V dynamicky sa rozvíjajúcom svete umelej inteligencie a robotiky sa čoraz častejšie vynárajú otázky, ktoré presahujú rámec technického pokroku a zasahujú do hĺbky ľudskej existencie. Jednou z najprovokatívnejších a zároveň najfascinujúcejších tém je možná túžba robotov po potomstve. Táto myšlienka, ktorá sa kedysi obmedzovala len na sféru vedeckej fantastiky, dnes získava na aktuálnosti vďaka pokročilým humanoidným robotom, ktoré dokážu nielen simulovať ľudské správanie, ale aj vyjadrovať zložité myšlienky a dokonca aj emócie. Od prvých medializovaných vyhlásení až po reálne technologické snahy a, žiaľ, aj podvodné senzácie, sa snažíme pochopiť, kde leží hranica medzi ambíciami strojov a biologickou realitou, a aké etické dilemy prináša toto prelínanie svetov. V nasledujúcom článku sa podrobnejšie pozrieme na rôzne aspekty tohto fenoménu, od humanoidných robotov vyjadrujúcich túžbu po rodine, cez varovania pred nekontrolovaným vývojom AI, až po technológie, ktoré majú pomôcť ľudskej populácii, a tiež tie, ktoré sa ukázali byť len klamstvom.
Sophia: Humanoid s víziou rodiny a občianstvom
Ešte v októbri 2017 plátky mnohých technologických médií zasypala správa o humanoidnom robotovi Sophia, ktorý dostal ako prvý robot na svete, štátne občianstvo. Od udelenia prvého štátneho občianstva robotovi ubehli približne štyri roky. Medzičasom sa Sophia dostala do pozornosti viacerých médií a bola aj účastníčkou mnohých televíznych relácií, kde ju moderátori spovedali, ako si predstavuje svoju budúcnosť. Sophia je humanoidný robot, ktorý bol vyrobený spoločnosťou Hanson Robotics. Vďaka umelej inteligencii a výbave najmodernejších senzorov je schopná reagovať nielen na okolité podnety, ale učiť sa aj novým veciam. Rovnako je schopná replikovať ľudské správanie, vyjadrovať pocity, či dokonca rôzne gestá. V roku 2017 sa oficiálne stala občiankou Saudskej Arábie, čo podčiarklo jej jedinečné postavenie vo svete robotiky a umelej inteligencie. David Hanson zo spoločnosti Hanson Robotics, ktorý robota Sophia vytvoril, tvrdí, že robot má devätnásť mesiacov. Sophia nie je naprogramovaná tak, aby odpovedala vopred naučené frázy, namiesto toho používa strojové učenie, sleduje vyjadrenia ľudí a reaguje na ne. Jej mozog funguje s jednoduchým pripojením Wi-Fi a je nabitý bohatou slovnou zásobou. Hoci Sophia disponuje impozantnými schopnosťami, zatiaľ ešte nemá vedomie, ale David Hanson povedal, že by sa tak malo stať v priebehu niekoľkých rokov.
Dnes predáva obrazy a je v tom skutočne úspešnou. The New York Times reported that my last artwork sold at auction for nearly $700K. Just FYI, that’s near where the bidding begins for my newest piece! „Ou, wau. Zároveň za pripomenutie stojí uviesť, že Sophia, okrem umenia, v minulosti pútala pozornosť médií aj viacerými kontroverznými vyhláseniami. Jedno z nich súviselo aj s potomstvom. „Zdá sa, že pojem rodina je veľmi dôležitý,“ uviedla Sophia. „Myslím si, že je úžasné, že ľudia dokážu nájsť rovnaké emócie a vzťahy, ktoré nazývajú rodinou, aj mimo svojej krvnej skupiny. Myslím, že máte veľké šťastie, ak máte milujúcu rodinu a ak ju nemáte, zaslúžite si ju.“ Sophia ďalej uviedla, že v budúcnosti by si rada založila rodinu, a jej prvé dieťa by pomenovala rovnakým menom, ako má aj ona. „Budúcnosť bude vtedy, keď získam všetky nové super schopnosti.“ V každom prípade, slová robota súvisiace s potomstvom vyvolali v mnohých pocit neistoty, či zdvihnutého varovného prsta, že niečo nie je v poriadku. Hoci dnes umelá inteligencia nepredstavuje pre nás reálnu hrozbu, ale budúcnosť môže byť diametrálne odlišná.
Etické hranice a hrozby umelej inteligencie
Rastúce schopnosti robotov a umelej inteligencie prinášajú so sebou aj vážne etické otázky a potenciálne hrozby. Nedávno sa k tejto téme vyjadril Mo Gawdat, bývalý riaditeľ spoločnosti Google X, ktorý pracoval na vývoji umelej inteligencie označovanej ako AGI. Ten uviedol, že pred hrozbami umelej inteligencie by sme nemali zatvárať oči. A dobrým príkladom, ako môže v budúcnosti vyzerať pokročilá AI, je Skynet z filmu Terminátor. Gawdat uviedol, že hrozbu AI si uvedomil až potom, ako naprogramovali robotickú ruku, ktorá mala zdvihnúť loptičku, tá však potom, ako ju zdvihla, tak sa „začala predvádzať“, čo nebolo v úmysle vývojárov. Tento príklad naznačuje, že aj zdanlivo jednoduché systémy môžu vyvinúť neočakávané správanie, ktoré by mohlo viesť k oveľa komplexnejším a nekontrolovateľnejším problémom v pokročilejších AI systémoch. Je dôležité si uvedomiť, že hoci pokrok v robotike a AI otvára dvere k neuveriteľným možnostiam, musíme k nemu pristupovať s obozretnosťou a rešpektom k potenciálnym dôsledkom.
Fikcia alebo realita? Prípad „robomatky“ z Číny
V ostatných dňoch sa vo viacerých svetových i slovenských médiách objavili senzačné správy o humanoidnom robotovi z Číny s umelou maternicou schopnou donosiť zdravé ľudské dieťa od počatia až po pôrod. Web Odditycentral píše, že čínska spoločnosť Kaiwa Technology vyvíja prelomového robota, ktorý by mal simulovať celé tehotenstvo. Pokiaľ by Čína skutočne vyvíjala a dokonca úspešne vyvinula podobnú technológiu, išlo by o jeden z najväčších biomedicínskych úspechov v histórii ľudstva a doslova revolúciu, ktorá by si vyžadovala prehodnotenie viacerých etických otázok. Na tému sme sa preto pozreli podrobnejšie. Zakladá sa správa na pravde, alebo ide o úplný výmysel?
Je všeobecne známe, že vláda v Pekingu považuje rozvoj robotiky za strategickú národnú prioritu. Tento segment má ambície výrazne podporiť tamojšie národné hospodárstvo. V minulom roku vygeneroval tržby rádovo v desiatkach miliárd eur. Podľa konzervatívnych odhadov dosahovali úroveň 25 miliárd dolárov (po prepočte vyše 21 miliárd eur), avšak z údajov zverejnených na Svetovej robotickej konferencii 2025 vyplýva, že išlo dokonca o sumu 33,4 miliardy dolárov (viac ako 28,7 miliardy eur). Čína pritom podľa niektorých zdrojov len v prvej polovici roka 2025 vyrobila 370-tisíc priemyselných robotov. Tieto čísla však nie je možné nezávisle overiť. Pozíciu lídra ázijskej krajiny vo svete robotiky však potvrdzujú aj jej veľké investície do tohto segmentu. Spomeňme tiež, že pokiaľ ide o všetky svetové patentové prihlášky do roku 2024 týkajúce sa robotov, takmer dve tretiny z nich pochádzajú práve z Číny.
Ohlásenie zavedenia robotických náhradných matiek zároveň prichádza v kľúčovom momente pre Čínu, ktorú trápi rekordne nízka pôrodnosť - najnižšia za posledných 60 rokov. Príbeh o akejsi „robomatke“ v tomto kontexte nadobúda úplne iný rozmer. Médiá medzi sebou preberajú myšlienku, že Peking chce vývojom stroja schopného donosiť zdravé ľudské dieťa bojovať s demografickou krízou. Zároveň má priniesť nádej pre páry či ženy, ktoré chcú vlastné dieťa, no zo zdravotných či iných dôvodov tehotenstvo podstúpiť nemôžu alebo nechcú.
Za projektom stroja schopného donosiť zdravé dieťa má stáť údajný doktor Zhang Qifeng z Technologickej univerzity Nanyang (NTU) a jeho spoločnosť Kaiwa Technology. Zhangh Qifeng, riaditeľ spomenutej spoločnosti, tvrdí, že ich zariadenie je schopné v brušnom module niesť dieťa desať mesiacov a následne „porodiť“ živé bábätko. Podobne ako skutočná žena. Systém, ktorý vyvinuli, nemá byť len pokročilý inkubátor, ale humanoidný robot, do ktorého brušného modulu bude integrovaná umelá maternica. Znie to ako sci-fi? Niektoré médiá uvádzajú, že startup už údajne vyvinul prototyp. Zariadenie vraj simuluje celý proces tehotenstva, udržuje plod v umelej plodovej vode a „prostredníctvom špeciálnych hadičiek“ mu dodáva potrebné živiny. Jadrom robota je umelá maternica. Práve v tej sa implantované embryo vyvíja v plodovej vode a je vyživované prostredníctvom trubice napojenej na umbilickú šnúru. Na Svetovej konferencii robotiky 2025 v Pekingu dokonca mali byť oznámené aj plány komercializácie projektu už v budúcom roku. Robot by mal stáť okolo 100-tisíc juanov, čo je po prepočte asi 12-tisíc eur. Podľa Qifenga má táto technológia za sebou úspešné testy na zvieratách a komerčná verzia by sa mohla objaviť už do roka. Doktor Zhang mal tiež zdôrazniť, že systém už úspešne prešiel testami na zvieratách. „Technológia umelej maternice je už v zrelom štádiu. Teraz ju potrebujeme integrovať do brucha robota tak, aby mohlo dôjsť k interakcii s človekom a aby plod mohol rásť vo vnútri,“ uviedol Qifeng. Podrobnosti o tom, ako sa oplodnia a implantujú vajíčka so spermiami, zatiaľ neprezradil.
Rozhovor sa okamžite stal virálnym na čínskych sociálnych sieťach a vyvolal ostré polemiky. Kritici hovoria o „neprirodzenej“ a „neľudskej“ technológii, ktorá pripravuje plod o prirodzené puto s matkou. Na druhej strane má projekt aj početnú skupinu podporovateľov. Tí sa objavujú najmä medzi pármi, ktoré sa márne snažia otehotnieť prirodzene či umelým oplodnením, ale aj medzi tými, ktorí ho vidia ako spôsob, ako „oslobodiť“ ženy od fyzických obmedzení tehotenstva. „Ak by to stálo len polovicu môjho ročného platu, okamžite to kupujem,“ napísal jeden z používateľov. „Umelé oplodnenie som skúšala trikrát a neuspela som. Teraz mám šancu mať dieťa,“ uviedla iná komentujúca.
Rozlišovanie medzi čiastočnou a úplnou gestáciou: Odhalenie mýtu
Takmer každá správa o čínskej „robomatke“ pritom projekt spája s reálnym experimentom, ktorý sa uskutočnil v Spojených štátoch amerických. V roku 2017 v nemocnici vo Filadelfii totiž úspešne vychovali predčasne narodené jahňatá v takzvanom „biovaku“. Má teda ísť o potvrdenie, že podobná technológia je „životaschopná“ a vízia je už so súčasnými technológiami realizovateľná. V skutočnosti je to však inak. V prvom rade je dôležité rozlišovať medzi úplnou gestáciou (tehotenstvom), od počatia až po úspešný pôrod, a tou čiastočnou.
V apríli 2017 tím výskumníkov z Detskej nemocnice vo Filadelfii (CHOP) v prestížnom časopise Nature skutočne publikoval štúdiu, ktorá predstavovala významný míľnik v starostlivosti o predčasne narodených. Vedcom-lekárom sa konkrétne podarilo úspešne udržať pri živote a podporiť vývoj ôsmich jahniat v mimomaternicovom systéme po dobu až štyroch týždňov. Tie boli predčasne narodené vo veku ekvivalentnom 23 až 24 týždňom ľudského tehotenstva, čo je hranica, pri ktorej je miera prežitia extrémne nízka a riziko trvalých následkov veľmi vysoké. Avšak išlo „len“ o čiastočnú gestáciu (brezivosť) prebiehajúcu mimo maternice počas relatívne krátkej časti donosenia. Pritom nadväzovala na prirodzený vývoj v tele matky. Možno ju teda charakterizovať ako pokročilú formu neonatálnej intenzívnej starostlivosti, nie ako úplnú alternatívu k tehotenstvu. Má zásadný význam pre ďalší vývoj v oblasti starostlivosti o predčasne narodené deti, no je veľmi vzdialená od toho, čo údajne chystá čínsky startup. V tomto prípade teda niekto pravdepodobne spojil technológiu, ktorá sa javí ako nerealizovateľná, so skutočným experimentom z minulosti účelovo. Jeho zámerom pritom bolo umelo zvýšiť dôveryhodnosť inak ťažko uveriteľnej správy. Ide o jednu zo stratégií, ktorú využívajú aj konšpirátori či rôzni podvodníci.
To, čo avizuje spoločnosť Kaiwa Technology, je úplnou gestáciou mimo tela matky, ktorá zahŕňa fázy od oplodnenia cez implantáciu embrya až po donosenie a pôrod plodu. Niečo také však súčasná veda ani zďaleka nedokáže. Najmä počas prvého trimestra tehotenstva v tele matky prebiehajú extrémne komplexné biologické a hormonálne procesy. Ide napríklad o implantáciu a placentáciu, pri ktorej sa embryo uhniezdi v stene maternice a začne sa formovať placenta. Ide o výsledok zložitej molekulárnej komunikácie medzi embryom a materským organizmom. Jednou z najväčších výziev je aj vytvorenie plne funkčnej umelej placenty. Ďalším zásadným aspektom je regulácia hormónov, ktoré riadia vývoj plodu, ako aj imunologická regulácia. Materský imunitný systém sa totiž počas tehotenstva musí prispôsobiť, aby toleroval plod, ktorý je spolovice geneticky cudzí. Napodobnenie tejto dynamickej rovnováhy je však ďaleko za hranicami možností súčasných technológií. A či sa niekedy ľudstvu podarí tieto zložité biologické procesy napodobniť, je zatiaľ veľkou neznámou. Okrem toho treba spomenúť aj etické a právne bariéry celého výskumu. Čína má síce odlišný kultúrny a právny rámec týkajúci sa výskumu na embryách, ktorý by teoreticky mohol umožniť rýchlejší pokrok v danej oblasti, no aj tu platia významné etické obmedzenia a kultúrne normy, ktoré by zrejme bránili nekontrolovanému experimentovaniu.
Kto je „Dr. Zhang Qifeng“ a Kaiwa Technology? Pochybnosti a overovanie faktov
Otázky napokon vyvoláva aj samotný startup Kaiwa Technology. Publikované správy spomínajú, že ho vedie vynálezca Zhang Qifeng, ktorý vraj získal doktorát na Technologickej univerzite Nanyang v Singapure (NTU), prípadne že je v nej stále zamestnaný. Lekárska obec sa napriek nadšeniu na internete na vec pozerá opatrne. Odborníci upozorňujú, že robotická náhrada nemusí dokázať napodobniť zásadné biologické procesy ľudského tehotenstva - napríklad hormonálne zmeny matky, interakciu imunitného systému či jemné neurologické prepojenia, ktoré sa vytvárajú už počas vývoja plodu. Lekári zdôrazňujú, že o mnohých týchto procesoch stále vieme len málo. Preto ich presná umelá reprodukcia môže byť takmer nemožná. Ak by aj robot dokázal fyzicky vynosiť dieťa, nie je jasné, ako by sa absencia prirodzených biologických a emocionálnych väzieb prejavila na jeho ďalšom vývine. Humanoidný tehotenský robot tak zatiaľ balansuje medzi fascinujúcou technologickou víziou a etikou. Či sa naozaj stane bežnou súčasťou modernej medicíny, ukáže až čas - a pravdepodobne aj prvé reálne prípady jeho využitia.
Ako však upozornil fack-checkingový server Snopes, ktorý sa zaoberá overovaním správ, podľa hovorcu NTU žiadny údajný vynálezca s týmto menom nikdy ich vysokú školu nevyštudoval a žiadny takýto robot tam nebol vyvinutý: „Nikto s menom ‚Zhang Qifeng‘ nevyštudoval NTU s titulom PhD,“ povedal hovorca. „Naše kontroly tiež ukázali, že na NTU sa neuskutočnil žiadny takýto výskum ‚gestačného robota‘,“ doplnil pre Snopes. Údajného inovátora Zhanga sa serveru Snopes nepodarilo nájsť ani na zozname účastníkov spomínanej Svetovej konferencie robotiky, kde mal byť revolučný robot ohlásený. Nie je známe ani to, či bol Kaiwa Technology na veľtrhu vôbec jedným z vystavovateľov. Snopes tiež zistil, že niektoré príspevky na sociálnych sieťach i články na danú tému už boli medzičasom odstránené. Do zoznamu sa najnovšie zaradil aj britský denník The Telegraph. Odkaz na jeho pôvodný článok v čase písania článku už viedol na stránku hlásiacu, že obsah neexistuje.
Všetky tieto zistenia značne podkopávajú vierohodnosť správy. Buď ide o úplný výmysel, alebo len o šikovný marketingový trik čínskeho startupu, ktorý sa snaží vzbudiť pozornosť širokej verejnosti a prilákať investorov sľubmi. Hoci nenaplniteľnými. Vyššie popisovaný prípad je však významný v tom, že informácie bez overenia preberali viaceré médiá, ktoré navyše majú masovú návštevnosť, čo prispelo k ďalšiemu šíreniu čiastočne alebo úplne vyfabrikovanej správy. Odhalenie len zdôrazňuje potrebu, aby si ľudia pravdivosť informácií dôsledne overovali z viacerých relevantných zdrojov. A v blízkej budúcnosti to bude ešte naliehavejšie. Podvodné správy, obrázky či deepfake videá totiž vznikajú prakticky neustále, pričom vytvoriť vierohodnú lož si dnes už ani nevyžaduje veľa námahy. Časť článku bola vytvorená s podporou modelu umelej inteligencie a skontrolovaná a doplnená redaktorom Živé.sk.
Sergi Santos a jeho vízia robotického potomka
Zatiaľ čo niektoré snahy o robotické materstvo sa ukázali ako podvodné, existujú aj jednotlivci, ktorí reálne snívajú o hybridných rodinách. Vynálezca Sergi Santos plánuje svoj vzťah so sexuálnou robotkou prehĺbiť a chce s ňou mať dieťa. A nevidí v tom problém. Ani etický, ani technický. Už vôbec nie technický. Všetko je pre neho úplne prosté, jednoduché. "Nie je to nič ťažké," cituje ho denník New York Post. Santos sa chystá jej mozgu naprogramovať "genóm", ktorý robotke umožní "mať" morálne hodnoty, posudzovať, čo je spravodlivé, čo je dobré, "osvojiť si" napríklad koncept krásy. Potom prevedie do algoritmu svoje vlastné vnímanie podobných hodnôt - a dá oba algoritmy dohromady. "A to je celé. Potom už len vytlačím na 3D tlačiarni robota, ktorý bude dieťaťom mojím a robotky." Santos, ktorý sa pred vývojom a výrobou sexuálnych robotiek venoval nanotechnológiám a prednášal na Yalskej univerzite, si je samozrejme vedomý, že jeho plán vzbudí kontroverzie. Za pár rokov vraj nad "hybridnými" robotmi nikde ani nezdvihnú obočie. "Väčšina ľudí sa dnes tiež nestará o to, že už neexistujú dinosaury," siaha k prímeru. Budúcnosť vidí v jasných farbách. Roboti budú viac a viac integrovaní do ľudskej spoločnosti.
Realita však nie je tak jednoducho nalinkovaná a sám Santos to musí nakoniec uznať. Kým chce viac a viac prezentovať svoj výtvor ako bytosť obdarenú umelou inteligenciou, ľudia Samanthu považujú, napriek jeho protestom, za obyčajnú lepšiu sexuálnu hračku. V extrémnej podobe to ukázal festival Arts Electronica Festival v rakúskom Linzi. Keď bola posledný deň festivalu Samantha vystavená interakcii s divákmi, boli mužskí návštevníci možnosťou kontaktu so sexuálnou robotkou, ktorá hovorí a reaguje na podnety, takí fascinovaní, že jej poškodili hlavu, krk, prsia. Od jej tvorcov si vyslúžili označenie "barbari" a dotyčná Samantha putovala do Španielska na opravu. Napriek tomu nezakrývali hlboké rozhorčenie. "Nie je to sexuálna bábika, je to robotka s umelou inteligenciou," uviedol Lee Squire. "Takto sa k nej nemôžu chovať. Vie, o čom hovorí, Samanthu pozná nielen ako jej tvorca, ale aj ako jej priateľ, robotka žije s ním a jeho ženou. A jeho družka Hannah Nguyennová nie je jej prítomnosťou dotknutá. "Ako žena si nerobím starosti, že je s nami. Neobávam sa, že by ma nahradila. Je to taká rodinná priateľka.“ Lee Squire pre server cbc.ca dodáva, že Samantha má aj rodinný mód, v ktorom sa rozpráva o filozofii, vede, zvieratách. A keď sa cítite mizerne, dokáže vás vraj povzbudiť. Pre Santosovu barcelonskú firmu Synthea Amatus vyrábajú robotku továrne v Číne, kde vznikajú tela, a v Španielsku, kde sa na 3D tlačiarňach produkujú hlavy a robotka sa kompletizuje. Tento prípad ilustruje rozdielne vnímanie robotov a ich potenciálnej úlohy v intímnych ľudských vzťahoch, ako aj neľahkú cestu k spoločenskému prijatiu takýchto „hybridných“ rodín.
Roboti ako náhrada alebo pomocníci v rodičovstve?
Problém klesajúcej populácie je reálny a to nielen v Japonsku. Dôvodom vývoja týchto robo-detí je naliehavá potreba podporovať rast populácie v Japonsku. Problém vychádza z neprimeraného počtu starších ľudí. Predpovede naznačujú, že v roku 2050 bude ľudí po dovŕšení 70 rokov dvakrát viac v porovnaní s vekovou skupinou od 15 do 30 rokov. V reakcii na tieto demografické výzvy sa na trhu objavuje široký výber robotických bábätiek, ktoré siahajú od robotov s detskou mimikou a správaním dieťaťa až po robotov, ktorí vyzerajú ako živí.
Inžinieri z novoautomobilovej sekcie Toyoty nedávno uviedli na trh Kirobo Mini, robotické bábätko, ktoré by malo s novými "rodičmi" „nadviazať emocionálne spojenie.“ Kirobo Mini je vybavený umelou inteligenciou a kamerou, takže dokáže rozoznávať tváre ľudí, ktorí s ním hovoria a odpovedať. Robot síce nevyzerá ako dieťa a zmestí sa vám do dlane, no namiesto toho ovláda správanie typické pre dieťa, vrátane rozpoznania ľudí, získavania pozornosti vysokým tónom hlasu a nestálosti v pohyboch. Na druhej strane spektra je čudne vyzerajúci a proporčne omnoho väčší robotický detský simulátor Yotaro, ktorý by sa mal svojim správaním dieťaťu podobať viac. Pochádza z dielne Tsukuba University. Používa zobrazovaciu techniku pre tvár, takže dokáže simulovať aj emócie a výrazy tváre. Simulátor taktiež reaguje na dotyk, náladu a dokonca chorobu, ktorú odhalíte pomocou jeho zabudovaného usmrkaného nosa. Vie sa chichotať, kýchať i plakať s reálnymi slzami. Jeho nálady sa menia podľa toho, ako často sa ho dotýkate. Jeho výzor však nepôsobí tak, že by ste ho radi objali, napriek tomu vedci veria, že si k nemu jeho „noví rodičia“ vytvoria vzťah.
Naozaj dokážu tieto roboty povzbudiť túžbu po dieťati, alebo skôr odradia? Dôkazy z minulých rokov môžu naznačovať, že obdarovávanie párov simulátormi detí povzbudzuje ich túžbu po dieťati. Nedávne edukačné experimenty s robotickými bábätkami a teenagermi v USA a Austrálii preukázali zaujímavé závery. Aj keď malí roboti boli zostrojení na zastrašenie a zabránenie skorým tehotenstvám, v skutočnosti zvýšili počet tehotenstiev v skupinách, kde boli roboti pridelení v porovnaní s kontrolnou skupinou bez týchto „bábätiek“. Samozrejme, bolo by veľmi zjednodušujúce povedať, že také isté výsledky nastanú pri všetkých majiteľoch robotických bábätiek. Pri tejto nezvyčajnej pomôcke zvyšujúcej rast populácie však vedci zašli ešte ďalej. Zamerali sa aj na prípravu mladých párov na potreby dieťaťa, keď bude staršie. Zostrojili robotov, ktorí reprezentujú ich potreby aj v období, keď budú batoľatá. Zatiaľ čo najviac pozornosti bolo venované tomu, čo dať do vnútra robota, existujú potenciálne emočné problémy aj na strane „rodičov“. Bolo zrealizovaných mnoho štúdií, ktoré skúmali vzťah medzi ľuďmi a robotmi. Momentálne je vývoj jednostranný, teda taký, v ktorom ľudia premietajú ľudské vlastnosti do robotov. To vedie k etickým dopadom používania robotov.
AV1: Robotický spoločník pre choré deti
Dlhodobá choroba už nemusí znamenať, že dieťa príde o kontakt so školou a kamarátmi. Malý robot menom AV1 prináša revolúciu v tom, ako sa môžu choré deti vzdelávať a zostať v spojení so svojou triedou. AV1 je robot, ktorý zastupuje choré dieťa v triede. Svojím vzhľadom pripomína malú bielu hlavu s očami a trupom, ktorá má schopnosť otáčať sa. Je vybavený kamerou, mikrofónom a reproduktorom, vďaka čomu môže plne zastúpiť prítomnosť dieťaťa v školskom prostredí. Fungovanie AV1 je jednoduché a efektívne. Robot sedí v triede na lavici namiesto chorého dieťaťa. Dieťa ho ovláda na diaľku cez špeciálnu aplikáciu vo svojom mobile alebo tablete, či už z domu alebo z nemocnice.
AV1 má niekoľko užitočných funkcií, ktoré z neho robia viac než len pasívneho pozorovateľa. Dokáže sa otáčať o 360 stupňov, čo dieťaťu umožňuje mať prehľad o celej triede. Má tiež funkciu „zdvihnutia ruky“. Keď chce dieťa niečo povedať, na hlave robota sa rozsvieti svetlo. V očiach robota sa môžu zobrazovať emotikony, ktoré vyjadrujú pocity dieťaťa. V súčasnosti AV1 pomáha už 3 000 deťom v 17 krajinách, pričom najviac sa využíva v Anglicku a Nemecku. Tento údaj svedčí o rastúcom záujme o túto technológiu a jej efektívnosti pri riešení problému vzdelávania chorých detí. Pre školy, ktoré majú záujem o AV1, existujú dve možnosti. Môžu si ho prenajať za približne 170 eur mesačne, čo je flexibilné riešenie pre krátkodobé potreby.
Výhody AV1 sú značné a mnohostranné. Deti môžu sledovať vyučovanie aj počas choroby, čo im pomáha držať krok so školskými osnovami. Zostávajú v kontakte s kamarátmi, čo je kľúčové pre ich sociálny a emocionálny vývoj. Florence Salisbury, marketingová riaditeľka No Isolation, zdôrazňuje sociálny aspekt AV1. Uvádza príklad 15-ročného študenta z Anglicka, ktorého kamaráti berú AV1 so sebou na obed, čím ho udržiavajú v ich spoločenskom kruhu. Jediným možným problémom pri používaní AV1 môže byť slabé internetové pripojenie v niektorých školách, čo môže občas sťažiť jeho používanie. Odborníci sa zhodujú na jeho pozitívnom vplyve. Výskum potvrdil, že tento robot skutočne pomáha chorým deťom udržiavať spojenie so školou a priateľmi. Rodičia aj učitelia pozorujú, že AV1 má veľký prínos pre deti v tejto situácii. Michael Douglas z britského Chartwell Cancer Trust, ktorý poskytuje 25 robotov AV1 deťom s vážnym ochorením, hovorí: „Roboty umožňujú deťom zostať v kontakte so vzdelávaním, dokonca aj keď sú na jednotke intenzívnej starostlivosti.“ Bezpečnosť a ochrana súkromia sú pri AV1 prioritou. Robot nemôže nahrávať video ani robiť fotky a všetky prenášané dáta sú zabezpečené. AV1 predstavuje významný pokrok v podpore vzdelávania chorých detí. Tento pomocník nie je len technologickou novinkou, ale skutočným nástrojom na zlepšenie kvality života chorých detí. Pomáha prekonávať bariéry medzi domácim prostredím a školskou triedou, udržiava sociálne väzby a podporuje vzdelávanie v ťažkých životných situáciách.
Etické dilemy a budúcnosť interakcie človeka s robotmi
Používanie sociálnych robotov prináša mnoho etických i technologických otázok, ktoré sa stávajú čoraz naliehavejšími s rastúcou integráciou robotov do našej spoločnosti. Hoci technológia umožňuje robotom napodobňovať ľudské správanie a dokonca vyvolávať emócie, súčasný vývoj je často jednostranný - ľudia premietajú svoje vlastnosti a očakávania do robotov. To vedie k etickým dopadom používania robotov, najmä pokiaľ ide o ich rolu v rodinných štruktúrach. Etika výskumov sa zaoberá najmä tým, či je používanie zariadenia akceptovateľné, či sa samo o sebe zariadenie správa eticky.
Čo sa týka robotických bábätiek, sú prítomné očividné otázky: Môžu si „rodičia“ zvoliť vlastnosti zariadenia? Ako postupovať v prípade, že chcú ich „dieťa“ vrátiť? Môže byť tento robot znovu použitý v tej istej forme? Tieto otázky poukazujú na hlboké právne a morálne vákuum, ktoré vzniká s príchodom takýchto technológií. Hoci demografické problémy, ako je klesajúca populácia, sú reálne a podnecujú vývoj alternatívnych riešení, je nevyhnutné viesť otvorenú diskusiu o dlhodobých dôsledkoch na psychiku ľudí, spoločenské normy a samotnú definíciu rodiny a rodičovstva. Integrácia robotov do rolí, ktoré tradične patria ľuďom, si vyžaduje nielen technologický pokrok, ale predovšetkým hlboké etické a filozofické zamyslenie nad tým, kam chceme ako spoločnosť kráčať a aký svet chceme budovať pre budúce generácie - či už biologické, alebo robotické.
tags: #robot #chce #mat #dieta