Vývinová psychológia sa zaraďuje medzi základné psychologické vedy a skúma, vysvetľuje zákonitosti vývinu. Vychádza z faktu, že človek prichádza na svet ako bytosť bezbranná, bezmocná a úplne odkázaná na pomoc prostredia. Táto veda sa zaoberá jednotlivými vývinovými štádiami, ktorými človek prechádza, pričom je najužšie prepojená s pedagogickou psychológiou. Život sa začína počatím, preto z hľadiska jeho zdravého vývinu má rozhodujúci vplyv zdravotný a psychický stav matky. Embryo sa má považovať za ľudského jedinca.
Prenatálny vývin a prvé kroky v živote
Už pred narodením možno hovoriť o psychickom živote dieťaťa. V 24. týždni sa ukladajú nervové bunky v mozgovej kôre a výskumy hovoria, že dieťa má aj pamäť a začína počuť. Pôrodom sa začína prvá fáza dojčenského štádia, kde sa novorodenec prispôsobuje novým životným podmienkam. V prvom roku je rastový impulz prudký. Prvý mliečny chrup sa začína prerezávať medzi 6-10 mesiacom. V 11. mesiaci dieťa chodí samo. Vývin je celistvý proces - jednotlivé psychické vlastnosti sa nevyvíjajú izolovanie, ale v súvislosti. Zákon plynulosti hovorí, že vývin plynie z jedného štádia do druhého. Senzitívne obdobie vývinu je čas, keď je psychika obzvlášť vnímavá na určité pôsobenie podnetov z okolia.
Batoľací vek a predškolské obdobie
Batoľací vek zahŕňa 2. a 3. rok života. Významnú úlohu zohráva predmetná činnosť. Dieťa si osvojuje reč ako prostriedok medziľudskej komunikácie. Myslenie batoľaťa sa vyznačuje konkrétnosťou. Fáza trvajúca do 5. roku zahŕňa 4. až 6. rok života, čo je aj obdobie veku materskej školy. Okolo 5./6. roku je dieťa schopné kresliť, písať, modelovať a zdokonaľuje sa motorika. Rozvíja sa fantázia, dieťa si vymýšľa - konfabuluje.
Školský vek a adolescentná kríza
Vstupom do školy sa mení celkový spôsob života, hravá činnosť ustupuje do úzadia, do popredia sa dostáva učenie. Žiak sa podriaďuje školským povinnostiam, mení sa jeho postavenie v rodine. V tomto štádiu sa formujú vážne pokroky v rozvoji osobnosti. Dospievanie je časom druhého zrodu a vzdoru alebo búrky a náporu. Základom je škola, pribúda sociálna činnosť a rodí sa túžba po nezávislosti. Adolescent dozrieva na dospelú osobnosť, prehlbuje sa uvažovanie o vlastnej osobe, prebieha príprava na povolanie a voľba povolania.
Stredný dospelý vek a rola starého rodiča
Dospelosť je najdlhším obdobím v ľudskom živote, začína sa v treťom a končí približne v šiestom desaťročí. Stredný dospelý vek zaberá obdobie približne od 30 do 45 rokov. V tomto období u človeka ožíva problém vlastnej identity, ktorý sa riešil už v adolescencii. Prarodičovská rola sa stáva súčasťou identity jedinca. Narodenie vnúčat je pre mnohých starých rodičov významnou životnou udalosťou, ktorá prináša nové emócie, zodpovednosti a často aj zmeny v rodinných vzťahoch. Vzťah medzi starými rodičmi a vnúčatami patrí podľa rodinnej psychológie k tým, ktoré dokážu významne ovplyvniť emocionálny vývoj dieťaťa.
Budovanie ideálneho vzťahu v rodine
Psychológovia zdôrazňujú: kľúčom nie je samotná rola „starého rodiča“, ale kvalita správania, ktoré dieťa od dospelého dostáva. Psychologička Irena Švábová upozorňuje, že starí rodičia by mali mať predovšetkým zdravý nadhľad na svoje deti a vnúčatá a rešpektovať ich vzájomné vzťahy a spôsob výchovy. Ak túžite po ideálnom vzťahu so svojimi vnúčatami, majte vždy na pamäti tieto tri základné veci: nastavenie hraníc, poriadok a dôslednosť.
- Nezasahujte rodičom do výchovy: Ak je naozaj nutné v určitej situácii zasiahnuť, tak len vtedy, keď už nie je iná možnosť a nerobiť to veľmi často.
- Nemajte prehnané nároky na vnúčatá: Rešpektujte ich osobnosť.
- Komunikujte otvorene: Ak sa od vás vyžaduje, že sa máte vo zvýšenej miere starať o vnúčatá a vy na to nemáte chuť alebo čas, tak to jednoducho povedzte a dohodnite sa na reálnych podmienkach.
- Finančná podpora nie je povinnosť: Starí rodičia nemajú morálnu povinnosť finančne podporovať svoje vnúčatá. Najsmutnejšie je, keď sa vzťahy v rodine podmieňujú na základe finančnej pomoci.
Vplyv médií a zmeny v spoločnosti
Dnešné deti majú veľa nielen materiálnych vecí, ale aj veľa slobody a veľké množstvo možností, ako sa rozvíjať v rôznych smeroch. Aj napriek týmto možnostiam je veľa detí nespokojných, problémových, zvyšuje sa ich agresivita alebo na druhej strane apatia. Mnoho detí si zvyšuje postavenie v triede tým, že má drahé oblečenie a drahý mobil. V minulosti to bolo o človeku a o tom, aký je, dnes je to často o tom, čo vlastní. Reklamy čoraz agresívnejšie tlačia ľudí do túžby vlastniť. Zmenený životný štýl, vplyv médií a tiež technológií má vplyv aj na komunikáciu detí. Začať robiť skutočné zmeny musíme v rodinách. Rodičia si musia vedieť nájsť čas, aby deťom ukazovali pozitívne hodnoty a zmysel života.
Riziko zavrhovania rodiča
Zavrhovanie rodiča je porucha, pri ktorej dieťa odmieta rodiča bez dobrého dôvodu. Manipulujúci rodič získava deti ako spojencov v boji proti druhému rodičovi, niekedy nazývanému cieľový rodič. V takom prípade dieťa tvrdí, že nenávidí alebo sa bojí zavrhnutého rodiča. Keď je odmietnutie dieťaťa oprávnenou reakciou na hrubé týranie rodiča alebo na to, že je svedkom domáceho násilia, nejde o prípad zavrhovania rodiča. Je ľahšie zmierniť zavrhovanie rodiča prv, než sa stane vážnym a zakorení sa. Rodičia zapojení do odcudzujúceho správania sa musia naučiť, ako ubližujú svojim deťom, a vyvinúť zdravšie spôsoby, ako sa vyrovnať so sklamaním a hnevom voči bývalému partnerovi.
Komunikácia medzi generáciami
Mladí dnes nechcú vzťah „z povinnosti“, ale vzťah, v ktorom sa môžu cítiť bezpečne a rešpektovaní. Keď sa v kontakte s rodičmi veľmi ľahko aktivujú hlboké, implicitné pamäťové stopy, ktoré fungujú mimo vedomého uvažovania, stačí tón hlasu, výraz tváre či poznámka a náš mozog reaguje tak ako kedysi v detstve. Hranice by sme nemali vnímať ako sankciu pre rodiča, ale ako ochranu priestoru, v ktorom môžeme vo vzťahu zostať bez toho, aby sme sa vyčerpali. Pomáha položiť si otázku: „Ako by to medzi nami malo byť, aby som sa cítil/a dobre?“ Rodičia, ktorí vyrastali v duchu hesla „nesťažuj sa a vydrž“, niekedy nerozumejú dnešnej vyššej citlivosti pre témy ako mentálne zdravie, hranice či sebahodnota. Práve preto je dôležité hľadať cestu k vzájomnému porozumeniu, ktorá presahuje generačné rozdiely.
tags: #psychologia #narodenie #vnucata