý, a aj preto bolo Dianino detstvo nešťastné a nestabilné. Už ako dieťa čelila obrovskému smútku a pocitom osamelosti. Po rozvode rodičov ostala spolu s mladším bratom v starostlivosti otca. Po večeroch márne s bratom s plačom volali na svoju mamu. V roku 1975 sa aj s rodinou presťahovala do Althorpu. Jej stará mama bola priateľkou kráľovnej Alžbeta, kráľovná matka - mama kráľovnej Alžbety II. - mala niekoľko dvorných dám. Jednou z nich bola Ruth Roche, barónka Fermoyová, ktorá bola zároveň kráľovninou priateľkou a dôverníčkou. Hovorilo sa, že Rutch a kráľovná matka zosnovali svadbu svojich vnúčat Charlesa a Diany, Ruth to však popierala. Nemyslela si, že kráľovský život by bol pre jej vnučku vhodný.
Predtým ako Diana spoznala Charlesa, mala viacero príležitostných prác. Jednou z nich bola asistentka učiteľov v škôlke. Hovorila, že milovala deti a chcela s nimi pracovať a práve preto sa rozhodla pre prácu v škôlke. Na strednej škole nepatrila k výborným žiačkam. Po ukončení štúdia pracovala ako upratovačka či babysitterka. Princezná často žartovala o svojom slabom akademickom vzdelaní. Dvakrát prepadla a vo veku 16 rokov opustila prestížnu dievčenskú školu West Heath Girls v severoanglickom Kente.
Kráľovské manželstvo a rodinné dilemy
V roku 1977 Charles navštívil sídlo Spencerovcov Althorp House ako hosť Dianinej sestry, Lady Sarah McCorquodale, s ktorou mal Charles krátky romantický vzťah. Diana mala vtedy 16 rokov a Charles mal 29 rokov. Tam sa prvýkrát zoznámili. Tí dvaja sa znova stretli až o 3 roky. V roku 1980 sa Diana a Charles znova stretli, keď boli pozvaní na grilovačku spoločného priateľa. Vtedy sa zblížili a prvýkrát sa pobozkali. Lenže potom si Diana nebola až taká istá, či sa Charlesovi páči. Podľa nej totiž nebol dôsledný v dvorení. Niekedy jej volal každý deň po celý týždeň a inokedy sa zas tri týždne vôbec neozval. Nakoniec sa však začali stretávať a údajne po 13 schôdzkach ju Charles požiadal o ruku.
Lady Dianu Spencerovú, si Charles vzal za manželku 29. júla 1981. Kráľovskú ceremóniu sledovalo 750 miliónov ľudí a správa o princezninej dlhej bielej vlečke doputovala aj k nám. Diana sa za Charlesa vydala v Katedrále sv. Pavla v Londýne, čím sa stala prvou kráľovskou svadbou konajúcou sa na tom mieste od roku 1501. Väčšinou sa členovia kráľovskej rodiny sobášia vo Westminsterskom opátstve alebo vo Windsore. Na uliciach Londýna sa v ten deň kráľovský pár snažilo zahliadnuť viac než pol milióna ľudí a na svadbe sa zúčastnilo 3 500 hostí. Nadýchané starožitné šaty boli v svadobný deň Diane trochu veľké - kvôli predsvadobnému stresu schudla a šaty na nej mierne viseli. Slonovinové šaty zdobilo 10 000 perál, 7,6-metrová vlečka a 140-metrový tylový závoj. Jej svadobné šaty boli určitý čas vystavené v Althorp House, Kensingtonskom paláci aj na iných miestach a dnes sú v súkromnom vlastníctve synov Diany. Princezná Diana bola údajne prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá pri svadobných sľuboch vynechala slovo „poslúchať“. Po nej to tak urobili aj synovia Harry a William počas svojich svadieb.
Keď Charles požiadal Dianu o ruku, nemal pre ňu zásnubný prsteň. Diana si sama vybrala prsteň, ktorý sa jej páčil - zafírový prsteň od spoločnosti Garrard. Nádherný prsteň s 12-karátovým oválnym cejlónskym zafírom obklopený diamantmi na 18-karátovom bielom zlate je jedným z najznámejších a najkrajších zásnubných prsteňov na svete. Po Dianinej smrti si prsteň zobral jej syn Harry. Keď chcel jeho brat princ William požiadať o ruku Kate Middleton, Harry mu prsteň dal. Kate teda teraz nosí Dianin zafírový prsteň a Harryho manželka Meghan Markle má na tom svojom kúsky Dianiných diamantov.
Manželstvo Diany a Charlesa nebolo tak ružové, ako sa zdalo. Charles bol totiž milovníkom žien a jeho srdce už v tom čase patrilo jeho milenke Camille Parker-Bowlesovej. Vedieť o tom mala aj samotná Diana. Zaujímavosťou je, že princ si na ich zásnuby dal manžetové gombíky, na ktorých boli prepletené písmená C - teda Camilla a Charles. Nechýbalo dokonca veľa k tomu, aby zo zásnub nakoniec nič nebolo. Zrušiť ich chcela samotná snúbenica. Zvíťazila však viera, že sa princ zmení. Namiesto toho prišla ďalšia rana. Nakoniec sa potvrdilo, že princ si nebral Dianu naozaj z lásky, ale dôvodom boli dynastické povinnosti. Ani matka Charlesa, kráľovná Alžbeta II. nemala Dianu práve v láske.
Päť rokov po uzavretí manželstva sa prejavila nezlučiteľnosť a vekový rozdiel páru, ktorý bol takmer 13 rokov. Charles podvádzal Dianu so svojou bývalou priateľkou, vydatou Camillou Parker Bowlesovou. V roku 1989 sa Diana na narodeninovej párty stretla s Camillou a dozvedela sa o Charlesovom mimomanželskom vzťahu. Táto aféra bola neskôr spomenutá v knihe Andrewa Mortona, Diana: Jej pravdivý príbeh. Diana si okolo roku 1986 začala aféru s majorom Jamesom Hewittom, bývalým inštruktorom jazdy na koni, ktorá trvala 5 rokov. Médiá špekulovali, že Hewitt bol Harryho otcom, pretože sa na neho ponášal oveľa viac ako na Charlesa. Harry sa však narodil predtým, ako sa začala táto aféra. Hewitt nakoniec zradil Dianu tým, že sa podieľal na vydaní knihy Princess in love, kde rozoberal ich vzťah. Vrcholom jeho podlosti bolo, že sa v roku 2003 pokúsil predať svojich 64 osobných listov od Diany za 10 miliónov libier. Princezná v jednom dokumente odhalila, že jej najväčšou láskou bol jej strážca.
Kráľovná a Philip, vojvoda z Edinburghu, usporiadali stretnutie Charlesa a Diany a neúspešne sa pokúšali o zmierenie. V decembri 1992 premiér John Major oznámil, že pár bude žiť oddelene. Medzi rokmi 1992 a 1993 si Diana najala hlasového trénera Petra Settelena, aby jej pomohol rozvíjať jej hlas. Vo videopáske, ktorú nahral, Diana priznala, že v rokoch 1984 až 1986 bola “zamilovaná do niekoho, kto pracoval v tomto prostredí.” V neskoršie vydaných páskach Diana opísala dotyčného ako “najväčšieho priateľa, aký kedy mala”, hoci s ním odmietla akýkoľvek sexuálny vzťah. Tiež hovorila o svojom manželovi, že ju ponižoval. Hoci Diana obviňovala Camillu Parker Bowles za ich manželské problémy, postupne začala veriť, že sa Charles zaplietol aj s inými ženami. V októbri 1993 princezná napísala svojmu komorníkovi Paulovi Burrellovi, že si myslí, že jej manžel je zamilovaný do svojej osobnej asistentky Tiggy Legge-Bourke, ktorá bola bývalou opatrovateľkou ich synov. Pošuškáva sa, že princ mal aféru aj so speváčkou Barbrou Streisand. Magazín News of the World o Diane napísal, že v roku 1992 uskutočnila viac ako 300 telefonických rozhovorov so ženatým predajcom umeleckým diel, Oliverom Hoarem. Tiež bola spájaná s kapitánom anglického ragbyového tímu Willom Carlingom, s hercom Jamesom Gilbeyom a súkromným investorom Theodorom J.
V novembri 1995 princezná poskytla rozhovor do relácie pre BBC, kde sa vyjadrila k ich manželstvu. S odkazom na vzťah Charlesa s Camillou povedala: “V tomto manželstve sme boli traja, takže to bolo trochu preplnené.” Vyjadrila tiež pochybnosti o vhodnosti svojho manžela pre kráľovský zväzok. Tento rozhovor sa ukázal ako bod zlomu.
Dňa 20. decembra 1995 Charles formálne súhlasil s rozvodom a v júli 1996 sa manželia dohodli na podmienkach rozvodu. Rozvod bol po štvorročnej rozluke a rokoch škandálov v auguste v roku 1996. Diana dostala sumu vo výške 17 miliónov libier a 400 000 libier ročne. Pár podpísal dohodu o mlčanlivosti, ktorá im zakázala diskutovať o podrobnostiach rozvodu alebo o ich manželskom živote. Diana stratila titul “Jej kráľovská výsosť” a namiesto toho bola oslovovaná Diana, princezná z Walesu. Kráľovná údajne chcela nechať Dianu naďalej používať titul kráľovskej výsosti aj po ich rozvode, ale Charles trval na jeho odstránení.
Po rozvode v roku 1996 si Diana ponechala apartmán na severnej strane Kensingtonského paláca, ktorý od prvého roku manželstva zdieľala s princom z Walesu. Synovia William a Harry boli vydaní do striedavej starostlivosti. Medzi rokmi 1992 a 1993 si Diana najala hlasového trénera Petra Settelena, aby jej pomohol rozvíjať jej hlas.
Duševné zdravie a psychické problémy
Princezná Diana dokázala verejne hovoriť o svojej depresii a pokusoch o samovraždu. Diana sa priznala, že niekoľko rokov trpela bulímiou. Hovorila, že sa nemala rada a bolo pre ňu ťažké zvládať tlak, a to najmä počas rozvodu s Charlesom. Jej psychické zdravie však bolo nalomené už skôr. Už počas manželstva sa niekoľkokrát snažila si ublížiť. Keď bola tehotná s Williamom, jedného dňa sa pohádala s Charlesom. Na druhý deň škaredo spadla zo schodov. Diana sa neskôr priznala, že zo schodov spadla naschvál. To je pre tehotnú ženu a jej plod veľmi nebezpečné, no našťastie sa jej ani princovi Williamovi nič vážne nestalo. Okrem toho sa Diana rezala na rukách aj na nohách. Otvorene hovorila aj o popôrodnej depresii, ktorou trpela po narodení Williama. Dianino duševné zdravie a nekompatibilita páru boli hlavnými dôvodmi ich rozvodu.
Hoci skutočné pocity bývalej kráľovnej Alžbety II. a princeznej Diany nie je možné overiť a hovorilo sa, že Alžbeta Dianu neznášala, obe sa o sebe navzájom vyjadrovali s obdivom a rešpektom. Alžbeta II. mala Dianu veľmi rada a rozprávala o nej ako o výnimočnej osobe. Hovorila, že Diana sa usmievala aj v zlých časoch a ľudí inšpirovala svojou srdečnosťou a láskavosťou. Pre Alžbetu však nebolo ľahké pozerať sa na to, ako sa kazí obraz kráľovskej rodiny na verejnosti počas odlúčenia a po rozvode jej syna s Dianou.
Neobyčajný rodičovský štýl a láska k deťom
Princezná Diana nedodržiavala rôzne kráľovské protokoly ani čo sa týkalo jej detí. Svojich synov milovala a chcela im dať normálne detstvo. Uprednostňovala emocionálne spojenie pred úctou k autorite a to chcela učiť aj Williama a Harryho. So svojimi deťmi sa rada hrala, chodila na výlety a dokonca chlapcov zobrala na obed do reštaurácie s rýchlym občerstvením, čo bolo v tej dobe nevídané. A hoci na svoju stravy bola extrémne prísna, svojim synom dopriala. Keď mali chuť na pizzu, povolila im ju. Rovnako ako aj smažené rybie prsty a hranolky. Podľa McGradyho sa neraz stalo, že hoci jej núkal, že urobí hamburgery, ona Williama a Harryho radšej vzala do fastfoodu. McGrady to uzavrel, že princezná bola benevolentnejšia než ich pestúnka.
Okrem toho bola prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá porodila v nemocnici. Dovtedy kráľovské ženy rodili nástupcov trónu iba v súkromí paláca, no Diana priviedla Williama aj Harryho na svet v londýnskej nemocnici St. Mary’s Hospital. Keď v roku 1985 išli Diana a Charles na Nový Zéland a do Austrálie, Diana trvala na tom, aby vtedy 9-mesačný William išiel s nimi. Podľa kráľovského protokolu by dvaja nasledovníci trónu nemali cestovať spolu pre prípad, že by došlo k tragickej nehode. Diana však Williama chcela vziať so sebou, a tak sa William stal prvým kráľovským dieťaťom cestujúcim s rodičmi na oficiálnu zahraničnú návštevu. Svojim deťom dala rôzne roztomilé prezývky a bola si s nimi - najmä s Harrym - veľmi blízka.
Humanitárny odkaz a zmeny v spoločnosti
Diana: Ikona súcitu a pôvabu, ktorej charitatívna práca pomohla mnohým. Kráľovský dvor k nej však zachovával istý odstup. Bývalá manželka následníka trónu princa Charlesa vo svojom živote prelomila niekoľko tabu. Dokázala verejne hovoriť o svojej depresii a pokusoch o samovraždu. Podaním ruky chorému pacientovi AIDS stlmila fámy, že sa táto choroba šíri obyčajným dotykom. Prispela aj k zmene monarchie ako takej.
V 80. rokoch sa svetom rozšíril strach z choroby, ktorú dnes poznáme ako syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS) spôsobenej vírusom HIV. Ľudia sa choroby desili kvôli mnohým dezinformáciám a nedostatku potvrdených informácií. Báli sa kontaktu s infikovanými ľuďmi, no princezná o AIDS zbúrala veľa predsudkov. V roku 1987 v londýnskej nemocnici Middlesex Hospital otvorila prvé špeciálne oddelenie v Spojenom kráľovstve, ktoré sa staralo výlučne o pacientov s týmto ochorením. Pred očami mnohých ľudí a médií tiež vyvrátila mýtus, že HIV sa prenáša dotykom. Potriasla si rukou s mužom, ktorý touto chorobou trpel, bez toho, aby si nasadila rukavice. Nebála sa ani objať chorého chlapca, ktorý mohol mať asi 6 rokov a tiež trpel AIDS. Svet obletela fotografia, na ktorej Lady Di sedela na posteli človeka nakazeného vírusom HIV a držala ho za ruku.
Ľudia princeznú Dianu milovali, a ona milovala ich, preto jej aj hovorili „Princezná ľudu“ alebo „Princezná ľudských sŕdc“. Podporovala množstvo charitatívnych organizácií a pomohla ľuďom po celom svete. Diana podporovala organizácie zamerané na AIDS a HIV, boj proti nášľapným mínam, chudobe a na pomoc bezdomovcom, rakovine, malomocenstvu či odstraňovanie stigmy spojenej s duševným zdravím. Jej rozsiahla charitatívna práca zahŕňala aj kampaň za ochranu zvierat a boj proti používaniu nášľapných mín. Bola patrónkou charitatívnych organizácií a organizácií, ktoré spolupracovali s bezdomovcami, mládežou, drogovo závislými a staršími ľuďmi. Od roku 1989 bola prezidentkou Great Ormond Street Hospital pre deti. Bola patrónkou Prírodovedného múzea a prezidentkou Kráľovskej akadémie hudby. V Moskve získala Medzinárodnú cenu Leonarda, ktorá je udelená “najvýznamnejším patrónom a ľuďom v umení, medicíne a športe”. V decembri 1995 získala Diana za svoje filantropické úsilie ocenenie United Cerebral Palsy Humanitarian of the Year v New Yorku.
Jej synovia idú v jej stopách. Obaja sa zapájajú do aktivít charitatívnych organizácií a sami ich aj niekoľko založili. Ich organizácie podporujú duševné zdravie, ochranu životného prostredia, veteránov, mladých a znevýhodnených a ďalšie problémy. To, že Diana mala blízko k ľuďom a nepotrpela si na formality, dokazuje aj jej vzťah ku kráľovskému služobníctvu. Niekedy s nimi napríklad obedovala, namiesto toho, aby sedela pri stole s ostatnými členmi kráľovskej rodiny. V súčasnosti na pamiatku jej humanitárnej práce existuje Dianino ocenenie (Diana Award). Môže ho dostať každý mladý človek, ktorý sa podieľa na sociálnej alebo humanitárnej činnosti. V júni 1997 sa jej šaty a oblečenie predávali v aukčných domoch v Londýne a New Yorku a výnosy z týchto podujatí boli darované charitatívnym organizáciám. Jej poslednou oficiálnou angažovanosťou bola návšteva nemocnice Northwick Park Hospital v Londýne 21. júla 1997. Svoje postavenie kráľovskej módnej ikony využila na charitu.
Módna ikona a vášeň pre tanec
Princezná Diana bola originálnou členkou kráľovskej rodiny. Kráľovskú etiketu síce dodržiavala, no zároveň si stanovila aj vlastné módne pravidlá. Porušila kráľovský protokol, keď si obliekla čierne plesové šaty, ktoré ženy mali nosiť iba na pohreb alebo počas smútku. Na oficiálnych návštevách často nenosila rukavice. Obliekala si outfity, ktoré boli pre ženy, a to najmä pre princeznú, nezvyčajné - motýlik, smoking či oblek s kravatou. Obtiahnuté legíny, vypasované šaty na ramienka, ikonická kabelka Lady Dior, šortky odhaľujúce viac, než kráľovské ženy bežne ukazovali a v neposlednom rade šaty pomsty, ktoré si obliekla po odlúčení s princom Charlesom, patrili medzi významné kúsky, ktorými Diana ovplyvnila módny svet. Jej cit pre detail, oblečenie obopínajúce peknú postavu a módne kúsky, ktoré by obstáli aj dnes, z nej urobili nadčasovú módnu ikonu.
Už ako malá Diana chcela byť baletkou, ale nakoniec bola príliš vysoká na to, aby mohla pokračovať v tejto ceste. Jej učiteľka tanca neskôr povedala, že Diana skutočne milovala tanec a ten jej aj pomohol zvládať stres v živote aj manželstve. V dospelosti sa stala patrónkou Anglického národného baletu. Hoci sa z princeznej z Walesu nestala profesionálna tanečnica, svoju lásku k tancu stále pestovala a niekoľkokrát si zatancovala na pódiu s profesionálnymi tanečníkmi.
Tragický koniec a pretrvávajúce konšpiračné teórie
V lete roku 1997 sa v tlači objavili prvé zmienky o vzťahu Diany s egyptským milionárom Dodim Al Fayedom. Diana sa schádzala s britsko-pakistanským srdcovým chirurgom Hasnatom Khanom, ktorého mnohí jej najbližší priatelia po jej smrti nazvali “láskou jej života”. Ich vzťah trval takmer dva roky a dodnes sa vedú polemiky o tom, kto ho ukončil. Do mesiaca Diana začala vzťah s Dodim Fayedom, synom svojho letného hostiteľa, Mohamedom Al-Fayedom.
A osudného 31. augusta 1997 zomrela Diana pri autonehode v tuneli Pont de l’Alma v Paríži. Smrť zastihla Dianu na vrchole síl v rovnakom veku ako americkú herečku Marilyn Monroeovú. Diana a egyptský filmový producent Dodi Fayed (celým menom Emad El-Din Mohamed Abdel Mena'em Fayed) spolu v roku 1997 trávili dovolenku na Talianskej a Francúzskej riviére. Užívali si na palube jachty Dodiho otca Mohameda Al-Fayeda. Zo Sardínie sa vydali do Paríža, odkiaľ mali ísť do Londýna. V Paríži pristáli 30. 8. 1997 a vydali sa do hotela Ritz, ktorý dodnes vlastní multimilionár Mohamed Al-Fayed. Diana a Dodi Fayed sa v noci 31. 8. 1997 vydali do Dodiho bytu. Vyšli zadným vchodom hotela, aby unikli otravným paparazzom, ktorí na nich číhali.
Zástupca vedúceho ochranky hotela Ritz - Henri Paul - ich mal do bytu zaviezť v čiernom mercedese, v ktorom napokon zomreli. Z hotela sa vydali na cestu, pričom Diana s Dodim sedeli vzadu, Henri Paul šoféroval a na sedadle pasažiera sedel Trevor Rees-Jones - člen ochranky rodiny Fayedovcov. Nikto z pasažierov sa nepripútal. Keď sa náhlili cez podchod pri Almskom námestí, aby unikli paparazzom, Paul stratil kontrolu nad autom, narazil do iného auta a potom aj do stĺpa. Auto sa roztočilo a táto nehoda sa Lady Diane, Fayedovi a Paulovi nakoniec stala osudnou. Fayed a Paul zomreli okamžite, Rees-Jones nehodu prežil a Diana nakoniec zomrela v nemocnici na následky zranení. Na jej pohrebe spieval jej blízky priateľ, spevák Elton John. Zaspieval jej Svieca vo vetre, ktorá bola upravenou verziou tej, ktorú pôvodne venoval práve Marilyn.
Po Dianinom rozvode s Charlesom oficiálne prestala patriť do kráľovskej rodiny, kráľovná Alžbeta II. si však priala, aby jej zostal titul Jej Kráľovská Výsosť. To však Briti smútiaci nad smrťou mimoriadne obľúbenej princeznej niesli s veľkou nevôľou, preto kráľovná nakoniec ustúpila. Mediálna pozornosť, ktorá nakoniec stála Dianu život, bola "nekorektná" hneď viackrát. Podľa nezávislého vyšetrovania použil novinár Martin Bashir podvodné správanie vrátane klamstiev a falšovaných dokumentov.
S jej smrťou sa spájajú konšpiračné teórie. Hoci britské aj francúzske vyšetrovania potvrdili, že Diana zomrela na následky zranení, ktoré utrpela počas autonehody, objavili sa konšpiračné teórie o jej smrti. Okrem iného ich šíril aj Dodiho otec Mohamed. Medzi teórie patrí napríklad to, že Diana bola zavraždená na želanie bývalého manžela Charlesa. Iné teórie tvrdili, že to, čo sa javilo ako autonehoda, bola v skutočnosti naplánovaná vražda, ktorú zosnovala kráľovská rodina, Mohamed Al-Fayed, Dianina sestra a všetci, ktorým sa nepáčilo, že Diana sa rozviedla s Charlesom a údajne bola tehotná s Dodim, s ktorým plánovali svadbu. Ľudia sa domnievali aj, že paparazzi sa proti Diane sprisahali, iní si zas mysleli, že niekto naschvál poškodil mercedes, v ktorom sa Diana viezla. Mohamed Al-Fayed sa domnieval, že Henri Paul bol najatý britskou bezpečnostnou službou a na pokyn princa Philipa mal Dianu zabiť. Všetky teórie boli vyvrátené. Teóriám pridali aj vyšetrovania alkoholu a liekov v krvi Henriho Paula. Analýza francúzskych vyšetrovateľov ukázala, že šofér bol v čase nehody opitý a v krvi mal stopy liekov, ktoré opitosť mohli zhoršiť. Rodičia Henriho Paula však tvrdili, že nikdy nepil.
Princezná Diana je pochovaná na pozemku, kde vyrastala - Althorp v anglickom meste Northampton.
Mýtus o tajnej dcére
Desaťročia po tragickej smrti princeznej Diany sa stále objavujú nové špekulácie o jej živote - tentoraz o údajnej tajnej dcére. Niektoré teórie naznačujú, že Sarah Spencerová, Američanka, by mohla byť utajovaným dieťaťom Diany a kráľa Karola III. (v tom čase princa Charlesa). Príbeh má svoj pôvod v románe "Zmiznutie Olivie" od Nancy E. Ryanovej z roku 2011, ktorý kombinuje skutočné udalosti s fikciou. Podľa knihy mali byť vajíčka princeznej Diany v roku 1980 odobraté a následne oplodnené spermiami princa Charlesa - s cieľom zabezpečiť genetickú vhodnosť budúceho dediča trónu. Dieťa sa malo údajne narodiť ešte pred princom Williamom.
Príbeh získal novú vlnu pozornosti v roku 2015, keď americký časopis US Globe zverejnil na titulnej strane fotografiu ženy nápadne podobnej na princeznú Dianu. Táto žena mala byť údajne Sarah Spencerová, ktorá po smrti Diany žije v Novom Anglicku, lebo sa obávala o svoj život. Fotografiu následne analyzoval kráľovský expert Michael Thornton, ktorý tvrdí, že ide o digitálne upravený portrét princeznej Diany, nie o skutočnú osobu. Rok narodenia Sarah Spencerovej sa údajne zhoduje s rokom narodenia princa Williama - 1981. Podľa špekulácií bola princezná Diana ešte pred zásnubami gynekologicky vyšetrená, čo potvrdila aj jej blízka priateľka Lady Bowkerová. Účelom vyšetrenia však bolo iba zistenie, či je schopná mať deti - žiadne dôkazy o krádeži vajíčok neexistujú. K tejto teórii sa kráľovská rodina nikdy oficiálne nevyjadrila. Príbeh viackrát popreli dôveryhodné médiá, a aj rozhovor, ktorý zverejnil denník National Enquirer, medzičasom zmizol z internetu. Existencia Sarah Spencerovej tak ostáva iba konšpiračnou teóriou. Napriek tomu, že ide o pútavý príbeh, chýbajú akékoľvek dôveryhodné dôkazy - a tak všetko nasvedčuje tomu, že ide len o výplod fantázie.