Výchova detí je jedným z najdôležitejších a zároveň najnáročnejších úloh v živote každého rodiča. Nejde len o poskytovanie základných potrieb, ale predovšetkým o formovanie charakteru, postojov a sociálnych zručností, ktoré deti potrebujú pre úspešný a spokojný život. V prostredí rýchlych zmien a neustálych výziev sa stáva kľúčovým nielen to, čo deti učia, ale aj ako sa učia a aké hodnoty si osvojujú. Základom výchovy by mala byť úcta k rodičom, ktorá sa ďalej premieta do ich správania voči okoliu.
V tomto komplexnom článku sa pozrieme na rôzne aspekty výchovy a vzdelávania detí, od budovania základnej úcty a zdvorilosti, cez pochopenie rôznych výchovných štýlov a ich vplyvu, až po dôležitosť komunikácie a efektívnych metód učenia. Venovať sa budeme aj špecifikám domáceho vzdelávania, ktoré sa stalo čoraz relevantnejšou alternatívou v dnešnej dobe.
Základy Úcty a Zdvorilosti: Vplyv Rodičovského Príkladu
Výchova k úcte a zdvorilosti je neoddeliteľnou súčasťou budovania zdravej osobnosti dieťaťa. Niekedy si rodičia neuvedomujú, že deti je potrebné vychovávať i k úcte a k zdvorilosti. Akosi sa popri iných veciach na toto zabúda. Ale tak, ako v iných prípadoch i v oblasti úcty deti prejavujú len to, čo vidia. Čiže, ak je úctivý rodič, úctivé je aj dieťa. Ináč to nefunguje. Rodičia sú pre svoje deti prvými a najdôležitejšími vzormi, a preto je ich vlastné správanie kľúčové. V dnešnom svete však mnohí preferujú viac egocentrizmus a pýchu ako úctu a pokoru. A aj preto potom v detských kolektívoch narastá súperenie, šikana a agresia. Väčšinou sa to všetko odvíja od výchovy v rodine. Deti sa nerodia so zlosťou v sebe a ani s tým, že by chceli niekomu ubližovať, znevažovať ho, robiť zle. Práve naopak. Sú veľmi citlivými a empatickými bytosťami, ktoré veľmi ľahko sformuje ich prostredie, situácie, v ktorých žijú a spôsoby správania, s ktorými sa bežne stretávajú.
Ak chcete, aby boli vaše deti zdvorilé, úctivé, vážili si ľudí i veci, v prvom rade musíte začať od seba. Ukážte im, že si vážite ostatných ľudí, že prejavujete úctu k najbližším, že sa viete radovať z úspechov a šťastia iných. Deti, ktoré sú vedené k úcte, k nesebeckosti a empatii majú vyššie sebavedomie, lepšie odolávajú stresu a tiež majú lepšie komunikačné a spoločenské zručnosti. Dokážu si vybudovať zdravý vzťah k okoliu, k rodine, priateľom, známym, či k spolužiakom a vďaka nim celý život prosperovať.
Praktické kroky k zdvorilosti a empatii
Existuje deväť základných oblastí, v ktorých môžete deti efektívne viesť k slušnému a empatickému správaniu:
- Kúzlo slov: Prosím a ďakujem. Jednoduché slová prosím a ďakujem sa bežne používajú v spoločnosti. Nielenže sú tieto slová zdvorilé, ale tiež pomáhajú vybudovať základ, na ktorom budú postavené budúce vzťahy. Používajte v rodinnom prostredí tieto slová, potom budete mať istotu, že ich začne používať aj vaše dieťa. Pre dieťa je najväčším vzorom práve vaša komunikácia.
- Umenie ospravedlnenia: Slovo prepáč. Najlepšie naučíte deti ospravedlniť sa tak, že aj vy sami sa dokážete v prípade potreby ospravedlniť im. I keď sú deti malé, dokážu si zapamätať kruté slová, ktoré ich ranili. Ak sa vieme ospravedlniť aj im, ony sa to naučia od nás. Pri ospravedlnení je vhodné čo najpresnejšie opísať svoje pocity: „Viem, že som neprávom vybuchol a mrzí ma to. Bolo toho na mňa veľa, no to neospravedlňuje moje konanie. Prosím ťa, prepáč mi.“ Potom dieťa pritúľte.
- Umenie počúvania: Neprerušovať v rozprávaní. Prerušiť niekoho, zatiaľ čo rozpráva, je vnímané ako neslušnosť a nevďačnosť. Byť aktívnym poslucháčom, bohužiaľ, nie je v dnešnej spoločnosti bežné. S pokorou rastie aj schopnosť počúvať iných. V dnešnej dobe niektorí ľudia trpia epidémiou nepočúvania. Niet divu, že nedokážeme efektívne počúvať. Po prvé, väčšinu z nás nikto nenaučil, ako správne počúvať. Učíme sa ako čítať a písať, ale nie ako počúvať. Po druhé, mnohí z nás musia robiť také nespočetné množstvo aktivít v práci a v domácnosti, že sa moc nezaoberajú počúvaním. Hovorenie je to, čo má prioritu. A deti robia len to, čo vidia. A tak, staňte sa aj vy efektívnymi poslucháčmi a takými sa skôr či neskôr stanú aj vaše deti. Deti môžete učiť počúvať a neprerušovať aj tak, že vy ich budete takýmto spôsobom počúvať tiež. Deti veľmi túžia po tom, aby mohli všetko vyrozprávať svojim rodičom. A tak prejavujte záujem a dávajte to najavo tým, že potvrdíte pocity a myšlienky dieťaťa a pomáhajte mu, aby mohlo vysloviť všetko, po čom túži.
Cvičenie empatie
- Vďačnosť ako hodnota 21. storočia. Jednoduché ĎAKUJEM TI alebo reakcia na dar láskavým spôsobom je skvelý spôsob, ako naučiť dieťa vďačnosti. Čo najčastejšie sa rozprávajte s deťmi, že máme okolo seba veľa dôvodov na to, aby sme boli každý deň vďační. Niekedy na to zabúdame. V mnohých prípadoch tomu jednoducho nevenujeme pozornosť. Berieme to automaticky. Nevieme to oceniť. Vďačnosť sa dnes príliš nenosí. Berie sa viac ako zastaraná a nemoderná hodnota. To je však veľký omyl. Vďačnosť má svoje opodstatnenie aj v dnešnej dobe. Na základe viacerých výskumov bolo zistené, že vďačnosť so sebou prináša viaceré vzácne benefity. Napríklad: vďačnosť nás robí šťastnejšími, robí nás tiež zdravšími, tí, ktorí sú vďační, sú v komunite ľudí obľúbení a majú viac priateľov, vďačnosť posilňuje emócie, vďaka vďačnosti máme väčšie úspechy v kariére, vieme pochopiť kolegov, nadriadených či podriadených, vďačnosť zvyšuje našu produktivitu, zlepšuje naše rozhodovanie, sme priateľskejší, sme optimistickejší, duchovnejší, empatickejší, lepšie spíme, vďačnosť robí naše spomienky krajšími, žijeme v šťastnejšom manželstve, menej závidíme, sme menej materiálne nároční, vďaka vďačnosti aj lepšie vyzeráme.
- Dôležitosť hygieny. Naučte ich, aká je hygiena dôležitá. To však neznamená, že vaše dieťa by sa nemalo snažiť zostať bez baktérií. Ale pochopením základných pravidiel, že je potrebné zakryť si ústa, keď kašle alebo je potrebné si umývať ruky po toalete, to všetko sú drobné náznaky, že podporujete sebadisciplínu a zdvorilosť voči ostatným.
- Zásady stolovania. Zoznamujte deti so zásadami stolovania. Jedným zo základných návykov, ktoré si dieťa v rodinnom kruhu osvojí, je aj stolovanie. Pripomeňte dieťaťu, že je slušné počkať a nie hneď sa pustiť do jedenia. Prednosť má návšteva.
- Odpovedanie na otázky. Učte deti odpovedať na otázky iných ľudí. Povzbudzujte deti k tomu, aby odpovedali na otázku niekoho iného.
- Rešpekt k dospelým. Zdôrazňujte rešpekt k učiteľom a k iným dospelým. K učiteľom, policajtom, predavačkám, šoférom v autobuse i k iným dospelým by deti mali pristupovať s rešpektom.
- Umenie pozdravu. Učte ich zdraviť. Pozdrav patrí k prvému kontaktu medzi ľuďmi a veľa o nás napovie. Úsmev, pohľad do očí, zreteľné vyslovenie a primeraná hlasnosť - to všetko vytvára náš obraz v očiach okolia už v priebehu pár sekúnd. Pozdrav je prvým pravidlom spoločenského správania, ktoré sa deti naučia v dvoch až troch rokoch. Je dobré od začiatku ich viesť k tomu, aby sa pozdravili zreteľne, hlasno a bez hanby. Pri výchove vám veľmi pomôže motivujúca pochvala. Ako deti rastú, postupne ich veďte k používaniu ďalších pravidiel súvisiacich s pozdravom.
Prečo je kultivácia správania kľúčová už odmalička
Spoločenská kultivácia sa vyplatí každej rodine. Spoločnosť prijíma dieťa tak, ako sa ono samo správa. Ak búcha dverami, nevie sa ospravedlniť a vysvetliť, čo chce, môže očakávať problémy. Ak sa správa kultúrne, nemá problémy so správaním ani v škole, ani v spoločnosti. Klinická psychologička a spisovateľka Lidmila Pekařová upozorňuje rodičov: „Nevychovanosť, zloba, necitlivé a hrubé výkrikovanie na adresu dospelých, starých a chorých ľudí sa vytvárajú dlho. Ďalších niekoľko rokov sa upevňujú, pestuje sa odvaha vypustiť to von a napokon to príde ako úder blesku. Vychovať už nevychované dieťa je nadľudský problém a v období puberty už nemožno očakávať zmeny k lepšiemu.“
Výchovné Štýly a Ich Dopad na Osobnosť Dieťaťa
Výchova je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Rodičia majú rôzne prístupy k výchove, pričom každý z nich má svoje výhody aj svoje riziká. Psychologička Diana Baumrind na konci 60. rokov 20. storočia uskutočnila výskum na základe dôkladného pozorovania rodičov a ich detí. Vďaka tomuto výskumu vytvorila štyri výchovné štýly v rodine, ktoré sa dodnes používajú v psychológii:
- Autoritatívna výchova - zlatá stredná cesta. Tento štýl výchovy kombinuje jasne stanovené hranice s láskou, rešpektom a podporou. Rodičia sú dôslední, ale zároveň počúvajú názory dieťaťa a vedú ho k samostatnosti.
- Vplyv na dieťa: Sebavedomie a zdravá sebadôvera, dobré sociálne zručnosti, schopnosť riešiť problémy, vnútorná motivácia a zodpovednosť.
- Autoritatívna výchova je považovaná za najefektívnejšiu, pretože pomáha deťom rozvíjať zdravé sebavedomie a samostatnosť.
- Autoritárska výchova - prísna disciplína. Tento prístup je založený na prísnych pravidlách, vysokých nárokoch a nízkej miere citovej podpory. Rodičia očakávajú poslušnosť bez diskusie a často používajú tresty.
- Vplyv na dieťa: Nízka sebadôvera, strach z chýb a zlyhania, problémy s komunikáciou a vyjadrením emócií, skôr vonkajšia než vnútorná motivácia.
- Deti vychovávané týmto spôsobom môžu byť síce disciplinované, ale často sa cítia nepochopené a majú problém s vlastnou hodnotou.
- Permisívna výchova - rodič ako kamarát. Tento štýl je charakteristický veľkou voľnosťou a nedostatkom hraníc. Rodičia sú láskaví a podporujúci, ale nekladú deťom jasné požiadavky a pravidlá.
- Vplyv na dieťa: Nízka schopnosť zvládať frustráciu, problémy s autoritou a rešpektom k pravidlám, nízka zodpovednosť a slabá sebakontrola, riziko egocentrického správania.
- Hoci deti vychovávané permisívne môžu mať vysokú sebadôveru, často im chýba disciplína a schopnosť vyrovnať sa s prekážkami.
- Zanedbávajúca výchova - minimum záujmu. Tento štýl je charakterizovaný nízkou mierou kontroly aj citovej podpory. Rodičia môžu byť emocionálne alebo fyzicky neprítomní, či už v dôsledku pracovného vyťaženia, osobných problémov alebo iných faktorov.
- Vplyv na dieťa: Nízka sebaúcta a neistota, zvýšené riziko depresie a úzkosti, tendencia k problémovému správaniu, hľadanie náhradného prijatia v nevhodných skupinách.
- Deti, ktoré nezažívajú dostatok rodičovského záujmu, môžu mať problémy so vzťahmi a často sa snažia nájsť prijatie inde, čo ich môže viesť k rizikovému správaniu.
Každé dieťa je jedinečné, preto je dôležité prispôsobiť výchovný štýl jeho individuálnym potrebám. Kľúčom k úspechu je rovnováha medzi láskou, dôslednosťou a rešpektom.
Efektívne Metódy a Princípy pre Zdravý Rozvoj Dieťaťa
Každé dieťa je jedinečné a to, čo funguje u jedného, nemusí byť efektívne u druhého. Moderné výskumy však ukazujú, že určité prístupy k výchove významne podporujú zdravý emocionálny, sociálny a intelektuálny vývin dieťaťa.
Láska a hranice ako základ
Najlepší základ pre zdravý vývin dieťaťa je rovnováha medzi láskou a hranicami. Deti potrebujú cítiť bezpodmienečnú lásku a bezpečie, no zároveň aj jasne stanovené pravidlá. Keď rodičia nastavujú hranice s rešpektom a konzistentnosťou, dieťa sa učí disciplíne, zodpovednosti a rozvíja vnútornú sebareguláciu.
Rešpektujúca výchova a samostatnosť
Jednou z najefektívnejších metód je rešpektujúca výchova, ktorá podporuje vzájomné porozumenie a spoluprácu medzi rodičmi a dieťaťom. V rámci tejto výchovy sa berie do úvahy názor dieťaťa, podporuje sa jeho samostatnosť a zodpovednosť za svoje rozhodnutia. To vedie k budovaniu sebavedomia a schopnosti riešiť problémy.
Učenie hrou: Podpora prirodzenej zvedavosti
Deti sa najlepšie učia hrou. Prirodzená zvedavosť ich vedie k objavovaniu sveta a získavaniu nových zručností. Rodičia môžu podporiť rozvoj dieťaťa tým, že mu umožnia experimentovať, skúmať a učiť sa na vlastných skúsenostiach. Kreatívne aktivity, ako sú kreslenie, hudba, stavanie či rolové hry, pomáhajú rozvíjať kognitívne schopnosti, jemnú motoriku aj emocionálnu inteligenciu.
Sila pozitívneho posilňovania
Efektívnejším prístupom je pozitívne posilňovanie - pochvala a uznanie za dobré správanie, povzbudzovanie a vedenie k náprave chýb bez ponižovania. Tento prístup podporuje motiváciu, sebadôveru a schopnosť učiť sa z vlastných skúseností. Tresty môžu dieťa naučiť vyhýbať sa problémom zo strachu, ale neposkytujú mu návod, ako sa správať správne.
Vytváranie bezpečného a stabilného prostredia
Pre zdravý vývoj dieťa potrebuje bezpečné a stabilné prostredie. Emočná podpora zo strany rodičov mu pomáha rozvíjať odolnosť voči stresu, schopnosť zvládať emócie a budovať si zdravé vzťahy s ostatnými. Dôležité je tiež vytvárať priestor na otvorenú komunikáciu, kde sa dieťa cíti vypočuté a prijaté.
Rodič ako vzor
Deti sa najviac učia napodobňovaním. Ak rodičia prejavujú rešpekt, trpezlivosť, láskavosť a zodpovednosť, dieťa tieto hodnoty prirodzene preberá. Dôležité je byť autentický a ukazovať dieťaťu, ako zvládať aj náročné situácie s pokojom a rozvahou. Dôležité je pamätať, že cieľom výchovy nie je formovanie „dokonalého“ dieťaťa, ale podpora jeho jedinečného potenciálu a zdravého sebavedomia.
Komunikácia: Pilier Vzťahu Medzi Rodičom a Dieťaťom
Komunikácia je základným pilierom vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Nie je len o tom, čo hovoríme, ale aj o tom, ako načúvame, aké signály vysielame neverbálnou rečou a akú atmosféru v rodine vytvárame.
Budovanie dôvery a emocionálnej inteligencie
Jedným z hlavných dôvodov, prečo je komunikácia dôležitá, je budovanie dôvery. Deti, ktoré cítia, že im rodičia načúvajú a berú ich pocity vážne, majú väčšiu istotu vo svojom prostredí a sú ochotnejšie sa otvárať. Naopak, ak rodičia pravidelne odbíjajú detské otázky alebo ignorujú ich potreby, deti sa môžu uzavrieť do seba a hľadať pochopenie inde.
Ďalším dôležitým aspektom je formovanie emocionálnej inteligencie. Keď s deťmi otvorene hovoríme o ich pocitoch, učíme ich, ako svoje emócie pomenovať, pochopiť a zvládať. Ak sa dieťa naučí vyjadrovať frustráciu, radosť či smútok slovami, je menšia pravdepodobnosť, že svoje pocity bude prejavovať nevhodným správaním, ako sú záchvaty hnevu či agresia.
Nastavovanie hraníc prostredníctvom komunikácie
Komunikácia je tiež nástrojom pri nastavovaní hraníc. Jasné a konzistentné pravidlá, vysvetlené primeraným spôsobom, pomáhajú dieťaťu pochopiť, čo sa od neho očakáva. Nezabúdajme ani na to, že komunikácia je modelom pre budúce vzťahy dieťaťa. Ak rodičia ukazujú rešpekt, empatiu a trpezlivosť, dieťa si tieto vzorce osvojí a prenesie ich do svojho správania voči kamarátom, učiteľom či neskôr vlastnej rodine.
Praktické stratégie pre efektívnu komunikáciu
Pre lepšiu komunikáciu s dieťaťom, bez ohľadu na jeho vývinovú úroveň, existuje niekoľko efektívnych stratégií:
- Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár. Skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho. Priblížte sa k nemu tak, aby vám videlo tvár - váš pohľad a vaše ústa. Dieťa bude vedieť, na čo sa práve pozeráte. Bude lepšie vidieť, ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov reči a slov.
- Umenie čakania a nasledovanie záujmu. Ak počkáte, dieťa vám ukáže, čo chce: výrazom tváre alebo pohľadom, pohybom tela alebo ruky, prstom, gestom, zvukom alebo slovom. Čakanie je silným komunikačným nástrojom, pretože dáva dieťaťu možnosť vyjadriť sa jeho spôsobom. Naše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“ Keď sa dieťa o niečo zaujíma alebo na niečo pozerá, je pravdepodobné, že na to aj myslí. To je najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam. Keď budete vychádzať zo záujmu dieťaťa, zvýšite šancu, že sa s vami podelí o svoje pocity a myšlienky.
- Opakovanie a rutiny. Deti sa najlepšie učia nové slová alebo pravidlá materinského jazyka, keď ich počujú a zažívajú znova a znova. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo 20 krát, iné 1000-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie nových slov alebo viet. Rutina, teda činnosť, ktorú môžeme mnohonásobne opakovať, má pre dieťa niekoľko výhod. Rutina má predpokladateľný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok.
- Vyladenie rečovej úrovne a oprava chýb. Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet, dieťa vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materinského jazyka. Je dôležité spomaliť tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene) a prispôsobiť dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa. Vyhnite sa negatívnym hodnoteniam (napr. „to si nepovedal správne“, „tak sa to nehovorí“) a nikdy nežiadajte dieťa, aby po vás správne slovo opakovalo.
- Napovedanie a popisovanie. Napovedanie pomáha udržať konverzáciu. Napovedajte vtedy, ak vidíte, že dieťa vám chce odpovedať, ale nevie ako. Povedzte prvú slabiku alebo dajte dieťaťu na výber. Opisujte predmety, deje a udalosti, ktoré práve pozoruje. Rozprávajte mu o tom, čo sa deje v jeho okolí. Môžete komentovať prostredie dieťaťa, napríklad počasie, okoloidúcich ľudí, brechot psa alebo škrípanie bŕzd. Rozprávajte dieťaťu o tom, čo práve robíte. O tom, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte dom a oblaky, nakladáte kocky do auta alebo že ukladáte bábiku spať. Nezabudnite hovoriť aj o tom, ako sa cítite. A môžete hovoriť aj o tom, čo dieťa práve robí.
- Vysvetľovanie nových slov. Prepájajte, premosťujte poznané s nepoznaným - hovorte o hlavných črtách predmetov a javov, ktoré slová označujú tak, ako by ste boli výkladovým slovníkom. Používajte nové slovo opakovane, v rôznych vetách a v rôznych situáciách.
Ako klásť otázky, ktoré otvárajú dialóg
Vyhýbajte sa otázkam, ktoré dieťa testujú, otázkam, ktoré si samy odpovedajú, otázkam, ktoré sa pýtajú na zjavné informácie, bombardujúcim otázkam a častému používaniu otázok, na ktoré sa dá odpovedať áno/nie.
Používajte otázky, ktoré vytvárajú atmosféru očakávania, otázky ponúkajúce výber, otázky podporujúce myslenie dieťaťa, otázky interpretujúce zvedavosť, otázky týkajúce sa pocitov a názorov, otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa, otázky, ktoré nemajú jednu správnu odpoveď.
Najčastejšie Chyby vo Výchove a Cesty k Náprave
Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, no v snahe správne ho viesť sa môže dopustiť chýb, ktoré majú dlhodobý vplyv na jeho vývoj.
- Nadmerná kontrola a ochrana. Jednou z najčastejších chýb je nadmerná kontrola a ochrana. Rodičia chcú svoje deti ochrániť pred všetkými nástrahami sveta, no ak sú príliš ochranárski, dieťa si nevybuduje potrebné zručnosti na riešenie problémov. Ak zaň rodič rozhoduje, plánuje mu celý život a chráni ho pred každou nepríjemnosťou, dieťa môže vyrastať s nízkou sebadôverou a strachom z neúspechu.
- Nedostatok hraníc a pravidiel. Nedostatok hraníc a pravidiel je vo výchove rodičov, ktorí sa boja byť prísni, pretože nechcú, aby ich deti vnímali ako autoritatívnych alebo nemilujúcich. Výsledkom je však neistota dieťaťa, pretože hranice mu poskytujú pocit bezpečia. Ak dieťa vyrastá bez pravidiel, môže mať problémy s disciplínou, rešpektovaním autorít a sebareguláciou.
- Častá kritika a porovnávanie. Ak rodičia často kritizujú namiesto povzbudzovania, ak dieťa počúva častú kritiku a negatívne hodnotenie, môže si vybudovať pocit menejcennosti a strach zo zlyhania. Porovnávanie s inými deťmi môže v dieťati vyvolať pocit, že nie je dosť dobré a že lásku si musí zaslúžiť výkonom.
- Nedostatok času a pozornosti. Nedostatok času a pozornosti je v dnešnej uponáhľanej dobe typické. Mnohí rodičia sa sústredia na prácu, domácnosť a povinnosti, pričom na deti im zostáva málo času. Ak sa s nimi nerozprávajú, nepočúvajú ich alebo ich odmietajú, deti sa môžu cítiť prehliadané a hľadať pozornosť inde. V súčasnosti vidíme okolo seba dva extrémy výchovy rodičov - na jednej strane sú tu rodičia, ktorí, žiaľ, nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvoch zamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer. Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo, kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom.
- Tresty namiesto výchovy. Tresty namiesto výchovy môžu dieťa viesť k strachu a pocitu nespravodlivosti, namiesto toho, aby mu pomohli pochopiť správne správanie.
- Nesprávne vzory správania. Nesprávne vzory správania sú tiež častou chybou vo výchove detí, pretože tie sa učia hlavne napodobňovaním. Ak rodičia kričia, klamú alebo sa k sebe správajú neúctivo, deti tieto vzorce preberajú.
- Prílišná obeta a rozmaznávanie. Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie sa točí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život. T
tags: #rodic #a #dieta #ucenie