Príchod bábätka do rodiny je jednou z najšťastnejších a zároveň najzásadnejších udalostí v partnerskom živote. Všetci rodičia sa snažia pripraviť na príchod bábätka, čo najlepšie, pričom mnohokrát venujú všetku energiu bábätku a zabudnú myslieť aj na svoj partnerský život. Panuje všeobecná predstava, že príchod dieťatka dokáže utužiť manželstvo či partnerský vzťah všeobecne. Iste, dieťa môže byť veľmi silným „spojivom“ medzi mužom a ženou a dodať ich vzťahu úplne iný rozmer a hĺbku. No veľakrát sa stáva, že s príchodom dieťaťa akosi neprichádza to očakávané utuženie vzťahu. Skôr naopak, akoby sa vzťah stával náročnejším a partneri sa začnú odcudzovať.
Aj výskumy na poli partnerských vzťahov ukazujú, že krátko po narodení dieťaťa, až po niekoľko rokov od pôrodu, klesá spokojnosť v partnerskom vzťahu. Práve vtedy, keď by sme očakávali to najkrajšie obdobie v našom živote, vzťahy často začínajú zlyhávať. Prečo sa to vlastne deje?
Nerealistické očakávania a mýty o rodičovstve
Na prvé dieťa sa pár väčšinou veľmi teší a ani mu nenapadne, že by sa vzťah mohol po pôrode zmeniť k horšiemu. Ľudia majú predstavu, že dieťa im naplní život, vzťah sa zlepší a dostane nový rozmer, je to spoločný veľký projekt. Málokto si ešte pred tým uvedomí, že mať dieťa znamená aj mať veľa starostí. Prináša do rodiny nové podnety, problémy a aj veľa stresu.
Psychológ a otec dvoch detí, Andrej Zemandl, varuje pred nereálnymi očakávaniami. „Predstavy, očakávania sú najväčším nepriateľom vzťahu i rodičovstva. Zabíjajú zvedavosť voči tomu druhému.“ Samozrejme, že máme očakávania, aké to bude po narodení dieťaťa, ale pravdou podľa Zemandla, je fakt, že „samotné narodenie dieťaťa ani nezabije fungujúci vzťah a ani neopraví vzťah, ktorý sa borí s problémami.“ Spoliehať sa teda na to, že dieťa zachráni dysfunkčný vzťah, je naivná predstava a mýtus. Ak mal pár nejaké vzťahové problémy pred pôrodom, tak sa po narodení ešte zhoršia. Preto sa nikdy nesnažte vzťahové problémy riešiť dieťaťom.
Mnohé matky sa s prekvapením stretávajú s realitou, ktorá je odlišná od ružových predstáv. Jedna z matiek zdieľa svoju skúsenosť: „Ahoj autorka, máš výhodu v tom, že vieš dopredu, že príchodom dieťaťa sa vzťah môže zmeniť k horšiemu a často sa to aj reálne deje. Ja som to nevedela, všade z okolia som počula len, ako dieťa vzťah stmelí a utuží a ako bude všetko ešte krajšie a lepšie, ako predtým. Náš syn bol plánovaný, vytúžený a vymodlený. Takže pre mňa bolo zhoršenie nášho vzťahu s mužom po pôrode doslova šokom a niečím veľmi nepríjemným, s čím som nerátala ani náhodou. Naozaj som si reálne myslela, že spejeme k rozchodu.“ Toto svedectvo podčiarkuje, aký dopad môžu mať nenaplnené očakávania na psychiku ženy a celý partnerský vzťah. Tlak z očakávania je skutočným strašiakom vzťahov, obzvlášť pri dlho očakávanom bábätku, kedy je téma očakávaní desaťkrát silnejšia. Niekedy sú to aj roky čakania a je problém ustáť tlaky okolia a projektované očakávania aj zo strany blízkej rodiny či širšieho okolia.
Prečo prichádza kríza? Kľúčové faktory zmeny
Príchod dieťaťa je obrovská zmena a výzva. Keď sa z partnerov stanú rodičia, uvedomia si, že nič už nebude ako predtým a zároveň je to veľká neznáma. Máloktorí rodičia bývajú pripravení na veľké výzvy, ktoré so sebou rodičovstvo prináša a veľa vzťahov sa dostáva do krízy. Môže dôjsť k odcudzeniu partnerov, pretože si nerozumejú. Žena má po pôrode určité potreby, prešla si obrovskou zmenou, keď sa z nej stala matka a muž to len ťažko dokáže pochopiť. Pokiaľ v tomto bode zlyhá komunikácia a vzájomné porozumenie, nečudo, že sa partneri veľmi odcudzia. Existuje niekoľko základných dôvodov, prečo s narodením dieťaťa dochádza vo vzťahoch k napätiu a ich zhoršeniu.
Finančné zaťaženie
Stres z finančnej situácie je veľmi častým dôvodom pre partnerské nezhody vo všeobecnosti. Keď do rodiny pribudne dieťa, je prirodzené, že finančná istota sa stane ešte dôležitejším cieľom než predtým. Zároveň však často prichádza aj k zníženiu príjmov v rodine, keď žena odíde na materskú dovolenku, alebo je odkázaná len na rodičovský príspevok (ak nemá nárok na materské). V takýchto prípadoch je na mužových pleciach veľká zodpovednosť, čo môže prispievať k napätiu a stresu. Zároveň však prípadná finančná neistota ovplyvňuje aj ženu, a to celé nahlodáva spokojnosť vo vzťahu. Mnohí muži sa stávajú jedinými živiteľmi rodiny, čo pre nich predstavuje značný tlak.
Spánkový deficit a vyčerpanosť
Veľmi dôležitým aspektom nášho života je spánok. Asi všetci rodičia poznajú neprespaté noci s uplakaným bábätkom. Po pôrode sa kvalita a množstvo spánku výrazne mení a zhoršuje. Výskumami je dokázané, že po pôrode vzrastá deficit spánku a ľudia zaťažení nedostatkom spánku trpia až 91-percentnou stratou svojej schopnosti regulovať silné emócie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá deficitom netrpela. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď za týchto podmienok dochádza v domácnosti medzi manželmi k častým hádkam. V takomto stave, kedy nedostatok spánku negatívne zasahuje do schopností ako je pozornosť, nálada, pamäť, sústredenie či komunikácia, dochádza častejšie k vyhroteným situáciám a vzťah trpí. Je v ňom viac napätia a stresu.
Spánkový deficit sa týka rovnako mužov aj žien. Muži, samozrejme, taktiež trpia spánkovým deficitom, najmä ak sa o rodičovské povinnosti delia s matkou. Keď sme nevyspatí, sme podráždení, prchkí, agresívnejší a máme úplne iné reakcie, ako keď sme oddýchnutí. Platí to rovnako pre mužov aj pre ženy. „Cítim, že ten vzťah čo bol krásny, je teraz plný nervozity a neviem čo s tým, ako to zmeniť, neviem či sú to aj moje hormóny, proste neviem, hľadám nejakú útechu, podporu, nápad - ako to zmeniť,“ zdieľa svoje pocity jedna z mamičiek, čo ilustruje hlboký dopad únavy na partnerské prežívanie.
Koľko spánku potrebuje čerstvá mamička? Čo potrebujete vedieť!
Chaos a strata kontroly
Predtým ste mali možno každý deň naplánovaný. S príchodom dieťaťa je však plánovanie zrazu science fiction. Život sa môže zdať chaotický a človek akoby strácal pevnú pôdu pod nohami. Rodičia si nemôžu hocičo naplánovať, pretože v hre je už aj malý človiečik a jeho potreby a nedá sa dopredu vedieť, či vám vaše plány vyjdú. To môže byť veľmi frustrujúce a stresujúce. Mnohé ženy uvádzali v prieskume psychológa A. Zemandla i stratu kontroly nad vlastným životom a emočnú labilitu. „Aj keď to stálo za to, mnohé ženy uvádzali v tomto prieskume i stratu kontroly nad vlastným životom a emočnú labilitu. Toto všetko sú časti tej skúsenosti, kde v polovici z nich sa premieta tlak z očakávania.“
Intimita a sexuálny život
Po pôrode dochádza tiež k zníženiu intímnych chvíľok partnerov. Najskôr je to odporúčaných šesť týždňov po pôrode, kedy je dôležité zdržať sa sexu aj zo zdravotných dôvodov. Lenže ani neskôr to nebýva tak jednoduché a bezproblémové. Hrajú tu úlohu hormonálne zmeny, ktoré často potláčajú sexuálnu túžbu u žien. Taktiež nedostatok spánku a z toho prameniaci nedostatok energie. V neposlednom rade je ťažšie byť spontánnym, keď už máte dieťa, ktoré sa môže kedykoľvek zobudiť. Jednoducho, aj sexuálny život sa po príchode dieťaťa výrazne zmení a vzťah tým môže veľmi trpieť. Sex je témou, ktorú rieši veľa párov s malým dieťaťom. Žena je unavená po celom dni a nechce sa jej, muž sa na to začne po istom čase sťažovať, to je bežná story.
Súvisí to s vyčerpaním ženy, no úlohu pri znížení libida zohrávajú aj iné faktory. Žene sa v tehotenstve zmení telo, nemusí sa už cítiť taká atraktívna, môže sa hanbiť. Zmena hladín hormónov má na chuť na sex tiež veľký vplyv. Príroda to zariadila tak, že nám klesnú pudy, aby sme zostali pokojnejšie a menej agresívne, a týka sa to aj mužov. Aj im sa na chvíľu po pôrode svojej ženy zmenia hormóny. Vo svete zvierat je to tak, že samcom sa po pôrode mláďat zníži hladina testosterónu v krvi, aby nebol agresívny k mláďaťu. O pár mesiacov by sa však všetko malo dostať do pôvodného stavu. Ak sa tak stane len u muža, môže byť z toho frustrovaný a začať na ženu robiť nátlaky. To však nie je správna cesta. Ak chce zlepšiť sexuálny život, mal by najskôr zlepšiť celý vzťah, to hlboké priateľstvo, na ktorom by mal vzťah stáť. Treba prísť na to, prečo sa stalo, že si už nepotrebujeme prejavovať náklonnosť, že sa odcudzujeme. Treba sa na seba opäť napojiť, prejavovať si lásku malými dobrými skutkami. Kvalita sexuálneho života je odrazom celého vzťahu.
Príkladom môže byť aj skúsenosť 35-ročnej Ester, ktorá po traumatizujúcom pôrode dlho odmietala svojho manžela. „Pravdu povediac sex bolo to posledné na čo som mala po šestonedelí chuť. Navyše, nevedela som sa zbaviť pocitu zbabraného pôrodu, hoci som sa naň dôkladne pripravovala. Pôrodník, ktorý prišiel úplne nakoniec, mi úplne zbytočne nastrihol hrádzu. Navyše, mi ju šil bez anestézie a bolo to horšie ako celý pôrod a ja som sa cítila strašne bezmocne,“ hovorí o svojej traumatizujúcej skúsenosti. „Mala som príšerné bolesti, trvalo dlhý čas, kým som opäť nadobudla sebavedomie, odpustila som sebe aj lekárovi, ktorý mi rutinne nastrihol hrádzu a spôsobil mi tak veľa bezsenných nocí a bol spúšťačom popôrodných tráum. Náš intímny život s mužom utrpel. Dlho sme si hľadali cestu k sebe - duševne aj telesne. Ale utriaslo sa to. Našli sme si dokonca pár nových polôh a sme si tak ešte bližší. Teraz sme k sebe navzájom vnímavejší a za toto som vďačná.“ Tento príklad jasne ukazuje, ako intímny život súvisí s celkovým prežívaním a psychickým stavom ženy.
Popôrodné obdobie ženy: Fyzické a psychické zmeny
Šestonedelie, ale aj obdobie neskôr po pôrode, je pre ženu veľmi citlivé. Jej telo i psychika prechádzajú množstvom zmien, ktorým sa musí prispôsobiť. Obzvlášť po pôrode je žena veľmi citlivá a zraniteľná. Môžu za to do istej miery aj hormonálne zmeny a prvorodičky často majú pocit, že sa im deje všetko naraz. Je toľko vecí, na ktoré si čerstvá mamina musí zvyknúť a navyše, ak je na to vôbec čas, spracovať si aj prvý pôrod. Jeho priebeh a tú veľkú zmenu v jej živote, ktorá nastala. Lebo „staré sa pominulo a nastalo nové. Iná, nová etapa v živote a to nemusí byť vždy jednoduché. Aspoň na začiatku.“
Niektoré ženy zažívajú po pôrode popôrodnú úzkosť či depresiu, čo samozrejme, zanecháva stopy aj na partnerskom spolužití. To, že podpora je pre novopečené matky, ale aj otcov, skutočne dôležitá, zdôrazňujú mnohí psychológovia. Kvalitná podpora totiž dodáva väčší komfort, pohodu i bezpečie. Matka dvoch detí, Monika Mihoková, ocenila pomoc od svojej mamy: „Prvé týždne bola u nás moja mamka, ktorá mi pomáhala a ukázala všetko potrebné, aby sme sa rýchlo doma zabehli.“ Iná mama, Janka, zas spomína: „Vďaka Bohu za môjho muža, ktorý mi bol veľkou oporou.“ Podľa nej je trochu problém, že síce veľa budúcich matiek sa poctivo venuje predpôrodnej príprave, ale mizivé percento matiek venuje pozornosť vlastnej popôrodnej príprave. „Pri druhom synovi som to už nepodcenila. Dôkladne som si vopred pripravila jedálniček na celé šestonedelie, zoznam príjemnej hudby, vypísala som si aj kontakty na blízke priateľky, ktoré mi boli oporou aspoň telefonicky, lebo bývajú na opačnom konci krajiny. Celá táto príprava mi veľmi zjednodušila život po pôrode a rýchlejšie som sa aj zotavila.“
Strata sociálnych kontaktov a podpora
Jedným z faktorov, ktorý prispieva k zhoršeniu vzťahov, je strata sociálnych kontaktov. Kedysi, keď fungoval model viacgeneračného žitia, starostlivosť o dieťa sa prirodzene rozložila na viac osôb - babku, tetu, sestru… - a aj keď muž nebol doma, žena sa necítila až taká osamotená a totálne zamestnaná iba dieťaťom. Dnešnej matke často celý deň nemá kto bábätko ani na chvíľu podržať, aby si išla napríklad umyť vlasy. Je úplne izolovaná od možnej pomoci. Vybrali sme si to však sami, pretože dnešný trend je sťahovať sa z bydliska stovky kilometrov za prácou, s rodičmi dnes pod jednou strechou nechce žiť nikto. Kedysi bola výchova v širšej komunite úplne normálna a malo to svoje výhody.
Helikoptérové rodičovstvo a odmietanie pomoci
Paradoxne, niekedy sú „premotivované“ aj matky, ktoré materstvo pohltí natoľko, že muža k dieťaťu ani nechcú pustiť a ten sa potom môže cítiť odstrčený. To je určite ďalší extrém a muž by mal o svojich pocitoch so ženou komunikovať. Sú aj ženy, ktoré odmietajú pomoc, aj keď sa im núka, lebo sa chcú o svoje dieťa starať len ony a myslia si, že nikto iný by to ani na chvíľu lepšie nezvládol. Voláme to „helikoptérové“ rodičovstvo. Takéto mamičky majú potrebu každú minútu svojho dieťaťa riadiť a ovládať. Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť, samozrejme, ak neriešime chorobu alebo napríklad separačnú úzkosť, keď dieťa mamu naozaj potrebuje. Niekedy sa však táto „separačná úzkosť“ týka skôr matiek, ktoré majú problém vyrovnať sa s tým, že sa im dieťa vzďaľuje. Celé materstvo už od počatia je však o postupnej separácii - od pôrodu cez odstavenie od dojčenia, prvé kroky, nástup do škôlky, potom do školy, až jedného dňa odíde z domu. So svojím dieťaťom sa lúčime každý deň na väčšiu vzdialenosť. Na jednej strane sa teda sťažujeme, že nám nemá kto pomôcť, na druhej strane si mnohé matky myslia, že starostlivosť o ich dieťa nezvládne nikto lepšie než ony. Tento jav môže mať súvis aj s tým, že tak ako všetko v dnešnej dobe, aj materstvo je zamerané na výkon a na ženu je vyvíjaný tlak, aby bola dokonalá mama, skvelá a krásna partnerka, navyše je schopná aj zarobiť peniaze, a bola by teda „hanba“, keby priznala, že občas potrebuje pomoc.
Neprekonané problémy pred pôrodom
Ako už bolo spomenuté, mnoho párov si myslí, že ak im to škrípe, pomôže im splodiť dieťa. Je to však nebezpečný mýtus. Ak mal pár nejaké vzťahové problémy pred pôrodom, tak sa po narodení ešte zhoršia. Preto sa nikdy nesnažte vzťahové problémy riešiť dieťaťom. Dieťa je veľký dar, ale zároveň je aj previerkou partnerského vzťahu.
Transformácia rodičovských rolí
Keď sa žena stane mamou, jej život sa obráti naruby. Táto zmena však vo veľkej miere ovplyvní aj novopečeného otecka, celú domácnosť a takisto aj dynamiku partnerského vzťahu. Práve to posledné sa v niektorých vyhrotených prípadoch môže nepekne pokaziť. Psychoterapeutka vo výcviku Zuzana Junková tvrdí, že mnoho, možno aj väčšina párov, zažíva po narodení dieťaťa krízové obdobie. Niet sa čo čudovať. Muži aj ženy berú na seba nové roly, ktoré určujú, ako vyzerá ich deň, čo budú robiť, kedy vôbec pôjdu spať a často i to čo budú jesť. „Predovšetkým však tieto nové roly od nich vyžadujú aj naučiť sa úplne novým schopnostiam, na ktoré ich nikto vopred nepripravil,“ zamýšľa sa Junková s tým, že dojčenie, utešovanie, uspávanie a ďalšia starostlivosť o malé bábätko vyzerajú na prvý pohľad síce jednoducho a prirodzene, ale vyžadujú si cvik a veľkú dávku trpezlivosti.
Nové roly pre matku
Keď príde dieťa do rodiny, spočiatku sa celý jeho svet točí hlavne okolo matky. Je to dané biologicky - vzájomné prepojenie bábätka a mamičky je prirodzené a pre vývin dieťaťa žiadané. Toto obdobie však býva aj veľmi vyčerpávajúce, najmä ak sa pritrafia komplikácie ako ťažkosti s dojčením, zdravotné či psychické problémy a mnohé iné. Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojim dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom. Príkladom môže byť príbeh Daniely, ktorá po rozvode žila len pre svojich troch chlapcov. Celkom zabudla na priateľstvá a koníčky. Poznala iba prácu, z ktorej nemala potešenie, a deti. Tie - na oplátku - žili iba pre matku. Dvaja z nich však ani v dospelosti neboli schopní sa od svojej mamy odsťahovať. Ešte v 50-ke nemali rodiny, len náhodné známosti. Tento príklad hovorí, aký dopad môže mať, keď si matka na miesto partnera dosadí svoje deti. Takýto vzťah je nesmierne zaťažujúci aj pre ne - v budúcnosti môžu mať problém sa od matky odpútať a ona môže mať problém ich „pustiť“.
Nové roly pre otca a rovnocenná starostlivosť
Na druhej strane, v mnohých prípadoch sa stáva jediným živiteľom rodiny, čo je pre mnohých mužov veľký tlak. Pre muža môže byť ťažké vcítiť sa do role matky na plný úväzok. Zapojte ho preto čo najviac do starostlivosti o dieťatko a domácnosť. Nemusí ísť pritom len o deľbu prác. Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení. Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále nielen šťastnejší, ale sú tiež úspešnejší ako rodičia. Majú väčší vplyv a rešpekt, pretože chápu, aké ťažké je mať doma malé dieťa. Takýto rešpekt je navyše prirodzený, a nie vynútený. Otec nemá byť len skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí. Tak mu dovoľte, aby ním bol po svojom.
Jitka a Pavol po narodení dcéry Karolínky čelili kríze. Pre Jitku to bolo niečo nové - Karolínka bola jej prvé, vysnívané dieťa, na ktoré sa veľmi tešila. Ale pôrod i starostlivosť ju stáli veľa síl. Pre Pavla bola Karolínka už tretím dieťaťom a potreby Jitky vnímal skôr ako ďalšie ženské vrtochy. Jitkina frustrácia z toho, že Karolínka málo spí, bojuje s refluxom a kolikou, sa stupňovala. Mala pocit, že je na všetko sama, a svoje sklamanie z Pavla, ktorého predtým vnímala ako silného muža, sa prenášala aj do vzťahu s jej dcérou. Mala s ňou čoraz menej trpezlivosti a ako mama si neverila. Až vyhľadanie odbornej pomoci u párového terapeuta im pomohlo. Pavol jej s Karolínkou začal viac pomáhať, ale hlavne ju ako partnerku veril a podporoval ju, hoci nebola perfektná a dokonalá. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu.
Muži na materskej: Kontroverzná téma
Vo svojom okolí vidím množstvo mužov, ktorí sa chcú starať a aj starajú o svoje deti rovnocenne. Tak ako v oblasti zrovnoprávňovania žien, potrebujeme zrovnoprávniť mužov v starostlivosti o deti. Muž na materskej je stále považovaný za akúsi raritu, a väčšinou sa to deje iba vtedy, keď žena v rodine zarába viac. Čo ak sami muži chcú s deťmi byť dlhšie ako dve hodiny večer pri ukladaní do postele? Viem si predstaviť, že je pre nich samých veľmi ťažké byť so svojimi deťmi len niekoľko hodín do týždňa.
Podľa psychologičky Márii Balážovej, dieťa potrebuje vo svojom živote jednu stabilnú láskyplnú osobu a od určitého veku dieťaťa je jedno, či je to muž alebo žena. Ak takýto model rodiny neprekáža rodičom a je to pre nich finančne oveľa výhodnejšie, prečo nie? Máme akési zažité vzorce a podliehame kultúrnym tlakom, ktoré tvrdia, že žena má byť doma s dieťaťom a muž zarábať peniaze. Dnešná doba je však úplne iná ako tá spred tridsiatich rokov. Je to diskusia, ktorá otvára dvere k novým možnostiam a flexibilite v rodičovských rolách.
Štatistiky a rozsah problému
Kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 - 60 percent, tvrdí uznávaný americký molekulárny biológ a populista John Medina. To je naozaj alarmujúce číslo! Psychoterapeutka vo výcviku Zuzana Junková tvrdí, že mnoho, možno aj väčšina párov, zažíva po narodení dieťaťa krízové obdobie. Po narodení prvého dieťaťa partnerský vzťah prechádza zmenami. Spokojnosť vo vzťahu podľa štúdií v prvých rokoch manželstva v priemere klesá bez ohľadu na to, či má pár dieťa alebo ho nemá. Prvých 5 rokov manželstva je najrizikovejších vzhľadom na možnosť jeho rozpadu.
Mnoho párov, ktoré zažívajú turbulencie, sa obávajú priznať, ako výrazne sa ich život skomplikoval po narodení bábätka. Jedna z mamičiek zdieľa: „Baby len čisto zo zaujímavosti. Cítite že sa váš vzťah s partnerom zmenil k horšiemu, keď sa narodilo dieťa, deti? Máme doma 3/4-ročnú dcéru a sama som prekvapená, aké turbulencie zažívame. S mužom sme si užili prvé dva roky manželstva, dieťatko prišlo, až keď sme sa na to cítili a boli zabezpečení. Odkedy sa malá narodila, mam pocit že mužove ideály o rodičovstve sa uplne zrútili. Že to nie je také ideálne ako si predstavoval. O malu sa 80% času starám sama, nie som žiadna hysterka, neotravujě staré mamy pri každej banalite, nechcem od muža aby v noci vstával (hoci už nekojim a UM by dokázal zarobiť aj on), v práci počas dňa ho neotravujěem, aj keď máme horší deň, poviem mu všetko až po príchode z roboty. Keďže som na malu sama, samozrejme že sa cítim občas unavená. Aj to muzovi poviem ale mam pocit že od neho dostanem len “výsmech” a poučovanie. Vôbec netuší čo to obnáša byt sama doma s dieťaťom. Ja sa nesťažujem, malu milujem nadovšetko. Len by som občas prijala trochu empatie. Namiesto toho je často u nás nervózna a negatívna atmosféra.“ Tento príbeh ukazuje hĺbku odcudzenia, ktoré môže nastať, keď jeden partner plne nechápe prežívanie druhého.
Koľko spánku potrebuje čerstvá mamička? Čo potrebujete vedieť!
Stratégie na zvládnutie krízy a posilnenie vzťahu
Aby sme predišli problémom, ktoré môžu s príchodom dieťaťa vstúpiť do vzťahu, je dobré urobiť niekoľko opatrení. Nájsť si čas pre seba samého, čas vo dvojici a na aktivity, ktoré si užívali pred narodením dieťaťa, býva často veľmi náročné. To prináša so sebou stres a frustráciu. Avšak, existuje dostatok dvojíc, ktorých vzťah príchodom dieťaťa zosilnel. Zameranie sa na svoj vzťah a jeho udržiavanie pri živote vyžaduje vedomú prácu oboch strán. Nesmieme zabudnúť, že sme nielen rodičmi, ale sme aj pár. Pre spokojnosť oboch zúčastnených treba robiť určité kroky, ktoré síce vyzerajú jednoducho, ale nemusí byť ľahké aplikovať ich v bežnom živote. Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné” rozhovory o svojich potrebách a túžbach. Skúste si najprv sami pre seba formulovať svoje potreby. Čo mi chýba? Čo by som potrebovala od partnera?
Prijatie zmeny a uvoľnenie kontroly
Je dôležité uvedomiť si, že nič už nebude ako predtým a život bude iný. O niektoré veci možno ako rodičia prídeme, ale na druhú stranu dieťa prinesie do nášho života úplne nový rozmer. Je nevyhnutné pustiť kontrolu nad niektorými vecami. Môže to byť síce ťažké, ale s príchodom dieťaťa možno budete musieť upustiť od niektorých vecí, ako je dokonale uprataná domácnosť, varenie, cestovanie a rôzne aktivity. Zmieriť sa s tým, že takto to proste je a zamerať pozornosť na to, čo všetko máme miesto toho, čo všetko nemáme alebo nemôžeme. Deti menia kvalitu vzťahu a nestratiť seba a partnerstvo je niekedy doslova umením. Aj stabilnými vzťahmi môže príchod potomka do ich rodiny poriadne zamávať. Zákonite vzťah bude iný, s inou dynamikou aj hĺbkou. Prečo? Lebo nič už nebude také, ako predtým.
Otvorená a láskavá komunikácia
Asi netreba zdôrazňovať dôležitosť komunikácie. Je veľmi ľahké odcudziť sa po pôrode, pretože každý z partnerov si v sebe rieši mnohé otázky. Čerstvý otecko sa môže cítiť odstrčený, môže byť pod veľkým stresom kvôli novej zodpovednosti za malého človiečika. Mamička sa môže zasa cítiť nepochopená, pretože prechádza po pôrode náročnými zmenami nielen na telesnej, ale aj na psychickej úrovni. Rozprávať sa o tom, ako sa obaja cítia a zdieľať svoje obavy, problémy a strachy je veľmi dôležité na udržanie vzájomnej blízkosti.
Rozprávajme sa spolu každý deň - Vďaka hlbokej a láskyplnej komunikácii bude náš vzťah fungovať. Úprimný rozhovor umožňuje dozvedieť sa o potrebách, pocitoch, trápeniach svojho partnera/svojej partnerky. Umožní nám pozrieť sa na svet z jeho/jej uhla pohľadu. Nevieme si čítať myšlienky, preto máme každý deň spolu komunikovať. Keď máme dieťa (alebo viac detí), musíme si vedome vytvárať priestor na rozhovor. Je na nás, kedy to bude - ideálnym časom môže byť, keď uložíme dieťa na nočný spánok. Diskutujme spolu nielen o praktických veciach ohľadom starostlivosti o deti a domácnosť, ale aj o tom, kto mal aký deň. Tip: Keď sa spolu rozprávate, prestaňte s činnosťou, ktorú aktuálne robíte. Odložte mobily, vypnite televízor a sústreďujte sa plne na seba navzájom. Nielen komunikácia je to, čo vzťah zachráni, ale je to skôr „vyladenie“ sa na partnera - dávať vzťahu a partnerovi nejakú váhu, aby cítil, že je pre mňa ten najdôležitejší.
Marek, trojnásobný otec, ktorý si prešiel premenou z človeka, ktorý nemal príliš vzťah k malým deťom, k niekomu, kto strávil pol roka na "materskej" s ročným dieťaťom, odporúča rozumne si odkomunikovať očakávania na mesiace a roky po narodení prvého, druhého či tretieho dieťaťa. Poukazuje pritom na dva aspekty komunikácie - jasnosť a racionálnosť. Prečo? „aby sa neukázalo, že nutné obete, ktoré dieťa prináša, sú pre rodičov príliš veľké.“
Fyzická intimita a slovné prejavy lásky
Prejavy fyzickej intimity nám zaberú iba pár sekúnd, ale určite potešia našu polovičku. Držme sa za ruky, keď nakupujeme, objímajme sa aj pred deťmi, privítajme sa a rozlúčme sa bozkom, dotknime sa letmo partnera/partnerky, keď ideme okolo. Slovné vyjadrenie lásky by malo byť samozrejmosťou. Ak nedokážeme slovami popísať, čo cítime, skúsme to napísať - zaľúbené odkazy či zaľúbený list poslaný poštou môžu urobiť zázrak vo vzťahu. Vedci zistili, že milovať sa raz týždenne vedie k väčšej spokojnosti vo vzťahu ako menej často, avšak viac ako raz týždenne už túto spokojnosť nezvyšuje. Hoci viac ako raz týždenne nezvyšuje spokojnosť vo vzťahu, má blahodarné účinky na našu fyzickú kondíciu, umožní uvoľnenie stresu a prináša pôžitok. Pochopiteľne, k intímnemu životu sa budeme vracať pomaly a postupne po pôrode.
Prejavy láskavosti a vzájomná podpora
Každý deň nájdime príležitosť na to, aby sme pomohli napríklad s domácimi prácami či s prácou našej polovičky, alebo jej môžeme zaliať čaj, uvariť večeru či vybaviť nákup namiesto nej, aby sme ju potešili alebo trošku odbremenili. Kým jeden z nás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu. Tip: Keď sme pri rozhovore zistili, s čím potrebuje viac pomoci alebo podpory náš partner/naša partnerka, tak presne vieme, aké láskavosti mu/jej urobia najväčšiu radosť. Netreba sa báť požiadať o pomoc. Ak treba, požiadajme o pomoc. Či už je to v podobe pani na upratovanie, alebo babičky, ktorá nám príde dvakrát do týždňa postrážiť bábätko.
Koučka Monika Mihoková odporúča partnerom byť zhovievavý v oblasti intímneho života, tiež byť nápomocný viac v domácnosti a okolo dieťatka. „Pozerať sa na vzťah, že je tam ďalší člen, ktorý potrebuje opateru a podporu v prvých rokoch života,“ spresňuje s tým, že v kalendári si máme vyčleniť aj pravidelný priestor pre svojho partnera. „Či to bude hodinka-dve za mesiac či týždeň, to je jedno.“
Pravidelné "rande" vo dvojici
Rande slúži na rozvíjanie zamilovanosti páru aj prehĺbenie emocionálneho spojenia dvojice. Práve rande vo dvojici bez detí je tým, čo si ako rodičia malého bábätka nevieme predstaviť. Kým prvé mesiace (možno roky) budeme mať obmedzené možnosti, hneď potom, ako môžeme dieťa zveriť inej osobe, na pár hodín môžeme vyraziť do sveta. Zo začiatku môžeme randiť doma - pri dobrom filme, pri neskorej večeri, na terase s fľašou vína, pri pozorovaní hviezd, kým deti spia. Snívajme o tom, čo všetko budeme spolu robiť, čo sme robili pred narodením detí. Tip: Počas trvania nášho rande sa sústreďujme jeden na druhého. Rozprávajme sa o nás dvoch - o našich plánoch či spoločných spomienkach. Ako dieťa rastie, plánujte si akcie osamote - večeru, kino, wellness, túru, výlet.
Riešenie konfliktov a kompromisy
Naučme sa riešiť konflikty. Po narodení prvého dieťaťa aj ten najzohratejší pár zažije ostré výmeny názorov. Nedostatok spánku, vyčerpanosť, nedostatok času na seba či jeden na druhého môžu spôsobiť to, že ľahšie vybuchneme alebo sa budeme hádať aj kvôli maličkostiam. Potom, ako sa upokojíme, skúsme sa porozprávať, kto čo najviac potrebuje. Nezabudnime sa úprimne ospravedlniť, pokiaľ padli ostré slová. Počas rozhovoru hľadajme spolu kompromisy, riešenia.
Stotožňujem sa s názormi amerických psychológov Johna Gottmana a jeho ženy Julie, ktorí dlhodobo skúmajú šťastné páry a tvrdia, že je mýtus, že sa vzťahy rozpadajú na základe povahových čŕt. Je to skôr o vôli niečo s tými rozdielmi robiť a snažiť sa ich zladiť. Je normálne, že partner je iný ako ja, má iné zvyky a na veľa vecí iný názor. Vyrastal totiž v inom prostredí a formovali ho iné veci. Pre niečo sme si ho však vybrali a vybrali sme si ho aj s tými vecami, v ktorých sa nezhodujeme. Treba to brať, ako to je, nevyčítať, nekritizovať. Nikto sa totiž necíti komfortne pod neustálou paľbou kritiky, pretože tak problémy len eskalujú. Nesnažte sa svojho partnera zmeniť, ale skôr sa vyrovnať s jeho odlišnosťami.
Starostlivosť o seba samého
Nezabudnime ani na seba - dopriať si čas pre seba a na činnosti, ktoré nám obnovia naše sily a energiu. Kým jeden z nás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu. Na našom vzťahu k partnerovi/partnerke záleží rovnako ako na rodičovstve. Šťastní rodičia totiž majú šťastné deti. Psychológ Andrej Zemandl odporúča v podobných prípadoch prekvapivo jednoduchú vec: láskavosť voči sebe. „Doprajte si individuálnu i párovú podporu. Keď ste v neustálom tlaku, (poznm.red.:v tehotenstve, pôrode či vo výchovných dilemách), a necítite sa kompetentne, treba sa zastaviť a otvoriť tú tému v páre, alebo s nejakým odborníkom.“
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Sú situácie, keď nás môžu problémy natoľko „prevalcovať“ alebo sa náš vzťah môže natoľko zhoršiť, že budeme potrebovať odbornú pomoc. Kedy sa dá povedať, že vo vzťahu nastala kríza? Keď majú obaja pocit, že ich problémy sú vážne a keď už sa žijú paralelné životy a vo vzťahu sa cítite osamelo. Vtedy je naozaj už najvyšší čas začať chodiť do poradne a nie je to žiadna hanba. Mnoho ľudí na Slovensku má ešte stále v súvislosti so psychoterapiou predsudky. Niekedy však nestačí prísť dva-, trikrát, ale treba chodiť aj rok. Aj také veci sa stávajú a niekedy je to nevyhnutné, ak niekto z partnerov doslova trpí. Ako partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa. S ním dokážete zvládnuť konflikty, nové situácie, nezhody, ale i pekné chvíle a nové výzvy. Môžete sa oňho oprieť, a takisto by ste mu mali dať najavo, že aj on sa stále môže spoľahnúť na vás.
Koľko spánku potrebuje čerstvá mamička? Čo potrebujete vedieť!
Dlhoveké partnerstvá a ich zmysel
Mgr. Klinická psychologička a psychoterapeutka pre deti a dospelých, Mária Balážová, si myslí, že dlhodobé partnerstvá majú zmysel a často si až po rozvode ľudia uvedomia, o čo vlastne prišli. Deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom vzťahu, lepšie prospievajú, ľudia v dlhodobých vzťahoch sú šťastnejší, majú pocit bezpečia a dokonca lepšiu imunitu. Ak sa rodičia rozvedú, zostane zranená dušička dieťaťa a rodič si aj tak nakoniec nájde niekoho, s kým rieši podobné problémy. Vymení len jeden balík problémov za iný, pretože dokonalý partner neexistuje. Samozrejme, nehovorí o prípadoch, keď je v hre alkohol, domáce násilie a podobne.
Ďalšie deti: Druhá šanca alebo opätovná výzva?
Prvý rok po narodení prvého dieťaťa je to teda pre väčšinu párov „masaker“. No onedlho sa rozhodnú pre ďalšie. Zvládajú ľudia druhé, tretie dieťa lepšie? Prvý rok je skutočne rizikový rok, ktorý treba zvládnuť. Treba si pripustiť, že toto rieši skutočne väčšina párov a situácia sa postupne zlepší, postupne sa na zlé veci zabudne a rodičia si povedia, že pre svoje dieťa chcú súrodenca, a tak sa na to dajú opäť. Mnoho párov však zažije takú veľkú krízu, že keď ju prežijú, na druhé dieťa si už netrúfnu. Treba si ujasniť priority - ako veľmi chcem pre svoje dieťa súrodenca, ako veľmi nás ďalší potomok emočne nasýti a či sme ochotní a pripravení na to, že to so vzťahom môže opäť trochu zamávať.
Marek, trojnásobný otec, hovorí o svojej skúsenosti: „Pri prvom prišlo k istému odcudzeniu, ktoré som však čakal a bolo to v poriadku, najskôr som extra čas vyplnil prácou a neskôr prevzal veľkú časť starostlivosti o rodinu, keď sa pracovne angažovala manželka. Pri druhom som na začiatku prevzal prvé dieťa a neskôr hlavne druhé, kým manželka dobiehala zameškané v práci.“ Ich vzťah sa zlomil po treťom dieťati, ktoré prišlo neplánovane. „Dosť som sa mu bránil, lebo som mal pocit, že to kapacitne nezvládneme.“ To len potvrdzuje, že každé dieťa prináša do vzťahu nové dynamiky a výzvy, ktoré si vyžadujú neustále prispôsobovanie a komunikáciu.
Narodením detí do rodiny, partnerstva sa síce veľa vecí mení, počnúc naším vnútorným prežívaním, vzťahu k sebe, deti, partnerovi končiac, ale je to v konečnom dôsledku obohacujúce. Ak si dovolíme a pripustíme, že nové zákonite nemusí znamenať zlé. Je to len iná kvalita života.
tags: #reakcie #duetat #po #narodeni