Príchod dieťaťa na svet a neskoršie dospievanie dieťaťa predstavujú dva najvýznamnejšie míľniky v živote každej rodiny. Sú to obdobia, kedy sa pretvárajú nielen individuálne identity členov rodiny, ale aj charakter vzťahov, ktoré ich spájajú. Či už ide o bezmocného novorodenca, ktorý si vyžaduje absolútnu oddanosť, alebo o pätnásťročnú dcéru, ktorá objavuje svet prvej lásky, kľúčovým prvkom zostáva citlivá komunikácia a schopnosť budovať bezpečné puto.
Keď dieťa dospieva: Prvá láska a nastavenie hraníc
Prvé zaľúbenie dokáže so životom mladého človeka poriadne zamávať. Nové pocity či situácie nemusí vždy vedieť správne spracovať. Dôležitú rolu tu preto hrajú rodičia, ktorí by svoje dieťa nemali vo víre citov nechať samo. Naša 15-ročná dcéra si našla prvú lásku, priateľa, s ktorým trávi dosť veľa času a niekedy príde aj neskoro domov. Zdá sa nám, že priateľ má na ňu silný vplyv. Odkedy je s ním, jej správanie sa mení tak, že sa nám to nepáči. Naše napomenutia a rady neberie do úvahy, akoby pre ňu existoval len on. Obávame sa, aby to nezašlo priďaleko alebo aby sa jej nezhoršil prospech v škole.
Milí rodičia, vašim obavám rozumiem. Máte starosti, v čom by mohol mať nový vzťah na dcéru negatívny vplyv. Treba si však uvedomiť, že dcéra je pravdepodobne šťastná, a ak nebudete mať pochopenie pre jej pocity a z vašej strany bude vnímať nesúhlas, môže ju to zraniť a poškodiť váš vzájomný vzťah. Moja rada teda znie: dajte jej najavo svoju radosť z toho, že prežíva pekné obdobie, že má niekoho, na kom jej záleží, že zažíva prvú lásku. Snažte sa jej priateľa viac spoznať. Môžete ho pozvať k vám domov alebo na spoločný výlet.
Na druhej strane ste stále rodičia a musíte nastavovať hranice. Je však potrebné robiť to citlivo a s dcérou sa o nich porozprávať. Najskôr si vy ako manželia ujasnite, čo sú vlastne pre vás tie hranice, ktorých dodržiavanie budete vyžadovať. Napríklad to, kedy má večer chodiť domov, ako má vyzerať jej prospech v škole, ako sa má zapájať do domácich prác a podobne. Je dôležité, aby ste toto ako rodičia nastavili spoločne, ujasnili si, na čom budete trvať a kde môžete nechať dcére viac voľnosti.
O dohodnutých pravidlách potom povedzte dcére. Vysvetlite jej, prečo je pre vás ich dodržiavanie dôležité, a dohodnite sa aj na tom, čo sa bude diať, ak by ich nerešpektovala. Zároveň ju však počúvajte a premýšľajte, čo vám hovorí. Vďaka tomu možno prídete na to, že ste v niečom príliš prísni či nezrozumiteľní a potrebujete svoj prístup zmeniť. K dospievaniu patrí potreba vymedziť sa voči rodičom, hľadať vlastné cesty. Takže je dosť možné, že sa vaše pravidlá dcére nebudú pozdávať, bude sa s vami hádať alebo sa ich snažiť obchádzať. Svojím láskavým a zároveň dôsledným postojom, v ktorom sa ako rodičia podporíte, dáte dcére jasne najavo, čo od nej očakávate.
Príchod bábätka: Od pupočnej šnúry k prvej väzbe
Po dlhých 9 mesiacoch čakania ste sa stali rodičmi a plod vašej lásky uzrel svetlo sveta. Už v pôrodnici sa prestrihnutím pupočnej šnúry síce prerušilo fyzické puto medzi vaším drobcom a vami, ale to silné puto lásky sa od toho dňa stále viac znásobuje. Domov ste si doniesli novorodenca a až do 28. dňa života mu tento titul právom patrí. Ukončeným prvým mesiacom bude už vo vašej rodine kraľovať dojča a po prvých narodeninách z neho bude batoľa.
Na všetko, čo vás čaká, sa samozrejme tešíte. Hoci tie prvé dni a týždne dávajú skutočne zabrať. Bábätko, doposiaľ zvyknuté na ničím nerušený spánok v maminom brušku, stály prísun živín a večný wellness v plodovej vode, sa tiež musí nastaviť na iný režim. U niektorých drobčekov to trvá práve ten prvý „novorodenecký“ mesiac, iné potrebujú viac času. V prvom mesiaci dieťa leží v typickej skrčenej polohe, ručičky má často zaťaté v päsť a palček schovaný. Malo by dokázať otočiť hlavičku z jednej strany na druhú.
Mozog dieťaťa je pri narodení plne vyvinutý - nervové bunky sa už netvoria, už sa rozrastajú a vytvárajú sa nové spojenia. Práve po pôrode sa budujú prepojenia, ktoré vnímajú a riadia pohyb. Ihneď po pôrode na svet novorodenec rozozná podľa hlasu matku aj ostatné blízke osoby. Najlepšie vidí na vzdialenosť 18 - 40 cm.
Papanie a starostlivosť v 1. mesiaci
V prvých 2 až 3 dňoch po pôrode prijíma bábätko od svojej mamy kolostrum - prvé mlieko, ktoré má vysoký obsah imunitných a rastových faktorov a je pre vývoj bábätka nesmierne dôležité. Toto prechodné mlieko sa postupne svojím zložením mení a dieťatku poskytuje všetky zložky potrebné pre jeho rast a vývoj. K dojčeniu však nedochádza automaticky, hoci má dieťa vo svojej „výbave“ potrebné reflexy a mamička naň tiež môže byť pripravená. Ak sa však vyskytnú ťažkosti, vždy je dobré obrátiť sa na pediatričku a vyhľadať laktačnú poradkyňu.
Prirodzený biorytmus bábätka počas dňa je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia. Rozlíšiť skutočnú príčinu plaču je zo začiatku pre niektoré mamičky „sherlockovská“ úloha. Najčastejšie za tým môže byť hlad, bolesť bruška, nekomfort, mokrá plienka, ale i únava. Vzájomným spoznávaním sa a nachádzaním toho, čo na dieťatko „zaberá“, sa však aj táto „plačlivá“ komunikácia časom výrazne zlepšuje.
Vývoj dieťaťa, a v prvých mesiacoch života obzvlášť, je závislý na prísune vhodných a primeraných podnetov. Ich zdrojom pre dieťa je v tomto ranom období predovšetkým rodič. Neustále dovoľte, aby bábätko cítilo vašu blízkosť. Každá mama vychováva podvedome svoje dieťa - už tým, že sa o neho stará a uspokojuje jeho základné potreby. Novorodenecké obdobie je obdobím adaptácie aj mamy na svoje dieťa - preto nesnažte sa byť perfektnou vo všetkých oblastiach.
Teória vzťahovej väzby: Revolúcia v chápaní potrieb
Pred príchodom teórie vzťahovej väzby panoval medzi lekármi a psychológmi názor, že bábätko sa pripúta k matke najmä preto, lebo plní jeho základnú potrebu výživy. Predpokladali, že na prežitie mu stačí, keď sú uspokojované jeho biologické potreby. Medzi prvými, kto priniesol dôkazy o tom, že tak jednoduché to nebude, bol psychoanalytik René Spitz. Všimol si, že deti odlúčené od milovanej osoby boli apatické, strnulé a zaostávali vo vývoji.
Teóriu vzťahovej väzby sformuloval britský psychiater a psychoanalytik John Bowlby. Na základe výskumov zistil, že dieťa má pudovú tendenciu naviazať sa na matku alebo materinskú osobu. Toto naviazanie a následné rozvíjanie vzťahu je nevyhnutné pre jeho zdravý sociálny a emocionálny vývoj. Z bezpečne naviazaných detí zväčša vyrastú odolní dospelí. Najcitlivejším obdobím na vzájomné naviazanie sa je prvých 12 mesiacov života.
Bábätko nepotrebuje dokonalého rodiča, úplne mu stačí „dosť dobrý“ rodič. Citlivo reagovať na potreby bábätka znamená vedieť odhadnúť, čo v danú chvíľu potrebuje a poskytnúť mu to. Je v poriadku, že nie vždy sme naladení na rovnakú vlnu, dôležité je, poskytnúť mu v prípade nepohody svoju náruč. Najprospešnejším spôsobom starostlivosti v prvom roku života bábätka je byť čo najkontaktnejší.
Výchova začína už počas tehotenstva
Svetová zdravotnícka organizácia vydala dokument, v ktorom zdôrazňuje, že prvých 1000 dní života dieťaťa - rané detstvo a dokonca aj prenatálne obdobie - je najdôležitejších pre základ zdravia a je kľúčových pre to, ako bude človek neskôr vnímať vzťahy. Pre dieťa je mimoriadne dôležité, aby sa vytvárala takzvaná vzťahová väzba, ktorá po pôrode pochádza z množstva faktorov, ako napríklad z kontaktu koža na kožu po pôrode, z dojčenia, z toho, či je dieťa nosené a či spí spoločne s rodičmi.
Fyzický kontakt medzi matkou a dieťatkom je určujúci pre to, ako dieťa vníma v dospelosti vzťahy, či ich vníma ako niečo, čomu dôveruje. Fyzický kontakt, špeciálne ten, ktorý sa odohráva v kontakte koža na kožu, pôsobí aj na úrovni hormónov, napr. hormónu s názvom oxytocín. Čas tesne po pôrode je mimoriadne citlivý na to, akým spôsobom si matka bude budovať vzťah s dieťaťom. Často sa bábätko narodí a strávi prvé dve hodiny po pôrode mimo matky, namiesto toho, aby malo možnosť využiť svoje schopnosti - cítiť čuchom vôňu matky.
Partnerský vzťah pod tlakom príchodu dieťaťa
Na tú chvíľu ste sa dlho tešili. Pôrod je úspešne za vami a bábätko je konečne doma. A potom sa dieťatko rozplače a začne sa kolotoč, na ktorý vás nikto nepripravil. Kolotoč, ktorý predstavuje extrémnu nálož na psychickú aj fyzickú kondíciu. Prečo sa tak často stáva, že ženy, ktoré sa tešili na dieťa, uvažujú po dvoch rokoch na materskej o rozchode?
Narodenie vytúženého bábätka by malo jednoznačne patriť k najkrajším zážitkom, ktoré si zapamätáme na celý život. No návrat z pôrodnice nemusí vždy zodpovedať našim očakávaniam. Pretože mať dieťa je ohromná zodpovednosť. A to môže byť skúškou aj pre ten najskúsenejší pár. Po narodení dieťatka sa mení kvalita vášho vzťahu. No skúste si každý deň na seba nájsť aspoň pár minút času a úprimne sa zaujímajte o to, čo sa deje vo vnútri druhého človeka.
Nielen čerstvé mamičky, ale aj oteckovia sú prekvapení z množstva zmien. Určite však pomôže, ak sa obaja rodičia medzi sebou navzájom zveria so svojimi obavami a nemajú strach otvorene medzi sebou komunikovať. Domov je pre mnohých z nás synonymum miesta, kde sa cítime najlepšie. Avšak po narodení dieťatka musíme na všetky rituály na istý čas zabudnúť. V prvom rade treba pochopiť, že príchod dieťatka nie je jednoduchý ani pre jedného z rodičov. Aby sa domáce práce a starostlivosť o dieťa nestali zdrojom zbytočného konfliktu, skúste si čo najviac zjednodušovať tie povinnosti, ktorým sa nedá vyhnúť.
Nie každý muž sa ihneď dokonale zhostí úlohy otca. Kvôli tomu však netreba robiť paniku. Mnohí muži potrebujú čas na to, aby si vybudovali vzťah so svojím dieťaťom. Prvé týždne je bábätko viac-menej výlučne odkázané na mamičku. Naopak, otcovské puto sa tvorí postupne, pričom úzko súvisí so spoločnými zážitkami.
Sociálny vývin dieťaťa: Od pozorovania k priateľstvu
Keď sa bábätko narodí, je pripravené začať si vytvárať sociálne vzťahy. Prvý vzťah, ktorý si vytvorí, bude s rodičmi. Väzba a pripútanie vedú rodiča k tomu, aby vedel vždy reagovať na potreby novorodenca s láskou a starostlivosťou. Keď novorodenec dostane od rodiča to, čo potrebuje, ako je úsmev, dotyk alebo maznanie, tak bude mať pocit, že svet je bezpečným miestom na hranie, učenie sa a objavovanie.
V momente, keď dieťa zistí, že sa dokáže samostatne premiestniť kamkoľvek, vzrastá aj jeho zvedavosť voči svojmu okoliu. So záujmom pozoruje, čo všetko sa nachádza okolo neho. Ruka v ruke so samostatnou lokomóciou dieťaťa sa objavuje aj úzkosť. Úzkosť je normálnou reakciou v neznámom prostredí, keď dieťa stretne nových neznámych dospelých a deti. Dieťa svoju úzkosť dokáže prekonať tak, že sleduje, ako sa zachová jeho mama alebo otec.
Priateľstvá umožňujú deťom rozvíjať zručnosti potrebné na vzájomné interakcie s rovesníkmi. Deti sa učia spolupracovať, vyjadrovať emócie, zdôverovať sa s nimi a riešiť konflikty. 1,5-ročné až dvojročné deti sa už vedome aj napodobňujú. U dvoj- až štvorročných detí sa rýchlo rozvíjajú sociálne zručnosti aj vďaka tomu, že navštevujú predškolské zariadenie. To im umožňuje rozvíjať komplexnejšie vzťahy.
Neskôr, keď dieťa stále viac a viac rozumie významu a konceptu priateľstva, si začína vyberať kamarátov a kamarátky aj podľa iných kritérií ako len na základe spoločného podieľania sa na nejakej činnosti. Dôvernosť, vernosť, vzájomné porozumenie sú dôležité už pre 10-ročné deti.
Praktické tipy na podporu sociálnych zručností
Už so 6-mesačným bábätkom môžeme vyhľadávať miesta, kde sa nachádzajú aj iné deti. Môžeme sa navštevovať s rodinami s malými deťmi, zastaviť sa na chvíľu na detskom ihrisku a pozorovať deti. Snažme sa nadviazať kontakt s iným dieťaťom tým, že svojmu bábätku predstavíme druhé bábätko, opíšeme, čo robí, čo asi chce, a komentujeme aj rečové prejavy, mimiku či gestá svojho bábätka.
V prípade 1,5-ročných a starších detí by sme ešte stále mali zostať v blízkosti svojho syna alebo svojej dcéry. Je vysoká pravdepodobnosť, že budú potrebovať naše láskavé usmernenie pri nadväzovaní vzťahov so svojimi rovesníkmi. Deti v tomto veku totiž nemajú dostatok skúseností s tým, ako niekoho osloviť či zahrať sa, ako riešiť konflikty, ktoré sú zapríčinené tým, že sa do viacerých situácií dostávajú po prvýkrát.
Snažme sa vžiť do situácie svojho dieťaťa, predstaviť si, čím si asi prechádza, a pomôžme mu svojimi návrhmi pri riešení situácií. Dávajme však pozor na to, aby sme neriešili vždy všetko za svoje deti, ale len vtedy, keď o našu pomoc požiadali. Každé dieťa má svoje tempo a každá rodina má svoj príbeh, ktorý sa píše každým spoločným dotykom, rozhovorom a spoločne stráveným momentom. Od novorodeneckého plaču až po prvé lásky tínedžerov je rodičovstvo cestou, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, poznanie dieťaťa a predovšetkým nekonečnú ochotu milovať a byť prítomným.