Psychomotorický vývin dieťaťa je fascinujúci a zložitý proces, ktorý zahŕňa neustále prepojenie a vzájomné ovplyvňovanie fyzického pohybu a duševného rastu. Tento vývin je úžasná cesta plná malých zázrakov, kde sa motorika snúbi s psychikou. Rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reči, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu, to všetko spolu tvorí komplexný obraz napredovania dieťaťa. Je to proces, kedy všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Napriek tomu, že každé dieťa je iné a jeho vývoj môže byť od ostatných odlišný, existujú princípy psychomotorického vývoja, ktorými sa vývoj zdravého dieťaťa riadi.
Vývoj dieťaťa a vplyvy naňho pôsobiace počas prvého roku života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Sledovať, ako vaše bábätko rastie a každý deň sa učí niečo nové, patrí medzi najkrajšie rodičovské zážitky. Hoci je psychomotorický vývin geneticky determinovaný, napriek tomu naň vplýva množstvo faktorov, ktoré dokážeme ovplyvniť. Preto je kľúčové venovať pozornosť správnym podmienkam a stimulácii od samého začiatku.
Prvé Týždne Života: Adaptácia a Základné Reflexy
V prvých týždňoch od narodenia bábätka vidíme v jeho pohybe prvé pohybové vzorce, ktoré bude používať celý život. Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“. Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať. Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi.
Asymetria novorodenca a jej dôsledky
Možno ste už počuli, že novorodenci sa rodia asymetrickí. Znamená to, že je dieťa často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu. Trup je uklonený do oblúku v tvare „C“, niekedy až v tvare „D“. Ak novorodenca položíme na rovný pevný podklad na chrbátik, tak uvidíme, že zväčša nevie ležať rovno na chrbte. Je nestabilný a „prepadáva“ na jednu stranu. Môže byť vidno, že hlavička padá na opačnú stranu ako panva a nožičky. Hlavička je v miernom záklone, nevie sa oprieť o chrbátik, ruky a nohy sú schúlené ešte z bruška blízko pri tele (v takzvanom „flekčnom“ postavení).
Keď dáme novorodenca na bruško, túto polohu by sme mohli prirovnať k polohe „zmrznutého kurčaťa“. Hlavička je otočená nabok, na druhú stranu ju samovoľne otočiť ešte nedokáže, ruky sú pokrčené za telom, lakte vysoko, panva dieťatka je vyššie ako hlavička, pretože má ťažisko hore na hrudníku a hlavičke. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte. My dospelí sa vieme na chrbte uvoľniť, ibaže novorodenci sa v tejto polohe namáhajú a neustále pracujú pohybmi rúk a nôh, čo ich únavou zvedie do spomínanej asymetrie a tým si ju posilňujú až fixujú. Na základe asymetrie sa dieťa časom pozerá iba na jednu stranu a keďže je jeho lebka ešte mäkká, môže si tak výrazne zležať hlavičku, ktorá nebude časom len estetickým problémom, ale aj prekážkou v pohybe. Našťastie, správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme asymetrii predchádzať. Zároveň vieme predchádzať záklonu hlavy dieťaťa. Ten je síce od narodenia prirodzený, no ak pretrváva, spôsobuje dieťaťu problémy s bruškom a vyprázdňovaním, vedie ho k vytvoreniu zlých pohybových vzorcov.
Komunikácia a citlivosť novorodenca
Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky. Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie.
Dvíhanie novorodenca z podložky
Zásady Správnej Manipulácie s Bábätkom
V tomto období má dieťatko šancu na veľmi dobrý začiatok pohybového vývinu. Prvá zásada, ako zaobchádzať s novorodencom, znie: pomaly, jemne, pokojne. Tak, aby sa pri tom pomalom pohybe dokázal aspoň trošku zorientovať, uvedomiť si priestor a čo sa s ním deje. To, o čom píšeme, sú len základné veci, na ktoré si treba dať pozor. Mozog novorodenca môžeme prirovnať k čistému pevnému disku, na ktorý sa neustále zapisujú informácie. A podľa toho, ako a aké informácie sa naň zapisujú, tak sa bude v budúcnosti správať.
Ďalšou, veľmi dôležitou zásadou je správna manipulácia s dieťatkom. Skúste si spočítať, koľkokrát za deň vaše dieťatko dvíhate (z postieľky, kočíka, vajíčka, gauča…), pokladáte, otáčate, obliekate, prebaľujete, dojčíte a podobne. Správna manipulácia s dieťatkom je kľúčová pre jeho správne napredovanie.
Čomu sa vyhnúť pri manipulácii:
- Nedržať dieťatko vo zvislej polohe: Vo zvislej polohe by sa dieťatko nemalo držať, kým samo nesedí (to je približne v 9. mesiaci). Hovoríme o najznámejšej klasickej polohe, ktorá je najčastejšou prvou voľbou držania dieťatka v náručí. Dieťa na túto polohu nemá ešte pripravené svaly a môže z nej vznikať veľa neskorších problémov s pohybovým aparátom. Hlavička ako najťažšia časť tela tlačí na celú chrbticu, dieťa nemá takzvanú posturálnu stabilitu a je vyosené - vykrivené do strán. Takéto držanie mu dáva nesprávne informácie o zapájaní svalov, provokuje sa viac záklon, zapažovanie ručičiek, dieťatko je napätejšie a táto poloha môže nepriaznivo ovplyvniť celý nasledujúci psychomotorický vývin.
- Nechytať bábätko za krk: Krk je veľmi citlivá oblasť a jeho časté dráždenie tiež môže viesť k neželaným záklonom. Predstavte si, že by vás niekto chytil 30-krát za deň za krk, ešte aj studenou rukou. Reakciou by bol automaticky záklon a zdvihnuté ramená. A presne to nechceme, aby dieťa robilo kvôli neskoršiemu správnemu pohybovému vývinu.
- Striedať ruky a strany: Je úplne prirodzené, že keď je človek pravák, tak mu idú veci automaticky lepšie pravou rukou. Potom, bez toho, aby sme si to nejako uvedomili, aj naše bábätko držíme viac v pravej ruke alebo viac pretáčame do jednej strany, čo zase vedie k tomu, že aj dieťa začne samo preferovať tú jednu stranu, začne viac používať svaly na jednej strane, otáčať hlavičku viac na jednu stranu a podobne.
Podporné úchopy a polohy:
Existuje mnoho úchopov, ktoré naopak podporujú správny vývin dieťatka, či už aktívne, kde sa musí samo zapájať a spolupracovať (napríklad klokan, koníček) alebo polohy, ktoré sú určené na relax a odpočinok.
Psychomotorické Míľniky v Prvom Roku Života
Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka.
Prvý mesiac života (Novorodenec do 4. týždňa)
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. V ľahu na brušku nalieha bábätko na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú, aj keď nemusí nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemali byť držané kŕčovito a dieťatko by malo byť schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť. V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá takzvaný asymetrický šijový reflex. Ak je jeho hlavička otočená napríklad tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom. Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov, ktoré mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa).
Druhý a tretí mesiac života (4. - 8. týždeň a neskôr)
V tomto období dieťa začína objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Dokáže zdvihnúť hlavičku v polohe na bruchu aspoň na chvíľu, sleduje pohybujúce sa predmety očami a začína si uvedomovať svoje rúčky. V druhom až treťom mesiaci dokáže bábätko zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Rukami sa aktívne pohybuje, aj keď zatiaľ bez kontroly. Hlavička sa stabilizuje v polohe na bruchu a otáča hlavu smerom k zvukom. Začína „rozprávať“ - vydáva zvuky, reaguje na oslovenie. Začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľňovať. Môžete si všimnúť, že dieťa vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad je zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé.Ako podporiť: Venujte bábätku čas na bruchu každý deň, aj keď len niekoľko minút. Používajte kontrastné hračky (čierno-biele alebo výrazne farebné), ktoré podporujú zrakové vnímanie. Pre bábätko sú dôležité aj hrkálky a závesné kolotoče, ktoré podporujú sluchové vnímanie a koordináciu ruka-oko.
Štvrtý mesiac života
Štvrtý mesiac prináša prvé väčšie zmeny v pohyblivosti. Dieťa sa začína pretáčať - väčšinou najprv z brucha na chrbát. Dokáže sa opierať o vystreté ruky a aktívne sa snaží dosiahnuť na hračky. Úchop je zatiaľ celou dlaňou (palmárny úchop). Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Začína napodobňovať výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť. Hracie deky sú základnou pomôckou pre každé bábätko, poskytujú bezpečný, čistý a stabilný povrch na cvičenie.
Piaty mesiac života
Piaty mesiac je obdobím aktívneho pretáčania oboma smermi. Dieťa dokáže prekladať predmety z jednej ruky do druhej a všetko si dáva do úst - to je jeho spôsob poznávania sveta. Začína sa zaujímať o príčinu a následok (napríklad keď pustí hračku, spadne).
Šiesty mesiac života
V šiestom mesiaci sa dieťa snaží sadnúť, často s pomocou alebo s oporou. Dokáže zdvihnúť predmety, prekladať ich a aktívne s nimi manipulovať. Emócie sú výraznejšie - bábätko vyjadruje radosť, ale aj nespokojnosť.Ako podporiť: Motivujte dieťa k pretáčaniu tým, že položíte zaujímavú hračku mierne mimo dosah. Nedávajte ho sedieť násilne - nechajte ho, aby si sedenie postupne osvojilo samo.
Siedmy mesiac života
Siedmy mesiac je prelomový - väčšina detí už dokáže samostatne sedieť bez opory. Niektoré začínajú plaziť (pohyb po bruchu) a experimentovať s pozíciou na štyroch. V tomto období sa rozvíja aj reč - prvé slabiky ako „ma-ma“, „ba-ba“ alebo „da-da“. Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny. Začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
Ôsmy a deviaty mesiac života
Medzi siedmym a deviatym mesiacom deti postupne ovládajú štvornožkovanie (lozenie) - pohyb na štyroch končatinách. Tým sa dramaticky zvyšuje ich mobilita a nezávislosť. Postaviť sa s oporou o nábytok je ďalší častý míľnik. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi.Ako podporiť: Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa môže voľne pohybovať. Motivujte ho k lozeniu pomocou hračiek, ktoré sa kotúľajú. Odporúčame vyhnúť sa chodítkam - tie môžu narušiť prirodzený vývoj.
Desiaty až dvanásty mesiac života
Po desiatom mesiaci sa deti začínajú pripravovať na chôdzu. Najprv chodia pozdĺž nábytku s oporou, potom robia prvé kroky s pridržaním a nakoniec sa odvážia na samostatné kroky. Prvá samostatná chôdza sa najčastejšie objavuje medzi 11. a 15. mesiacom. V tomto období sa výrazne rozvíja aj reč. Dieťa začína používať prvé slová s významom, rozumie jednoduchým príkazom („daj mi“, „poď sem“) a komunikuje gestikuláciou. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou.Ako podporiť: Povzbudzujte dieťa k chôdzi, ale netlačte. Čítajte mu knihy, pomenúvajte predmety, opakujte slová. Hra je pre dieťa najprirodzenejší spôsob učenia.
Míľniky od 1 do 3 rokov
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Vo veku od 1 do 3 rokov dieťa postupne zvláda stáť bez opory, vstávať zo sedu aj z ľahu, prekonávať prekážky, samostatne chodiť, skákať, chodiť po schodoch, stáť na jednej nohe, stavať vežu z kociek, jesť príborom, navliekať korálky, umyť si a utrieť ruky, začne používať nočník a byť bez plienok. Naučí sa hádzať a chytať loptu, kopať do nej. Ovláda slovnú zásobu od 6 slov v 1. roku až po 900 slov na konci 3. roku.
12 - 15 mesiacov:
Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Stáva sa sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.Ako podporiť: Odporúčame hračky ako sú drevené kocky, vkladačky a prvé hračky, ktoré sú ideálne pre rozvoj jemnej motoriky.
15 - 18 mesiacov:
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
18 - 24 mesiacov:
Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
24 - 30 mesiacov:
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
30 - 36 mesiacov:
V tomto období sa dieťa intenzívnejšie zapája do tvorivých hier a začína využívať svoju predstavivosť. Motorika: Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce. Motorika: Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie. V tomto veku dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých.
Dvíhanie novorodenca z podložky
36 mesiacov a predškolský vek:
Dieťa vo veku 36 mesiacov je už pripravené na vstup do škôlky. Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Motorika: Dieťa stáva stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe. Dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Motorika: Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie. Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť. Prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa. Začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.
Podpora Zdravého Psychomotorického Vývinu
Aby sa dieťa dobre zvládlo adaptovať na svet a napredovalo vo svojom vývine, je nutné mu vytvoriť tie najlepšie podmienky.
Kľúčové zásady podpory:
- Nedávajte dieťa do sedacej polohy násilne: Toto je jedno z najdôležitejších pravidiel. Dieťa by sa malo naučiť sadnúť samo, keď na to bude telesne pripravené.
- Zabezpečte tvrdý a stabilný povrch: Príliš mäkké podložky alebo matrace nie sú vhodné na cvičenie.
- Dostatok voľného pohybu: Minimalizujte čas strávený v sedačkách, lehátkách alebo detských stoličkách.
- Motivácia, nie nátlak: Položte hračku tesne mimo dosahu, aby sa dieťa muselo natiahnuť alebo pohnúť.
- Pozitívne povzbudenie: Chváľte každý malý pokrok, usmievajte sa, tlieskajte.
- Hra je najprirodzenejší spôsob učenia: Lopty, autíčka a ťahacie hračky motivujú k pohybu, lozeniu a neskoršej chôdzi.
Rodič ako pozorovateľ a opora
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. Vhodné je mať bábätko vyzlečené (napríklad keď sa ich chystáte kúpať a máte ich nahé na prebaľovacej podložke). Hodnotí sa napríklad v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky a podobne. Môžete sledovať, ako často sa otáča na jednu alebo druhú stranu, či uprednostňuje jednu zo strán a teda je napríklad častejšie otočené tvárou na preferovanú stranu. Hodnotenie sa líši podľa toho, o ako staré bábätko sa staráte.Rodič je však stále človekom, ktorý má aj napriek zodpovednosti v prvom rade svoje potreby. Hľadať cestu k lepšej komunikácii a spolupráci so svojím bábätkom už od narodenia, neznamená, že svoje dieťa rozmaznávate.
Význam Reflexov vo Vývine
Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami. Môžete tak odhaliť prípadné nezrovnalosti vo vývoji pravej či ľavej polovice tela, prípadne končatín. Ak na jednej strane reflex je prehnaný a na druhej nie, alebo úplne chýba, môže to indikovať problém. Je dôležité poznamenať, že ani pediater nemusí vždy poznať všetky nuansy v oblasti pohybovej sústavy človeka.
Príklady dôležitých reflexov:
- Pochodový reflex: Pri kontakte ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Tento reflex je prítomný do 4. - 6. mesiaca veku.
- Úchopový reflex ruky: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka. Dieťa pevne stlačí váš prst. Tento reflex je prítomný do 5. mesiaca veku.
- Úchopový reflex nohy: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka. Prsty na nohe sa stiahnu. Jeho prítomnosť pretrváva až do 9. mesiaca veku.
Rozpoznanie Odchýlok vo Vývine a Náprava
Psychomotorický vývin je proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu.
Kedy hovoriť o oneskorenom psychomotorickom vývoji?
Hoci každé dieťa má svoje tempo, existujú určité varovné signály, ktoré by rodičia nemali ignorovať.
- Výrazné oneskorenie míľnikov: Napríklad ak dieťa nesedí ani s oporou po 9. mesiaci, nestojí s oporou po 12. mesiaci, alebo nechodí ani po 18. mesiaci.
Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života. Ak spozorujete ktorýkoľvek z týchto signálov, neváhajte a obráťte sa na odborníka. Skorá intervencia je kľúčom k úspechu.
Dvíhanie novorodenca z podložky
Vplyv Prostredia a Moderného Života
Príroda nás navrhla do úplne iného prostredia, v akom dnes fungujeme. V bytoch nemáme koberce, ale šmykľavé dlažby a podlahy. Pohyb vonku je obmedzený aj kvôli bezpečnosti a nedostatku zalesnených a zatrávnených plôch, ktoré sú pre človeka prirodzeným prostredím. Generácia našich rodičov zažila úplne iné podmienky. Vieme si uvedomiť, čo všetko sme mohli urobiť už teraz inak, ibaže každé rozhodnutie sme v daný čas a v konkrétnej situácii urobili najlepšie ako sme mohli a vedeli. Nikdy však nie je na zmenu neskoro. V našich životoch je od momentu narodenia dieťaťa všetko úplne inak.
Častou témou rozhovoru mamičiek je porovnávanie pokrokov svojich ratolestí. Je potrebné zdôrazniť, že každé dieťa je iné a jedinečné, preto nie je potrebné sa znepokojovať, ak práve to vaše neovláda tú či onú činnosť v porovnaní s iným. Rýchlosť, s akou sa dieťa vyvíja v prvom roku života, nenapovedá takmer nič o jeho budúcich schopnostiach či inteligencii. Pamätajte, že tabuľky sú len orientačné - dôležité je vedieť, kedy je potrebné vyhľadať pomoc a kedy jednoducho dať dieťaťu čas.
V poradni psychomotorického vývinu je možné získať odborné poradenstvo, ktoré sa netýka len pohybu, alebo len jedného problému. Na dieťa a na jeho rodinu sa pozeráme ako na celok, do ktorého spadajú individuálne potreby každého zvlášť. Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.
tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #po #anglicky