V prvom roku života dieťa prechádza obrovskou zmenou, nielen z hľadiska fyzického rastu, ale aj emocionálneho, kognitívneho a sociálneho vývoja. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako podporovať a usmerňovať túto cestu plnú významných míľnikov. Napriek tomu, že každý rodič netrpezlivo očakáva prvé kroky svojho dieťaťa, je dôležité pochopiť, že vývoj každého dieťaťa je jedinečný a proces učenia sa chôdze je individuálny. V tomto článku poskytujeme tipy a rady pre rodičov, ako podporiť rast, motorické schopnosti a rozvoj jazyka svojich detí, ako aj sledovať možné príznaky problémov alebo zdravotných ťažkostí.
Dynamika fyzického vývoja: Od kontroly hlavy po prvé kroky
V prvom roku života dieťaťa je fyzický vývoj mimoriadne rýchly a výrazný. Dieťa začína svoj život ako bezmocné a zraniteľné stvorenie, no postupom času získava kontrolu nad svojím telom a zlepšuje svoje motorické schopnosti. V prvom roku života sa väčšina detí zvyčajne zdvojnásobí svoju pôvodnú telesnú hmotnosť a zvýši svoju dĺžku o polovicu.
Kontrola hlavy a krku
Po narodení dieťa potrebuje úplnú podporu hlavy, tváre a krku. Neustála mobilita bábätka je nepretržitým tréningom pre jeho svaly. Preto je dôležité podľa možnosti trénovať s dieťatkom rôzne skupiny svalov pomocou jeho pokladania do rôznych pozícií. Položením bábätka na jeho bruško mu dávate príležitosť trénovať si svaly na svojom hrudníku a krku. Týmto je dieťatko schopné nezávisle zdvíhať hlavičku a hrudník okolo tretieho až štvrtého mesiaca. Bábätko sa podporuje ručičkami a dvíha hlavičku.
Motorika rúk
V priebehu prvých troch mesiacov začnú dojčatá získavať kontrolu nad svojimi rukami - začínajú ich otvárať a zatvárať a postupom času aj úmyselne siahať po predmetoch. Okolo tretieho mesiaca života bábätka dokáže držať veci, ktoré mu boli vložené do ručičiek, ale vedomé a plánované uchopenie nastáva okolo šiesteho mesiaca života.
Otáčanie a plazenie
Medzi 4-6 mesiacmi veku začne dieťa skúšať otáčať telo z brucha na chrbát a neskôr aj opačne. To zlepšuje jeho koordináciu a posilňuje svalstvo. Pretáčanie sa z bruška na chrbátik a na druhú stranu je zručnosť, ktorú by sa malo bábätko naučiť okolo šiesteho mesiaca života. Na začiatku sa bábätko otáča veľmi nemotorne a je prekvapené zo zmeny pozície, ktorú samostatne vykonalo, neskôr túto činnosť používa na vedome, napríklad na dosiahnutie vecí.
Okolo 6-9 mesiacov by sa mohlo začať plaziť alebo sa pohybovať pomocou iných techník, ako je plazenie na zadku alebo chodenie po štyroch. Často plazeniu (okolo šiesteho - ôsmeho mesiaca) predchádza pohyb, ktorým dieťa využíva silu jeho rúk, aby potlačil telo. Mali by ste sa uistiť, že na tejto fáze nezostane, ale prejde do fáze štvornožkovania (ôsmy - deviaty mesiac), čo je alternatívna práca rúk a nôh.
Vojtovka
Sedenie a chôdza: Individuálne tempo
Približne medzi 6-9 mesiacmi by sa malo dieťa začať učiť ako sedieť aj bez podpory. Táto schopnosť závisí veľmi od individuálneho vývoja a tempo môže byť rozdielne. Približne v rovnakom čase (ôsmy - deviaty mesiac života) sa bábätko učí sedieť. Táto pozícia je pre dieťatko veľmi atraktívna, pretože jeho ručičky sú voľné na hranie, môže objavovať okolité veci, ktoré sa samozrejme bude snažiť dosiahnuť.
Posledným vývojovým míľnikom v prvom roku je chôdza. Vzhľadom k veľkým rozdielom v individuálnom vývoji, niektoré deti začnú chodiť už v 9-10 mesiacoch, zatiaľ čo iné až okolo 14-15 mesiacov. Rodičia by mali pri sledovaní fyzického vývoja svojho dieťaťa mať na pamäti, že každé dieťa je jedinečné a vývojové míľniky môžu byť dosiahnuté v rôznom čase. Hoci máte doma viacero detí, pravdepodobne každé začne rozprávať, chodiť, odplienkuje sa v inom veku. To je úplne v poriadku a hovoríme tomu širšia vývinová norma. Teda na každý stupienok vo vývine dieťatka je isté obdobie, aby na pomyslený schodík dieťa vyliezlo a dokonale ho ovládlo.
Kognitívny rozvoj: Objavovanie a chápanie sveta
Kognitívny vývoj dieťaťa sa týka zlepšovania schopností súvisiacich s myslením, učením, pamäťou, riešením problémov a podobne. Vo fáze raného detstva kukajú deti do sveta, ktorý ich obklopuje, a postupne začínajú chápať svoje okolie. Ako v prípade fyzického vývoja, aj kognitívny vývoj má svoje individuálne tempo a môže sa líšiť medzi deťmi.
Učenie sa príčin a následkov
Počas prvých mesiacov života sa dieťa začína učiť, že jeho akcie majú následky. Napríklad, keď plakaním nadviaže kontakt s matkou alebo keď niečo zhodí a zaznie zvuk. Už mesačné bábätko reaguje na jeho prostredie: prestane plakať, keď je zdvihnuté, pozerá sa do tváre osoby, ktorá na neho hovorí, alebo ho kŕmi.
Rozpoznávanie vzorov a tvárí
Dojčatá sa postupne učia rozpoznávať vzory, zvuky a vône v svojom okolí, a snažia sa ich zaradiť do svojho vnímania sveta. Medzi 4 a 7 mesiacmi dieťa začne rozlišovať vlastnú tvár od tvárí iných ľudí a taktiež rozoznať pocity iných.
Sústredenie a napodobňovanie
V priebehu prvého roku sa dieťa zlepšuje vo svojej schopnosti sústrediť sa na jednu konkrétnu činnosť alebo predmet; začína rozlišovať dôležité zvuky a prejavy od menej dôležitých podnetov. V prvom roku života začne dieťa rozvíjať schopnosti, ktoré mu umožnia učiť sa novým veciam, ako napríklad napodobňovanie pohybov, gest a zvukov. Okolo 9-12 mesiacov by už malo dieťa dokázať napodobniť jednoduché činnosti alebo akcie, na ktoré sa pozeralo.
Komunikácia a jazyk: Prvé slová a porozumenie
V prvom roku života dieťa urobí obrovský pokrok v komunikačných a jazykových schopnostiach, ktoré sú základom pre vyjadrovanie svojich potrieb, pocitov a myšlienok. Ako pri všetkom vývoji, je dôležité pamätať na to, že každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom, a rozdiely v jazykovom vývoji sú často normálne.
Zvuková paleta a bľabotanie
Hneď od narodenia začnú dojčatá používať rôzne zvuky, ako napríklad plač, na komunikáciu so svojím okolím. Postupom času sa ich zvuková paleta rozšíri a zahŕňa guganie, bľabotanie a rozličné vokály. Vrkanie, alebo mrnčanie je špecifická reč bábätka okolo dvoch až troch mesiacov. Počas vývoja rečových orgánov okolo šiesteho mesiaca života bábätka sa vrkanie/mrnčanie premieňa na bľabotanie. Bábätko opakuje a napodobňuje zvuky okolo seba, vydáva zvuky, slabiky, experimentuje so zvukmi, ich melódiou a intenzitou zvuku. Ročné dieťa začína reagovať na svoje meno. Rozumie jednoduchým príkazom, najmä takým, ktoré sú podporované špecifickým kontextom.
Prvé slová a počúvanie
Medzi 6 a 12 mesiacmi sa u dojčiat zvyšuje záujem o zvuky a slová, ktoré počujú od ľudí okolo nich. V tomto období sa začnú objavovať prvé slová, zvyčajne v jednoduchých a opakujúcich sa formách, ako „ma-ma“ alebo „pa-pa“.
Počúvanie a porozumenie
Okrem hovorenia je dôležitou schopnosťou dieťaťa aj počúvanie a porozumenie reči iných. V priebehu prvého roku života sa dieťa postupne stáva citlivejšie na intonáciu, rytmus a zmysel hovorenej reči.
Sociálno-emocionálne väzby: Základ pre vzťahy
Sociálno-emocionálny vývoj zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa a ovplyvňuje jeho schopnosť budovať dobré vzťahy s rodinou, priateľmi a inými deťmi. Sociálno-emocionálny vývoj dieťaťa je komplexný proces, ktorý sa môže líšiť v rôznych oblastiach a situáciách.
Tvorba pevných väzieb
Už od narodenia je dôležité pre dieťa vytváranie pevných väzieb, hlavne s jeho hlavnými opatrovateľmi - matkou a otcom. Už mesačné bábätko pozerá sa do tváre osoby, ktorá na neho hovorí, alebo ho kŕmi. Neusmieva sa na ľudí (do 3. mesiaca).
Rozpoznávanie emócií a sociálnych signálov
V priebehu prvého roku začnú dojčatá rozpoznávať základné emócie, ako sú radosť, smútok alebo hnev, a naučiť sa, ako na ne reagovať. Začnú tiež rozumieť základným sociálnym signálom, ako sú úsmev, pozeranie do očí, vzájomné približovanie alebo reagovanie komunikatívnymi gestami.
Mimika, gestá a neverbálna komunikácia
Mimika, gestá a neverbálna komunikácia sú dôležitými aspektmi sociálno-emocionálneho vývoja dieťaťa. Neverbálnej reči predchádza verbálna, t.j. posunky, ukazovanie, ono to všetko so všetkým súvisí.
Senzorický vývoj: Vnímanie okolia
Senzorický a motorický vývoj sprevádza dieťa od skorého detstva a má kľúčový význam pre jeho schopnosť správne spracovávať a reagovať na podnety zo svojho okolia.
Zrakové schopnosti
Dojčatá sú z počiatku schopné vidieť len na krátke vzdialenosti, približne 20-30 centimetrov. Už mesačné bábätko otáča tváričku za svetlom, sleduje hračku pohľadom. Očami nesleduje pohybujúce sa objekty/hračky (do 3. mesiaca). Postupom času sa zrakové schopnosti zlepšujú, a do konca prvého roku už dieťa dokáže rozlišovať farby, tvary a mierne vzdialené objekty. V priebehu prvého roku života sa dieťa učí, ako očami sledovať predmety a presne nimi manipulovať svojimi rukami.
Sluchové vnímanie
Sluchové schopnosti dojčiat sa začínajú formovať už pred narodením, a počas prvých mesiacov života sa zlepšujú. Okolo 4-6 mesiacov by malo dieťa rozlišovať a reagovať na zvuky svojho mena, ohlásiť sa na povel či rozpoznávať hlas matky alebo otca.
Chuť, čuch a dotyk
Po narodení začne dieťa získavať informácie prostredníctvom chuti, čuchu a dotyku. Dieťa sa učí rozpoznávať svoju matku prostredníctvom vnímania jej vône a v priebehu prvých mesiacov rozvíja preferencie pre rôzne chute, čo sa neskôr odráža v preferenciách k rôznym jedlám.
Chôdza - najväčší z vývojových míľnikov: Keď ročné dieťa nechodí
Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza. Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Rodičia to väčšinou správne chápu ako signál, že dieťa čoskoro začne chodiť. Vytiahnutie sa hore a postavenie sa o nábytok, ktorý je hlavným piliérom je cvičením pripravujúcim bábätko na chodenie.
Individuálne tempo a význam načasovania
Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé. Chôdza je zručnosť, ktorá je rodičmi pravdepodobne najviac očakávaná. Avšak nemalo by sa s ňou ponáhľať. Mali by ste vedieť, že časový úsek pre učenie sa chodiť je veľmi široký, od dvanásteho do osemnásteho mesiaca života. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.
Kedy je čas na konzultáciu s pediatrom
V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. Pokiaľ však dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa.
Možné príčiny oneskorenej chôdze
Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac.
- Pohodlnosť: Dieťa si s pokrokmi dáva načas. Dlhšie štvornožkovanie môže znamenať spevnenie svalov pre neskoršiu chôdzu. Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne.
- Váha: Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie.
- Povaha: Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Negatívna skúsenosť, napríklad pád pri pokuse o prvé kroky, môže dieťa vystrašiť.
- Hypotónia: Znížený svalový tonus môže spôsobiť, že dieťa nechce chodiť samo. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.
- Skryté ortopedické problémy: Aj keď lekári tvrdia, že je dieťa v poriadku, môžu existovať skryté problémy. Aj za omeškanou chôdzou môžu byť infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie.
Vojtovka
Neurologické vyšetrenie a jeho význam
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť.
Súvislosť s inteligenciou: Pohľad na výskum
Staršie výskumy naznačujú možnú súvislosť medzi rýchlosťou dosahovania niektorých vývinových míľnikov v ranom veku a neskoršou inteligenciou. V roku 2007 zverejnila univerzita v Cambridge výsledky výskumu, ktorý trval 53 rokov. V rámci neho monitorovali aj motorický vývin až 5 362 detí vo veku do 2 rokov. Zamerali sa na to, kedy dieťa začalo samo stáť, chodiť, ale aj na to, kedy sa mu prerezal prvý zub. Rýchlosť, s akou deti dosiahli v ranom veku niektoré vývinové míľniky, podľa tejto štúdie v malej miere skutočne súvisela s ich neskoršou inteligenciou. Napríklad deti, ktoré sa naučili skôr samostatne stáť, mali vo veku 8 rokov za každý mesiac predstihu o polovičku bodu IQ viac, než deti pomalšie. Súvislosť bola preukázaná aj s prvými krôčikmi bábätka. Naopak prerezávanie zubov s inteligenciou v 8 rokoch nesúviselo. Vo veku 26 až 53 rokov vzťah medzi míľnikmi a IQ stále existoval, avšak bol menej významný.
Ako podporiť chôdzu a motoriku dieťaťa (a čoho sa vyvarovať)
Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší. V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.
Vytvorenie bezpečného prostredia
Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Optimálna podpora a trpezlivosť
Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za obe ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
Chôdza naboso a prvé topánky
Ortopedička upozorňuje, že pevnejšia obuv obmedzuje pohyb prstov a neprospieva rozvoju nôžky, stláča ju a bráni prietoku krvi. V prvých mesiacoch stačia ozdobné ponožky alebo capačky s mäkkou podrážkou. Keď dieťa začína stavať na nôžky a robiť prvé kroky okolo nábytku, postačia protišmykové ponožky alebo mäkké capačky. Pevné topánky by mali prísť na rad až vtedy, keď dieťa zvládne pár krokov samostatne. Prvé topánky by mali mať mäkkú a ohybnú podrážku a spevnenú pätu, ktorá dobre fixuje topánočku na nohe. Aj keď dieťa začne chodiť, je dobré striedať chôdzu v obuvi aj naboso. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda. Chodením bez topánok sa dieťa učí udržiavať rovnováhu a rozvíja koordinačné a pohybové schopnosti.
Nežiaduce pomôcky a metódy (chodúľky, chôdza za ruky)
Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Ortopedička ich neodporúča, pretože neprimerane zaťažujú kĺby, môžu spôsobiť problémy s chrbticou a učia nesprávnemu spôsobu chôdze. Dieťa sa spolieha na stabilitu chodítka a pri jeho odstránení sa musí učiť rovnováhu znovu. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi.
Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu. Chôdza za ruky učí dieťa nesprávnej chôdzi, pretože robí niečo, na čo ešte nie je pripravené. Zároveň trpí chrbát rodičov. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastná prácu bábätka.
Alternatívne aktivity: Plávanie a hojdanie
Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu. Rozvoj hrubej motoriky, priestorové vnímanie, koordinácia, rovnováha či práca oka, ktoré určuje smer chôdze, to všetko sa odohráva práve v dokonalom prepojení rôznych častí mozgu. Ak teda chceme bábätku pomôcť, nerobme to tak, že sa upriamime na jeho kroky, ale zapojme pohyb trochu inak.
Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie. Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.
Špeciálne cvičenia: Kedy a ako (Vojtova metóda)
V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním. Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.
Vývojové míľniky po prvom roku: 19 mesiacov až 2 roky
Hrubá motorika je prvým ukazovateľom oneskorenia, t.j. keď sa dieťa neskôr posadilo, štvornožkovalo bude aj neskôr chodiť a všetko sa u neho posúva, napr. reč, nakoľko až keď si dieťa sadne, postavi sa do zvislej polohy mení sa rečový orgán a jazyk nie je váhou ťahaný dozadu a začne sa poriadne rozvíjať reč.
Hrubá motorika: Od 19. do 21. mesiaca a vo veku 2 rokov
Medzi 19. a 21. mesiacom sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo. Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia. Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.
Vo veku dvoch rokov dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj. V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus. Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa. Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Jednak dieťa "kopíruje" pohyby od vás a zároveň spolu trávite aj príjemné chvíle. Dvojročné dieťa vie behať (nevie však ešte spomaliť a zatočiť v behu). Ľahko dokáže urobiť drep a znovu sa postaviť.
Jemná motorika vo veku 2 rokov
Do veku 2 rokov by dieťa malo zvládnuť prevracať v knižke jemné stránky jednu po druhej. Malo by sa naučiť obliecť si ponožky, čiapku alebo nohavice v páse na gumičku. Zvládne otočiť kľučkou, tak aby si samo otvorilo dvere (ľahšie je otváranie smerom od seba). Malo by dokázať postaviť vežu zo 4 kociek. Tričko alebo sveter zvládne natiahnuť cez hlavu, ale orientácia predného a zadného dielu stále zostáva na vás, rovnako tak ako aj prevlečenie rúk cez rukávy. Tiež zvládne viesť jazdec po zipse - zapnúť a rozopnúť ho, ale zapínanie gombíkov je stále veľmi ťažké.
Osobnosť dieťaťa a rozvoj zodpovednosti
Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich. To platí aj o činnostiach, ktoré ešte samo nezvláda. Obrňte sa teda trpezlivosťou a mierumilovnosťou! V tomto veku začína byť povaha dieťaťa viac jasná. Môže byť vodcom či naopak dieťaťom, ktoré skôr počúva a hĺba nad vecami. Môže byť bezstarostné či starostlivé (dievčatká sú všeobecne viac starostlivé, hlavne o bábiky). Kritiku môže prijímať ľahko či so slzami. Je dôležité ukázať svojmu dieťaťu, ako sa "popasovať" s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť (napr. upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky, upratovanie hračiek pred spaním, apod). Nechajte batoľaťu dostatok času, aby sa mohlo sústrediť na dôležité veci a dokončiť svoju úlohu. Ak vás požiada o pomoc, vždy hneď pomôžte a neúspechy rozptýľte odvedením pozornosti inam či povzbudením, že nabudúce sa činnosť určite podarí. V tomto období je dieťa unesené všetkým, čo robíte vy sami. Nebojte sa ho teda zapojiť do spolupráce. Samo si môže čistiť zuby (vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť). Samo sa môže pokúšať umyť si ruky a tvár. S vašou pomocou dokáže spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní.
Rečový vývin medzi 19. a 21. mesiacom
V tomto období sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná. Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam. Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: "Kam ideš?" A dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: "Tam". Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem "moje" a "nemôžem". U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre "napočúvanú".
Podpora reči čítaním
V 19. mesiaci je vhodné začať s čítaním "naozajstných" knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami. Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky.
Tvorivé hry a aktivity na rozvoj
Čarovanie s bublinami
Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú. Ak by ste si chceli pre svoje batoľa vyrobiť "domáci" bublifuk, ponúkame jednoduchý recept.
Domáca výroba bublifuku: Rozpustite 180 ml tekutého pracieho prostriedku alebo detského šampónu v 1,8 litroch vody. Pridajte 240 ml glycerínu na zosilnenie steny bublín. Jednoduché vyfukovátko zostrojíte tak, že jeden koniec drôtika zatočíte do krúžku.
Modelovanie
Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie. Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín. Chutné pre dieťa síce nebude, ale aspoň máte istotu, že sa dieťaťu nič nestane, ak kúsok cesta ochutná. Hustota cesta a jeho tuhosť, záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte. Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť. U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou. Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Výroba modelovacieho cesta pre deti: Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila. Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc: „Červené vlajočky“ vo vývoji
V prvom roku života dieťa prechádza neuveriteľnými zmenami a vývojom v rôznych oblastiach. Rodičia hrajú kľúčovú úlohu v tom, ako podporovať a usmerňovať túto cestu plnú významných míľnikov. Vo vývine malých detí sú však isté míľniky, ktoré by dieťatko do určitého veku malo zvládnuť. A pokiaľ nie, mali by rodičia túto skutočnosť konzultovať s pediatrom. Prípadne sa obrátiť na centrum včasnej intervencie. Neporovnávajte, ani nerobte paniku. Psychomotorická mapa vývoja detí. Existuje (aj na nete) vo svete uznávaná škála vývoja dieťaťa (nájdeš to na googli napr. ako "vývin dieťaťa po mesiaci") avšak treba si uvedomiť, že tieto tabuľky hovoria len o približnom/orientačnom vývoji dieťaťa t.j. 50% detí robí v danom mesiaci to čo je tam napísané, 25% detí je rýchlejších a 25% detí je "pod čiarou" - pomalšie. napr. dieťa by malo chodiť okolo 12 m. avšak platí to pre 50% detí ako som písala vyššie.
Všeobecné zásady a význam včasnej intervencie
Aj ku nám do ambulancie sa občas dostanú rodičia, ktorí si nevšimli, že dieťa niečo „nerobí.“ Neprikladali tomu význam, neprišlo im to dôležité. Neupozornil ich na to ani pediater, napriek tomu, že v prvom roku života sú pravidelné poradne u pediatra pomerne časté. Vysvetlenie je jednoduché. Rodičia nemusia mať dostatok informácií o vývine dieťaťa a pediater nemusí počas 15 minútovej prehliadky odhaliť všetko, s ohľadom na čas, ktorý má k dispozícii. Preto by rodičia mali sami pediatra upozorniť, ak sa im čokoľvek nezdá v poriadku. Ak teda čokoľvek z nižšie uvedeného vaše dieťa nerobí alebo ste si uňho všimli náhlu „stratu zručností“, neváhajte to konzultovať s vašim pediatrom. Môže sa jednať o oneskorenia vo vývine, ale aj o iné problémy, ktoré je vhodné u detí zachytiť čo najskôr. A to preto, aby dieťatko dostalo primeranú intervenciu a mohlo sa ďalej rozvíjať primerane svojim možnostiam. Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Ale po druhom roku už existujú určité vývojové hranice, ktoré by nemali zostať bez povšimnutia. Vývoj má svoje míľniky, ktoré signalizujú, že mozog a telo sa vyvíjajú správne. Najdôležitejšie je neporovnávať sa s ostatnými deťmi, ale sledovať vlastné dieťa v čase.
Míľniky vo vývine detí od narodenia do 4. mesiaca
- Dieťa má problém s pohybom očí.
- Dieťa nereaguje na hlasné zvuky, neotočí sa za nimi.
- Nezačne si „objavovať vlastné rúčky“ (cca 2. mesiac).
- Očami nesleduje pohybujúce sa objekty/hračky (do 3. mesiaca).
- Nenaťahuje sa za predmetmi (do 3. mesiaca).
- Neusmieva sa na ľudí (do 3. mesiaca).
- Nedrží hlavu bez opory (cca 3. mesiac).
- Nezačne hrkútať, vydávať zvuky (agúú ..) alebo napodobňovať zvuky (do 4. mesiaca).
- Nevkladá si hračky/predmety do úst (do 4. mesiaca).
- Ak ho podržíte v zvislej polohe, neodráža sa nožičkami od podložky (do 4. mesiaca).
Čo sledovať vo vývine bábätka od 5. do 7. mesiaca
- Telo dieťatka sa zdá veľmi tuhé, s pevnými svalmi.
- Telo dieťatka sa zdá veľmi poddajné, ako handrová bábika.
- Ak dieťatko za ruky vytiahnete z ľahu do sedu, hlava stále padá dozadu.
- Za predmetmi/hračkami sa naťahuje len jednou rukou.
- Dieťatko odmieta maznanie.
- K osobe, ktorá sa oň stará, neprejavuje emócie.
- Má neprestajne mokré, akoby uslzené oči a zdá sa byť citlivé na svetlo.
- Len s ťažkosťami si vkladá predmety do úst.
- Neprevaľuje sa zboka na bok ani v jednom smere (cca 5. mesiac).
- Nedokáže sedieť s oporou (cca 6. mesiac).
- Nesmeje sa, ani nevydáva výskavé zvuky (cca 6. mesiac).
Odchýlky od 8. do 12. mesiaca (najneskôr okolo 1. narodenín)
- Dieťatko neštvornožkuje, ani pri plazení nepriťahuje jednu stranu tela.
- Nestojí s oporou.
- Nehľadá predmety, ktoré sme mu ukázali a potom skryli.
- Nehovorí ani jedno slovo.
- Nepoužíva gestá (namiesto slov), ani základné gesto pre NIE - nepokrúti hlavou zľava doprava, ak chce vyjadriť NIE.
- Neukazuje prstom na obrázky, či predmety/hračky.
Na čo dávať pozor, aby dieťa „zvládlo“ do 2. narodenín
- Nechodí samostatne (do 18. mesiaca).
- Aj po niekoľkých mesiacoch samostatnej chôdze stále špičkuje (chodí po špičkách).
- Nepoužíva aspoň 15 slov.
- Nepoužíva vety zložené z 2 slov (slová nemusia byť jasne zrozumiteľné, napr. Auto jazdí. Musia to však byť slová/zvuky, o ktorých opatrovateľ/mama/otec jasne vedia, že ich dieťa konzistentne používa na označenie tej istej veci. Dieťa napr. hovorí: ato brrrrrrrrrrm (auto jazdí), mao haa (macko hajá/spinká).
- Dieťa nesleduje jednoduché inštrukcie (akoby ignoruje, čo sa mu povie) - prines knižku, poď papať.
- Dieťa nevie tlačiť hračku, ktoré má kolieska.
Problémy vo vývoji v troch rokoch
- Dieťa často padá a má problém chodiť do a zo schodov.
- Reč dieťaťa je stále veľmi nejasná.
- Nevie postaviť vežu z viac než 4 kociek.
- Má problém narábať s malými objektami/hračkami (mozaiky, puzzle …).
- Nevie pri kreslení napodobniť kruh/elipsu.
- Nekomunikuje v krátkych frázach.
- V jeho hre sa neobjavuje „hra na niečo“.
- Nerozumie jednoduchým inštrukciám.
- Nejaví záujem o iné deti.
- Má slabý očný kontakt.
- Má malý záujem o hračky (vo všeobecnosti).
Dôležitosť konzultácie s pediatrom a špecialistami
Ak sa dieťa po 2. roku života nevyvíja podľa očakávaní, je vhodné kontaktovať odborníka. Začnite konzultáciou s pediatrom. Vyšetrenia sú prispôsobené veku dieťaťa a neinvazívne. Dieťa sa hrá, odborník pozoruje jeho správanie a schopnosti. Výsledkom môže byť buď upokojenie, že vývin je v poriadku, alebo odporúčanie na podporu vývinu (napr. Dieťa nehovorí, ale všetko chápe. Nie vždy. Môže ísť o oneskorený rečový vývin, ktorý sa dá dobre stimulovať. Syn má 2 roky a nerozpráva ani mama. Nie je dôvod na paniku, ale určite je vhodné konzultovať s odborníkom. Máte právo vyhľadať ďalší odborný názor - psychológa, logopéda alebo špeciálneho pedagóga. Pokiaľ máte pochybnosti o vývoji dieťaťa, neváhajte požiadať o ortopedické vyšetrenie alebo sa poradiť s pediatrom. Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi.