Cyprián Majerník patril medzi najvýznamnejších výtvarných umelcov medzivojnového a vojnového umenia v bývalom Československu. Jeho tvorba, hlboko zakorenená v dramatických udalostiach 20. storočia, odráža nielen osobné prežívanie, ale aj kolektívne utrpenie doby. Najznámejšou postavou obrazov Cypriána Majerníka je Don Quijote de la Mancha, ktorý symbolizuje s veľkou pravdepodobnosťou aj maliarov postoj k svetu počas druhej svetovej vojny. Bol to originálny umelec a autorita pre mladšiu generáciu výtvarníkov, ale aj charizmatický človek, ktorého krátky život intenzívne poznamenal svet umenia.
Životná cesta a formovanie umelca
Cyprián Majerník sa narodil 24. novembra 1909 vo Veľkých Kostoľanoch v rodine roľníka. Vo svojom rodisku prežil len detstvo. Chodil do ľudovej školy v Kostoľanoch a do meštianskej školy v Pezinku, kde získal prvé vzdelanie. Následne pokračoval v štúdiu na strednej hospodárskej škole v Košiciach v rokoch 1924-26. Základy výtvarného vzdelania získal na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave, čo bolo omnoho významnejšie pre jeho umeleckú dráhu. Tu sa zoznámil s Kolomanom Sokolom a Jánom Želibským, ktorí patrili medzi jeho spolužiakov. Už na škole si ho začali vážiť a prisľúbili mu štipendium. V roku 1926 odišiel do Prahy, kde študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU), konkrétne u profesorov Loukotu a Obrovského. Česká metropola sa stala aj jeho domovom.
V Prahe v roku 1930 aj po prvý raz prezentoval svoje diela na výročnej školskej výstave. Vystavované diela boli ovplyvnené francúzskymi maliarmi ako Henri Matisse či André Derain, čo svedčí o jeho vtedajšej inšpirácii modernými európskymi prúdmi. Majerník patril k výrazným predstaviteľom avantgardy, ktorá sa dostala do popredia krátko po vzniku Československa.
Parížske skúsenosti a umelecké prebudenie
V rokoch 1931-1932 strávil študijný pobyt v Paríži. Do Paríža predsa len vycestoval, pričom tam strávil posledné týždne roku 1931, celú zimu a jar nasledujúceho roku. Bolo to nesmierne ťažké obdobie, lebo zúrila Veľká hospodárska kríza. Počas tohto obdobia zažil Majerník neľahké obdobie, pričom vo svete vrcholila hospodárska kríza. Mladý umelec posielal listy s prosbami o pomoc a hoci mu radili, aby sa vrátil, neuposlúchol ich, ale zotrval, hoci v tom čase schudol jedenásť kíl. Majerník si však nedal povedať. Hladný a deprimovaný svojou biedou sa pretĺkal parížskym predmestím, niektoré pramene uvádzajú, že počas tohto obdobia schudol až 11 kilogramov. Nedal sa odradiť. Radšej žil ako hladujúci, ale tvoriaci umelec. V tom čase vznikajú jeho obrazy z cirkusového prostredia, pieroti, či klauni. Majerník navštevoval nevestince a lacné lokály, ktoré sa stali námetom jeho ďalšej tvorby. Známy je napríklad gvaš Milenci na periférii z roku 1935.
Počas pobytu v Paríži sa zoznámil s tvorbou Marca Chagalla, Julesa Pascina, maliara mestského podsvetia a drsného života nočného Paríža, ale aj s dielami ďalších vtedajších avantgardných umelcov. Tieto zážitky a inšpirácie hlboko ovplyvnili jeho umelecký výraz. Po návrate do Prahy na jar 1932 pokračoval v tvorbe, no mal problém predávať svoje obrazy, a tak hladoval, neplatil nájom, ostával ľuďom dlžný peniaze.
dokument o Magde
Generácia 1909 a "svedomie doby"
Cyprián Majerník patril k umeleckej skupine Generácia 1909, ktorá združovala progresívnych výtvarníkov. Spolu s Jánom Mudrochom, Jánom Želibským či Bedřichom Hoffstädterom predstavovali pokrokovú umeleckú avantgardu. V čase nastupujúceho fašizmu získala táto generácia výtvarníkov aj prívlastok "svedomie doby". Ich diela odrážali spoločenské napätie a humanitárne krízy. Jeho prvé verejné prezentácie neboli vždy prijímané iba priaznivo. Písalo sa aj o tom, že jeho diela sú farebný zmätok a tvarové zúfalstvo. Nie sú ničím iným len výstrednosťou, ktorá navyše má v sebe len málo slovenskej pôvodnosti. Majerníkove diela provokovali naoko neobratným maliarskym rukopisom a odmietaním baladicko-romantického pátosu, ktorý sa objavoval v tradičných slovenských námetoch.Napriek kritike si však postupne budoval svoje miesto v umeleckom svete. Postupne sa mu začalo dariť. Po tom, čo na neho upozornil aj Martin Benka, vystavoval aj na bienále v Benátkach.
Prvú samostatnú výstavu zrealizoval Cyprián Majerník v roku 1935 v Prahe. Na výstave, po ktorej ho prijali do Umeleckej besedy, predstavil 37 akvarelov, gvašov a olejomalieb. Druhú a zároveň poslednú samostatnú výstavu pripravil na jeseň 1940. V roku 1942 získal výročnú cenu Umeleckej besedy za obraz Jazdci. Napriek tomu, že zostal žiť a tvoriť v Čechách, neprerušil ani kontakt s domovinou. K Slovensku sa prihlásil aj časťou svojej tvorby.Súbornú výstavu jeho diela zorganizoval po jeho smrti v roku 1946 Blok českých výtvarníkov Myslbek.
Don Quijote ako ústredný symbol Majerníkovej tvorby
V Majerníkovej tvorbe sa počas druhej svetovej vojny stal Don Quijote de la Mancha ústredným symbolom. Táto postava, známa svojím idealizmom a bojom proti veterným mlynom, rezonovala s maliarovými pocitmi a jeho postojom k vojne. Jeho protivojnové obrazy sú okrem Dona Quijota plné aj utečencov, bezprizorných a stratených ľudí. Okrem Dona Quijota, utečencov, zajatcov a pútnikov sa častým motívom stali aj konkrétne udalosti ako napríklad občianska vojna v Španielsku.
Olejomaľba Cypriána Majerníka „Don Quijote a Sancho Panza“ pochádza zo záverečného obdobia tvorby umelca, približne z roku 1940. Jej povahu možno rozpoznať už v krátkom "prechodnom" období rokov 1936--1938, keď sa načas ocitol pod priamym vplyvom maliarstva Františka Tichého. Už tu -- v rámcoch ikonografie cirkusu a rozličných narážok na španielsku občiansku vojnu -- sa zjavili neskôr výlučné námety jazdcov (Traja jazdci, 1937) a vojnových utečencov (Španielsky motív, 1937) i tragikomická postava Cervantesovho Dona Quijota (prvá olejomaľba s touto témou pochádza z roku 1937).
Za kľúčový obraz tohto obdobia je považované Osudné stretnutie z roku 1937, predurčujúce povahu inotajnej znakovej štruktúry Majerníkovej maľby -- jazdci (anonymní vrahovia) verzus bezmenná a beztvará masa utečencov, metafora bezbrannosti, nevinných obetí neľudského násilia. Nasledujúce obrazy ako Ružový piesok (1938), Utečenci -- Oheň (1938), Výprava (1939), Monument -- pomník slávneho muža (1940) a Milosrdný samaritán (1940) dokladali postupný ústup artistných ambícií, najmä vo farebnosti, a narastanie podriadenosti priamočiaremu, jednoznačne poznateľnému inotaju. Tento inotaj potom prevážil v posledných rokoch 1941--1945, s istým medzníkom v roku 1943, kedy v Majerníkovej "traktácii jazdcov, hliadok, zajatcov, utečencov narastá príklon k realite, maliar smeruje od metafyzickej maľby k realizmu.
Boj s chorobou a existenčné otázky
Majerníkov život nebol len o umeleckej tvorbe, ale aj o náročnom osobnom boji. Už v prvej polovici 30. rokov 20. storočia prevládala v Majerníkovej tvorbe dedinská tematika, ale odfolklorizovaná a bez vidieckej idyly. Avšak po nástupe fašizmu, ale aj hlásiacej sa choroby sklerózy multiplex, sa do jeho obrazov vkradol smútok a melanchólia. Prvé príznaky sclerosis multiplex sa objavili už v roku 1935, čo znamenalo začiatok dlhého a vyčerpávajúceho boja. Potom však prišlo čosi horšie - choroba skleróza multiplex, ktorá začala napredovať veľmi rýchlo. Navyše prichádzali vojnové časy.
Zrazu sa umelec dostal do slepej uličky a začínal si uvedomovať, že jeho čas sa kráti, preto vrhol všetky sily do maľovania. Postupne si začína klásť existenčné otázky. Jeho diela začínajú byť tmavšie. Dostavuje sa u neho ťažká duševná kríza - vojna, choroba, chudoba. Svoj čas trávi v Prahe, kde sa musí ukrývať pred dôsledkami vojny, ktorá sa pomaly blížila ku koncu. Cez obrazy upozorňoval na náboženské tmárstvo, ale veľmi citlivo vnímal aj vojnové utrpenie ľudí. Jeho moderné výtvarné alegórie našli ohlas aj v tvorbe jeho priateľov ako napríklad Vincent Hložník, Ján Želibský či Bedřich Hoffstädter.
Koncom druhej svetovej vojny sa Majerníkov zdravotný stav veľmi zhoršil. Po desiatich rokoch od prepuknutia choroby často podliehal depresiám. Sužovali ho vtedy depresie z toho, že príde ochrnutie, ktoré sa zdalo neodvratné. Ešte si zažiadal o ateliér, ktorý by bol na prízemí, aby kvôli chorobe nemusel chodiť po schodoch.
V roku 1945 sa síce oženil so svojou dlhoročnou družkou Karlou Kukačkovou (tiež označovanou ako Karla Patočková) a v Prahe požiadal o byt, ale napokon aj tak spáchal samovraždu, skokom z okna. V júni 1945 sa zosobášil. O mesiac ukončil svoj život. Legendárny maliar Cyprián Majerník zomrel 4. júla 1945 v Prahe vo veku iba 36 rokov. Jeho samovražda šokovala umeleckú verejnosť. Prišla krátko po tom, čo si zobral za manželku Karlu Patočkovú, jeho dlhoročnú domácu a družku. Tento jeho nečakaný krok, kedy si zobral život, bol dôsledkom jeho dlhodobého boja s chorobou skleróza multiplex, ktorá bola v tom čase neliečiteľná. Nebol to len on, koho šokovala samovražda uznávaného maliara. Prišla nečakane, iba pár týždňov po svadbe s Karlou Patočkovou, jeho dlhoročnou domácou a družkou, v čase, keď Československo oslavovalo koniec vojny. Trpel vtedy neliečiteľnou sklerózou multiplex, ktorá čoraz intenzívnejšie naberala na svojej sile.
Uznanie a posmrtné pocty
Počas svojho krátkeho, iba 36-ročného života, sa tešil v Čechách a Slovensku značnému uznaniu. Český maliar Jan Zrzavý (1890-1977) o ňom povedal, že za mnoho rokov svojho umelecko-spolkového života nespoznal ani medzi umelcami tak ušľachtilého, taktného, milého a jemného človeka ako bol práve Majerník. Don Quijote československej výtvarnej scény nebol len originálny umelec a autorita pre mladšiu generáciu výtvarníkov.
Pochovali ho na Vinohradskom cintoríne, ale v apríli 1949 previezli jeho pozostatky do čestného hrobu na Vyšehradskom cintoríne v Prahe. Za svoje dielo i životný postoj získal Cyprián Majerník po svojej smrti viacero významných ocenení. Medzi ne patrí Slovenská národná cena in memoriam (1946) a Štátna cena in memoriam za cyklus obrazov z obdobia vojny (1947). V roku 1991 mu bol udelený Rad T. G. Masaryka in memoriam za zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Jeho život a dielo si uctili aj v roku 1967, kedy vyšla druhá známková emisia "Umenie", čo svedčí o jeho trvalom vplyve a význame.
Hodnota a odkaz diela
Majerník tvoril prevažne v Prahe, preto väčšina jeho diela sa nachádza v Českej republike. Hodnota jeho obrazov je v súčasnosti veľmi vysoká, lebo sa nezachovalo veľa z jeho diela. O to sú vzácnejšie. Cyprián Majerník zanechal významné umelecké dedičstvo. Aukcie diel Cypriána Majerníka svedčia o ich vysokej hodnote. Napríklad, dielo "Masky" z roku 1939, olej na plátne s rozmermi 61 x 75 cm, dosiahlo na 45. zimnej aukcii SOGY 2. decembra 2003 cenu 1 600 000,- Sk. Obraz "Utečenci" z obdobia okolo roku 1941, olej na kartóne s rozmermi 25 x 46 cm, sa predal na 49. letnej aukcii 11. mája 2004 za 425 000,- Sk. Portrét rusovlasej ženy z roku 1929, olej na plátne s rozmermi 55,5 x 41,4 cm, bol na 18. zimnej aukcii 2. decembra 1999 predaný za 95 000,- Sk. Tieto výsledky podčiarkujú neutíchajúci záujem o jeho majstrovské diela a ich kultúrnu hodnotu.
Majerníkov život bol krátky, ale o to intenzívnejší. Jeho tvorba zostáva silným svedectvom doby a hlbokým umeleckým vyjadrením ľudského utrpenia a nádeje v turbulentných časoch.Jeho dielo a osobný príbeh sú dodnes predmetom štúdia a obdivu, o čom svedčí aj rozsiahla literatúra. Medzi dôležité publikácie patria diela ako "Dílo Cypriána Majerníka" od K. Šourka z roku 1946, "Cyprián Majerník" od Ľ. Peterajovej z rokov 1976 a 1981, "Cyprián Majerník" od D. Zmetákovej, katalog výstavy Slovenskej národnej galérie z roku 1980, či "Cyprián Majerník (personálna bibliografia)" od E. Bartókovej. Tieto pramene poskytujú hlboký pohľad na jeho život a umelecké dedičstvo.
tags: #reprodukcia #don #chichot #cyprian #majernik