Obavy rodičov o psychomotorický vývoj ich dieťaťa sú prirodzené, najmä keď sa zdá, že sa ich ratolesť odchyľuje od „tabuľkového“ priemeru. Často sa stretávame s otázkami týkajúcimi sa ročného bábätka, ktoré napriek svojim snahám ešte nesedí samostatne, neštvornožkuje, no zároveň sa už aktívne plazí a stavia sa okolo nábytku. Takáto situácia môže vyvolať zmiešané pocity - radosť z pokrokov, ale aj obavy z preskočených míľnikov. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a jeho vývoj prebieha vlastným tempom, hoci určité fázy sú pre zdravý psychomotorický vývin kľúčové a ich preskočenie môže mať dlhodobé dôsledky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, objasniť dôležitosť jednotlivých vývojových fáz a ponúknuť rady, ako dieťaťu pomôcť na jeho vlastnej ceste za pohybom.
Individuálne tempo vývoja a dôležitosť míľnikov
Vývoj každého dieťaťa je individuálny a prekonávanie míľnikov sa líši. Zatiaľ čo jedno dieťa začne pobehovať po byte pár mesiacov predtým, než sfúkne prvú sviečku na torte, iné si dáva aj dlho potom načas. Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Niekedy má bábätko už pol druha roka a ešte stále si veselo štvornožkuje. Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané.
Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac. Napríklad mladšie deti sa častokrát prirodzene „ťahajú“ za staršími súrodencami a chcú dobehnúť rozdiely. Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne. Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú. V neposlednom rade, ako potvrdzujú aj skúsenosti, napríklad s ročným dieťaťom, ktoré sa plazí a stavia okolo nábytku, ale odmieta štvornožkovať, môže ísť aj o povahu, kedy mu "to jednoducho stačí".
Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu. Spočiatku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Napríklad, ak dieťa do jedného roka preskočí niektoré vývojové štádium, teda nelozí alebo sa neplazí a ide hneď do stoja, nezapojí ľavú a pravú hemisféru mozgu. Neskôr v predškolskom veku môže mať problém so sústredením, trpieť dysgrafiou alebo dyslexiou.
Ideálny psychomotorický vývin dieťaťa v prvom roku:
- 2-3 mesiace: Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku.
- 3-5 mesiacov: Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok.
- 6-8 mesiacov: Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa).
- 8-10 mesiacov: Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene, je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať.
- 10-11 mesiacov: Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý, je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov.
- 11-12 mesiacov: Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom.
Kľúčová úloha štvornožkovania a plazenia
Štvornožkovanie je naozaj vývojovo veľmi dôležitá etapa a oplatí sa počkať si na ňu. Ako zdôrazňuje fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová, štvornožkovanie je jeden z najzdravších pohybov u malého bábätka a vplýva na jeho správny vývoj vo veľkej miere. Je to dôležitý posun v pohybe a je akýmsi „medzistupienkom“ k prvému vykročeniu. Dieťatko sa z lezenia štvornožky, čo je mimochodom jeden z najdôležitejších a najzdravších pohybov vôbec, nakročením cez jednu nôžku postaví, neskôr ich posúva do strán, čím strieda zaťaženie hrán chodidla, spevňuje si tak členky, tvorí základ klenby, stabilizuje trup, naberá odvahu a trénuje rovnováhu.
Štvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať, ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Predides mnohým problémom v budúcnosti. Preto je dôležité hrať sa s deťmi hry, kde sa plazia a štvornožkujú. Je to dôležité pre vytvorenie nervových prepojení. Vraj to má neskôr súvis s rôznymi poruchami učenia.
10 dôvodov, prečo by malo dieťa liezť po štyroch (štvornožkovať):
Štvornožka rozvíja u dieťaťa orientáciu v priestore. Tento pohyb dieťaťu pomáha lepšie vnímať svoje okolie a vzťahy medzi predmetmi. Ak chcete podporiť priestorovú orientáciu, hrajte sa s dieťaťom s kruhom. Dieťa ním pomaly prevliekame, či už leží na brušku, alebo sa cez kruh preplazí. Môže aj sedieť, vtedy mu ho pomaly navlečieme cez hlavu a späť. Ako „tunel“ nám môže slúžiť aj deravá škatuľa. Tieto aktivity stimulujú dieťa k pohybu v rôznych smeroch a cez rôzne prekážky, čím si posilňuje schopnosť vnímať priestor.
Štvornožka pomáha rozvoju lateralizácie, teda uvedomenia si pravej a ľavej strany tela. Vďaka striedavým pohybom sa dieťa učí rozoznávať a koordinovať ľavú a pravú stranu tela. Ležiacemu a sediacemu dieťatku, čo sa nie a nie vybrať na štyri, jasne menujte strany a dotýkajte sa striedavo končatín, v ľahu na chrbte striedavo zatláčajte kolienka smerom dnu do bedrového kĺbu. Tieto jednoduché podnety pomáhajú mozgu prepojiť telesné vnemy s jazykovým vyjadrením strán.
Štvornožka prepája hemisféry v mozgu. Pohyb do kríža (pravá ruka - ľavá noha, ľavá ruka - pravá noha) je esenciálny pre komunikáciu medzi ľavou a pravou mozgovou hemisférou. Skúste ich prepojiť v ľahu tak, že dieťatku ukážeme hračku v strednej rovine, zachytíme napríklad pravú ruku, keď sa jeho ľavá ruka dostane na úroveň hračky. Tú jemne presunieme na pravú stranu a dieťatko prejde rukou cez svoju pomyselnú stredovú os do druhého zorného poľa a hračku dosiahne. Zopakujte aj na druhú stranu. Táto aktivita podporuje prekrížené pohyby, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj koordinácie a myslenia.
Štvornožka zdokonaľuje koordináciu pohybov tela. Tento komplexný pohyb vyžaduje súhru mnohých svalov a zmyslov, čo vedie k zlepšeniu celkovej motorickej koordinácie. S dieťatkom hrajte vytlieskavačky, búchajte striedavo na dlaň jednej ruky (napr. napravo) a koleno druhej nohy (naľavo). Ak dieťatko sedí, sadnite si za neho a položte oproti nemu vankúš alebo poproste ďalšiu osobu. Búchajte si do dlaní navzájom, pričom vy vediete ruky dieťatka. Takéto hry zlepšujú rytmus a súhru pohybov.
Štvornožka rozvíja vnímanie rytmu a tempa. Pravidelnosť a opakovanie pohybov pri štvornožkovaní pomáha dieťaťu internalizovať rytmus a tempo, čo je dôležité pre reč a neskôr aj učenie. Vo všetkých aktivitách používajte rytmické básničky či rytmicky slabikujte. Centrum mozgovej kôry vnímajúce rytmus je v oboch poloviciach mozgu, preto samotná hudba a spev pomáha prepájať hemisféry potrebné na samotnú štvornožku.
Štvornožka pomáha rozvíjať synchronizáciu a načasovanie jednotlivých pohybov. Dieťa sa učí, kedy má ktorý pohyb vykonať, aby dosiahlo svoj cieľ, čo je základ pre zložitejšie motorické úkony. Dieťatku môžeme ponúknuť napríklad mäkkú loptu medzi chodidlá, pridržiavať ju a volať ho, aby zdvihlo v istom okamihu loptu rukami, keď tak nespraví, lopta padne na bruško či nos. So sediacim dieťatkom môžete hrať hru, kedy mu pri údere do vašich dlaní urobíte nejakú grimasu. Dieťa si uvedomuje následok a snaží sa trafiť do vašich dlaní, teda časuje svoje pohyby na istý moment.
Štvornožka podporuje diferenciáciu končatín, teda rozdelenie končatín na odrazovú a nákročnú, švihovú a opornú. Vďaka tomu sa dieťa učí efektívnejšie využívať každú končatinu pre špecifickú úlohu. Jedna končatina preberá v ten istý čas inú funkciu, preto skúste u málo pohyblivých detí v ľahu na bruchu podávať hračky zo strany na stranu približne vo výške očí, aby jednu rúčku museli zdvihnúť za hračkou a druhá bude oporná. Vyložte si dieťa k sebe na gauč tak, že jednu nohu mu nakročíte. Na nakročenú pokrčenú nôžku prenesiete váhu a dieťa prirodzene dokročí druhou, vymeníte. Pokiaľ sa dieťa už hojdá na štyroch, tak poskladajte hračku na zem kúsok pred jednu rúčku, a keď po nej dieťa vystrčí rúčku, o kúsok ju posuňte, teda rúčka sa dostane do opory predbiehajúc druhú ruku. Vystriedajte.
Štvornožka zlepšuje pohyblivosť chrbtice a uvoľňuje panvu. Flexibilita chrbtice a panvy je kľúčová pre zdravý pohybový aparát. Ležiace dieťa motivujeme, aby sa pozeralo na jednu stranu a nôžky mu vytáčame na opačnú stranu. Sediacemu dieťatku podávame hračky spoza chrbta a hráme sa v šikmom sede. Tieto cvičenia podporujú rotáciu trupu a uvoľnenie v oblasti panvy.
Štvornožka posilňuje brucho, ruky, medzilopatkové svaly. Tento pohyb je komplexným posilňovacím cvičením pre celý trup a horné končatiny. Ležiace dieťa motivujeme k zdvíhaniu nožičiek. Šteklíme ho hračkou na nožičkách, aby sa hračku snažilo nôžkami uchopiť. Hráme sa s dieťatkom na boku, aby sa vedelo lepšie oprieť do lakťa, zacentrovať lopatku a aktivovať šikmé brušné svaly. Robíme s dieťaťom fúrik alebo ho oprieme bruškom cez našu nohu, aby sa opieralo o zem na vystreté lakte. Gúľame sa na lopte až na zem za hračku, aby sa vzoprelo. Sediace dieťa motivujeme k týmto hrám na zemi viac.
Štvornožka stabilizuje trup. Silný a stabilný trup je základom pre všetky ďalšie motorické zručnosti, vrátane chôdze. Používame nestabilné pomôcky. Ležiace dieťatko gúľame na lopte alebo svojich nohách. Sediace dieťatko vychyľujeme do strán, posadíme ho na balančný vankúš, hojdáme ho na hojdačke, čím aktivujeme balančné mechanizmy, na základe ktorých sa stabilizuje trup.
Sed a jeho význam pre ďalší vývoj
Otázka, či ročné dieťa nesedí, je častá. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8. mesiaca. Na to, aby sa to udialo, je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta, ako aj brucha, resp. trupu, si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program.
Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu. Pred sedením musí dieťa zvládnuť zdvíhanie a otáčanie hlavy, dostatočnú silu hornej časti tela, držanie tela, statickú a dynamickú rovnováhu a symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách. Ak sa dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán.
Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyv
Pasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Ak dieťa posadíme skôr, ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa. Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť, je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti, nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie.
Čo hovorí pediater a fyzioterapeut? Kedy vyhľadať pomoc
V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém. Ak máte obavy o vývoj svojho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom. Lekár vám môže poradiť a vylúčiť prípadné zdravotné problémy. Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka, skúste jeho pohyb stimulovať sami doma.
V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia. Je dôležité mať na pamäti, že špeciálne cvičenia či populárna Vojtova metóda sú cvičenia vhodné len po dohode s lekárom. Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie. Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.
Pokiaľ dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami. Pomocou cvikov dieťa rovesníkov nielen dobehne, ale môže ich aj predbehnúť. Za omeškanou chôdzou môžu byť aj infekčné choroby a zápaly, ktoré vám potvrdí vyšetrenie. Aj keď v to niektoré mamičky stále dúfajú, dieťa ku chôdzi nemotivujú nové parádne topánočky. Chôdzu je lepšie trénovať úplne naboso a v prípade, že sa vám niečo nepozdáva, vyžiadajte si vyšetrenie u ortopéda.
Skúsenosti ukazujú, že fyzioterapeut môže dieťa skontrolovať a konštatovať, že je "v úplnom poriadku, má trošku slabé brucho, ale aj fyzio si myslí, že to bude asi o povahe." V takýchto prípadoch je dôležité pokračovať v stimulácii a podpore dieťaťa, aj keď pokroky nie sú okamžité.
Fyzioterapia zachraňuje budúcnosť | Tom Reading | TEDxNHS
Ako efektívne podporiť motorický vývoj doma
Ak chcete svoje dieťa podporiť v lození, sedení a chôdzi, môžete vyskúšať nasledovné tipy:
Vytvorenie optimálneho prostredia
Na to, aby sa prirodzený proces vývoja dial, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.
Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Dajte dieťaťu dostatok priestoru na podlahe, kde sa môže voľne pohybovať a skúšať loziť. Pozor však podlaha, po ktorej chodí, by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
Zmeniť povrch, na ktorom sa dieťa pohybuje (nepohybuje), čiže skúsiť koberec, žinenku, prípadne deti v období, kedy sa prvýkrát dostávajú na štyri, sú veľmi opatrné, a preto veľakrát ich najväčšia aktivita prichádza večer v posteli. Skúsme teda v tomto období rozložiť cez deň gauč a pod dohľadom bude dieťa skúšať na mäkkom. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrch podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Pre zdravý a správny pohyb po štvornožky by nemalo byť dieťa obuté. Pri štvornožkovaní by mali byť voľné členky a zachovaná plná mobilita chodidla. Aj to je dôvod, prečo sa na začiatku objavuje nezrelé štvornožkovanie. Spoznáme ho podľa toho, že dieťatko má dlane natočené mierne dnu, pohyb v panvovej oblasti je málo výrazný, krok je krátky a členky sú pokrčené strnule. Do cca 3 týždňov sa aktivujú všetky svalové súhry, členky sa uvoľnia a kopírujú pohyb končatiny - toto je tiež základ na tvorbu stabilnej klenby, preto je dôležité, aby topánky v tomto pohybe nezavadzali.
Aktívna motivácia a hry
- Ukážte dieťaťu, ako sa lozí: Sami sa plazte po podlahe a ukážte dieťaťu, ako sa to robí. Deti sa učia napodobňovaním.
- Dajte dieťaťu výzvu: Napríklad preliezať vankúše, ľahnúť si na zem a nechať preliezať seba či plaziace sa dieťa pustiť pod dozorom na schody.
- Motivujte dieťa hračkami: Umiestnite obľúbené hračky dieťaťa mimo jeho dosahu, aby ho motivovali k pohybu a lozeniu.
- Pochváľte deti za každý úspech: Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.
- Hojdanie: Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením. Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky (dieťa sa učí predkláňať a zakláňať s použitím nôh, aby rozhojdalo hojdačku). Niektorí rodičia preto od narodenia používajú závesnú látkovú sedačku, iní pridajú pred prvým rokom drevenú sedačku v tvare poloblúka pripomínajúcu kolísku, v ktorej sa dieťa pri sede dokáže rozhojdať samo.
- Plávanie: Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie. Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií. Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.
Posilňovanie a špecifické aktivity
- Posilňujte svaly dieťaťa: Jemné cvičenia, ako napríklad dvíhanie hlavičky a pretáčanie sa, pomáhajú posilňovať svaly potrebné na lozenie. Cvičeniu s detičkami od troch mesiacov sa venuje aj BE COOL Sport Kids Academy v Bratislave.
- Podporte otáčanie a pivotovanie: Podporiť dieťatko v otáčaní, váľaní sudov, v druhom vzpriamení na vystretých lakťoch, v pivotovaní (rotovaní okolo svojej osi), v hojdaní sa na štyroch. Toto sú dôležité míľniky, ktoré pripravujú telo na zvládnutie štvornožky. Treba pracovať na ich zvládnutí, až potom môže dieťa liezť po štyroch.
- Cvik "bicyklovanie": V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním.
Čomu sa vyhnúť a bežné omyly
Kým bábätko nedosiahne jednotlivé míľniky samostatne, rodičia by sa mali vyhnúť jeho pasívnemu usádzaniu, stavaniu alebo vodeniu za ruky. Tieto metódy môžu viac uškodiť ako pomôcť.
- Pasívne sedenie a postavenie: Neurýchľovať vývoj pasívnym sedením a podobne. Dieťa stráca svalovú silu a motiváciu na pohyb. Ak dieťa ešte nevie sedieť samé, ale vy ho pasívne posadzujete, môže to mať negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť. Preskočením niektorého z krokov sa môže zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa.
- Vedenie za ruky: Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za obe ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené. Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu. To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastná práca bábätka. Na chôdzi sa nepodieľajú len nohy. To aj najdôležitejšie prebieha v mozgu.
- Detské chodáky („pavúky“): Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať. Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie. Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo. Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi.
- Prehnaná starostlivosť: Niekedy rodičia s pribúdajúcimi dňami, ktoré bábätko trávi na kolienkach na koberci, stratia trpezlivosť. Chcú dieťaťu pomôcť, aby sa čím skôr postavilo na nohy a vydalo sa spoznávať svet. Pravdou však je, že obľúbené metódy väčšinou nepomáhajú. Prehnaná starostlivosť a až chorobný strach o dieťa môže potláčať túžbu po pohybe a objavovaní. Dieťa rezignuje, lebo čokoľvek ho zaujíma, dostane stopku. Ak mu všetko podávate, nemusí vyvinúť žiadnu snahu na dosiahnutie niečoho. Je dôležité zamyslieť sa, či dávate dieťaťu dosť príležitostí, aby malo chuť sa dať na štyri alebo ťahať do stoja.
- Porovnávanie: Neporovnávajte, ani nerobte paniku. Každé dieťa sa vyvíja iným tempom.
tags: #rocne #dieta #nestoji #nestvornozkuje