Román Daniela Defoa Život a zvláštne dobrodružstvá Robinsona Crusoa, námorníka z Yorku, vydaný v roku 1719, sa stal ikonickým vyrozprávaním o prežití a založil vo svetovej literatúre obľúbenú tradíciu dobrodružnej literatúry, známej ako robinsonáda. Toto dielo, ktoré v čase svojho vzniku v Británii získalo status najčítanejšej knihy hneď po Biblii, je fascinujúcim spojením realistických prvkov inšpirovaných skutočným osudom a bohatej spisovateľskej fantázie. Napriek tomu, že sa Defoe voľne inšpiroval skutočným príbehom škótskeho námorníka, príbeh Robinsona Crusoa sa líši v mnohých kľúčových detailoch - od mena hlavného hrdinu až po miesto stroskotania. Preskúmajme hlbšie prepojenie medzi realitou a fikciou, ktoré formovalo túto nesmrteľnú legendu.
Skutočný príbeh inšpirácie: Alexander Selkirk
Konflikt na palube anglickej korzárskej lode Cinque Ports, zakotvenej pred niekoľkými týždňami pri ostrove Más a Tierra, ktorý je súčasťou Ostrovov Juana Fernándeza v južnom Pacifiku, dosiahol svoj vrchol v roku 1704. Mladý poručík Thomas Stradling, veliteľ lode, dúfal, že pobyt v bezpečnom prostredí tohto neobývaného kúska pevniny posádku upokojí. Námorníci si počas zastávky nielen oddýchli a načerpali nové sily, ale doplnili aj zásoby pitnej vody a proviantu. Jednu vec však neurobili, a to navigátora Alexandra Selkirka privádzalo priam do zúrivosti. Chcel, aby prestávku využili aj na opravu lode, ktorá bola podľa neho vo veľmi zlom stave a ďalšiu plavbu, tobôž prípadné bojové stretnutie s protivníkom, nemusela vydržať. Ich spor vyústil do ostrého konfliktu.
Veliteľ trval na tom, že vyplávajú, navigátor opakovane varoval, že je to nebezpečné, a napokon vyštekol, že on v žiadnom prípade na takej lodi nemieni pokračovať ďalej. „V poriadku, môžete tu zostať!“ odvetil Stradling. „Zostanem!“ odsekol Selkirk. Keď o čosi neskôr začali chlapi na veliteľov príkaz vykladať z lode na breh veci, ktoré mali rebelantovi život na ostrove uľahčiť, ten si uvedomil, že prestrelil. Už bolo však neskoro; vyslovenú ľútosť a najmä jeho žiadosť, aby mohol v plavbe pokračovať, Stradling odmietal. Nechcel na palube muža, ktorý vyvoláva rozbroje a nemohol ustúpiť ani preto, aby neutrpela jeho autorita.
Alexander Selkirk teda nebol stroskotanec, ale bol na ostrov vysadený kvôli jeho pirátskej neposlušnosti, ktorá pretrhla hrádzu kapitánovej trpezlivosti. Strávil na ostrove Más a Tierra (ktorý čílska vláda v roku 1966 premenovala na Ostrov Robinsona Crusoa) nie desiatky rokov, ako hrdina románu, ale len niečo vyše štyroch rokov. Na rozdiel od literárnej postavy Robinsona Crusoa, ktorý si spočiatku privlastnil len nôž, dýmku a trochu tabaku, mal Selkirk navyše mušketu, sekeru, hrniec, ložné prádlo a Bibliu. Kým v románe Robinson nemal po boku živú dušu, Selkirk prežil štyri roky spolu s opicou a psom. Jeho osud neopísal sám Selkirk, ale ho zaznamenal v denníku Woodes Rogers, korzársky kapitán lode, ktorá ho napokon v roku 1709 zachránila. Selkirk nakoniec zomrel na lodi Royal Weymouth okolo ôsmej ráno 13. decembra 1721 vo veku 45 rokov, pravdepodobnou príčinou smrti bola žltá zimnica. Príbeh tohto skutočného námorníka sa stal tou iskrou, ktorá zažala Defoeho predstavivosť a viedla k vzniku jedného z najznámejších románov histórie.
Daniel Defoe a zrod legendy
Daniel Defoe (1660-1731), mimoriadne plodný anglický spisovateľ a novinár, ovládal päť jazykov a pochádzal zo skromných pomerov. Pôvodne sa volal Foe, a možno práve preto si pred meno pridal šľachtické „De“. Hoci chcel byť kňazom, radšej sa oženil a venoval sa obchodu. Horlivo sa zúčastňoval politického života, navrhoval rôzne reformy a bojoval proti náboženskej neznášanlivosti. Jeho rozsiahla tvorba zahŕňala asi 500 kníh, no svetovú slávu si získal najmä románom Robinson Crusoe. Medzi jeho ďalšie známe dobrodružné romány patria Dobrodružstvá chýrneho piráta kapitána Singletona či Moll Flandersová.
Defoe voľne spracoval skutočný príbeh Alexandra Selkirka, vďaka čomu má Robinson Crusoe výrazné realistické prvky. Tento prístup, kombinujúci dobové správy s vlastnou fantáziou, umožnil Defoeovi vytvoriť dielo, ktoré rezonovalo s čitateľmi a položilo základy nového literárneho žánru. Predstavoval tak príbeh, ktorý síce vychádzal z reálnej udalosti, no bol značne pozmenený a pretvorený, čo v konečnom dôsledku viedlo k vymysleniu úplne nového príbehu s hlbšími filozofickými a morálnymi úvahami.
Fiktívny svet Robinsona Crusoa
Román Život a neobyčajné dobrodružstvá námorníka Robinsona Crusoa z Yorku je fiktívnou autobiografiou, rozprávanou v prvej osobe, ktorá sleduje osud syna z dobrej meštianskej rodiny.
Robinsonov život pred ostrovom
Robinson Crusoe sa narodil v roku 1632 v meste York v Anglicku. Pochádzal z dobrej rodiny; jeho otec bol cudzinec z Brém, ktorý sa usadil najprv v Hullu, a keď nadobudol majetok obchodom, vzdal sa svojho zamestnania a odsťahoval sa do Yorku, kde sa oženil. Matka tiež pochádzala z dobrej rodiny Robinsonovcov. Podľa nej sa Robinson nazýval Robinson Kreutznaer, čo Angličania podľa svojho zvyku prekrútili tak, že sa konečne aj príslušníci rodiny podpisovali priezviskom Crusoe. Bol najmladší z troch bratov; starší padol vo vojne. Robinsonov otec mu umožnil priemerné vzdelanie a chcel, aby sa stal advokátom alebo úradníkom. On však tvrdohlavo túžil po kariére námorníka, opúšťajúc domov motivovaný túžbou po dobrodružstve. Chodil po rôznych krčmách a platil námorníkom za rozprávanie historiek z ich ciest. Jeho otec sa veľmi hneval, že jeho najmladší syn sníva o povolaní námorníka, kvôli čomu mali časté hádky.
Keď mal Robinson osemnásť rokov, naskytla sa mu príležitosť plaviť sa s priateľom do Londýna. Cestou zažil niekoľko búrok a potopenie lode. Len šťastnou náhodou sa s celou posádkou zachránili v meste Yarmouth. Mestské úrady stroskotancom pomohli s ubytovaním a peniazmi na ďalšiu cestu. Priateľ a aj kapitán zo stroskotanej lode Robinsona upozorňovali, že osud ho varuje, aby sa nevydal znovu na more. Neposlúchol, lebo sa hanbil priznať si chybu a vrátiť sa domov. Namiesto toho nastúpil na loď smerujúcu na africké pobrežie do Guiney. Spriatelil sa s kapitánom lode a dohodli sa, že budú obchodní spoločníci. Na prvej výprave sa im celkom darilo a zarobili slušné peniaze. Žiaľ, pred ďalšou cestou priateľ-kapitán lode zomrel.
Robinson nastúpil na tú istú loď s iným kapitánom, avšak na ceste ich stíhali samé nešťastia. Zajali ich piráti a on sa stal otrokom kapitána pirátskej lode. Musel ťažko pracovať dva roky, kým si získal trochu voľnosti. Pirátsky kapitán si zvykol posielať na svojom dobre vybavenom malom člne Robinsona na rybačku. On raz túto príležitosť využil na útek. Z dvoch pirátov jedného vyhodil z člna a druhého, ešte len chlapca menom Kašuri, zobral so sebou. Plavili sa spolu v malom člne popri divokom pobreží Afriky, plnom nebezpečných zvierat, a živili sa lovom. Občas im niečo dali aj domorodci. Nakoniec natrafili na portugalskú loď plaviacu sa do Brazílie. Jej kapitán sa na tú dobu zachoval čestne a odkúpil od Robinsona čln, na ktorom sa plavil, kožušiny z leva a leoparda, ktorých zabil na pobreží, a na desať rokov vzal k sebe Kašuriho na loď.
Robinson sa v Brazílii stal plantážnikom na plantáži cukrovej trstiny, kde sa mu veľmi dobre darilo. Priateľ, kapitán z lode, čo mu zachránila život pri africkom pobreží, mu priniesol aj kapitál odložený v Anglicku. Nakúpil mu za to tovar a nástroje, ktoré mu pomohli rýchlo sa rozvíjať v podnikaní s plantážou. Na plantáži začal pestovať aj tabak. S priateľmi plantážnikmi sa začali zaujímať o obchod s černochmi na prácu na plantážach. Zložili sa na loď, ktorá ich mala doviezť z Afriky. Robinson sa na nej vydal na cestu, aby ten obchod zabezpečil. Po ceste prežili tornádo trvajúce dvanásť dní, pri ktorom stratili niekoľko mužov z posádky. Nová búrka ich zaniesla k neznámym brehom. Tam loď uviazla na plytčine. Hrozilo, že ju vlny rozbijú, preto všetci nasadli do člna, ktorý sa však vo vlnách prevrátil. Robinson musel bojovať o svoj život s rozbúreným morom, kým sa dostal na breh. Podľa knihy sa plavili nedaleko brehov Guayany, severne Brazílie, nad Amazonkou, a smerovali k ústiu rieky Orinoko, nazývanej všeobecne Veľkou riekou.
Život na ostrove Beznádeje: Boj o prežitie a civilizácia
Na brehu zistil, že je sám. Nikto iný sa nezachránil. Prvú noc strávil na strome, lebo sa bál divých zvierat. Druhý deň uvidel, že uviaznutá loď sa nepotopila. Poodnášal z nej na plti všetko, čo sa mu pre život v divočine zišlo. Iba ťažké železné veci a laná sa mu vyvrátili z plte do mora. V noci prišla znovu búrka a ráno zistil, že uviaznutá loď zmizla. Mal šťastie, že si hneď zabezpečil zásoby. Potom si vybudoval na strmom brehu s výhľadom na more stan a do skaly začal hĺbiť jaskyne, najprv ako pivnice a sklady, neskôr aj na bývanie. Ostrov, na ktorom stroskotal, nazval ostrovom Beznádeje.
Všetky dni trávil v práci. Okolo svojej jaskyne postavil múr z kamenia a zamaskoval ho tak, aby od pobrežia úplne zapadol do krajiny. Jeho jedinými spoločníkom boli dve mačky a pes zachránený z lode. Na ostrove bolo veľa kôz, ktoré lovil. Začal si do stromu vyrývať kalendár a urobil si aj nábytok. Písal si denník. Pušný prach rozdelil na veľa malých častí do zásob, lebo sa bál, že by mu pri búrke mohol blesk všetok zničiť naraz. Raz zo starého vrecka na kŕmenie hydiny vysypal na zem zrná, ktoré po dažďoch vyrástli. Tak začal pestovať jačmeň a ryžu. Prvé zrno mohol však zjesť až po štyroch rokoch, kým dopestoval toľko, že si to mohol dovoliť. Pestoval obilie, ktoré musel chrániť pred zvieratami a vtákmi, a oral dreveným hákom.
Ťažká práca a dážď ho obrali o sily, až ochorel. Niekoľko dní mal záchvaty zimnice a bál sa, že umrie bez pomoci. Liečil sa len rumom s tabakom. Nakoniec sa mu podarilo vyzdravieť, ale bol veľmi zoslabnutý. Raz skoro prišiel o život pri zemetrasení, skoro ho zasypalo v jeho jaskyni. Uvažoval, že sa musí presťahovať na bezpečnejšie miesto. More mu vyplavilo starý vrak lode, ktorý rozoberal, aby získal cenný materiál. Na vychádzkach objavil divé hrozno a citróny. Hrozno sušil do zásoby na obdobia dažďov. Naučil sa pripraviť si zásoby podľa striedania období na ostrove, pliesť koše z prútia a loviť korytnačky. Vo vnútrozemí ostrova si vybudoval prístrešok, kde trávil veľa času, lebo sa mu tam páčilo. Naučil sa vypaľovať hlinené nádoby, vďaka čomu si už mohol uvariť v hrnci aj polievku a iné jedlá. Urobil si aj kamenný mlyn na zrno a sitá na preosievanie zrna, a postavil si pec na pečenie chleba.
Potom sa rozhodol, že si postaví čln a pozrie sa na pevninu, ktorá susedila s jeho ostrovom. Zoťal veľký strom a kladivom a dlátom ho vydlabal. Nevládal s ním však pohnúť a spustiť ho na vodu, a tak tam navždy ostal. Život na ostrove naučil Robinsona spoznať pravú hodnotu vecí. Po rokoch na ostrove sa mu zodrali všetky šaty a musel sa naučiť vyrobiť si odev z koží zabitých zvierat. Postavil si malý čln, ktorým chcel oboplávať ostrov, čo sa mu takmer stalo osudným. Vlny ho niesli ďaleko na oceán. Len s veľkou námahou sa mu podarilo vrátiť na svoj ostrov. Naučil sa loviť kozy do vykopaných jám, čím skrotil niekoľko kozliatok. Nakoniec si vychoval celé stádo, a tak si zabezpečil mäso, mlieko, syr aj maslo. Pôsobivé zachytenie Robinsonových zážitkov je prepletené mravopisnými a náboženskými úvahami. Stroskotanec ľutuje, že v mladosti neposlúchal rodičov, útechu a posilu nachádza v Biblii, a denne sa presviedča, že jedinou možnosťou prežitia je húževnatá práca, podmaňovanie si prírody a rozširovanie vlády nad ostrovom.
Stretnutie s Piatkom a vrchol civilizačného úsilia
Pri obchôdzkach ostrova uvidel Robinson blízko ďalší ostrov. Bál sa, že by tam mohli žiť ľudožrúti. Raz si chytil papagája, ktorého skrotil a učil rozprávať, pričom mu trvalo roky, kým sa naučil pár slov. Skrotil si aj kozliatko, ktoré však čoskoro ulovil jeho pes. Po rokoch samoty našiel raz pri pochôdzke ostrovom na pláži odtlačok ľudskej nohy. Veľmi ho to vyľakalo. Bál sa ľudožrútov, a tak urobil ďalšie maskovanie svojich obydlí - vysadil stromy a zeleň. So zdesením zistil, že na stranu ostrova, na ktorú nezvykol chodiť, prichádzajú ľudožrúti na svoje strašné hostiny. Dva roky sa zaoberal myšlienkou, ako odohnať divochov. Nakoniec dospel k myšlienke, že najlepšie bude, ak zostane nespozorovaný.
V dvadsiatom piatom roku pobytu sa objektom hrdinovho civilizačného úsilia stala aj ľudská bytosť. Robinson utečie s ich obeťou a ukradne im tak potenciálnu večeru. Pretože sa to odohralo v piatok, Robinson proste nazýva zachráneného „Piatok“. Ten je veľmi učenlivý, a tak ho Robinson skoro naučí jeho reč. Piatok ho zase učí poznať, ktoré rastliny sa dajú jesť a ako čo najlepšie prežiť v danej oblasti. Opisuje jeho výchovu v duchu belošských kresťanských zásad.
Návrat do civilizácie a odkaz ostrova
Po 28 rokoch, 2 mesiacoch a devätnástich dňoch pri brehu zakotví anglická loď, na ktorej prepukla vzbura. Robinson pomohol kapitánovi lode vzbúrencov upokojiť. Za odmenu bol prijatý aj s Piatkom na palubu a odvezený do Anglicka. Vodca tohto povstania zanechal povstalcov na ostrove. Vo svojej vlasti nájde Robinson svoju chorú mamu, keďže otec už zomrel. V románe sa Robinson aj Piatok oženia, vychovajú potomkov a založia obchod s menom „Robinson & Piatok“. Keď po siedmich rokoch opäť navštívi ostrov, kde strávil dlhú časť svojho života, zisťuje, že civilizácia (tvorená tu zanechanými vzbúrencami) tu veľmi pokročila. Dokonca je tam aj uznávané súkromné vlastníctvo pôdy.Robinsonov príbeh vyzdvihuje trvalo platné vlastnosti ľudskej existencie: húževnatosť, dôvtip, vynachádzavosť, vytrvalosť, neúnavný boj s prekážkami a s prekonávaním bolesti, ako aj solidaritu. Zároveň vyjadruje ideológiu nastupujúceho meštianstva - výrazný individualizmus, rozvíjajúcu sa podnikavosť, majetnícky pud a rasovú nadradenosť.
Porovnanie reality a fikcie: Selkirk vs. Crusoe
Hoci Defoeova kniha čerpá inšpiráciu zo skutočného príbehu, reálie a fakty boli značne zmenené a prekrútené, čím vznikol úplne nový príbeh.
- Meno: Románová postava sa volala Robinson Crusoe (pôvodne Kreutznaer), zatiaľ čo skutočným predobrazom bol Alexander Selkirk (pôvodne Selcraig).
- Miesto narodenia: Robinson Crusoe sa narodil v Yorku v Anglicku. Selkirk sa nenarodil v New Yorku, ale v skotskom mestečku Lower Largo.
- Príčina izolácie: Crusoe sa na ostrov dostal po stroskotaní lode v prudkej búrke, zatiaľ čo Selkirk bol na ostrov vysadený kapitánom kvôli pirátskej neposlušnosti.
- Geografická poloha ostrova: Podľa knihy sa Crusoe ocitol pri brehoch Guayany, severne Brazílie, nad Amazonkou, smerujúc k ústiu rieky Orinoko (teda v Atlantiku). Selkirk bol vysadený na ostrove Más a Tierra v Tichom oceáne, ktorý sa nachádza pri pobreží stredného Čile a bol v roku 1966 premenovaný na Ostrov Robinsona Crusoa.
- Dĺžka pobytu: Robinson Crusoe strávil na ostrove dvadsaťosem rokov, dva mesiace a devätnásť dní. Alexander Selkirk tam žil iba niečo vyše štyroch rokov.
- Počiatočné materiálne vybavenie: Crusoe v knihe tvrdí, že mu zostali len „nôž, dýmka a trochu tabaku v tabatierke“. V skutočnosti mal Selkirk navyše mušketu, sekeru, hrniec, ložné prádlo a Bibliu. Je však potrebné pripustiť, že románový stroskotanec si napokon spústu materiálu dopravil zo stroskotanej, no stále dostupnej lode.
- Spoločníci: Robinson Crusoe mal na ostrove psa, dve mačky, papagája a kozliatko, a neskôr zachránil a civilizoval Piatka. Alexander Selkirk žil spočiatku sám, neskôr s opicou a psom; jeho hlavný priateľ Pátek je Defoeova dokonalá fabulácia.
- Návrat a osud: Robinson Crusoe sa po záchrane vrátil do Anglicka, oženil sa a založil obchod. Selkirk odišiel korzárskou loďou Wooda Rogersa a napokon zomrel na lodi na žltú zimnicu.
- Možnosť záchrany: Selkirk sa mohol nechať zachrániť jednou z dvoch okolo prechádzajúcich španielskych lodí, no vyhol sa tomu, aby neriskoval, a o sebe nedal vedieť.
Tieto rozdiely ukazujú, ako Defoe využil existujúci príbeh na vytvorenie vlastnej epickej naratívy, ktorá sa zameriavala na univerzálne témy prežitia, vynaliezavosti a formovania ľudského charakteru.
Interpretácie a úpravy diela
Literárny žáner robinsonády, ktorý založil Defoe, sa tešil obrovskej popularite a inšpiroval mnoho ďalších autorov k napísaniu príbehov o prežití na pustom ostrove. Čitateľská obľúbenosť románu pramení tak z dobrodružného námetu, ako aj romantického zachytenia každodennosti, ktorá je podaná presvedčivo, s reportérskym zápalom i vecnosťou faktov.
Zaujímavou interpretáciou a úpravou diela je česká verzia prerozprávaná Josefom Věromírom Plevom. Pleva upravil niektoré časti knihy, aby lepšie zodpovedali dobovým poznatkom a morálnym normám. Napríklad, dobu pobytu osamote skrátil na desať rokov, pretože pri dlhšej dobe by podľa nových poznatkov, ktoré Defoe nemal, došlo k zošaleniu alebo k zdivočeniu Robinsona. Takisto pri návrate sa Robinson stretáva s matkou, o ktorej Pleva predpokladal, že bola pomerne mladá a mohla sa dožiť jeho návratu. Zásadnou zmenou bolo aj vynechanie zmienok o Robinsonovom obchode s otrokmi. Pleva o tomto obchode ani nehovorí, ani nepíše, pretože podľa jeho prekladu bol Robinson veľmi civilizovaným a humánnym moderným človekom, ktorý neuznával otroctvo a veril v rovnosť medzi ľuďmi. Tieto úpravy ukazujú, ako sa dielo menilo a prispôsobovalo pre rôzne publiká a morálne kontexty, reflektujúc posun v spoločenskom vnímaní určitých tém.
Trvalý odkaz Robinsona Crusoa
Príbeh Robinsona Crusoa predstavuje trvalú štúdiu ľudskej húževnatosti a neúnavného boja s prekážkami. Ako sa uvádza, "aj keď sa človek dostane do situácie, ktorá sa zdá nevyriešiteľná, dá sa vyriešiť. Stačí len zapnúť mozog a byť trpezlivý. Robinson je tým najväčším príkladom." Ide o príbeh, ktorý učí o dôležitosti odvahy, rozvážnosti, vytrvalosti, vďačnosti a úcte k životu, ktoré sa formujú v ťažkých životných podmienkach. Príbeh stroskotanca je večným symbolom ľudskej schopnosti prispôsobiť sa, tvoriť a prekonávať zdanlivo neprekonateľné prekážky prostredníctvom práce, dôvtipu a vynaliezavosti. Zároveň podčiarkuje ideu, že len samotná tvrdá práca a podmaňovanie si prírody sú kľúčom k prežitiu a rozšíreniu vlády človeka nad okolím. Román tak zostáva nielen dobrodružným rozprávaním, ale aj hlbokou reflexiou o podstate ľudskej existencie a jej mieste vo svete.
tags: #robinson #crusoe #reprodukcia