V dynamickom procese ľudského života existujú obdobia, ktoré nás vyzývajú k hlbšiemu sebapoznaniu a prehodnoteniu nášho miesta vo svete. Od samého narodenia až po vstup do dospelosti a ďalej, každý človek prechádza kľúčovými fázami, ktoré formujú jeho identitu a určujú smerovanie. V spoločnosti sa však mnoho rodín nachádza v náročnej situácii, keď zostávajú na starostlivosť o domácnosť a deti sami, čo kladie obrovskú záťaž na jedného rodiča. Prvé roky života dieťaťa sú pritom rozhodujúce pre jeho budúcnosť, a práve preto je nevyhnutné venovať im zvýšenú pozornosť a komplexnú podporu.
Na Slovensku dnes žije viac ako 357-tisíc jednorodičovských rodín, pričom až 15 % ich detí do šiestich rokov je ohrozených chudobou. Toto číslo so sebou nesie obrovskú zodpovednosť, pretože prvé roky života sú kľúčové pre zdravý vývin dieťaťa, jeho budúcu školskú pripravenosť aj úspech na trhu práce. V reakcii na tieto výzvy vznikajú a rozvíjajú sa rôzne iniciatívy a projekty, ktoré sa nesnažia o veľké gestá len na papieri, ale o praktickú, každodennú pomoc tam, kde je to najviac potrebné. Tieto projekty prechádzajú od systémovej podpory jednorodičov, cez cielenú pomoc deťom v predškolskom veku, až po sprevádzanie mladých dospelých z ústavnej starostlivosti na ich ceste k samostatnosti. Zároveň sa zdôrazňuje význam kultúrneho dedičstva a tvorivosti ako neoddeliteľnej súčasti formovania osobnosti a budovania silných komunít.
Systémová Pomoc pre Jednorodičovské Rodiny - Pilier Stabilnej Budúcnosti
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po prvýkrát pripravilo koncentrovanú pomoc pre osamelých rodičov prostredníctvom poradní komplexnej pomoci. Ide o pilotný projekt, ktorý bude financovaný z eurofondov. V rámci tohto pilotného projektu rezort práce spojil sily s partnermi, ktorí zastrešujú agendu osamelých rodičov. Minister práce Erik Tomáš uviedol, že „je doslova unikátne a málokedy sa to vidí, že štát preberá do svojho systému know-how mimovládnych organizácií, ktoré sa doteraz tejto problematike venujú.“
Od 1. marca 2026 budú osamelým rodičom v 46 poradniach komplexnej pomoci k dispozícii odborníci ako sociálny pracovník, ekonóm, právnik, psychológ. Novinkou sú aj dve nové pracovné pozície, a to sprievodca osobnou skúsenosťou a manažér prípadu. Sprievodca osobnou skúsenosťou bude najmä motivovať ľudí k tomu, aby sa postavili na vlastné nohy. Manažér prípadu sa bude venovať konkrétnej životnej situácii jednorodiča a nastavovať špeciálny program pre jeho potreby, či už pôjde o vybavenie pozostalostného, finančné riešenie alebo hľadanie práce. Všetci odborníci budú osamelému rodičovi k dispozícii počas celého jedného roka a pomôžu mu vytvoriť vlastný životný režim, aby sa vedel ďalej postarať o seba sám. Za prvý týždeň fungovania sa do pilotného projektu prihlásilo 230 ľudí, ktorí prejavili záujem o pomoc. Jednorodič bude zaradený do programu vždy v prvý deň nasledujúceho mesiaca, teda ak sa nahlási už vo februári, tak reálne vstúpi do programu od 1. marca 2026.
Jednorodičia zahrnutí do tohto projektu dostanú aj takzvaný motivačný príspevok podľa počtu detí vo výške od 100 do 200 eur. V prípade jednorodiča s jedným dieťaťom pôjde o 100 eur, pri dvoch deťoch to vyjde na 150 eur a pri troch a viac deťoch to bude 200 eur. O finančný príspevok si bude môcť osamelý rodič požiadať v treťom mesiaci od účasti v tomto projekte, pričom už za tretí mesiac mu bude vyplatený príspevok. Počas tohto obdobia bude Inštitút pre výskum práce a rodiny vyhodnocovať výsledky tohto projektu a na základe analýz potom rezort nastaví ďalšie doplňujúce opatrenia pomoci pre jednorodičov a prípadné legislatívne zmeny. Národný projekt Podpora osamelých rodičov - poradenstvo inak sa realizuje vďaka spolufinancovaniu z fondov EÚ v rámci Programu Slovensko.
Minister práce Erik Tomáš doplnil, že od 1. januára tohto roka došlo k zmene, keď sa jednorodičom pri sprevádzaní dieťaťa k lekárovi zvýšil počet dní zo 7 na 14. Rezort práce plánuje upraviť aj minimálne výživné na dieťa, ktoré je v súčasnosti na úrovni 30 % životného minima dieťaťa, pričom aktuálne o tom diskutuje s Ministerstvom spravodlivosti SR. Rovnako diskutuje aj o tom, aby zamestnávateľ, ktorý zamestná osamelého rodiča, mal určité úľavy zo strany štátu. Súčasná legislatíva pamätá podľa ministra práce na jednorodičov, keďže v niektorých ustanoveniach sú definície osamelého zamestnanca či zamestnankyne. V takomto prípade zamestnávateľ do troch rokov dieťaťa nemôže dať zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď a do 15 rokov dieťaťa nemôže nerovnomerne rozložiť pracovný čas. Minister dodal, že už v súčasnosti platí, že matka poberá materskú dávku 34 týždňov, ale pokiaľ je osamelá matka, tak je to 37 týždňov. V prípade otca je to 28 týždňov, ak je osamelý otec, tak 31 týždňov, čiže už v súčasnosti v legislatíve sú niektoré špeciálne opatrenia pre jednorodičov a osamelých rodičov. Cieľom týchto projektov a legislatívnych úprav je podporiť jednorodičov v každodennom živote tak, aby dokázali vytvárať stabilné a bezpečné prostredie pre svoje deti. Naučia sa, ako deťom nastaviť hranice, zvládať konflikty a podporiť ich emočnú pohodu. Zároveň, projekt pomôže jednorodičom získať späť ich sebadôveru a nájsť ľahšie rovnováhu medzi rodinným a pracovným životom.
Malé Kroky, Veľké Zmeny: Podpora Detí v Najcitlivejšom Veku
V uponáhľanej dobe však nedostávajú deti toľko pozornosti a starostlivosti, koľko by potrebovali. O to väčšiu záťaž nesú rodiny, v ktorých všetky povinnosti a starosti ležia na pleciach jediného rodiča. Práve rozvoj dieťaťa v predškolskom veku je pritom kľúčový pre jeho budúcnosť. Aj preto poisťovňa Generali v spolupráci s neziskovou organizáciou JEDEN RODIČ spúšťa projekt „Malé kroky - veľké zmeny“. Tento projekt je zameraný na systematickú podporu detí z jednorodičovských rodín vo veku 0 - 6 rokov, ktoré nevyrastajú v podnetnom prostredí a nenavštevujú štátne zariadenia ako jasle, škôlka či škola.
Projekt „Malé kroky - veľké zmeny“ je súčasťou iniciatívy The Human Safety Net (THSN) - celosvetového programu skupiny Generali, ktorý spája ľudí s cieľom pomáhať komunitám v núdzi. THSN dnes funguje vo viac ako 26 krajinách sveta, vrátane Slovenska, a jeho cieľom je otvárať príležitosti pre kvalitnejší a šťastnejší život. Na Slovensku sa THSN sústreďuje najmä na rodiny s deťmi v predškolskom veku cez program Učenie pre život. Ten od roku 2018 pomohol už viac ako 730 rodinám a 943 deťom, pričom kladie dôraz na vzdelávanie, prípravu detí na školu a vytváranie pevného základu pre ich ďalší život. Za šesť rokov fungovania sa vďaka programu podarilo zabezpečiť 1 151 deťom letné denné a pobytové aktivity a zrealizovať viac než 3 302 kurzov, ktoré pomáhajú deťom aj rodičom rozvíjať zručnosti potrebné pre úspešný štart do školy i života.
Projekt „Malé kroky - veľké zmeny“ bude prebiehať od septembra 2025 do augusta 2027 v mestách Liptovský Mikuláš, Levice a Vranov nad Topľou - teda v regiónoch, kde je vyššia miera nezamestnanosti, nižšia dostupnosť materských škôl a rodiny často zápasia s nedostatkom podpory. Do programu sa zapojí približne 300 rodín a viac ako 400 detí vo veku od 0 do 6 rokov. Podstata projektu spočíva v individuálnej práci s rodinami. Každú z nich bude pravidelne navštevovať asistentka (peer asistent), ktorá sa stane sprievodkyňou pri výchove detí, zvládaní bežných problémov či hľadaní riešení v ťažkých situáciách. Stretnutia budú prebiehať raz týždenne, pričom cieľom je nielen rozvoj dieťaťa, ale aj posilnenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Súčasťou sú aj komunitné aktivity - spoločné stretnutia, kde sa jednorodičia môžu vzájomne podporiť, zdieľať skúsenosti a získať pocit, že v tom nie sú sami.
Veronika Kačmárová, projektová manažérka organizácie JEDEN RODIČ, vysvetľuje: „Pri práci s osamelými rodičmi sme si dlhodobo všímali ich preťaženie a ťažkosti plnohodnotne sa venovať deťom. Reagovali sme na ich potrebu zamerať sa priamo na deti do šiestich rokov - v období, keď najintenzívnejšie vnímajú podnety a so správnymi základmi vieme ovplyvniť ich budúcnosť. Pilotne sme už takto podporili viac ako 140 detí a teraz môžeme vďaka tomuto projektu pomôcť stovkám ďalších.“ Príbehy jednorodičov často ukazujú, aké ťažké je niesť všetko na vlastných pleciach. Jedna z mamičiek, ktoré už mali možnosť zažiť podobnú pomoc, opisuje: „Asistentka ma učila, ako sa cielene venovať dcére, podporila ma pri vybavovaní úradných vecí a dodávala mi odvahu. Vďaka nej som si začala hľadať prácu, aby sme sa mohli časom osamostatniť.“ Príbeh Viery je dôkazom, že podpora projektov, ako je „Malé kroky - veľké zmeny“, neprináša zmenu len deťom, ale aj samotným rodičom. Sebavedomie, ktoré získajú, im pomáha nachádzať silu na nové začiatky. Monika Majerčíková, ktorá v Generali vedie iniciatívu The Human Safety Net na Slovensku a v Českej republike, verí, že „za každým číslom sa skrýva jedinečný príbeh - a my veríme, že projekt 'Malé kroky - veľké zmeny' prinesie nové kapitoly so šťastným koncom.“
Štart do Samostatnosti: Pomoc Mladým Dospelým z Centier
Mladí ľudia mávajú veľké sny o budúcnosti, ak ale vyrastajú bez rodičov, majú to pri štarte do samostatného života o čosi ťažšie, ako ich rovesníci. Ambíciu pomôcť im pri prvých krokoch do dospelosti má nový projekt Prvej stavebnej sporiteľne pod názvom „Predveď svoj talent a my ti pomôžeme splniť tvoj sen o vlastnom bývaní“. Vďaka nemu môžu získať potrebnú podporu, ktorú tak veľmi potrebujú. Charitatívny projekt je určený mladým dospelým vo veku od 18 do 25 rokov, ktorí bývajú alebo bývali v Centrách pre deti a rodiny alebo v Domove na polceste na území Slovenskej republiky.
Zapojiť sa bolo veľmi jednoduché. Stačilo popísať alebo predviesť svoj talent a tiež to, akým spôsobom ho chcú rozvíjať a pracovať na svojej budúcnosti. Bez obmedzení. Mohlo ísť o spev, tanec, programovanie, prípravu na budúce povolanie, maľovanie či šport. Vo finálnom kole prvého ročníka projektu sa stretlo 11 mladých ľudí z celého Slovenska. Odbornú porotu najviac zaujala výtvarníčka a študentka liečebnej pedagogiky Miriam Kalinayová, ktorá by chcela po škole pracovať s deťmi z detských domovov. Jej talentom je kreativita, výtvarné umenie, ale aj nadanie na prácu s deťmi. Na druhom mieste sa umiestnila športovkyňa a budúca policajtka Denisa Halajová. Má talent na viacero športov, ale najviac jej prirástol k srdcu volejbal, ktorému sa aktívne venuje. Jej životným snom je stať sa členkou policajného zboru. Tretie miesto patrí Jánovi Šovčíkovi, ktorý sa venuje thajskému boxu, ale svoju budúcnosť vidí ako kvalitný kuchár, vďaka čomu sa chce v budúcnosti postaviť na vlastné nohy. Pomáha mu v tom jeho cieľavedomosť a pracovitosť.
Bez ochrany: Starnutie mimo pestúnskej starostlivosti
David Marwan, člen predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, ktorý aktívne pôsobí v odbornej porote projektu, hovorí: „Na to, aby sa talent mohol rozvíjať, potrebuje mať vytvorené podmienky. Som veľmi rád, že môžeme takouto formou pomôcť mladým ľuďom, ktorí nám ukázali, že chcú pracovať na sebe a svojej budúcnosti.“ Traja najtalentovanejší účastníci získali podporu, ktorá im pomôže pri plánovaní ich vlastnej budúcnosti - poradenstvo a mentoring od ambasádorky projektu Renáty Názlerovej a tiež účet stavebného sporenia môjDOMOV s veľmi zaujímavým príspevkom, ktorý môže počas rokov vytvoriť základ pre budúce bývanie, pre budúci domov. Každý z nich si navyše ako odmenu odniesol kvalitný notebook. Porota sa však rozhodla oceniť aj ďalších dvoch finalistov. Notebook vďaka svojmu talentu získali tiež Ondřej Neipl, ktorý sa venuje masteringu a hudobnej postprodukcii a nadaná tanečníčka Aneta Lakatošová. Ambasádorka projektu a predsedníčka poroty Renáta Názlerová dodáva: „Som veľmi šťastná, že som sa mohla stretnúť s mladými ľuďmi, ktorí napriek tomu, že majú relatívne ťažký vstup do dospelosti, majú zároveň aj veľké odhodlanie a chuť v živote niečo dokázať. Ak to bude čo i len trošku v mojich silách, rada ich v tom podporím.“
Sila Komunity: Medzigeneračné a Inkluzívne Projekty
Popri celoštátnych a špecializovaných projektoch zohráva kľúčovú úlohu aj podpora na komunitnej úrovni, ktorá vytvára bezpečné, tvorivé a inkluzívne priestory pre deti, seniorov, osamelé matky, mladých ľudí aj zraniteľné skupiny. Do výzvy na podporu takýchto iniciatív sa prihlásilo 81 organizácií a odborná komisia vybrala 5 projektov, medzi ktoré sa prerozdelilo 15 000 eur.
Občianske združenie Maják nádeje vytvorilo pre osamelé matky, seniorov a ženy so zdravotným znevýhodnením priestor, kde mohli tvoriť, stretávať sa a rásť. Mnohé z týchto žien žijú izolovane, bez podpory rodiny či komunity, čo negatívne ovplyvňuje ich psychické zdravie, sebadôveru aj schopnosť zlepšiť svoj život. Tvorivé dielne, divadelné predstavenia a komunitná výstava pomohli posilniť ich sebavedomie, zručnosti aj vzťahy v komunite. Projekt zapojil vyše 150 ľudí, z toho 40 detí.
Vážka n.o. realizovala letný tábor, ktorý spojil viac ako 50 detí a 30 seniorov. Na východnom Slovensku často chýbajú zmysluplné letné programy pre deti a seniori často zažívajú sociálnu izoláciu. Spolu tvorili, športovali, varili, a budovali tak medzigeneračné priateľstvá. Výsledkom bola nielen zábava, ale aj silnejšia komunita a nový základ pre dlhodobú spoluprácu.
SPIRIT n.o. priniesol projekt, kde sa mladí učili od seniorov tradičné remeslá a seniori od mladých základy digitálneho sveta. Seniori často nemajú nikoho, kto by ich trpezlivo naučil pracovať s technológiami, a mladí strácajú kontakt s remeslami, ktoré môžu zaniknúť. Spolu vytvorili priateľský priestor, kde sa prepájali dve generácie, učili sa od seba a spoločne rástli. Zapojilo sa viac než 100 ľudí, a vznikla aj verejná burza výrobkov.
Ďalší projekt priniesol inklúziu do kultúry - vytvoril priestor, kde sa zraniteľné skupiny mohli cítiť vítané a bezpečne. Aj v mestách s bohatým kultúrnym životom pretrvávajú bariéry, ktoré bránia ľuďom so zdravotným znevýhodnením, etnickým menšinám či mladým zažiť kultúru bez obáv. Vznikol aj nový model Asistenta inklúzie, ktorý pomáhal napríklad v Tabačke, Kine Úsmev či Východoslovenskej galérii. Na podujatia prišlo viac ako 150 účastníkov a projekt má potenciál šíriť sa ďalej.
Saplinq o.z. vytvoril bezpečné a otvorené miesto pre mladých LGBTI+ ľudí a ich spojencov. Mladí queer ľudia na východnom Slovensku čelia diskriminácii, šikane, sociálnej izolácii a zhoršenému duševnému zdraviu. Letné vonkajšie aktivity a jesenné komunitné večery pomohli prekonať osamelosť, vytvoriť nové priateľstvá a posilniť komunitu. Zapojiť sa mohli aj mladí s migračnou skúsenosťou. Aktivít sa zúčastnilo vyše 200 ľudí, z toho 21 detí.
Identita, Kultúra a Budúcnosť Mladých Generácií
V kontexte formovania identity a kultúrneho prenosu je dôležité spomenúť aj prácu odborníkov, ktorí sa venujú výskumu jazyka a kultúry. Absolventka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá získala doktorát v odbore Filológia, sa vo svojom výskume zameriava na lingvokulturológiu, kognitívnu lingvistiku a politický diskurz. Jej práca zahŕňa analýzu jazykového obrazu osobnosti, napríklad J. V. Stalina, na materiáli sovietskych novín, ako aj špecifiká prekladu a terminológie v právnych a obchodných dokumentoch. Výskum Gabriely Turisovej, ktorý zahŕňa lingvokulturologický analýzu etnografických reálií ruskej kuchyne, ukazuje, ako jazyk odráža kultúrne hodnoty a tradície. Tieto práce prispievajú k pochopeniu toho, ako sa jazyk používa na budovanie a udržiavanie určitých obrazov a naratívov. Vyučované disciplíny, ako Geografia Ruska, Kapitoly z ruskej kultúry (ruská hudba, ruské výtvarné umenie), Obchodná korešpondencia a Rozvoj komunikačných zručností v ruskom jazyku, sú kľúčové pre pochopenie ruskej kultúry, histórie a jazyka. Študijné pobyty, ako napríklad dvojmesačná stáž na Štátnom inštitúte ruského jazyka A. S. Puškina, sú neoceniteľné pre rozvoj jazykových a odborných zručností.
Mladá tvorivosť a jej prepojenie s tradíciou a kultúrou je fenoménom, ktorý presahuje bežné chápanie umenia. Príkladom je medzinárodný úspech slovenského folklóru, ktorý vďaka angažovanosti detí a mladých ľudí získava svetové uznanie. Detský folklórny súbor Prvosienka z Bratislavy, ktorý reprezentoval Slovensko na prestížnom medzinárodnom festivale na Taiwane, si svojimi vystúpeniami získal obrovské ovácie publika. Tento úspech podčiarkuje dôležitosť odovzdávania tradícií, remesiel, folklóru, tancov, spevu a zvykov budúcim generáciám. Podpora detského folklóru nie je len o zachovaní kultúrneho dedičstva, ale aj o formovaní identity mladých ľudí, o budovaní ich sebavedomia a o rozvoji ich tvorivých schopností. Medzinárodný novohradský folklórny festival, ktorý sa slávnostne zaháji pod hradom Šomoška za prítomnosti domácich i zahraničných účastníkov, je ukážkou toho, ako sa tradícia stáva platformou pre medzinárodnú spoluprácu a výmenu kultúr. Tieto podujatia sú kľúčové pre udržanie živej kultúry a pre jej rozvoj v neustále sa meniacom svete. Podujatia ako Dychfest Kolárovický klarinet, organizované dychovou hudbou Kolárovičanka s medzinárodnou účasťou, dokazujú, že tradícia dychovej hudby je stále živá a obľúbená. Drotárske umenie, tradičný slovenský remeselný odbor, sa vďaka novým interpretáciám a moderným prístupom stáva relevantným aj pre súčasné umenie, čo dokazuje výstava v Justiho sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Sprievodný program, ktorý zahŕňa workshopy pre deti aj dospelých, umožňuje návštevníkom nielen obdivovať diela, ale aj aktívne sa zapojiť do procesu tvorby.
Projekt "Mladá Tvorivosť" a jeho spojenie s témou "Narodenie Človeka" otvára priestor na zamyslenie sa nad tým, ako môžeme podporovať a rozvíjať tvorivý potenciál už od najútlejšieho veku. Toto nie je len o umení v tradičnom zmysle slova, ale o celkovom rozvoji ľudskej osobnosti, o schopnosti tvoriť, inovovať a prinášať nové myšlienky. Či už ide o folklór, hudbu, výtvarné umenie, alebo o vedecký výskum, podpora tvorivosti je investíciou do budúcnosti. Kultúra, v širokom zmysle slova, má nesmierny vplyv na formovanie osobnosti človeka. Od folklórnych tradícií, ktoré nám odovzdávajú hodnoty a príbehy našich predkov, cez umenie, ktoré nás inšpiruje a núti premýšľať, až po vedecké poznanie, ktoré nám otvára nové obzory. Všetky tieto aspekty prispievajú k tomu, kým sme a kým sa stávame. Obdobie strednej dospelosti, zhruba vymedzené medzi 30. a 45. rokom života, je často charakterizované vyvrcholením kariéry, budovaním rodiny a zároveň aj nástupom prvých existenčných otázok. V tomto čase sa objavujú aj nové role, ktoré významne formujú našu identitu. Jednou z takýchto rolí je aj prarodičovská rola, ktorá sa stáva neoddeliteľnou súčasťou identity jedinca, prinášajúc so sebou nové skúsenosti, zodpovednosti a predovšetkým jedinečný pocit naplnenia a pokračovania rodu. V strednom veku, keď prehodnocujeme svoju identitu, sa často vraciame k svojim kultúrnym koreňom a hľadáme v nich oporu a inšpiráciu pre ďalšie smerovanie.
Projekt "Mladá Tvorivosť" a jeho prepojenie s témou "Narodenie Človeka" je tiež o budovaní odkazu pre budúce generácie. Je o tom, ako môžeme odovzdať to najlepšie z našej kultúry, našich skúseností a našich hodnôt. Prarodičovská rola, ktorá sa stáva súčasťou identity v strednom veku, je v tomto kontexte kľúčová. Je to príležitosť odovzdať mladším generáciám nielen vedomosti, ale aj múdrosť, lásku a pochopenie pre svet. Projekt "Podpora a posilnenie postavenie mládeže v spoločnosti", realizovaný v rokoch 2020-2023, má ambíciu zistiť predstavy mladých ľudí o budúcnosti v roku 2035. Cieľom je zmena premýšľania a paradigmy ako pracujeme s mladými ľuďmi, zameranie sa aj na vzdialenejšiu budúcnosť. Sme presvedčení, že nikto nemôže lepšie povedať ako by mala vyzerať budúcnosť mladých ako samotní mladí. Kvalitatívny prieskum a vzdelávacie aktivity s využitím inovatívnych metód majú zapájať tie cieľové skupiny, ktoré by mali zistenia a odporúčania poznať, aby pochopili súčasnú situáciu a potreby mladých ľudí, aby nedochádzalo k stereotypizácie mládeže a vedeli ich náležite podporovať.
Tiborov Príbeh: Cesta z Ústavnej Starostlivosti k Zodpovednému Otcovstvu
Príbehy jednorodičov a mladých ľudí vstupujúcich do dospelosti bez rodičovskej podpory sú často náročné, no zároveň plné svedectiev o sile ľudského ducha. Tibor, otec troch detí, odišiel z detského domova (po novom Centra pre deti a rodiny) už dávnejšie, a jeho skúsenosť je výrečným svedectvom o výzvach, ktorým čelia mladí ľudia pri prechode do samostatného života.
V čase, keď Tibor odchádzal z detského domova, nikto ho na odchod nejako zvlášť nepripravoval. „Tam to bolo na báze slobodnej vôle, mňa to netrápilo, nikdy som nebol postavený pred situáciu vybaviť si dávky,“ spomína. Zaujímala ho len čo najkratšia cesta z „decáku“ k bankomatu, kde si mohol vybrať svoj finančný príspevok na osamostatnenie, ktorý bol asi 600 Eur. Po odchode z domova sa dostal do zariadenia (domov na pol ceste) v Kremnici, kde mu tiež pridelili prácu a mohol tam bývať.
Kľúčový moment nastal, keď mal zhruba 19 rokov a rozhodol sa, že navštívi svojho biologického otca. „S bratom, ktorý mal ešte ústavnú starostlivosť, nás zaujímalo odkiaľ sme,“ hovorí. Svojho otca videl prvýkrát v živote vtedy, tesne pred Vianocami. Kým s bratom ten krátky čas boli pri ňom, otec od nich stále pýtal peniaze, až na koniec ostali na Vianoce úplne bez peňazí. „A od 24.12. do 3.1. sme aj s bratom žili na ulici. Na to nikdy nezabudnem. Chodili sme jedávať do kontajnerov. Keď som videl brata ako jedol banány, ktoré už mali všetky farby dúhy, tak ma to zlomilo.“
Ako sa z toho dostal? Už dávno predtým mal priateľku. „Odkedy prišla do detského domova, boli sme spolu. V deň keď som ju prvýkrát uvidel, som jej povedal, že si ju raz vezmem za ženu. Pochopil som, že jediné bohatstvo človeka je rodina. A čo nebolo dopriate mne, chcem ja dopriať mojim deťom. To bolo vôbec prvýkrát v živote, keď som sa cítil ako chlap.“ Tiborovi chýbali informácie: „Myslím si, že informácie hýbu svetom. A ja som ich mal málo. Keby som si teraz predstavil situáciu v akej som bol, zaujímal by som sa, na čo všetko mám nárok. Viac by som sa informoval. Nevedel som si vypísať dávku v hmotnej núdzi.“ V tom čase vnímal veci inak, myslel si, že dievčatá to budú mať ľahšie, lebo sú krajšie. Realita je však taká, že práve kvôli tomu, že sú ženami, stáva sa, že sú obeťami prostitúcie. Tiež si hovoril, že veľa jeho spoludomovákov, o ktorých si myslel „Z tohto nikdy nič nebude, lebo má napr. rečovú vadu“, tak sú z nich slušní ľudia. Jedinú dôveru, ktorú vtedy mal, bola dôvera voči Úsmevu ako dar. „Chodili k nám, brali nás von, na výlety. Keď som z detského domova odišiel, nikto tam nebol a ja som nechápal, kde sú, prečo tu nie sú.“
Ako sa dá zvládnuť zaradiť sa do spoločnosti a vedieť fungovať bez pomoci? Prvým krokom bolo mať nejaký príjem. Ťažká situácia nastala, keď sa s manželkou vzali. Príspevok vo výške 60 Eur, na ktorý mal predtým nárok každý z nich, sa znížil na 90 Eur, keďže po svadbe boli považovaní za pár. Bývali v Kremnici, kde bolo práce veľmi málo. Keď si prácu našiel, nedokázal v nej vydržať ani tých 8 bežných hodín. „Ráno som nedokázal vstať, chýbali mi pracovné návyky. Pre mladého fagana ako ja, ktorý si myslel, že je kráľ sveta a svet má v malíčku, bola práca niečo, čo dovtedy neriešil.“
Aký je Tiborov život teraz? Keď sa im narodilo prvé dieťa, bál sa, že vlastnému dieťaťu spraví zo života peklo. „Sám som to mal zložité, bol som náročné dieťa a vyrastal som na striedačku asi v siedmich domovoch, robil som hlúposti.“ Keď sa narodil jeho syn, uvedomil si, že dieťa je závislé na ňom a on sa musí začať správať zodpovedne. Teraz obsluhuje stroj na výrobu sójových potravín. Žije vo Zvolene a má troch synov. Dodnes je v kontakte s vychovávateľmi centier pre deti a rodiny. „Tieto stretnutia sú také príjemné, človek by povedal, že sme rodina. Každá moja spomienka je spätá s detským domovom.“ Je v pravidelnom kontakte tiež s pracovníčkami Úsmevu ako dar v Banskej Bystrici. „Nikdy som však nebol naučený dávať najavo emócie. Cudziemu aj dnes nemám problém povedať, ako veľmi ľúbim svoju rodinu. Do očí to však neviem povedať ani manželke.“ Keď budú deti väčšie a budú veciam viac rozumieť, chce im ukázať, aké náročné je vyrastať v detskom domove. Tiborov príbeh podčiarkuje nevyhnutnosť komplexnej podpory pre mladých ľudí, aby mohli prekonať prekážky a vytvoriť si plnohodnotný život.
tags: #projekt #mladata #ktore #sa #rodia #narodenie