V histórii medicíny existujú momenty, ktoré posúvajú hranice poznania a menia pohľad na možnosti liečby. Jedným z takýchto prelomových okamihov bol pravdepodobne prvý cisársky rez, pri ktorom súčasne prežila matka aj dieťa. Tento mimoriadny zákrok sa podľa najnovších poznatkov odohral v roku 1337 priamo na dvore českého kráľa Jána Luxemburského v Prahe. Rodičkou bola jeho druhá manželka, kráľovná Beatrix Bourbonská, a dieťaťom bol ich syn Václav, nevlastný brat budúceho cisára Karola IV. Objav s týmto revolučným zistením priniesol tím pražských historikov a lekárov, ktorí sa problematikou zaoberali niekoľko rokov.
Historické pramene a mimoriadny pôrod
Objav tímu pražských odborníkov, publikovaný v časopise Česká gynekologie, vychádza z detailného štúdia niekoľkých dobových záznamov a korešpondencie. Spolupráca lekára Antona Pařízka z 1. lekárskej fakulty Karlovej univerzity, historičky Milady Říhovej z Ústavu dejín lekárstva a cudzích jazykov 1. LF UK a historika Václava Dršku z Ústavu svetových dejín Filozofickej fakulty UK priniesla nové svetlo na tento fascinujúci prípad.
Kľúčovým svedectvom je zmienka v latinčine o pôrode „bez porušenia nášho tela“. Taktiež Flámska rýmovaná kronika, ktorej autor vyjadruje údiv nad zákrokom, opisuje, že budúci vojvoda bol vyňatý z matkinho tela a následne sa rana zahojila. Tieto záznamy sú o to prekvapivejšie, že o zdravotnom stave panovníkov sa v stredoveku bežne nehovorilo, a už vôbec nie o priebehu takého chúlostivého zákroku, akým bol pôrod.
Beatrix Bourbonská: Kráľovná v centre pozornosti
Beatrix Bourbonská sa vydala za českého kráľa Jána Luxemburského v roku 1334. Do Prahy prišla v roku 1336 a aj keď sa tu necítila úplne komfortne, jej pobyt spríjemňovala Blanka z Valois, manželka Janovho prvorodeného syna Karola. V polovici roku 1337 ostala Beatrix tehotná a 25. februára toho istého roku započal pôrod, ktorý mal zásadný vplyv na históriu medicíny.
Dnes je cisársky rez bežnou pôrodníckou metódou, no v 14. storočí bol spojený s takmer istou smrťou rodičky. Až do 19. storočia nebola známa účinná anestézia a lekári nedokázali adekvátne ošetriť brušnú dutinu. Miera úmrtnosti pri pokusoch o cisársky rez bola v druhej polovici 19. storočia stále extrémne vysoká, pohybovala sa okolo 90 percent, pričom príčinami smrti boli šok z bolesti, vykrvácanie alebo otrava krvi.
Záchrana dieťaťa s dôrazom na spásu duše
Podľa odborníkov kráľovná Beatrix prežila cisársky rez v roku 1337 skôr vďaka šťastnej zhode okolností než cielenej záchrane jej života. V čase zákroku bola s najväčšou pravdepodobnosťou považovaná za mŕtvu alebo upadla do bezvedomia. Hlavným cieľom lekárov vtedy nebolo primárne zachrániť matku, ale vybrať dieťa z jej tela a pokrstiť ho. V kresťanskom svete stredoveku mal krst zásadný význam pre spásu duše novonarodeného dieťaťa.
Je možné, že práve bolesť z operačnej rany mohla Beatrix neskôr prebudiť a stresová situácia prispela k tomu, že nevykrvácala. V tom čase pôsobili v Prahe na kráľovskom dvore na vtedajšiu dobu zdatní ranhojiči, čo mohlo tiež zohrať rolu v jej prežití. Napriek tomu, že sa Beatrix zotavila, už žiadne ďalšie deti nemala a zomrela v roku 1383. Tento fakt do určitej miery naznačuje, že pôrod bol komplikovaný a niečo sa v jeho priebehu zrejme neudialo podľa štandardov.
Akutní císařský řez: Příběh císařského řezu Kateřiny (2019)
Tajomstvo mena Václav
Ďalšou zaujímavosťou, ktorou sa historici zaoberali, je meno dieťaťa - Václav. V tom čase už bol totiž pokrstený syn Jána Luxemburského a Elišky Přemyslovny, budúci cisár Karol IV., ktorý niesol rovnaké meno. Je prekvapivé, prečo dieťa francúzsky hovoriacich rodičov dostalo slovanské meno, najmä keď sa očakávalo, že bude dediť frankofónne územia, kde meno Václav nebolo známe a mohlo by spôsobovať problémy s výslovnosťou.
Jedným z možných vysvetlení je, že kráľovská rodina chcela týmto menom vyjadriť mimoriadnu vďaku českému patrónovi, svätému Václavovi, za údajný zázrak - úspešný cisársky rez. Toto meno mohlo byť symbolom vďaky za prekonanie smrteľného rizika.
Cisársky rez: Od staroveku po súčasnosť
História cisárskeho rezu siaha až do staroveku. Poznali ho už starí Egypťania a rímsky panovník Numa Pompillius vydal nariadenie, podľa ktorého nemohla byť mŕtva tehotná žena pochovaná bez vyňatia plodu. Existujú dôkazy, že operácia sa vykonávala aj na živých ženách už v staroveku.
Napriek pokrokom v medicíne, cisársky rez aj dnes predstavuje závažný chirurgický zákrok s rizikami. Alarmujúce je, že na Slovensku sa cisárskym rezom narodí približne tridsať percent detí, čo je vyššie číslo v porovnaní s Českou republikou (25 percent), ktorá pritom dosahuje lepšie výsledky v perinatálnej úmrtnosti. Vyšší podiel cisárskych rezov majú aj niektoré stredomorské krajiny, ako Grécko či Španielsko.
Svetový primát Pražskej medicíny
Prípad kráľovnej Beatrix z roku 1337 predstavuje unikátnu udalosť vo svetovom meradle. Ďalšie správy o úspešnom cisárskom reze, pri ktorom prežila matka aj dieťa, sa objavujú až o viac ako sto rokov neskôr, konkrétne v roku 1500 vo Švajčiarsku.
Hoci cisársky rez v prípade Beatrix nebol z lekárskeho hľadiska úplne plánovaný a do značnej miery išlo o zhodu okolností, tento úspech svedčí o nesmiernej zručnosti a schopnosti vtedajších stredovekých lekárov. Dokázali fundovane zareagovať na mimoriadnu situáciu a poskytnúť kráľovnej a novonarodenému princovi špičkovú starostlivosť. Ich schopnosti boli na vysokej úrovni, čo potvrdzujú aj uznania kolegov aj po takmer sedemsto rokoch. Príbeh Beatrix Bourbonskej tak nie je len lekárskou anomáliou, ale aj dôkazom pokroku a odvahy stredovekej medicíny.
tags: #prvy #cisarsky #rez #beatrix