Rozmnožovanie, alebo reprodukcia, je jednou zo základných a najdôležitejších vlastností všetkých živých organizmov. Zabezpečuje nielen kontinuitu biologického druhu, ale aj prenos nevyhnutnej genetickej informácie z generácie na generáciu. Túto kľúčovú funkciu v ľudskom tele plní pohlavná sústava, ktorá predstavuje súbor orgánov. V týchto orgánoch sa tvoria pohlavné bunky a pohlavné hormóny, zabezpečuje sa transport pohlavných buniek, a zároveň umožňujú oplodnenie, následný vývin zárodku a plodu. Funkcia ženských pohlavných orgánov zahŕňa aj splynutie mužskej a ženskej pohlavnej bunky, zabezpečujú vývin nového jedinca pred narodením a umožňujú jeho vypudenie počas pôrodu. Bez tejto komplexnej a fascinujúcej sústavy by život, tak ako ho poznáme, nemohol pokračovať.
Vývin pohlavných žliaz je úzko spätý s vývinom močovej sústavy. Obe sústavy sa zakladajú z párovej mezodermovej lišty už v zárodočnom období. V štvrtom týždni sa z nej začína odlišovať základ semenníkov, ak je prítomný chromozóm Y, a v desiatom týždni základ vaječníkov. Obe pohlavné žľazy sa zakladajú v brušnej dutine v bedrovej oblasti. Ešte počas vnútromaternicového vývinu zostúpia vaječníky do malej panvy. Semenníky začínajú zostupovať koncom siedmeho mesiaca a u donoseného novorodenca je ich zostup už dokončený. V období detstva až do puberty sú pohlavné žľazy v rastovom a funkčnom kľude. Ich rýchly rast a vstup do funkcie začína v puberte. Od konca puberty sú v plnej funkcii a organizmus sa nachádza v období pohlavnej zrelosti, tvorí pohlavné hormóny pod vplyvom gonadotropných hormónov hypofýzy a tvorí pohlavné bunky. V 45. roku života začína u žien postupne vyhasínať činnosť pohlavných žliaz, čo sa nazýva klimaktérium, a prestávajú sa tvoriť pohlavné bunky, ustáva produkcia hormónov a nastáva menopauza.
Mužská Pohlavná Sústava
Mužské pohlavné orgány (Organa genitalia musculina) slúžia predovšetkým na tvorbu mužských pohlavných buniek a hormónov, ktorých produkcia začína v puberte a pretrváva do neskorého veku. Pohlavné orgány rozdeľujeme na vnútorné a vonkajšie. Medzi vnútorné mužské pohlavné orgány patria semenníky, nadsemenníky, semenovody, semenné mechúriky, hľuzovo-močovo-rúrové žľazy a predstojnica. Vonkajšími pohlavnými orgánmi sú pohlavný úd a miešok.
Vonkajšie Mužské Pohlavné Orgány
Miešok (Scrotum)
Miešok je kožnosvalový vak hruškovitého tvaru, ktorý tvorí obal pre semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodov. Je to vakovitý útvar, umiestnený medzi análnym otvorom a penisom. Párové dutiny v miešku oddeľuje väzivová priehradka mieška. Povrch mieška tvorí tenká, výraznejšie pigmentovaná koža, na ktorej je predozadne prebiehajúci šev (raphe scroti). Koža obsahuje veľa mazových a potných žliaz. Pod kožou sa nachádza podkožná svalová vrstva z hladkého svalstva, ktorá umožňuje miešku meniť tvar, a tým aj regulovať teplotu semenníkov.
Regulácia teploty semenníka je kľúčová, pretože spermie dozrievajú len pri teplote asi o štyri stupne nižšej, ako je teplota v brušnej dutine, teda približne o 4 °C nižšej, než je teplota tela. Táto teplotná regulácia je zabezpečená svalovou vrstvou mieška. V chlade sa stena mieška stiahne a pritiahne semenníky k brušnej stene, kde sa ohrejú, zatiaľ čo v teple sa naopak miešok povolí, čím sa semenníky vzdialia od tela a ochladia.
Pohlavný Úd (Penis)
Pohlavný úd (penis) je erektilný kopulačný orgán muža cylindrického tvaru. Prebieha cez neho močová rúra. Skladá sa z fixovanej časti koreňa (radix penis) a voľnej, kožou pokrytej pohyblivej časti (corpus penis). Kužeľovité zakončenie údu, žaluď (glans penis), prekrýva kožná duplikatúra, predkožka (preputium).
Penis je tvorený troma toporivými telesami, ktoré sú obalené väzivovou blanou. Konkrétne ho tvoria dve dutinkaté telieska (corpora cavernosa penis) a jedno hubovité teleso (corpus spongiosum penis), ktorým prechádza močová rúra. Na väzivovej blane sa nachádza beztukové podkožné tkanivo, ktoré umožňuje pohyb kože proti základu. Na povrchu je jemná, posuvná pigmentovaná koža. Dutinkaté telesá sú tvorené tkanivom hubovitej štruktúry s bohatým krvným zásobením.
Ochabnutý penis meria od lonovej spony 10 − 12 cm, pri obvode 8 − 9 cm. Erigovaný penis je priemerne, podľa posledných výskumov, 13,12 cm dlhý a má obvod 10 − 13 cm. Historicky najdlhší dokumentovaný penis mal pri erekcii 34,3 cm.
Hlavnými funkciami pohlavného údu sú odvod moču z močového mechúra von z tela a transport ejakulátu pri pohlavnom akte, polúcii alebo masturbácii.
Mužský reprodukčný systém | Erekcia a ejakulácia
Mechanizmus erekciePodnetom k erekcii môže byť priame dráždenie povrchu penisu, ktorý je bohato inervovaný, alebo tiež zodpovedajúcimi psychickými podnetmi. Dutinkaté a hubovité telieska sú tvorené väzivom s veľkým množstvom dutiniek (kaverny), ktoré sa pri pohlavnom vzrušení plnia krvou. Ich vyprázdňovanie a napĺňanie zabezpečujú tepny a žily tak, že krv sa vlieva cez tepny do dutinkatých telies. Naplnenie dutín krvou je sprevádzané stoporením penisu (erekciou). Odvodné žily sa v dôsledku tlaku stlačia, čo sťažuje spätný odtok krvi. Ochabnutie penisu je vyvolané opätovným zvýšením tonusu hladkého svalstva tepien. Týmto sa krvný prítok znižuje a krv odteká z komôrok do žíl, čo spôsobí ochabnutie pohlavného údu. Ústredie tohto zložitého reflexu je v driekovej oblasti.
Vnútorné Mužské Pohlavné Orgány
Semenníky (Testes)
Semenník (testis) je párová žľaza vajcovitého tvaru, uložená v dolnej časti mieška, mimo brušnej dutiny. Ľavý semenník, v porovnaní s pravým, je väčší, ťažší a nižšie uložený. Má veľkosť približne 4 − 5 cm, šírku 3 cm a hrúbku 2 cm, a váži 25 − 30 gramov. Definitívnu veľkosť dosahujú semenníky medzi 20. - 30. rokom života.
Funkciou semenníkov je produkovať spermie a syntetizovať mužské pohlavné hormóny - androgény, predovšetkým testosterón. Z tkaniva semenníka vystupujú väzivové priehradky, ktoré vnútro semenníka členia na semenníkové lalôčiky (200 − 300). Vnútro týchto lalôčikov vypĺňajú tenulinké, stočené semenovodné kanáliky (tubuli seminigeri contorti), ktorých stena je tvorená bazálnou membránou. Na túto membránu zvnútra nasadajú mužské pohlavné bunky v rôznom štádiu vývinu. V stenách semenovodných kanálikov rozlišujeme dva typy buniek v rôznom štádiu vývinu: zrelé spermie a Sertoliho nezrelé pohlavné bunky. Výživu dozrievajúcich spermií v semenotvorných kanálikoch zabezpečujú práve Sertoliho bunky. Jednotlivé semenotvorné kanáliky sa pri zadnom okraji semenníkov spájajú a vyúsťujú do kanálikov nadsemenníka.
Vo väzive semenníkov, ktoré vypĺňa priestory medzi semenovodnými kanálikmi, sa nachádzajú tzv. Leydigove bunky tvoriace endokrinné tkanivo semenníka. Ich hlavným produktom je mužský pohlavný hormón testosterón, ktorý je vylučovaný priamo do krvi. Testosterón ovplyvňuje vývin pohlavných orgánov (predstojnice, semenných vačkov, pohlavného údu a pod.), dozrievanie spermií, vznik sekundárnych pohlavných znakov (napr. ochlpenie, typ postavy, zväčšenie hrtana a hlbší hlas, rast fúzov, hrubšia koža, mohutnejšie svaly kostry, keďže podporuje tvorbu bielkovín). Svojim pôsobením na osifikáciu rastových chrupaviek zastavuje rast tela a ovplyvňuje sexuálnu aktivitu muža. Testosterón vplýva na telo muža už počas prenatálneho vývinu. Pohlavnú aktivitu samcov a vývin sekundárnych pohlavných znakov podmieňujú hormóny, u stavovcov testosterón.
Spermiogenéza (Vývin spermií)Spermiogenéza je nepretržitý a zložitý proces vývinu spermií, ktorý sa začína v období puberty a trvá až do neskorého veku. Zahŕňa procesy mitotického delenia, dozrievania a tvarovej premeny zárodočných buniek. Dozrievanie spermií iniciuje luteotropný hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy. Meióza spermií, redukčné delenie, pri ktorom sa diploidné bunky s plným počtom chromozómov rozdelia na haploidné bunky s polovičným počtom chromozómov, a ich ďalšie dozrievanie trvá približne 74 dní. Podmienkou normálnej tvorby spermií je prísna teplotná regulácia, ako už bolo spomenuté. Zrelé spermie sú uvoľňované do semenovodných kanálikov a zatlačované do nadsemenníka.
Nadsemenníky (Epididymis)
Nadsemenník (epididymis) je párová trubica uložená na hornej a zadnej ploche semenníka, dĺžky približne päť centimetrov. Je to dlhý úzky párový orgán, ktorý prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Trubica má rozšírenú časť (caput) nasadajúcu na semenníky zhora, pokračuje do tela (corpus) a do chvosta (cauda), ktorý pokračuje do semenovodu. Nadsemenník je tvorený mnohonásobne stočenými trubičkami (ductus epididymidis), ktorých celková dĺžka je až 45 m, spájajúcich sa do jedného vývodu nadsemenníkov - semenovodu. Na povrchu nadsemenníka je jemné väzivové puzdro.
Určitý čas sa v ňom zadržiavajú a ukončujú svoje dozrievanie spermie. Bunky nadsemenníka produkujú látky, ktoré podmieňujú zrelosť spermií, a hlienovitú látku, ktorá sa zmiešava so spermiami. Sekrét buniek nadsemenníkov má osobitný význam pre látkový metabolizmus spermií a ich schopnosť pohybu. Dolná časť vývodu nadsemenníka je aj akousi zásobárňou spermií. Zrelé spermie si udržujú v nadsemenníkoch úplnú funkčnú schopnosť 40 dní a pri ejakulácii sú reflexne vytláčané kontrakciou. Z nadsemenníka sú spermie pri ejakulačnom reflexe vypudené do semenovodov.
Semenovod (Ductus deferens)
Semenovod (ductus deferens) je svalová rúra, párový útvar, dlhá 35 − 40 cm, niekedy až 50 cm, s priemerom 3 mm. Prebieha od nadsemenníkov cez brušnú dutinu a pod močovým mechúrom ústi do močovej rúry, ktorá prechádza prostatou. Prebieha medzi dnom močového mechúra a konečníkom. Semenovod spája nadsemenník s močovou rúrou.
Stena semenovodu sa skladá z troch vrstiev. Vnútorná vrstva obsahuje výživné cievy a nervové vlákna. Svalová vrstva je najsilnejšou časťou steny a je tvorená hladkým svalstvom. Táto vrstva je uspôsobená tak, že pri svojom zmrštení najskôr rozširuje lúmen semenovodu a nasáva tak spermie z nadsemenníka. Opačným pohybom, mohutným sťahom svalstva, sa semenovod zužuje a tým dochádza aj k vystreknutiu spermií do močovej rúry a von.
Semenné Mechúriky (Glandulae vesiculosae)
Semenné mechúriky (glandulae vesiculosae), známe aj ako semenné žľazy (glandulae seminales), sú uložené na zadnej a spodnej strane močového mechúra. Väčšinou sú párové, 4 − 5 cm dlhé, vakovité slepo ukončené trubice hrboľatého vzhľadu, široké 6 − 7 mm, na ktorých je veľa záhybov. Ich vývod ústi do semenovodu. Vnútro vystieľa sliznica, ktorá je taktiež zriasnená.
Tieto žľazy produkujú alkalický sekrét, ktorý sa primiešava k ejakulátu, zvyšuje mobilitu spermií a pravdepodobne zabezpečuje aj ich výživu. Sekrét je lepkavá hmota, ktorá tlmí pohyb spermií, ale je dôležitá pre ich prežitie.
Predstojnica (Prostata)
Predstojnica (prostata) je nepárový svalovo-žľazový orgán bledohnedej farby, veľkosti vlašského orecha, tvaru jedlého gaštana, vážiaci približne 20 − 25 g. Je uložená pod dnom močového mechúra, v dolnej časti malej panvy. Hornou plochou zrastá so spodinou močového mechúra. Do normálnej veľkosti dorastá až v 17 rokoch.
Tvorí ju 30 − 50 tubulo-alveolárnych žliazok, ktoré prostredníctvom 15 − 20 vývodov (ductuli prostatici) vyúsťujú do močovej rúry. Žľazy produkujú riedky, mliečne zakalený alkalický sekrét, ktorý vyprázdňujú počas rytmického zmršťovania svaloviny semenovodu a vypudzovania spermií z nadsemenníka pri pohlavnom akte. Sekrét prostaty je výlučok drobných žliazok a má za úlohu zvlhčovať močovú rúru pred vystreknutím spermy a stáva sa jej súčasťou. Zvyšuje životnosť a pohyblivosť spermií a neutralizuje kyslé prostredie pošvy. Predstojnica dodáva 15-30% objemu tekutiny ejakulátu. Predstojnicou prechádza rozšírený úsek močovej rúry.
Hľuzovo-močovo-rúrová žľaza (Glandula bulbourethralis)
Hľuzovo-močovo-rúrová žľaza (glandula bulbourethralis) je párová žľaza veľkosti hrášku, uložená za koreňom penisu. Vystupuje z nej kanálik, ktorý ústi do močovej rúry. Vylučuje lepkavý sekrét, ktorý sa primiešava do ejakulátu.
Ejakulát (Sperma)
Obsah prostaty a semenných mechúrikov sa vyprázdňuje do močovej trubice. V nej sa premieša so spermiami a hlienovým sekrétom nadsemenníkov a vzniká ejakulát (sperma). Ejakulát je mierne alkalická, lepkavá tekutina, obsahujúca sekréty nadsemenníkov, semenných mechúrikov, prostaty a hľuzovo-močovo-rúrových žliaz. Samotné spermie tvoria len 5 % ejakulátu. Jeho množstvo sa pohybuje od 2 − 3 ml a je priamo úmerné veľkosti semenníkov.
Každý mililiter ejakulátu obsahuje viac ako 120 miliónov spermií, t.j. pri pohlavnom styku sa uvoľní 300 − 400 miliónov spermií. V priemere obsahuje 1 mililiter ejakulátu asi 20 miliónov spermií. Ak je ich menej, šance na oplodnenie klesajú. Sú aj jedinci, ktorých semeno obsahuje aj 100 miliónov spermií na mililiter. Ak je v dávke ejakulátu menej ako 40 − 50 miliónov spermií, hovoríme o impotencii (predpokladá sa znížená fertilita). U spermií je dôležitá kvantita aj kvalita. Oplodnenie vykoná samozrejme jedna jediná zrelá spermia. Je málo pravdepodobné, že sa oplodnenie podarí, ak muž neprodukuje dostatočné množstvo spermií a v dostatočnej kvalite.
Početnosť spermií je však len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú šance na splodenie dieťaťa. Nezanedbateľným faktorom je tiež ich pohyblivosť - schopnosť a sila dostať sa po neľahkej trase až k vajíčku a preniknúť do neho, ako aj ich tvar. Spermia s abnormálnym tvarom nie je schopná oplodnenia, alebo môže zvyšovať riziko potratu, či byť príčinou vrodených chýb dieťaťa. Riziko abnormálneho tvaru spermií rastie s vekom. Na ich početnosť môže vplývať celkový zdravotný stav, životné prostredie, životný štýl, dlhodobé užívanie liekov, nadváha či stres, ale aj nadmerná námaha - napríklad neprimerané cvičenie.
Masturbácia: Prirodzená Sexuálna Aktivita
Masturbácia, onania, onanovanie alebo sebaukájanie je ukájanie pohlavného údu sebou samým. Výraz onania vychádza z biblického Onana. Vznikol však nepresným výkladom biblického textu. V skutočnosti Onan praktikoval prerušovanú súlož a semeno vystriekol namiesto do manželky na zem. Aj keď majú ľudia k masturbácii rôzne postoje, príroda ju nepovažuje za nič nezvyčajné. Masturbácii sa totiž venuje aj mnoho iných cicavcov. Len ľudia však na masturbáciu uvalili mnoho morálnych, etických a náboženských tabu. Aj preto sa s masturbáciou spája mnoho nepravdivých až absurdných mýtov, vychádzajúcich najmä z náboženskej náuky, ako napríklad: masturbácia je diablovo pokušenie, masturbácia je zdraviu škodlivá, masturbácia poškodzuje vnútorné orgány, masturbácia spôsobuje slepotu, masturbácia v puberte spôsobuje neplodnosť v dospelom veku, masturbácia v puberte spôsobuje spomalenie až zastavenie fyzického rastu, alebo že masturbácia spôsobuje ochlpenie dlaní.
Všetky tieto negatívne vlastnosti, pripisované masturbácii, sú nepravdivé. Naopak, odborníci v ostatných rokoch akceptujú jej pozitíva. Napríklad pre mužov s predčasnou ejakuláciou môže byť masturbácia vhodným spôsobom, ako sa naučiť ovládať svoje telo. Masturbácia je prirodzená sexuálna aktivita.
Ženská Pohlavná Sústava
Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Ženské pohlavné orgány (Organa genitalia feminina) sú zložené z vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov. Medzi vnútorné ženské pohlavné orgány patria vaječníky, vajíčkovody, maternica a pošva. Vonkajšie ženské pohlavné orgány sa nazývajú ženské ohanbie, ku ktorému patria vrch ohanbia, veľké a malé pysky ohanbia, predsieň pošvy, malé a veľké predsieňové žľazy a hľuza pošvy.
Vonkajšie Ženské Pohlavné Orgány (Ženské Ohanbie / Pudendum Femininum)
Vonkajšie ženské pohlavné orgány sa súhrnne nazývajú ženské ohanbie (pudendum femininum) alebo vulva.Vnútorné vonkajšie orgány sú predsieň a štrbina pošvy, veľké pysky, malé pysky ohanbia, veľké a malé vestibulárne žľazy, predsieňová toporivé telesá a klitoris.
Vrch Ohanbia (Mons Pubis)
Vrch ohanbia (mons pubis) je kožná vyvýšenina, nadvihnutá vrstvou tukového tkaniva, umiestnená pred symfýzou lonových kostí. Ide o podkožne uložený tukový vankúš, ktorý je uložený nad symfýzou. Koža nad vrchom ohanbia je ochlpená a jej horizontálne ohraničenie na podbruší patrí k typickým sekundárnym pohlavným znakom ženy. Smerom dozadu prechádza v pozdĺžne kožné záhyby podložené tukovým väzivom do veľkých pyskov ohanbia. Mons pubis a labia majora sú kryté chlpmi.
Veľké Pysky Ohanbia (Labia Majora Pudendi)
Veľké pysky ohanbia (labia majora pudendi) sú kožné duplikatúry, ktoré oblúkovito obopínajú vchod do pošvy. Ide o kožné valy, ktorých podkladom je prevažne tukové tkanivo. Na vonkajšej strane sú tmavšie sfarbené a od puberty sú ochlpené. Ide o terciárne ochlpenie (pubes), ktoré prechádza až na vrch ohanbia. Ich vyklenutie spôsobujú dutinkaté telieska ležiace pod kožou. Medzi sebou uzatvárajú štrbinu ohanbia (rima pudendi).
Malé Pysky Ohanbia (Labia Minora Pudendi)
Malé pysky ohanbia (labia minora pudendi) sú tenké kožné valy, uložené na vnútornej strane veľkých pyskov, ohraničujúce vchod do pošvy. Väčšinou sú ukryté medzi veľkými pyskami. Ich podklad tvorí väzivo, ktoré neobsahuje tukové bunky. Obsahujú mazové žľazy, ale neobsahujú potné žľazy. Ich silne pigmentovaná koža má charakter sliznice. Vo veľkej miere sa tu vyskytujú početné senzitívne telieska, ktoré sú veľmi dráždivé, pričom ich dráždením sa vyvoláva pohlavné vzrušenie. V podkoží sa nachádzajú žilové pletence, a preto sú malé pysky ľahko erektilné. Smerom dopredu smerujú k dráždcu a vytvárajú predkožku (preputium clitoridis) a uzdičku (frenulum clitoridis) dráždca. Smerom dozadu prechádzajú do veľkých pyskov ohanbia. V ich veľkosti a tvare je značná variabilita, ako aj etnické rozdiely, napríklad tzv. hottentotská zásterka, kedy malé pysky siahajú až na stehná.
Dráždec (Clitoris)
Dráždec (clitoris) je uložený v mieste spojenia pyskov ohanbia, v prednej časti vulvy, tam kde sa spájajú malé pysky ohanbia. Jeho podkladom sú toporivé telieska a nervové zakončenia. Jeho dráždením vzniká pohlavné vzrušenie a erekcia dráždca.
Dráždec je tvorený dvoma dutinkatými telieskami (corpora cavernosa clitoridis), ktoré sú podobné dutinkatým telesám penisu. Spájajú sa a tvoria telo dráždca (corpus clitoridis), na ktoré nasadá zakrpatený žaluď (glans clitoridis). Má podobnú stavbu, ako aj ontogenetický vývin, ako penis, preto ho označujeme ako homologický orgán penisu. Väčšia časť dráždca je krytá okolitým väzivom a na povrch vystupuje iba malá časť tela a žaluď, ktorého koža je citlivá a pohlavne dráždivá. Podobnosť je najlepšie viditeľná počas prenatálneho vývinu - až do štvrtého mesiaca života plodu sa penis a klitoris prakticky nedajú rozoznať, preto sa prenatálna diagnostika pohlavia plodu pred štvrtým mesiacom nerobí.
Predsieň Pošvy (Vestibulum Vaginae) a Predsieňové Žľazy
Medzi malými pyskami ohanbia je uložená predsieň pošvy (vestibulum vaginae), do ktorej sa otvára pošva a pred ňou močová trubica. Je to úzka štrbina vzadu, za malými pyskami ohanbia, do ktorej vyúsťuje močová rúra, ako aj vývodné kanáliky Bartholiniho žľazy a Skeneho žľazy.
V sliznici predsiene sa nachádzajú početné malé predsieňové žľazy (glandulae vestibulares minores), ktoré produkujú hlien a udržujú stálu vlhkosť predsiene. V spodine malých pyskov je uložená dlhá hľuza predsiene (bulbus vestibuli) tvorená spleťou žíl. Za hľuzou, pri dolnom okraji pošvového vchodu, je uložená párová veľká predsieňová žľaza (glandula vestibularis major), známa aj ako Bartoliniho žľaza.
Vnútorné Ženské Pohlavné Orgány
Vnútorné pohlavné orgány sú uložené v malej panve a susedia s konečníkom a močovým mechúrom.
Pošva (Vagina)
Pošva (vagina) je svalovo-väzivová trubica dlhá 8 − 14 cm, ktorá tvorí spojenie medzi vonkajšími a vnútornými pohlavnými orgánmi. Uložená je medzi močovou cestou a mo
tags: #reprodukcia #a #pohlavne #sustavy