Témou tohto príspevku je rastúca (s)potreba obrazových reprodukcií umeleckých diel a ich hlboké vplyvy na svet umenia a našu vizuálnu kultúru. Po stručnom predstavení vývoja reprodukcie v súvislosti s dopytom po tomto druhu informácií sa detailnejšie obrátime k reflexii reprodukčných technológií založených na fotografii a hodnoteniu ich vplyvu vo vzťahu k recepcii umeleckého diela. Súčasná záplava nášho vizuálneho prostredia reprodukciami rôznej kvality vplýva nielen na naše vnímanie umenia, ale i na samotnú ďalšiu tvorbu a hodnotu diela ako takú.
Vizuálna informácia pred érou fotografie
Informačnej hodnote obrazového materiálu je v rôznych dobách pripisovaný rozličný význam, ktorý má súčasne vplyv na danú spoločnosť a úroveň jej vizuálnej gramotnosti. V staroveku i stredoveku boli knižnice budované ručným kopírovaním kníh. Avšak narozdiel od stredoveku, kedy vzdelanosť bola výsadou a ručne prepisované knihy boli súčasťou viacmenej výhradne kláštorného inventára, v Platónovej dobe boli knihy veľmi lacné a vcelku dostupné. Ivins vo svojej publikácii z roku 1953 označil antických ľudí za nie veľmi vzdelaných a invenčných, preto si podľa neho ich doba nevyžadovala žiadny významný technický objav na poli (vernej) obrazovej reprodukcie.
Neskôr, v stredoveku, mali ilustrácie už vedome zovšeobecňujúci charakter. Gombrich poukazuje na fakt, že problém v nepresnosti znázornenia nespočíva v tejto dobe ani tak v neschopnosti napodobnenia predlohy, ako skôr vo vnímaní. Od obrazovej reprodukcie sa v tomto období neočakávalo šírenie informácií o špecifikách toho ktorého objektu či jeho odlišností od objektu iného, ale mala slúžiť len ako znak toho, čo uvedené názvy znamenajú. Z toho vyplýva záver, že vnímateľ reprodukcie sa oboznamoval ešte len so základnými pojmami, nie s ich konkrétnymi vizuálnymi údajmi.
Zrod technologickej reprodukcie a informačná explózia
Začiatkom novoveku prichádza so skutočnou túžbou po poznaní a so snahou zaznamenať informácie z experimentov i určitý prelom v myslení, čo sa následne prejavuje i na poli inovácií vo sfére techniky. Kníhtlač, známa v západnom svete od polovice 15. storočia, efektívnym spojením reprodukovaného slova i obrazu silne ovplyvnila oblasť vzdelanosti. V renesancii tak nastala prvá „informačná explózia“, vyvolaná spoločenskou potrebou rýchlejšieho šírenia správ a zrodila sa i stabilná knižná kultúra.
S rozvojom grafických obrazov ide ruka v ruke i potreba umelcov vytvárať kópie „veľkých“ diel doby. Reprodukčné rytiny umožnili rýchlejšiu výrobu a distribúciu umeleckých predlôh. Kopista však musel kopírovať dielo priamo na mieste, čo si vyžadovalo časovo i finančne náročný spôsob študijnej cesty za umeleckým dielom. Trh s reprodukciami umenia sa tak postupne buduje súbežne s trhom s umeleckými originálmi.
Nástup fotografie a teoretická reflexia
V 19. storočí nastupuje fotografia, obraz, ktorý rozvíri množstvo diskusií o hodnote reprodukovaného obrazu samého osebe. Zatiaľ čo grafiky na poli reprodukcie diel predlohy predovšetkým interpretovali, fotografia už ponúkla faksimile a reprodukcia až v tomto období dospieva do skutočne mechanického štádia.
Teoretické reflexie Waltera Benjamina a Andrého Malrauxa sa stali odrazovým mostíkom pre diskusie o reprodukčných médiách. Obaja vychádzajú z faktu, že reprodukovaním i vystavovaním originálu dochádza v prvom rade k zmene kontextu diela. Benjamin vidí najväčšie negatívum v strate „aury“, určitého druhu autenticity, zatiaľ čo Malraux vidí pozitíva fotografickej štylizácie v rámci demokratizácie umenia a priblíženia sa umenia širšiemu spektru divákov. Reprodukcia totiž vtláča rozličným druhom umenia zjednocujúce rysy, čím sa rodí nový fenomén - „štýl reprodukcie“.
Súčasná produkcia a technická náročnosť
Dnes, v postindustriálnom veku, sa neustále hovorí o vytláčaní písma na okraj a o nutnosti vedieť „čítať“ obrazy. Príprava na tlač je jedným z kľúčových krokov v procese výroby kníh. Na začiatku sa digitálne súbory obsahujúce text a grafiku dôkladne analyzujú a spracúvajú. Tento krok zahŕňa kontrolu a prípadnú úpravu formátu, rozlíšenia a farieb, aby sa zabezpečilo optimálne vytlačenie každej stránky knihy.
Moderné tlačové technológie umožňujú vytvárať knihy s neuveriteľnou farebnou vernosťou a detailom. Pri tlači kníh sú skúsení profesionáli neodmysliteľnou súčasťou procesu. Títo odborníci majú znalosti a skúsenosti potrebné na to, aby zabezpečili, že každá kniha bude vytlačená s najvyššou farebnou kvalitou a presnosťou.
Autorské právo a legislatívny rámec v dobe digitálnej
Aj keď autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, ustanovenie § 43 ods. 1 Autorského zákona č. 185/2015 Z. z. vyníma reprografické rozmnožovanie a umožňuje fyzickým alebo právnickým osobám vyhotovovať kópie bez súhlasu autora. Aby sa touto zákonnou výnimkou predišlo neprimeraným zásahom do autorského práva, v ustanovení § 43 ods. 2 Autorského zákona sú vymenované diela, ktoré nie je možné na jej základe rozmnožovať, ako napríklad celé slovesné dielo ani jeho podstatnú časť.
Právo náhrady odmeny za reprografické rozmnožovanie patrí medzi povinne kolektívne spravované práva, ktoré vykonáva príslušná organizácia (napr. LITA). Náhrady odmien sa vyberajú na dvoch úrovniach: za reprografické zariadenia a za poskytovanie reprografických služieb. Tieto mechanizmy zabezpečujú aspoň čiastočnú kompenzáciu pre autorov v systéme, kde je technická možnosť kopírovania prakticky neobmedzená.
Cesta k originálu cez reprodukciu
Pavel Kordoš, odborník na predtlačovú prípravu, zdôrazňuje, že pri vzniku dobrej knihy by mali byť štyri kľúčové zložky: autor, vydavateľ, dizajnér a človek, ktorý to technicky dá dokopy. Keď sa títo dokážu dať dokopy a nájdu sa peniaze na zaplatenie všetkých, vznikne kniha, ktorá môže ašpirovať na to, že bude zo všetkých stránok fajn.
V kontexte zatraktívnenia originálu je zaujímavý prístup špecializovaných štúdií, ktoré vytvárajú digitálne kópie originálu vo vysokom rozlíšení. Vytvorením digitálnej kópie a jej následnou tlačou pomocou špičkového umeleckého procesu na plátno je možné divákovi sprostredkovať kvalitu, ktorá vizuálne približuje k originálu viac než bežné kopírovacie služby. Takéto reprodukcie nielenže šíria informáciu o diele, ale vytvárajú priestor pre nový druh estetického zážitku, ktorý môže diváka motivovať k hľadaniu fyzického originálu v galériách. Imaginárne múzeum založené na reprodukcii tak prostredníctvom virtuálnych obrazov neustále expanduje, otvára sa čoraz širšiemu publiku a mení spôsob, akým ľudstvo integruje vizuálne umenie do svojho každodenného života.
tags: #reprodukcia #diela #knihy