- storočie patrilo k najplodnejším obdobiam v dejinách umenia. Už v prvých dekádach sa objavilo niekoľko nových smerov, ktoré boli odpoveďou na dynamické predvojnové a medzivojnové dianie. Úvod 20. storočia v umení sa niesol v znamení moderny. Hnutie, ktoré sa začalo formovať na konci 19. storočia, spájalo niekoľko smerov s presahom do viacerých oblastí umenia.
Impresionizmus a symbolizmus: Zrod subjektívneho videnia
Impresionizmus - Umelecký smer vyzdvihujúci dojmy a pocity na úkor realistického opisu sa najprv presadil vo výtvarníctve. Na obrazy impresionistických maliarov nadviazali spisovatelia, ktorí sa sústredili na subjektívne vnímanie postáv a na opisy ich duševného rozpoloženia. Symbolizmus - Tvorba Marcela Prousta dokazuje, že impresionizmus sa často prelínal so symbolizmom. Aj tento smer prial poetickej tvorbe, v ktorej sa dajú lepšie vyjadriť nálady postáv. Symboly slúžili ako prvok, ktorý čitateľovi naznačuje posolstvo diela. Symbolizmus čerpá z romantizmu a ešte citlivejšou formou opisuje stavy a situácie, ktoré ťažko vysvetliť racionálne. Dekadencia - Dekadentní umelci využívali prvky symbolizmu za účelom vyjadrenia nálad a pocitov, ktoré vyvolávali témy ako depresia, pesimizmus či smrť. Symboly im pomáhali aj pri maľovaní alebo opisovaní okultných a perverzných scenérií. Nie všetci umelci boli depresívni pesimisti. Dekadencia sa neskôr začala vnímať ako hnutie zahŕňajúce viacero smerov, ktorých predstavitelia tvorili disharmonickú literatúru.
Avantgarda: Revolúcia v čase búrlivých zmien
Moderna sa v priebehu 2. dekády 20. storočia vytrácala z vrcholu umeleckého sveta. Umenie začala ovládať avantgarda. Nové umelecké hnutie združovalo viacero štýlov, ktoré reagovali na búrlivé obdobie pred a po 1. svetovej vojne. Spisovatelia sa viac zapájali do spoločenského a politického diania. V dielach vyjadrovali vzdor a rebéliu, ktorá sa prejavila aj revolučnými technikami písania.
Futurizmus - Jeden z prvých avantgardných smerov oslavoval inováciu a technický pokrok. Filippo Marinetti, Vladimir Majakovskij a iní futuristi odmietali literárne normy a pravidlá. Kubizmus - Ďalší z avantgardných smerov preslávil Pablo Picasso. Jeho obrazy tvorili povestné geometrické tvary a mozaiky, ktoré ponúkali viacrozmerný pohľad na realitu. Expresionizmus - Umelecký smer zameraný na vyjadrenie subjektívnych dojmov sa dostal na vrchol v 2. dekáde 20. storočia. Obľúbený bol najmä v Nemecku. Nemeckým maliarom a básnikom umožnil vyjadriť svoje pocity rozhorčenia z vojny a politiky.
Cubism in 9 Minutes: Art Movement by Pablo Picasso Explained
Architektonické paradigmy: Funkcionalizmus a brutalizmus
Otvorenosť a možnosť tvoriť bez pravidiel oslovila aj nemeckých architektov. 20. roky 20. storočia sprevádzal vzostup funkcionalizmu. Masová výstavba rezidenčných a obchodných budov v mestách viedla k jednoduchším návrhom s praktickým dizajnom, ktorý zapadal do mestskej zástavby. Otcom funkcionalizmu, ktorého hlavným princípom je funkčné využitie dizajnu, bol Le Corbusier. Pevnosť, odolnosť, robustný dizajn. Brutalizmus vsadil na mohutné stavby z pohľadového betónu, ktorý vyzdvihoval ich veľkosť a hmotnosť. Architektonický smer typický veľkými betónovými plochami doplnenými sériou okien si našiel uplatnenie najmä v 50.-70. rokoch. Umenie 20. storočia formovali aj smery, ktoré sa v pozmenenej forme vrátili na scénu z predošlých období. Známe sú návrhy novoklasicistických a empirických stavieb, ktoré nám v storočí plnom nekonvenčných štýlov pripomínali charakter staršieho umenia.
Fenomén reprodukcie a demokratizácia umenia
Umenie zvyšuje naše bytie. Pokiaľ má pre vás umenie určité miesto v živote, môžete to dať najavo nádhernou bytovou dekoráciou. Slávne reprodukcie zvelebia váš domov a zvýšia aj celkovú hodnotu priestoru. Nádherné a inšpiratívne obrazy od tých najznámejších umelcov sú veľmi drahou záležitosťou. Preto sú dobrou alternatívou práve reprodukcie umeleckých diel.
Rakúsky maliar a symbolista Gustav Klimt bol jeden z najvýznamnejších predstaviteľov secesie a vedúcich osobností viedenského modernizmu. Teraz si môžete vychutnať pohľad na reprodukciu umeleckého diela Bozk (r. 1907 - 1908), ktoré je jedno z najobľúbenejších. Reprodukcia obrazu Bozk je dostupná ako maľovanie podľa čísel. Zakladateľ umeleckého smeru impresionizmu, francúzsky maliar Claude Monet, bol jeden z najvýznamnejších umelcov daného obdobia. Namaľoval množstvo obrazov, medzi ktorými je aj dielo s názvom Žena so slnečníkom (r. 1886) a Jazero s leknami. Najväčšia osobnosť výtvarného umenia, holandský maliar Vincent van Gogh, vytvoril približne 1 100 kresieb a 900 malieb v rozpätí desiatich rokov. Jeden z jeho najznámejších obrazov sú Slnečnice (r. 1888) a Hviezdna noc (r. 1889). Jedinečný japonský umelec Kacušika Hokusai bol maliar a drevorytec, ktorý bol považovaný za jedného z najtalentovanejších predstaviteľov hnutia ukivo-e. Jeho najznámejšie umelecké dielo je 13-dielne dielo Hokusai manga, ktoré vyobrazuje rôznorodé pohľady na horu Fudži, medzi ktoré patrí aj obraz Veľká vlna pri Kanagawe.
Umelecká interpretácia, apropriácia a technológie
Koláž nie je v umení nový koncept. Avšak moderná doba priniesla revolúciu aj do tejto základnej techniky. Výtvarníci využívajú koláže a montáže na vytváranie nových vizuálnych kompozícií cez kombináciu rôznych materiálov, textúr a obrázkov. Pri kolážach je potrebné ešte vyzdvihnúť prínosy technológie aj z digitálneho spektra. Už spomenuté rôzne varianty digitálneho umenia, ako pixelart, alebo montáže, grafický dizajn je najširší a najrýchlejšie sa vyvíjajúci spôsob umenia vôbec. Práve v digitálnom priestore sa dajú uskutočniť najväčšie experimenty bez prohibitívnych súm, alebo nedostatku materiálov.
Súčasná záplava nášho vizuálneho prostredia reprodukciami rôznej kvality vplýva nielen na naše vnímanie umenia, ale i na samotnú ďalšiu tvorbu a hodnotu diela ako takú. Pod vplyvom množiacich sa fotografických reprodukcií umeleckých diel tak dochádza k fenoménom významne ovplyvňujúcim našu kultúru: k demokratizácii umenia, k intelektualizácii nášho vzťahu k umeniu a rozvoju disciplíny dejín umenia, k objavu fenoménu „štýl“. Reprodukované diela pritom zjednocuje „štýl reprodukcie“, ktorý vplýva i na rozvoj tzv. informačnej spoločnosti.
Inštitucionálna správa umenia a regionálna identita
Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne spravuje v súčasnosti zbierkový fond, ktorý tvorí viac ako 4800 maliarskych, sochárskych diel, grafík, kresieb a fotografií. Najcennejšiu časť zbierky predstavuje dielo Miloša Alexandra Bazovského, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov a spoluzakladateľov moderného slovenského výtvarného umenia. Zbierkový fond chronologicky približuje vývoj autorovho umeleckého názoru, prostredníctvom krajinárskych, figurálnych kompozícií a zátiší dokumentuje široký tematický okruh jeho diel.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierkového fondu galérie je aj zbierka výtvarného umenia trenčianskeho regiónu. Formovanie tohto výtvarného regiónu poznačili viaceré generácie výtvarníkov, ktorí svoje dielo buď bezprostredne v ikonografii spojili s mestom, či širším regiónom, alebo si ho vybrali za svoje umelecké, či životné pôsobisko. Slovo región v tomto prípade nezohráva limitujúci faktor, ba práve naopak vernosť tomuto kraju, prírodným i spoločenským osobitostiam považujeme za prednosť výtvarného úsilia autorov. Za štyri desaťročia odborne profilovanej činnosti galérie sa podarilo zozbierať vývojovo významné maliarske diela takmer všetkých výtvarných generácií 20. storočia.
Serialita ako metafora spoločenského vývoja
Príspevok je zameraný na výtvarné projekty, ktoré vznikali časozbernou metódou. Ide o špecifické prípady využitia princípu seriality v zmysle vytvárania obrazových sekvencií, ktoré sú na jednej strane previazané spoločnou tematikou, na druhej strane, keďže ide o projekty vytvárané v dlhšom časovom úseku, reprezentujú štruktúru, ktorá sa cyklicky opakuje. Projekt Biely priestor v bielom priestore (1973 - 1974) trojice autorov Stanislava Filka, Miloša Lakyho a Jána Zavarského, ktorý patrí k zásadným dielam slovenskej neo-avantgardy, mal ambiciózny cieľ prekročiť hranice predmetného sveta do priestoru nekonečna.
Serialita a repetícia v súčasnej architektonickej tvorbe prekračujú tradičnú doménu prefabrikácie v podobe výroby typových prvkov a ich horizontálnych či vertikálnych multiplikácií. Nové výpočtové nástroje obohacujú lineárne procesy navrhovania o nelineárnu iteráciu, teda generatívne hľadanie možného. Zatiaľ čo zámerom prefabrikácie bola najmä ekonómia stavebníctva smerujúceho k jeho maximálnej efektívnosti, motiváciou iteratívnych metód by mohla byť väčšia otvorenosť architektúry prostredníctvom aktualizácie, integrácie a diferenciácie voči špecifickým užívateľským nárokom.
Moderné vzdelávanie a kontinuita umenia
Chceš posúvať hranice moderného umenia? Na Paneurópskej vysokej škole ti ponúkame možnosť študovať široké spektrum štúdia od psychológie, ekonómie, práva, informatiky a masmédií. Študujeme nielen s hlavou ponorenou v učebniciach nad históriou umenia a dizajnu. Ale hlavne prakticky! V ateliéroch s možnosťou experimentovať a cibriť si vlastné zručnosti. Moderné výtvarné umenie je dynamické - neustále sa meniace. Vyjadruje náladu, postoje a otázky svojej doby. Prezentuje umeleckú slobodu a inováciu, čím dáva divákom možnosť objavovať nové a originálne formy umeleckého vyjadrenia.
K umeniu môžeš najviac „pričuchnúť“ už na bakalárskom stupni štúdia študijného programu Dizajn médií na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. Počas štúdia sa stretneš s predmetmi ako dejiny výtvarného umenia, fotografia, dizajn, ale aj svetová a slovenská kinematografia. Naučíš sa realizovať zodpovedajúce profesionálne zručnosti z oblasti grafického, fotografického a audiovizuálneho dizajnu, a to aj prostredníctvom moderného technického zabezpečenia, ktoré budeš mať počas štúdia k dispozícii. Odbor Dizajn médií nie je len štartovacou čiarou pre budúcich pracovníkov v mediálnych agentúrach a iných masmediálnych vodách na pozícii grafikov či strihačov, ale aj pre nádejných a talentovaných umelcov, ktorí potrebujú svoj talent zvýrazniť kvalitnými vedomosťami a praktickými zručnosťami. Na prelome 19. a 20. storočia sa v umení začala odvíjať revolúcia, ktorá navždy zmenila spôsob, akým vnímame svet okolo nás, a tento proces neustálej transformácie a reinterpretácie pokračuje dodnes prostredníctvom každého nového digitálneho prístupu a tvorivého experimentu.
tags: #reprodukcia #vytvarneho #diela #20 #storocia