Akútne respiračné zlyhanie je život ohrozujúci stav, pri ktorom respiračný systém nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka do tkanív a eliminovať oxid uhličitý z tela. U novorodencov a detí predstavuje jednu z najčastejších príčin srdcového zlyhania a indikáciu pre kardiopulmonálnu resuscitáciu. Tento článok sa zameriava na objasnenie problematiky akútneho respiračného zlyhania u novorodencov, jeho klinické prejavy, identifikáciu kriticky chorého novorodenca a jeho iniciálny manažment, so špecifickým dôrazom na donosených novorodencov. Hoci mnohé závažné respiračné komplikácie sú častejšie u predčasne narodených detí, donosení novorodenci nie sú pred respiračnými problémami imúnni a vyžadujú si promptnú diagnostiku a adekvátnu liečbu. Respiračné komplikácie sú príčinou vyššej mortality počas novorodeneckého obdobia.
Klinický Obraz a Identifikácia Akútneho Respiračného Zlyhania u Novorodencov
Klinická prezentácia respiračného zlyhania u novorodencov nie je vždy špecifická, no existuje niekoľko varovných signálov, ktoré by mali lekárov upozorniť na potenciálne kritický stav. Medzi tieto symptómy patrí dyspnoe, čo je dýchavičnosť. Zvýšená svalová námaha pri dýchaní je taktiež výrazným ukazovateľom. Charakteristické sú retrakcie, ktoré predstavujú ťahanie jugulárnych, supraklavikulárnych, interkostálnych a subkostálnych priestorov. Výrazné pohyby nosných dierok, známe ako alárne súhyby, sú ďalším dôležitým príznakom. V závažných prípadoch sa môžu objaviť aj poruchy vedomia.
Klinická prezentácia nie je špecifická, existuje však viacero varovných symptómov, pomocou ktorých dokážeme identifikovať kriticky chorého detského pacienta a zabezpečiť mu intenzívny monitoring a liečbu. Identifikácia týchto symptómov umožňuje včasné zabezpečenie intenzívneho monitoringu a adekvátnej liečby. Nedonosené deti môžu mať síce vyvinuté pľúca, no často im chýba dostatok surfaktantu - látky, ktorá pomáha udržiavať pľúcne mechúriky roztiahnuté a bráni ich kolapsu. Bez surfaktantu je každý nádych pre bábätko oveľa namáhavejší. Dýchanie môže byť zrýchlené, dieťa môže vydávať zvuky pri výdychu a rýchlo sa unaví. Bežne novorodenec dýcha približne 40 až 60-krát za minútu.
Špecifické Príčiny Respiračných Komplikácií u Donosených Novorodencov
Respiračné zlyhanie u novorodencov môže mať rôzne príčiny, pričom ich možno rozdeliť do niekoľkých kategórií. Hoci mnohé z nich sú častejšie u nedonosených alebo ľahko nezrelých novorodencov, niektoré z nich sa vyskytujú aj u donosených bábätiek. Pri porovnaní s donosenými novorodencami, ktorí sa narodia v 37. až 42. gestačnom týždni, majú ľahko nezrelí alebo takmer zrelí novorodenci, narodené medzi 34. až 36. gestačným týždňom, vyššiu morbiditu a mortalitu. Donosené deti majú vo všeobecnosti lepšiu schopnosť zvládnuť potenciálne problémy.
Prechodná Tachypnoe Novorodencov (TTN)
Prechodná tachypnoe novorodencov (TTN) patrí medzi najčastejšie respiračné komplikácie u novorodencov. Ide o stav, keď sa tekutina z pľúc po pôrode vstrebáva pomalšie. Toto môže viesť k zrýchlenému dýchaniu, ktoré je jednou z príčin akútneho respiračného zlyhania. TTN je zvyčajne mierna a samo-obmedzujúca, no vyžaduje monitorovanie a v niektorých prípadoch aj kyslíkovú podporu.
Novorodenecká Pneumónia
Pneumónia je ďalšou častou príčinou respiračných problémov. Pri porovnaní s donosenými vyžadujú deti s RDS viac respiračnej podpory (distenčná liečba alebo mechanická ventilácia). Zápal pľúc (pneumónia) je závažné ochorenie (infekcia) dýchacích ciest. Môže sa prejavovať charakteristickými príznakmi ako kašeľ, zrýchlený dych, horúčka, bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. Príčinou ochorenia sú vírusy, baktérie alebo zmiešané infekcie. V prípade obojstranného nálezu na RTG snímku hovoríme o obojstrannom zápale pľúc. Atypická pneumónia alebo studený zápal pľúc sa vyznačuje tým, že príznaky sa môžu objaviť až 3 týždne po infekcii.
Syndróm Respiračnej Tiesne (RDS) u Donosených Novorodencov
Syndróm dychovej tiesne (RDS) súvisí najmä s nezrelosťou pľúc pri predčasnom pôrode. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr sa dieťa narodí, tým môže byť priebeh RDS závažnejší. Hoci je RDS predovšetkým problémom predčasne narodených detí, môže sa zriedkavo vyskytnúť aj u donosených novorodencov, najmä ak sú prítomné špecifické rizikové faktory ako materský diabetes alebo asfyxia.
Geneticky Podmienené Poruchy Surfaktantu
V poslednom období sa zjavujú práce o geneticky podmienených chronických pľúcnych chorobách zapríčinených poruchou syntézy surfaktantu. Surfaktantové proteíny SP-A až -D obsahujú manózu viažuci lecitín a sú súčasťou vrodenej obranyschopnosti pľúc. Vlastnosť povrchovej rozpínavosti pochádza z SP-B a SP-C. Porucha génu kódujúceho SP-B je spojená s kongenitálnou formou pľúcnej alveolovej proteinózy. Gén pre SP-B je lokalizovaný na 2. chromozóme. Doteraz bolo opísaných mnoho mutácií. Klinicky sa prejavujú ako progresívne respiračné zlyhanie u donoseného dieťaťa s rtg. nálezmi ground-glass zatienení alebo vyvinutej fibrózy. Diagnózu možno stanoviť neprítomnosťou SP-B farbenia z tracheálneho aspirátu alebo pľúcnej biopsie. Táto porucha môže spôsobiť chronickú pľúcnu chorobu aj u starších detí. U niektorých detí s IPCH a normálnou štruktúrou génov SP-B a -C bola dokázaná mutácia ATP viažuceho kazetového transportéra A3 (ABCA3).
Bežné Infekcie Dýchacích Ciest a Ich Dopad na Novorodencov
Respiračné detské ochorenia predstavujú ochorenia od nádchy, teda zápalu nosa a nosohltana, zápalu prínosových dutín, zápalu hrdla, hrtana, priedušnice až po zápaly priedušiek a pľúc. Okrem ochorení spôsobených prevažne vírusmi, menej často baktériami, tu radíme aj veľmi časté ochorenia alergickej etiológie, teda alergickú nádchu alebo bronchiálnu astmu. Každoročná sezóna akútnych respiračných ochorení prichádza predovšetkým v jesenných a zimných mesiacoch. Tieto ochorenia predstavujú najčastejšiu formu infekcií v každej vekovej kategórií, pre každú z nich však majú svoje charakteristiky a odlišnosti. Akútne ochorenia horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie ochorenia, ktoré nás dokážu potrápiť aj viackrát do roka. Určitá frekvencia infekcií je považovaná za normálnu - hovoríme o tzv. fyziologickej chorobnosti. Ide predovšetkým o infekcie horných dýchacích ciest s miernym priebehom, bez komplikácií a bez nutnosti podávania antibiotík na ich zvládnutie. U detí predškolského veku to môže byť 6 až 8 infekcií za rok, u detí školského veku, adolescentov a dospelých sú to 2 - 4 infekcie za rok.
Respiračné ochorenia môžu postihovať horné a dolné dýchacie cesty, väčšinou ide o infekcie horných dýchacích ciest, len asi v 5 % sú postihnuté aj dolné dýchacie cesty. Až 90 - 95 % všetkých infekcií je vyvolaných rôznymi respiračnými vírusmi, preto len malá časť z celkového počtu má byť liečená antibiotikami. V etiológii respiračných infekcií dominujú až v 90 - 95 % vírusové patogény, preto používanie výrazu „ viróza“ je naozaj na mieste. Menej častou príčinou je bakteriálna alebo kvasinková infekcia. Ak sa po počiatočnom zlepšení objaví druhá vlna zhoršenia príznakov a opäť sa vráti horúčka, hrozí riziko bakteriálnej superinfekcie, kde je už potrebná antibiotická liečba. Akútne respiračné infekcie najčastejšie postihujú horné dýchacie cesty. Ak sa ochorenie rozšíri na dýchacie cesty pod hrtanom, hovoríme o infekcii dolných dýchacích ciest. Akútne respiračné ochorenia sú krátkodobé. Ich nástup je rýchly a doba trvania je zvyčajne krátka, niekoľko dní až týždňov. Často sa pri priebehu akútnych respiračných ochorení objavujú tri komplikácie: sinusitídy, otitídy a pneumónie.
Infekcie Horných Dýchacích Ciest
Infekcie horných dýchacích ciest sú u novorodencov a malých detí mimoriadne časté. Patrí sem akútny zápal hltana (akútna faryngitída) a angína (tonzilitída), pri ktorých medzi najčastejšie príznaky patria bolesti hrdla, škriabanie v krku, problémy s prehĺtaním, zdurenie krčných lymfatických uzlín, prípadne zápach z úst, u niektorých detí aj bolesti brucha.
SinusitídaSinusitída je zápalové ochorenie sliznice prínosových dutín - vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. Podľa lekárov a lekárok sa môže začať u vašich detí alebo u vás suchým štádiom s nepríjemným pálením, suchosťou v nose a nosohltane, neskôr prejde do hlienovitej až vodnatej sekrécie. Hlieny zatekajú do hrdla, upchávajú nos a môžu spôsobiť až bolesti tváre. Sinusitída je považovaná za najbežnejšiu komplikáciu nádchy - rinitídy, chrípky či inej respiračnej choroby. Vzniká vlastne prestupom infekcie z nosovej dutiny a nosohltana do oblasti prínosových dutín, kde spôsobí zápal a opuch. Deti aj dospelí môžu mať pretrvávajúcu nádchu, okrem nej sa často objavujú aj tieto ďalšie príznaky: výtok z nosa, neskôr zablokovaný - upchatý nos, z toho vyplývajúca až strata čuchu, zmena sfarbenia a konzistencie soplíkov (zelené, žlté, hnedé, nepriehľadné, husté), tlakové bolesti v oblasti nosa, v spánkovej oblasti, medzi očami, v čelovej oblasti, bolesti hlavy, zvýšená teplota, zaľahnuté v ušiach, bolesti v krku a pridružiť sa môže kašeľ, celková slabosť, malátnosť, niekedy až bolesti zubov. Na rozdiel od klasickej nádchy sa vás však sinusitída môže držať až 2 týždne a niekedy aj dlhšie. Liečba sa dá zvládnuť aj podomácky, hlavne pokojom na lôžku, podporou imunity vitamínmi, čerstvou zeleninou a ovocím, dôkladným smrkaním a pravidelným čistením nosa - aj preplachmi slanou vodou pomocou konvičky, v prípade zvýšenej teploty užívaním voľnopredajných liekov proti bolesti a horúčke (s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu). Ak sa však váš stav či stav vášho dieťaťa nezlepšuje ani po týždni liečby, navštívte vášho ošetrujúceho lekára či lekárku.
OtitídaOtitídy hlási ÚVZ SR ako druhú najčastejšiu komplikáciu ARO. Ide o časté zápalové ochorenie ucha (a jedným z najčastejších dôvodov návštevy lekára a lekárky v detskom veku) a postihnúť môže ako vonkajší zvukovod, tak aj stredné ucho. Prejavuje sa bolesťou rôznej intenzity, najväčšou najmä v noci a tiež poruchou sluchu a výtokom z ucha. Je potrebné odlišovať zápal vonkajšieho ucha - zvukovodu od stredného. K zápalom zvukovodu dochádza najčastejšie v lete po návšteve kúpalísk, ale výnimkou nie sú ani prievan, podráždenie vonkajšieho ucha a ušného kanálika špinavými prštekmi a nechtami, aj po nesprávnom čistení ucha vatovými tyčinkami. Zápal môže začať mykotickou infekciou s pocitom svrbenia a prejsť do bakteriálnej infekcie sprevádzanej bolesťou. Odohráva sa pred ušným bubienkom. Častejšími sú však zápaly stredného ucha, ktoré sa odohrávajú práve za ušným bubienkom. Dôvodom vysokej frekvencie výskytu u detí je ešte nevyvinutá sluchová (Eustachova) trubica, ktorá spája stredné ucho s nosohltanom - aj preto k týmto zápalom dochádza často práve v období chrípkovej sezóny. Príčinou bývajú vírusy aj baktérie, teda je komplikáciou infekcie horných dýchacích ciest. Často za zápalmi stojí aj nesprávne vysmrkávanie hlienov, ich poťahovanie a zatekanie. Eustachova trubica sa zapáli, opuchne a za bubienkom sa hromadí tekutina, čo spôsobuje tlak a bolesť. Pediatrička MUDr. Anna Popracová vysvetlila: „Za zápalom stredného ucha nestojí to, že deťom do ušiek nafúka, ako si mnohé mamičky myslia, ale je to infekt v nosohltane, husté soplíky, ktoré „zatečú zvnútra“ do ušiek.“ Aj napriek tomu, ako hrozne to znie a koľko bolesti dokážu zápaly uška deťom (aj dospelým) spôsobiť, väčšina z nich v priebehu niekoľkých dní (2-3) odoznie spontánne. Opakované či ťažké zápaly však určite nepodceňujte a riaďte sa len odporúčaniami a nastavenou liečbou vášho lekára či lekárky.
Rozdiel medzi vírusovými a bakteriálnymi infekciami
Infekcie Dolných Dýchacích Ciest
Infekcie dolných dýchacích ciest sú závažnejšie a vyžadujú si zvýšenú pozornosť. Akútny zápal priedušnice (akútna tracheitída) a priedušiek (akútna bronchitída) sa prejavujú typickými príznakmi ako záchvaty nekontrolovateľného, bolestivého a neutíchajúceho kašľa, chrapot a bolesť na hrudi a horúčka. V 90% dominujú vírusy, len u 10% príčinou ochorenia sú baktérie.
Zápal Pľúc (Pneumónia)Zápal pľúc, známy aj ako pneumónia, je závažné ochorenie (infekcia) dýchacích ciest. Je charakterizovaná príznakmi ako kašeľ, zrýchlený dych, horúčka, bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. V prípade obojstranného nálezu na RTG snímku hovoríme o obojstrannom zápale pľúc. Príčinou ochorenia sú vírusy, baktérie alebo zmiešané infekcie. Atypická pneumónia alebo studený zápal pľúc sa vyznačuje tým, že príznaky sa môžu objaviť až 3 týždne po infekcii. U malých detí dominujú predovšetkým rôzne respiračné vírusy, u starších pacientov aj atypické baktérie ako chlamýdie či mykoplazmy s nutnosťou antibiotickej liečby.
Diagnostika a Manažment Akútnych Respiračných Infekcií
Kľúčovým faktorom k nastaveniu správnej liečby je rozlíšenie medzi bakteriálnou a vírusovou infekciou. Pri rozhodovaní lekára či ide o infekcie okrem veku pacienta je potrebné brať do úvahy aj aktuálnu epidemiologickú situáciu, charakter príznakov a ich trvanie. K rozhodnutiu, či je potrebné nasadiť antibiotiká alebo nie, pomôžu aj výsledky vykonaného CRP testu. Na vyšetrenie stačí odber jednej alebo viacerých kvapiek kapilárnej krvi. C-reaktívny proteín (CRP) predstavuje jeden z najčastejších markerov zápalu. Nie je nevyhnutné vyšetrovať CRP pri každej respiračnej infekcii, je však dôležitým orientačným parametrom pri rozhodovaní o možnom pôvode infekcie. Normálna koncentrácia CRP v sére zdravého človeka je nižšia ako 5 -10 mg/l. Hodnota C-reaktívneho proteínu (CRP) nad 40 -50 mg/l u dospelých a starších detí pri príznakoch respiračnej infekcie viac ako 1 deň je už obvykle známkou bakteriálnej infekcie.
Dlhodobé Následky a Význam Prevencie
Hoci donosení novorodenci zvyčajne čelia menej závažným dlhodobým respiračným komplikáciám v porovnaní s predčasne narodenými, závažné akútne ochorenia môžu mať dlhodobý dopad. Niektoré respiračné komplikácie sú príčinou vyššej mortality počas novorodeneckého obdobia (0,8 : 0,4 % donosených novorodencov), pričom u donosených detí je riziko výrazne nižšie. Chronické pľúcne choroby (CHPCH) u detí sa výrazne odlišujú od CHPCH u dospelých. Detské CHPCH sa vyskytujú v kontexte rastu a dozrievania pľúc. Najčastejšie sú chorobou moderného veku v kontexte novorodeneckej intenzívnej starostlivosti. Majú úzku súvislosť s neukončeným vývojom pľúc u predčasne narodených detí. V poslednom období sa zjavujú práce o geneticky podmienených chronických pľúcnych chorobách zapríčinených poruchou syntézy surfaktantu.
Bronchopulmonálna Dysplázia (BPD)
Bronchopulmonálna dysplázia (BPD) je najčastejšou chronickou pľúcnou chorobou u detí narodených medzi 24. a 32. gestačným týždňom, ktorú prvýkrát opísal Northway a spoluprac. v roku 1966. Je chronické pľúcne ochorenie postihujúce najmä novorodencov narodených pred 30. týždňom tehotnosti, ktorí vyžadovali v úvode umelú pľúcnu ventiláciu a liečbu kyslíkom. Pri diagnóze BPD nejde o ochorenie vrodené, ale vyvíja sa postupne, zväčša ako dôsledok dlhodobej ventilačnej podpory u extrémne nedonosených bábätiek. Predčasný pôrod preruší vývoj pľúc. Aj keď sú alveoly prítomné ojedinele už v 32. gestačnom týždni, ich rozmiestnenie je ukončené až v 36. Nová forma BPD je miernejšia forma chronickej pľúcnej choroby, ktorú charakterizuje dlhodobá závislosť od kyslíka a menej výrazné rtg. zmeny. Diagnóza a stupeň závažnosti sa môžu stanoviť u dieťaťa vtedy, ak pretrváva jeho závislosť od kyslíka aj 28 dní po narodení. Stupeň závažnosti sa hodnotí u detí narodených pred 32. gestačným týždňom v 36. postmenštruačnom týždni a u detí narodených po 32. GT v 56. týždni života. Najčastejšie ťažkosti detí s BPD sú opakované infekcie dýchacích orgánov, ktoré sú ťažšie svojím priebehom, majú horšiu odpoveď na liečbu a vyžadujú opakované hospitalizácie. Bronchitídy majú obštrukčnú zložku. Pneumónie sú podľa našich pozorov. najčastejšie baktériové. Vzhľadom na svoju závažnosť a potrebu opakovaných hospitalizácií spomaľujú psychomotorický vývoj dieťaťa. Bronchiolitída ohrozuje dieťa respiračným zlyhaním a vyžaduje nákladnú intenzívnu starostlivosť. Najčastejšie ju spôsobuje RSV infekcia. V novorodeneckom veku môže byť BPD príčinou vývoja pľúcnej hypertenzie v neskoršom veku. V neskoršom veku pripomínajú infekcie dýchacích ciest bronchiálnu astmu, majú však ťažší priebeh, horšiu odpoveď na liečbu a ťažšie funkčné zmeny. Napriek opakovaným stavom dýchavičnosti, BPD nie je bronchiálna astma. Pri BPD nie je dôkaz eozinofilovej infiltrácie dýchacích ciest a ani atopie. V počiatočných štádiách BPD môžu byť inhalačné kortikoidy účinné, ale pri pokračovaní liečby BPD nemajú miesto. Na terapiu BPD neexistuje žiadny špecifický liek. Liečba je zameraná hlavne na podporu dýchania a dodávky kyslíka; trvá aj niekoľko týždňov až mesiacov v závislosti od závažnosti ochorenia. V závažných prípadoch sa podávajú krátkodobé hormonálne lieky - kortikoidy, ktoré pôsobia protizápalovo, zlepšujú pľúcne funkcie a sú nápomocné pri zvládnutí odpájania dieťaťa z pľúcnej ventilácie. Každé dieťa s bronchopulmonálnou dyspláziou by malo byť po prepustení z nemocnice sledované detským pneumológom a kardiológom. Kľúčovú úlohu v starostlivosti o deti s BPD po prepustení z nemocnice hrajú rodičia.
Prevencia a Podpora Zdravia Novorodencov
Kvalitná starostlivosť a prevencia zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní rizika respiračných komplikácií u donosených novorodencov. MUDr. je pediatrička-neonatologička a matka 16-ročných dvojičiek. Od roku 2011 pracuje ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc a svoju vysnívanú prácu berie zároveň ako poslanie.
Význam Dojčenia pre Imunitu a Redukciu InfekciíProfesor Josef Švejcar, jedna z najväčších osobností československej pediatrie v histórii našich susediacich krajín, bol veľkým fanúšikom dojčenia. Vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Hoci jeho kariéra prebiehala v čase, keď bolo moderné nedojčiť, nebál sa svoje názory presadzovať a publikovať. Materské mlieko je najvyhovujúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Profesor Švejcar vo svojej knihe Starostlivosť o dieťa hovorí o „základnej ingrediencii spokojnosti dojčaťa”, a tým je blízkosť. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom všetkého vo výchove.
To, že dojčenie poskytuje deťom veľké výhody, vieme azda všetky. Napriek tomu sa neustále i naďalej realizujú výskumy, ktoré sledujú rozdiely medzi deťmi nedojčenými, dojčenými do šesť mesiacov, pol roka a dlhšie obdobie. Najnovšie sledovali vplyv dojčenia na detské zdravie vedci z Krétskej univerzity. Výskumníci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov. Deti, ktoré tvorili časť z celkovo 6 878 narodených detí v roku 2004 na Kréte, boli všetky bežne očkované a mali prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Výsledky jasne ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené - bez akéhokoľvek prikrmovania formulou, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh - ochorenie bolo menej závažné ako v prípade nedojčeného dieťaťa, respektíve čiastočne dojčeného dieťaťa.
Zakladateľ československej pediatrie Josef Švejcar sa narodil 20. mája 1897 v Prahe. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Z detského lekárstva habilitoval v roku 1930. V roku 1932 bol na pražskej detskej klinike vymenovaný za profesora. V roku 1946 ho vymenovali za riadneho profesora Univerzity Karlovej a do roku 1966 bol prednostom jej 1. detskej kliniky. Zomrel v motolskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný na metabolickej jednotke pár mesiacov predtým, ako by sa dožil 100 rokov - zomrel na starobu. Bol to práve profesor Švejcar, ktorý ako prvý začal odoberať krv z pätičiek novorodencov a skúmal rôzne faktory. Vďaka podobnému odberu zistil napríklad aj to, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené. Svojím objavom dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Napriek práci s detskou výživou stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Vravel, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka. Navyše sa v sedemdesiatych rokoch začal venovať imunológii a jeho výskum potvrdil, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom NEVYROBITEĽNÝM CHEMICKY. Tento výskum dodnes nikto nenapadol a ani nespochybnil. V roku 1928 napísal svoju prvú učebnicu pediatrie. Počas svojho života vybudoval profesor Švejcar šesť detských kliník, Ústav na liečbu detskej tuberklózy v Brne, niekoľko ozdravovní a moderný pavilón pre dojčence v Bratislave. Ako prvý priviezol do Československa vakcínu proti tuberkulóze, ako prvý realizoval transfúziu krvi dieťaťu.
Vplyv Rodinného Prostredia a Životného ŠtýluOkrem dojčenia má vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie rizika infekcie aj okolité prostredie. Výskumníci zistili, že početnosť a intenzitu infekcií ovplyvňujú aj také faktory, akými sú: vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov. Všetky tieto faktory je potrebné zohľadniť pri komplexnej starostlivosti o zdravie novorodenca a malého dieťaťa. Predčasný pôrod prichádza často nečakane a prvé hodiny po narodení bývajú pre rodičov veľmi náročné. Keď sa dieťa narodí predčasne, zdravotnícky tím okamžite vyhodnocuje jeho zdravotný stav a robí všetko pre to, aby novorodenca stabilizoval. Predčasne narodené dieťa často potrebuje intenzívnu starostlivosť, podporu dýchania, tepla aj výživy. Po predčasnom pôrode lekári a sestry okamžite sledujú základné životné funkcie bábätka. V prípade potreby pristúpia k resuscitácii, vyčisteniu dýchacích ciest, správnemu uloženiu hlavičky, osušeniu telíčka a zabezpečeniu tepla. Bábätko býva po stabilizácii umiestnené do inkubátora a prevezené na jednotku intenzívnej starostlivosti. Dostane čiapku, ponožky a plienku, aby lepšie udržalo telesnú teplotu. Pre rodiča môže byť prvý pohľad na prístroje, hadičky a monitory veľmi silný. Hoci starostlivosť o predčasne narodené dieťa vedie medicínsky tím, rodičia sú jeho veľmi dôležitou súčasťou. Ako vidíte, nedonosené bábätká môžu čeliť celému radu vážnych komplikácií. Zároveň však platí, že dnešná neonatológia dokáže pomôcť aj veľmi malým a nezrelým deťom. Súčasná medicína umožňuje veľkému percentu predčasne narodených detí žiť napokon bez väčších zdravotných problémov.
tags: #respiracne #komplikacie #donoseny #novorodenec