Strach je úplne prirodzená reakcia nášho tela a mozgu na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu, predmet alebo osobu. Strach, spojený so zvýšením stresových hormónov a opatrnosťou, máme v genetickej výbave ešte po našich predkoch z obdobia praveku. Prirodzený strach im pomohol prežiť a napríklad skryť sa pred nebezpečným zvieraťom. Výchova dieťaťa je náročná, obzvlášť ak ide o hyperaktívne dieťa. Jednou z bežných výziev, ktorým čelia rodičia, je strach dieťaťa z určitých predmetov, napríklad z čiapky. Okrem toho, hyperaktivita u ročného dieťaťa môže byť pre rodičov veľmi vyčerpávajúca. Tento článok sa zameriava na to, ako prekonať strach z čiapky u ročného dieťaťa a ako zvládnuť hyperaktivitu, aby bola výchova dieťaťa menej stresujúca.
Pochopenie strachu z čiapky u malých detí
Strach z čiapky u ročného dieťaťa môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Dieťa môže mať negatívnu skúsenosť spojenú s čiapkou, napríklad ak mu čiapka prekážala, bola príliš tesná alebo mu zakrývala výhľad. Tiež môže ísť o prejav separačnej úzkosti alebo strachu z neznámeho. Mozog batoliat sa stále vyvíja a ony sa pokúšajú pochopiť všetky nové informácie. Nie vždy im to vyjde, ako by malo. Deti objavujú a skúmajú všetko okolo seba. Všetko je nové a niekedy to v nich vyvoláva strach, hoci my dospelí nevidíme žiadnu príčinu.
Ak sa dieťa bojí naozaj všetkého a neviete prečo, možno bude lepšie konzultovať tento problém s detským lekárom a nehľadať odpovede na blogoch alebo fórach pre mamičky. Opäť je však veľký rozdiel v tom, či má dieťa 3 mesiace alebo 3 roky. Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém. Takéto správanie môže byť len reakciou na nejakú formu diskomfortu alebo ide proste len o fázu v živote bábätka, ktorá sama za pár dní až týždňov odznie.
Ako postupne prekonať strach z čiapky
Pri prekonávaní strachu je najdôležitejšie nespěchať. Postupný prístup je základom úspechu. Nenúťte dieťa okamžite nosiť čiapku. Začnite tým, že mu ju ukážete a necháte ho ju preskúmať. Môžete ju položiť na zem a nechať dieťa, nech sa s ňou hrá.
- Pozitívne spojenie: Spojte čiapku s pozitívnymi zážitkami. Napríklad, dajte dieťaťu čiapku, keď idete von na prechádzku do parku, kde sa mu páči.
- Hra a zábava: Premeňte nosenie čiapky na hru. Môžete sa hrať na schovávačku s čiapkou alebo spievať pesničky o čiapkach.
- Napodobňovanie: Ukážte dieťaťu, že aj vy nosíte čiapku. Deti často napodobňujú správanie svojich rodičov.
- Trpezlivosť: Buďte trpezliví a chápaví. Prekonanie strachu môže trvať nejaký čas. Nenúťte dieťa a chváľte ho za každý pokrok, aj ten najmenší.
Zvládanie hyperaktivity u ročného dieťaťa
Hyperaktivita u ročného dieťaťa je bežná, ale môže byť pre rodičov veľmi náročná. Typické prejavy hyperaktivity zahŕňajú neustály pohyb, neschopnosť sústrediť sa, impulzívne správanie a ťažkosti s dodržiavaním pokynov. Stratégie na zvládanie hyperaktivity vyžadujú konzistentnosť a pokoj. Zavedenie dennej rutiny a rituálov môže dieťaťu poskytnúť pocit bezpečia a predvídateľnosti. Pravidelný čas na jedlo, spánok a hru pomáha dieťaťu regulovať svoje správanie. Nastavenie rituálu je pre deti veľmi dôležité pre ich porozumenie toho, ako plynie čas počas dňa.
Doprajte dieťaťu dostatok pohybu. Choďte s ním na prechádzky, hrajte sa vonku alebo ho zapíšte na pohybové aktivity pre deti. Zamerajte sa na krátke aktivity, ktoré dieťa zaujmú. Ročné dieťa má krátku pozornosť, preto je dôležité striedať aktivity a ponúkať mu rôzne podnety. Pozitívne posilňovanie je účinnejšie ako tresty, preto chváľte a odmeňujte dieťa za dobré správanie. Stanovte jasné a konzistentné hranice, aby dieťa vedelo, čo sa smie a čo nie.
Vývinové hľadiská strachu a detská psychika
Strach a úzkosť sú vrodené inštinkty, zabezpečujúce prežitie. Sú návratom k našej evolučnej minulosti. Je to strach z určitého podnetu a môže sa rozvinúť do fóbie. Fóbia je chorobný strach zo situácie, ktorá bežne strach nevyvoláva a núti človeka, aby sa vyhýbal niektorým miestam, predmetom, situáciám. Fóbia rodiča, podobne ako strach a úzkosť, môže vzbudzovať úzkosť u dieťaťa a aj uňho prerásť do fóbie. Napríklad ak jeden z rodičov trpí fóbiou zo psov, jeho nervozita sa môže prenášať na dieťa a to sa môže začať týchto zvierat tiež báť.
Ak vidíte, že sa vaše dieťatko bojí, najrýchlejší spôsob upokojenia je objatie. Kľaknite si k nemu, udržiavajte očný kontakt, usmievajte sa. Nebagatelizujte detský strach, nesmejte sa a nevravte mu, že príšery neexistujú. Odveďte pozornosť malého bojka na niečo, na čom sa môže zasmiať. Ak sa dieťa bojí fyzickej aktivity, trebárs šmyknúť sa po šmykľavke, skúste mu to uľahčiť a začnite na polceste. Fóbia sa dá zvládnuť postupným vystavovaním sa danému problému.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
O vážnej úzkosti alebo fóbii hovoríme vtedy, keď strach ovplyvňuje väčšinu správania dieťaťa alebo každodenný život rodiny (spánok, rodinné výlety, chodenie do školy, stravovanie, priateľstvá). V tom prípade je vhodné porozprávať sa pediatrom a nájsť pre dieťa vhodného terapeuta. Ak úzkosti zasahujú do každodenného života, nebagatelizujte ich, ale vyhľadajte pedopsychiatra.
Medzi prejavy sociálnej fóbie môže patriť červenanie sa, návaly horúčavy, zvýšené potenie, ale aj ťažkosti s dýchaním či úzkosť a potreba zvracania. Ak má dieťa takéto príznaky, odporúčame navštíviť detského psychológa. Ak sa len hanbí, nebojte, vyrastie z toho a možno bude len introvertom. Hlavnou myšlienkou by však nemalo byť úplne ho zbaviť strachu, ale pomôcť dieťaťu tieto strachy zvládnuť. Strachy a obavy sú neraz prospešné, fungujú ako pohonný motor a vedia zachrániť aj život.
Komunikácia ako nástroj zvládania emócií
Komunikujte s dieťaťom. Od veku dvoch rokov dokáže väčšina detí už jasne pomenovať stovky vecí, pocitov a procesov. Pýtajte sa ho, čoho sa bojí, prečo sa bojí, aké má pri tom pocity a čo by mu pomohlo strach prekonať. V drvivej väčšine prípadov ide naozaj len o iracionálny strach z neznámeho, ktorý sa dá prekonať postupným zoznamovaním.
Okrem postupného zoznamovania a vysvetľovania môžete využiť aj moderných pomocníkov - internet, televíziu a ďalšie zdroje. Ak dieťa uvidí, že na nejakom videu iné deti napríklad hladkajú spomínaného psíka, postupne pochopí, že sa nemusí báť. Veľmi dobrou pomôckou je aj kolektív - keď niečo zvládnu ostatné deti v partií, skúsi to aj to, ktoré sa bojí, len aby sa mu nesmiali alebo aby sa nestal outsiderom. Vždy si pamätajte, že dieťa upokojíte tým, že vy, jeho rodičia, ostávate pokojní: hovoríte tichšie a pomalšie, nerobíte prudké pohyby. Snažte sa pozrieť na danú situáciu očami svojho dieťaťa a v duchu sa odpovedať na otázky: Čo ho mohlo vystrašiť? Ako to vidí ono? Potom zdôraznite svoju prítomnosť: „Som tu s tebou.“ Niekedy stačí to, že zostanete chvíľu s dieťaťom a držíte ho v náručí.
tags: #rocne #dieta #sa #boji #ciapky