Psychomotorický vývin je komplexný proces, ktorý zahŕňa vývin pohybových a psychických funkcií človeka. Tento proces obsahuje rozvoj hrubej a jemnej motoriky, zmyslov (hmat, čuch, chuť, sluch, zrak), reč, ako aj sociálny vývin a vývin mozgu. Všetky vymenované funkcie fungujú v prepojení. Vývin dieťaťa je geneticky zakódovaná informácia, ktorá reaguje v tele prostredníctvom rôznych súhier a pohybov už od narodenia a postupuje každým vývinovým krokom v živote človeka automaticky. Pri každom dieťati by sme mali brať ohľad na jeho vek pri kladení požiadaviek na jeho schopnosti - každý tréning by mal (a nie len tréning, ale akákoľvek činnosť) svojou náročnosťou odrážať jeho schopnosti tak, aby činnosť, ktorú má dieťa vykonávať nebola ani podcenená, ale ani precenená. Práve preto je dobré poznať vývin detí v jednotlivých obdobiach. Ak však nastanú v jednej oblasti komplikácie, vznikajú v nadväznosti takzvané odchýlky vo vývine, ako napríklad problémy s oneskoreným plazením, štvornožkovaním, chôdzou, alebo ťažkosti s manipuláciou malých predmetov, ktoré spôsobujú neskôr problémy s písaním alebo kreslením. Aj problémy so sluchom môžu ovplyvniť rovnováhu a následne aj chôdzu.
Nervová sústava každého človeka reaguje na iné podnety, navyše deti sú vo vnímaní mnohonásobne viac citlivejšie ako my dospelí. Vysoká citlivosť zmyslov je najintenzívnejšia prvý rok života. Pohyb dieťaťa je hnaný zmyslami a zmysly dostávajú iný rozmer vďaka pohybu v priestore, ktorý neustále objavujú z vnútornej motivácie. Možno ste už počuli, že novorodenci sa rodia asymetrickí. Čo znamená, že je dieťa často v polohe, ktorú si zvolí, pretože ju má z bruška viac navnímanú, čiže silnejšiu. Trup je uklonený do oblúku v tvare “C”, niekedy až v tvare “D”. Keďže je hlavička predozadne predĺžená a novorodenec ešte nevie používať svaly a rovnováhu zároveň, je pre neho problém ležať symetricky a v pokoji v polohe na chrbte. My dospelí sa vieme na chrbte uvoľniť, ibaže novorodenci sa v tejto polohe namáhajú a neustále pracujú pohybmi rúk a nôh, čo ich únavou zvedie do spomínanej asymetrie a tým si ju posilňujú až fixujú. Na základe asymetrie sa dieťa časom pozerá iba na jednu stranu a keďže je jeho lebka ešte mäkká, môže si tak výrazne zležať hlavičku, ktorá nebude časom len estetickým problémom, ale aj prekážkou v pohybe. Našťastie, správnym polohovaním, posilňovaním brušných svalov a nastavením vhodného nosenia detí od narodenia vieme asymetrii predchádzať. Zároveň vieme predchádzať záklonu hlavy dieťaťa. Ten je síce od narodenia prirodzený, no ak pretrváva, spôsobuje dieťaťu problémy s bruškom a vyprázdňovaním, vedie ho k vytvoreniu zlých pohybových vzorcov.
Už v prvých týždňoch od narodenia bábätka vidíme v jeho pohybe prvé pohybové vzorce, ktoré bude používať celý život. Pre plnohodnotný život človeka sú pohybové vzorce niečo ako „položené základy“. Preto ich sledujeme, aby boli čo najviac v kvalite a umožnili dieťaťu v budúcnosti rôznorodý, bezbolestný pohyb, aby sa mohlo sústrediť na činnosti, ktoré ho budú zaujímať. Dieťa komunikuje s okolím od prvého okamihu na svete. Nástrojom komunikácie je pre neho aj plač. Viete sa naučiť svoje dieťa pozorovať a snažiť sa mu tak porozumieť. Dokážete tak odkryť a rozvíjať jeho potenciál, pomáhať mu prekonávať prekážky. Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života. Príroda nás navrhla do úplne iného prostredia v akom fungujeme. V bytoch nemáme koberce, ale šmykľavé dlažby, podlahy. Pohyb vonku je obmedzený aj kvôli bezpečnosti a nedostatku zalesnených a zatrávnených plôch, ktoré sú pre človeka prirodzeným prostredím. Generácia našich rodičov zažila úplne iné podmienky. Vieme si uvedomiť, čo všetko sme mohli urobiť už teraz inak, ibaže každé rozhodnutie sme v daný čas a v konkrétnej situácii urobili najlepšie ako sme mohli a vedeli. Nikdy však nie je na zmenu neskoro. V našich životoch je od momentu narodenia dieťaťa všetko úplne inak.
I. Prehľad Vývinových Období Dieťaťa
Pre hlbšie pochopenie psychomotorického vývinu je dôležité poznať jednotlivé vývinové obdobia, ktorými dieťa prechádza. Tieto obdobia sú kľúčové pre tvorbu základných reflexov, budovanie vzťahov a rýchly rozvoj motorických, kognitívnych a sociálnych schopností.
- Novorodenecké obdobie (0-28 dní): Trvá prvých 28 dní života. Charakterizuje ho prechod z vnútromaternicového života do vonkajšieho prostredia, biologické osamostatnenie a adaptácia na prostredie. Aktivita má nepodmienene reflexný charakter. Novorodenec výraznú časť dňa i noci prespí (20 - 22 hodín). Počas bdenia reaguje na vonkajšie podnety negatívnymi reakciami (krik, plač, obranné reakcie). Základným predpokladom zdravého vývoja novorodenca je uspokojovanie jeho potrieb dýchania, spánku, príjmu potravy a vylučovania. Novorodenec sa učí prostredníctvom dotyku, spozná matku podľa čuchu do 45 hodín po narodení. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
- Dojčenské obdobie (do 1 roka): Je obdobím prudkého fyzického, emocionálneho a kognitívneho vývoja. Rozvoj motorických schopností je tiež veľmi rýchly. Telesný vývin charakterizuje prudký rast (do konca obdobia o 20 až 25 cm). V tomto období sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice.
- Batolivé obdobie (1-3 roky): Toto obdobie je prechodom k väčšej samostatnosti a intenzívnemu objavovaniu sveta. Motorika dieťaťa sa stáva koordinovanejšou, reč sa rýchlo rozvíja a dieťa sa začína učiť sociálnym interakciám.
- Predškolské obdobie (3-6 rokov): Predškolské obdobie predstavuje významnú etapu vo vývoji dieťaťa, trvá od 3 do 6 rokov a končí nástupom do školy. V tomto období dieťa prechádza prudkým rozvojom v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania.
- Školské obdobie (6-15 rokov)
- Dospievanie (adolescencia) (15-22 rokov)
II. Detailný Psychomotorický Vývin v Prvom Roku Života: Míľniky a Podpora
Psychomotorický vývin dieťaťa je jedným z najdôležitejších aspektov jeho rastu v prvom roku života. Tento proces zahŕňa nielen motorické schopnosti, ako je chôdza a koordinácia, ale aj rozvoj reči, kognitívnych a sociálnych schopností. Každý mesiac prináša nové zručnosti a schopnosti, ktoré sú pre dieťa kľúčové pri jeho raste a adaptácii na svet okolo seba.
- 1. mesiac: Deti sú zamerané na reflexné pohyby a začínajú fixovať pohľad na tváre.
- 2. mesiac: Dieťa sa začína usmievať a zameriavať na pohyb. Začína sa pasenie koníčkov. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
- 3. mesiac: Dieťa začne aktívne dvíhať hlavičku a reagovať na zvuky.
- 4. mesiac: Dieťa začína byť zručnejšie a priťahovať sa za nožičky. Prekladá predmety z jednej ruky do druhej. Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
- 5. mesiac: Prvé pokusy o pretáčanie sa objavujú.
- 6. mesiac: Dieťa je už schopné sedieť s oporou a uchopovanie predmetov sa stáva vyspelým. Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
- 7. mesiac: Dieťa začína plaziť. Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
- 8. mesiac: Dieťa sa začne zaujímať o štvornožkovanie a rozvíja svoje sociálne schopnosti. Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety.
- 9. mesiac: Dieťa sa začne zdvíhať a stáva sa schopným postaviť sa pri nábytku. Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
- 10. mesiac: Niektoré deti sa snažia stáť samostatne a chodiť s podporou. Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi.
- 11. mesiac: Väčšina detí sa už začína postaviť bez opory a niektoré z nich začínajú urobiť svoje prvé kroky. Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi.
- 12. mesiac: Mnoho detí zvláda chôdzu bez pomoci a hovoria svoje prvé slová. Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
III. Predškolský Vek (3-6 rokov): Kľúčová Etapa Rozvoja a Pripravenosť na Školu
Predškolský vek môžeme považovať za akési prvé detstvo, kde od štvrtého do šiesteho roka života prebieha prvá výraznejšia fyzická premena postavy, ktorá ovplyvňuje jeho nasledovný vývoj. Menia sa vzájomné pomery veľkosti jednotlivých častí tela alebo telesných proporcií. Deti sa vyťahujú do výšky a ich končatiny sa predlžujú. Avšak k najvýraznejším zmenám dochádza práve v období okolo 6. roku života. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa nám zdá, že deti v tomto veku rastú veľmi rýchlo a ich fyzické schopnosti sa dokážu veľmi rýchlo zmeniť. Preto by sme nemali zabudnúť na podporu ich správneho fyzického vývinu. Predškolský vek trvá od 3 do 6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.
Telesný a Pohybový Vývin
V predškolskom veku dieťa ročne priberie 3-5 kg a narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek, čo umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk, ktorá je nevyhnutná pre osvojenie si písania a grafomotoriky. Činnosť centrálneho nervového systému (CNS) a vnútorných orgánov sa zdokonaľuje, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú koordinovanejšie a dieťa má väčšiu silu. Dôležitá je chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.
Jemná motorikaRozvíja sa jemná motorika. Štvorročné dieťa si vie zapnúť gombík, päťročné zaviazať šnúrky na topánkach. Deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť a poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Deti rady manipulujú s nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Dieťa sa zdokonaľuje aj v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
Hrubá motorikaV oblasti hrubej motoriky sa deti zdokonaľujú vo vození sa na trojkolke, sánkovaní, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky. Chôdza 3-ročného dieťaťa ešte nie je koordinovaná, našľapuje na celú nohu a trup nemá celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je elegantnejšia a úspornejšia. Chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. Šesťročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa a menia smer, čo sú prejavy hravosti. Vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku. Okolo šiesteho roku života, teda pri nástupe do školy by malo byť dieťa dostatočne pohyblivé, malo by ovládať základné športové činnosti (plávanie, základy gymnastiky a atletiky…).
Vývin Poznávacích Procesov
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.
VnímanieZdokonaľuje sa citlivosť zmyslových orgánov. Hmatom dieťa rozlišuje zložité tvary, zrakom rozoznáva doplnkové farby a sluchom identifikuje rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus, teda globálnosť a nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu. Vnímanie času je nedokonalé, dieťa "meria čas" prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj z tohto dôvodu by malo mať dieťa zachované určité rituály - príkladom môže byť pravidelnosť jednotlivých tréningov pri športe. Nedostatočná je aj orientácia v priestore a v smere vľavo a vpravo.
PozornosťPozornosť dieťaťa je nestála a ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. V 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná a neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje v 6. roku. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy. Treba si uvedomiť, že pozornosť je v tomto veku skôr krátkodobá a neúmyselná - úmyselnou sa stáva pri vplyve motivácie.
PamäťPamäť je na začiatku obdobia tiež neúmyselná. Dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Pamäť je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, pretože dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Pamäť je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to kto mu urobil dobre, ale pamätá si i to z čoho má strach a čo nechce.
FantáziaFantázia je bohatá a založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia nahrádza nedostatky logického vnímania sveta a dejov fantáziou. Fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou a udalosťami zo života. Personifikácia oživuje predmety a pripisuje im ľudské vlastnosti.
MyslenieMyslenie dieťaťa je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva a čo vníma. Typické znaky myslenia sú:
- Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety a svet je preňho taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba).
- Prezentizmus: myslenie je viazané na prítomnosť a na aktuálnu podobu (mamuty, tatuty).
- Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
- Absolutizmus: myslenie je statické a ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
- Magickosť: dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme dve obdobia: obdobie kladenia otázok „Čo je to?“ a obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“. Po psychickej stránke začína dominovať prienik dieťaťa do spoločenského života a jeho socializácia. Čoraz častejšie sa začínajú pýtať „Prečo?“ a tým vyjadrujú svoju zvedavosť a záujem o príčinné vzťahy. Ich myslenie je oveľa rozvinutejšie a veľmi ľahko si dokážu osvojiť súvislosti. Dieťa zároveň začína veci vnímať globálnejšie, zameriava sa zväčša na jeden konkrétny detail a vzniknuté medzery vypĺňa svojou fantáziou (často jeden z dôvodov, prečo deti občas „lietajú“ vo svojich myšlienkach).
Slovná zásoba a RečSlovná zásoba dieťaťa sa výrazne rozširuje. V 3. roku má dieťa približne 300 slov a na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky. Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.
Citový a Sociálny Vývin
Citový vývinCitový život dieťaťa je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city, čo závisí od výchovy. Napríklad, pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu. V tomto období sa citový vývoj viac stabilizuje a vyrovnáva ako vo veku batoliat. Deti vedia rýchlo meniť svoje pocity, napríklad zo smiechu na plač, a ich emócie sú zamerané na aktuálnu situáciu, či uspokojenie. Emocionálna pamäť sa postupne začína rozvíjať. Rozvoj emočného prežívania sa prejaví rozvojom CNS, ale aj úrovňou uvažovania. Deti v tomto veku už vedia vyjadriť svoje emócie, pocity iným spôsobom a tiež sa s nimi vedia aj lepšie vyrovnať. V tomto období si už dieťa spája emócie so súvislosťami, ktoré k nim vedú, preto sa dieťa už na rozumovej úrovni vie rozhodnúť, čo je pre neho dobré a čo nie. Treba však brať do úvahy, že sa stále emočné prežívanie rozvíja. Hnev a zlosť už nebýva tak častý prejav, pretože deti v tomto veku chápu príčiny vzniku nepríjemných situácií. Tiež dieťa vie odložiť svoje uspokojenie a dokáže sa na niečo tešiť.
Keďže v batoliacom veku a začínajúcom predškolskom veku ešte nie je dostatočne rozvinutá CNS a dostatočne vyvinutý spôsob uvažovania na to, aby dieťa pochopilo niektoré súvislosti, preto sú pre dieťa dôležité pravidlá a dôslednosť pri nich. Pravidlá sú pre deti v tomto veku z pohľadu uvažovania dieťaťa väčším prínosom ako nepretržité vysvetľovanie. Pravidlá deti v tomto veku chápu, vysvetľovanie súvislosti prečo to je teraz tak a nie takto z hľadiska rozvoja CNS veľmi nie. A to môže deti v batoliacom veku, začínajúcom predškolskom veku často viesť k neistote. Porušovanie pravidiel, morálnych noriem tak, ako to nám vyhovuje, vedie deti k strate istoty a bezpečia. Ak dieťa nevie čo je dobré a čo zlé, čo je vhodné - nevhodné, tak sa stráca. Vtedy dochádza k strate istoty. Ak mu raz niečo zakážeme, potom dovolíme, ak dieťa opakovane niečo urobí a nemá dôsledok, stráca istotu a bezpečie. Je na nás dospelých, aby sme deťom sprostredkovali, čo je vhodné a čo nie. Dôležitá je samozrejme interpretácia pravidiel a morálnych zásad. Pokiaľ deťom vysvetlíme, prečo takéto pravidlo máme a je za tým rozumný dôvod, deti sú schopné ich prijať za svoje a neporušovať ich.
V tomto veku deti začínajú chápať lepšie emocionálnu inteligenciu. Lepšie chápu svoje pocity, pocity iných ľudí, vedia čiastočne ovládať svoje emočné prejavy a oddialiť uspokojenie. Spoznávame s deťmi rôzne pocity, rozprávame sa o nich, hovoríme si, čo znamenajú, na čo nám slúžia, ako môžeme vhodným spôsobom na pocity iných, ale aj aj svoje reagovať a pod. Tiež deti vo veľkej miere učíme trpezlivosti v každodenných situáciách a tým sa učia adekvátne reagovať na svoje potreby. Deti, ktoré sa dobre orientujú vo vlastných a cudzích pocitoch, dokážu aj lepšie odhadnúť situáciu a prijateľnejšie na ňu reagovať. Učíme deti sa vžívať do situácie druhých ľudí, pretože v predškolskom veku sa rozvíja i schopnosť empatie. Empatia je tiež považovaná za súčasť emocionálnej inteligencie, ktorá potrebuje byť rozvíjaná. Vety typu „ako by si sa cítil ty, keby sa ti to stalo?“ priblížia deťom situáciu a prežívanie druhej osoby. Uplatňuje sa tu mechanizmus projekcie. Deti v predškolskom veku vychádzajú predovšetkým z toho, ako by sa v takejto situácie cítili ony samy. Zatiaľ sú presvedčené, že na určité situácie musia všetci ľudia reagovať rovnako. Porozumenie komplikovanejším emóciám závisí na úrovni kognitívneho (poznávacieho) spracovania a na interpretácií situácie.
10 Ways Parents Need To Develop Emotional Intelligence in Children
Deti, ktoré sa dokážu lepšie orientovať v pocitoch iných ľudí, bývajú obľúbenejšie. Záleží na tom, ako kvalitné jazykové prostriedky rodičia pri popise a charakteristike emócií využívajú. Rodičia môžu deti naučiť chápať významu rôznych emócií a pocitov. Pomôžu im porozumieť svojimi reakciami na detské nálady i s vysvetlením, ako sa práve cítia a prečo tomu tak je. Deti v predškolskom veku by už mohli mať dostatočne rozvinutý emočný slovník, ktorý mu umožní definovať svoje pocity a pocity druhých ľudí. Keďže deti už lepšie rozumejú svojim emóciám, môžu ich aj lepšie ovládať. Sú tiež k sebe kritickejšie a vedia, čo by mali alebo nemali robiť. Schopnosť regulovať svoje vlastné emócie závisí aj od typu temperamentu. Pre niektoré deti je ovládanie svojich emócií a prejavov ťažšie ako pre iné. Základným prostriedkom regulácie detského správania sú pravidlá a nápodoba dospelých. K rozvoju emočnej regulácii pomáha lepšia orientácia vo svojich pocitoch, v pocitoch druhých ľudí a v schopnosti o nich hovoriť.
Dieťa cíti vinu, keď si uvedomuje, že urobilo niečo, čo nie je dobré a je mu to nepríjemné. Pocity viny teda signalizujú vznik vnútorného korektívneho (nápravného) mechanizmu, ktorý reguluje detské správanie i vtedy, ak nie je prítomný nikto, kto by dieťa usmernil. Pokiaľ dieťa nie je pri nevhodnom správaní usmerňované, tak nevzniká u dieťaťa tento nápravný mechanizmus. Z toho vyplýva, že nepríjemný pocit za nevhodné správanie je na mieste, ak chceme, aby si dieťa vytvorilo vnútorný nápravný mechanizmus. Deti v predškolskom veku postupne pochopia, ako môžu vlastnú emočnú bilanciu zlepšiť, napr. tak, že sa dá nepríjemných pocitov zbaviť nápravou situácie. V predškolskom veku sa rozvíjajú aj vzťahové emócie. Prevažne emočné ladenie dieťaťa a jeho tendencie reagovať na rôznych ľudí nezávisí iba na type temperamentu, ale aj na skúsenosti, na miere istoty a bezpečia v rámci rodiny. Deti, ktoré majú bezpečné rodinné zázemie, lepšie rozumejú pocitom druhých ľudí, prevažujú u nich pozitívne emócie. Deti, ktoré potrebnej istoty nedosiahli, ostatným ľuďom tak dobre nerozumejú, a preto reagujú častejšie menej primerane. Citová rovnováha predškolského dieťaťa v značnej miere závisí na správaní druhých ľudí, predovšetkým blízkych ľudí ako k dieťaťu, tak k sebe navzájom.
Sociálny vývinSociálny vývin dieťaťa je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v materskej škole (MŠ). Dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Opakuje správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu a vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je dôležité, aby navštevovalo kolektív v MŠ. Sociálny vývin dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do základnej školy (ZŠ).
Činnosti a Výchova v Rodine a MŠ
Najviac času zaberá dieťaťu hra. Hrá sa samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami a kamarátmi. Trojročné dieťa začína hru plánovať a je viac samostatné. V MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Typy hier:
- Samotárska hra: od 2. rokov, dieťa sa hrá samo s hračkami alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
- Súbežná hra: od 3. rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
- Asociatívna hra: od 4. rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
- Kooperatívna hra: od 6.-7.rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.
Hlavné formy aktivity detíDieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami a robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti a nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť a rozvíjať fantáziu.
Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:
- Myslenia
- Disciplíny a sebaovládania
- Manuálnych zručností
- Tvorivosti
Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. Troj- a štvorročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činnosti. V päť- a šesťroku je potrebných viac takýchto hier. Ak ovládame a dokážeme v tomto veku viesť dieťa správnym smerom, pozitívne ovplyvníme jeho osobnosť do budúcnosti.
IV. Obdobie Vzdoru: Pochopenie a Zvládanie
Obdobie vzdoru, ktorého zvládnutie predstavuje pre rodiča výzvu, prináša so sebou špecifické prejavy. Vzdorovité správanie sa skôr či neskôr objaví u každého dieťaťa, pričom priebeh tohto obdobia je veľmi individuálny. Najnáročnejšie je zvoliť vo vypätých situáciách vhodnú reakciu.
Čo je to obdobie vzdoru?Dieťa kričí, je plačlivé, dotknuté, urazené alebo sa prejaví hysterickým záchvatom kriku a plaču. Za týmto procesom sa skrývajú fyzické, hormonálne, psychologické, emocionálne a sociálne faktory. Dieťaťom lomcujú emócie, rozvíja sa jeho charakter a temperament. Dieťa sa snaží presadiť svoje argumenty, pričom si neuvedomuje pocity seba ani svojho okolia. Nechce rešpektovať pravidlá, občas odmieta lásku rodiča, reaguje impulzívne a svoje neuspokojenie nedokáže vyjadriť inak ako hnevom a vzdorom. Toto obdobie, ktorému sa hovorí aj prvá puberta, možno očakávať najčastejšie okolo veku 2. - 3. rokov. Tento časový rámec je však individuálny u každého dieťaťa. U niektorých detí sa vzdorovité správanie objavuje neskôr, napríklad v predškolskom veku. Trvanie a intenzita môžu byť dieťa od dieťaťa iné.
Ako prekonať obdobie vzdoru?Žiadny zázračný recept neexistuje. Fyzické tresty, ignorancia, nervózny krik ani vyhrážky nie sú výchovným nástrojom. Vzdorovité prejavy totiž nie sú znakom nevychovanosti, ale neschopnosti dieťaťa uvedomovať si svoje emócie.
Účinné techniky zahŕňajú:
- Zachovať chladnú hlavu a nereagovať hnevom na vzdor dieťaťa.
- Pokojne vysvetliť veci v čase, keď prvotný záchvat odznie.
- Identifikovať a pomenovať pocity dieťaťa.
- Neodopierať dieťaťu lásku.
- Byť vhodným vzorom správania.
- Pochváliť dieťa, keď sa upokojí.
- Ponúknuť alternatívu, ak dieťa trvá na svojom.
- Stanoviť hranice a nedovoliť, aby silnými emóciami dosiahlo svoje.
- Poskytnúť silné objatie.
- Nezosmiešňovať dieťa a nehovoriť mu, že je horšie ako ostatné deti.
- Odpútať pozornosť dieťaťa, ak rozumné argumenty nefungujú.Cieľom týchto odporúčaní je, aby dieťa nadobudlo istotu, že na zvládanie svojich emócií tu nie je samo a rodič je tu od toho, aby mu so zvládaním emócií pomohol. Dieťa si časom uvedomí, že svoje pocity a požiadavky môže vyžadovať aj iným spôsobom.
Obdobie vzdoru očami odborníkovOdborníci majú na obdobie vzdoru rôzne názory, niektorí dokonca tvrdia, že neexistuje. Počas tejto zložitej životnej fázy sa v duši dieťaťa dejú zmeny. Dieťa by rado robilo všetko samo, avšak potom, ako zistí, že na to jeho fyzické či psychické sily nestačia, prichádza frustrácia, ktorá často vyústi do hnevu alebo dokonca agresie. „Citový život batoliat je charakteristický veľkou spontánnosťou, intenzitou, krátkou trvácnosťou a značnou premenlivosťou emócií. Emócie batoľaťa sú veľmi labilné a sú sprevádzané mnohými afektmi a správaním, ktoré rodičov niekedy naozaj zaskočí, či už je to hnev, krik, hryzenie, kopanie, bitie alebo hádzanie sa o zem,“ vraví psychologička Mgr. Anka (uvedená v texte). Obdobie vzdoru je nevyhnutnou súčasťou vývoja dieťaťa, ktorá prináša rad výziev, ale aj príležitostí pre rast a učenie. Správnym prístupom, trpezlivosťou a podporou môžeme dieťaťu pomôcť toto obdobie prekonať a vyjsť z neho silnejšie a sebavedomejšie.
V. Podpora Optimálneho Vývinu a Riešenie Odchýlok
V poradni psychomotorického vývinu vás vieme v celom procese podporiť a poskytnúť odborné poradenstvo, ktoré sa netýka len pohybu, alebo len jedného problému. Na dieťa a na jeho rodinu sa pozeráme ako na celok, do ktorého spadajú individuálne potreby každého zvlášť. Hľadať cestu k lepšej komunikácii a spolupráci so svojím bábätkom už od narodenia, neznamená, že svoje dieťa rozmaznávate.
Oneskorený Psychomotorický Vývin
Oneskorený psychomotorický vývin znamená, že dieťa neprejavuje typické vývojové míľniky v očakávaných časových rámcoch.
Kedy je potrebné navštíviť pediatra?
- Ak dieťa v 6. mesiaci ešte nepretáča alebo v 9. mesiaci neprejavuje záujem o hračky.
- Ak dieťa vo veku 12 mesiacov nehovorí žiadne slová alebo nie je schopné stáť bez opory.
- Ak dieťa nereaguje na podnety alebo nemá očný kontakt s rodičmi.Včasná diagnostika a podpora vývoja sú rozhodujúce. Ak sa objaví problém, nie je pravda, že dieťa z neho vyrastie. Naopak, veľmi často sa problém v pohybe, sústredení a komunikácii prehlbuje a reťazí na iné oblasti jeho života.
Ako Podporiť Psychomotorický Vývin Dieťaťa?
- Polohovanie: Položte dieťa na bruško, aby posilnilo svaly krku a chrbta.
- Hrové aktivity: Všetky aktivity, ktoré zahŕňajú manipuláciu s predmetmi, pomáhajú dieťaťu zlepšiť jemnú motoriku.
- Stimulácia zmyslov: Používanie rôznych textúr, zvukov a farieb môže stimulovať zmyslový vývoj dieťaťa.
- Význam voľnej hry: Dieťa by malo mať dostatok času na voľnú hru, aby mohlo objavovať svet na vlastnú päsť.
Podmienky Optimálneho Vývinu
Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:
- Telesné zdravie: týka sa organizmu a normálnej činnosti telesných orgánov.
- Duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.
Starostlivosť rodičov má zahŕňať:
- Starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií.
- Starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenie, slovná zásoba, zručnosti.
- Starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy.
- Starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi.
- Starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám a pravidlám.
Základné zásady výchovy detí v rodine zahŕňajú: mať deti rád, veľa hovoriť s deťmi, uskutočňovať jednotnú výchovu, mať demokratický štýl výchovy a viac dieťa odmeňovať ako trestať.
Problémy Správania Detí
Problémy správania detí sa vysvetľujú rôznymi teóriami.
- Pudová teória: hovorí o tom, že v každom veku je pud deštrukcie, agresie a zla, ktorý sa prejavuje v neprimeranom správaní.
- Teória sociálneho učenia: hovorí, že ak dieťa agresiou niečo získa, potom tento zisk pôsobí ako odmena a posilňovanie takéhoto správania. Agresii sa dá naučiť napodobňovaním.
Najčastejšie poruchy správania u detí:
- Hyperaktivita
- Nepozornosť
- Impulzívnosť
- Uzavretosť
- Používanie vulgárnych výrazov
- Zlosť, krik, hnev, plač, odmietanie, vydieranie a záchvaty zlosti.
Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.
tags: #psychomotoricky #vyvin #dietata #predskolskeho #veku #zo