Rodičovstvo je plné výziev, a to najmä v oblasti výchovy detí k zodpovednému prístupu k vlastnému telu a zdraviu. Téma konzumácie alkoholu mladými ľuďmi, ako aj otázka odmietania jedla a tekutín u detí, predstavuje pre mnohých rodičov náročné prekážky. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na obe tieto problematiky, zdôrazňujúc kľúčovú úlohu rodičov pri formovaní zdravých návykov a správnej komunikácie. Od útleho veku až po dospievanie sa deti stretávajú s rôznymi podnetmi, ktoré ovplyvňujú ich rozhodnutia ohľadom toho, čo a prečo konzumujú. Je dôležité mať na pamäti, že rodičia sú pre dieťa vzorom a ich postoj a správanie majú dlhodobý dopad.
Alkohol a Dospievajúci - Kritický Pohľad na Rodičovský Vplyv
Alkohol je v slovenskej kultúre hlboko zakorenený a často spojený so spoločenskými zvykmi a dospievaním. Napriek zákonnej hranici 18 rokov mnoho mladých ľudí na Slovensku s ním experimentuje skôr. Táto skutočnosť vyvoláva v rodičoch obavy a úzkosť.
Prečo mladí ľudia siahajú po alkohole?
Podľa psychológa Matúša Bakytu môže ísť o prejav rebélie, ktorá k dospievaniu patrí. Mladí ľudia skúšajú „zakázané ovocie“, testujú hranice, alebo chcú zapadnúť do „cool“ partie. Ľudia prirodzene túžia po uvoľnení a pocite spolupatričnosti, a alkohol je k tomu veľmi ľahká a rýchla cesta. Psychológ Matúš Bakyta dodáva, že problém nie je v skutočnosti len v tom, že deti skúšajú niečo nové a neznáme, ale je to aj niečo, čo je žiaľ veľmi spojené s našou kultúrou. Alkohol je v nej zakorenený a je previazaný s mnohými - zväčša radostnými - spoločenskými zvykmi, ale aj bežnými stretnutiami a často sa spája s dospelosťou. Vzťah k alkoholu je na Slovensku alebo všeobecnejšie - v strednej, východnej Európe oveľa hlbší ako v západných krajinách. Za pitím alkoholu však môže byť aj snaha o únik pred vážnejšími ťažkosťami, s ktorými si dieťa nevie rady, napríklad šikana, nešťastná láska, úzkosti či depresívne stavy. Okrem týchto faktorov zohráva veľkú rolu aj genetika. Je preukázané, že deti, ktoré pochádzajú z rodín, v ktorých bol v rodinnej genéze zapísaný alkoholizmus, k nemu majú aj väčšie tendencie.
Zdravotné a sociálne dôsledky konzumácie alkoholu u mladých
Alkohol sám o sebe je toxická látka, najmä u mladistvých a predovšetkým u detí. U mladých ľudí sa mozog ešte vyvíja a alkohol naň pôsobí ako jed. Môže preto poškodiť pamäťové schopnosti či celkový intelekt. Okrem toho je dokázaná priama súvislosť medzi alkoholom a rôznymi ochoreniami, či už karcinogénnymi alebo poškodením mozgu ako takým. Pri občasnom požití sa zvyšuje riziko ochorenia pečene a nervového systému. Mladí ľudia nemajú toleranciu na alkohol, čo zvyšuje riziko otravy alkoholom. Často kombinujú alkohol s energetickými nápojmi, čo môže viesť až k bezvedomiu. Alkohol mení aj správanie a môže viesť k samovražedným tendenciám. Z online prieskumu spoločnosti MNForce pre iniciatívu ROZUMNE vyplýva, že najčastejšie dôsledky konzumácie alkoholu u mladých ľudí sú zanedbávanie školských povinností, problémy v rodine, duševné problémy, fyzické násilie, úrazy, nechcené tehotenstvo a krádeže.
Úloha rodičov pri prevencii a riešení problémov s alkoholom
Keď sa dieťa opije, rodičia zo strachu zvyčajne kričia, zakazujú, trestajú. Podľa psychológa Matúša Bakytu treba namiesto toho o svojich obavách s deťmi hovoriť. Takéto rozhovory prispievajú k budovaniu dôveryhodného vzťahu, ktorý rodinu prevedie náročným obdobím puberty detí.Rodičia by mali čiastočne dieťaťu organizovať čas alebo mu s tým pomôcť - záujmy, koníčky, aktivity detí. Ideálne je, ak sa rodičia svojim deťom venujú, vnímajú ich starosti a majú spoločné aktivity, napríklad šport, turistiku, kultúru. Skrátka platí staré dobré - komunikujte spolu! Mladých treba upozorňovať, že alkohol je nebezpečný. A to sa nedá bez zákazov a upozornení.
"Vstúpiť do kurzu Umenie komunikácie s deťmi bolo jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som urobila."
Komunikácia ako základ dôveryNamiesto hnevu a trestov sa snažte s dieťaťom porozprávať o svojich pocitoch a obavách. Dajte mu najavo, že vás to mrzí a trápi. Buďte otvorení a počúvajte, kedy sa u nich tá téma objaví. Nemal by tam byť mentorský karhavý tón. Skôr by som odporučil byť otvorený, počúvať a dávať pozor, kedy sa u nich tá téma objaví. Rodičia by tiež mali mať na pamäti, že oni sami sú pre dieťa vzorom.
Kedy začať s rozhovormi o alkohole?Je dôležité, aby v tom vzťahu, a teda aj rozhovore bola dôvera. Nemalo by to byť tak, že keď dieťa dovŕši nejaký vek, ideme sa posadiť a rozprávať. Dieťa by malo od útleho veku vedieť, čo alkohol spôsobuje a aké má negatívne vplyvy. Treba o ňom hovoriť vždy, keď sa naň dieťa svojho rodiča pýta, a to primerane jeho veku a pravdivo. Sedemročné dieťa by o alkohole už malo niečo vedieť. Rodičia niekedy robia chybu, že zákazmi riešia až dôsledky, ale je lepšie im predchádzať - budovaním dôverného vzťahu, vlastnými hodnotami, porozumením. Za zákazmi je zväčša strach z toho, že je dieťa súčasťou partie, na ktorú nemajú úplne dosah.
Správna komunikácia pri odhalení pitiaKeď chce ísť dieťa napríklad von s partiou, o ktorej rodič vie, že tam pravdepodobne bude alkohol, mal by si s dieťaťom pohovoriť a dohodnúť sa. Mali by prebrať, či ho tá skupina napríklad núti piť a nájsť spolu riešenie. Dieťa totiž často čelí dvom protichodným tendenciám. Jedna je zapadnúť do nejakej partie, rebelovať. A druhá je rešpektovať hodnotový rámec rodičov, neprísť domov pod vplyvom alebo jednoducho zachovať sa správne. Je dôležité mať s dieťaťom partnerský vzťah, vedieť, s kým sa stretáva a čo sa tam dá očakávať, namiesto toho, ako robiť len policajta, ktorý u dieťaťa automaticky vyvoláva odpor, rebéliu, prípadne zatajovanie.
Rodič ako vzorSú to práve rodičia, kto by mal nastaviť zdravý vzťah dieťaťa k alkoholu. Dieťa sa v prvom rade učí tak, že napodobňuje vzory správania, či už počas bežného dňa alebo napríklad na spoločenských udalostiach. Neskôr ho samozrejme formuje aj partia, ale v prvých rokoch sa učí od rodičov. Ak dieťa vidí, že je pre rodičov normálne piť a je to súčasť v podstate každého dňa, tak bude ťažko veriť, že alkohol je zlý. Dospelí ľudia by nemali piť v prítomnosti detí. Z prieskumu iniciatívy Rozumne vyplýva, že deti ponúka alkoholom oveľa častejšie otec ako matka. Je to približne 87 % verzus 13 %. To má dva rozmery. Jeden je štatistický, pretože muži sú tí, ktorí častejšie siahajú po alkohole. Druhý je ten, že na mužov sa spoločnosť stereotypne pozerá ako na tých tvrdších a odvážnejších, a zároveň v našej kultúre, žiaľ, nie je zvykom, aby prejavovali emócie alebo s nimi pracovali. Preto sa často stáva, že alkohol je prvou pomocou pri smútku, vyčerpaní alebo úzkosti, čo je samozrejme nešťastný spôsob. Alkohol tieto stavy dlhodobo práve zhoršuje. Nehovorím, že sa to netýka aj dievčat, ale chlapci sú tí, ktorí majú pri alkohole skôr tendenciu prekračovať hranice a rebelovať.
Mýtus „detské šampanské“ a „ochutnávanie peny“Blíži sa Silvester a Vianoce. Každý rok opakovane zdôrazňujeme rodičom, aby sa vyhýbali chorému fenoménu typu detské šampanské. Je to ukážka toho, ako zvyknú rodičia posúvať hranice. Rodičia robia napríklad chybu, keď malé dieťa naučia, že k oslave patrí detské šumivé šampanské. Vo vyššom veku to bude dieťa celkom prirodzene ďalej rozvíjať bez náhrad. Alebo keď deťom dávajú oliznúť penu na pive. Alkohol totiž nie je len škodlivý, ale aj návykový a takto si naň deti budujú návyk od nízkeho veku ako na niečo bežné a prirodzené. Pamätám si príbehy z minulosti, keď rodičia namočili dieťaťu cumeľ do piva, aby napríklad lepšie zaspalo. Práve z tých detí potom často vyrástli alkoholici, lebo mali uspokojenie silno naviazané na alkohol. Málokedy si uvedomujeme, že dôvod na pitie vlastne neexistuje. Je vymyslený ako ospravedlnenka pre pitie. Rovnako nie je vhodné deťom zvyšovať hodnotu pitia tým, že odsúvame jeho konzum na dospelosť. Tým len prenášame hodnotu pitia do vyššieho veku a dávame mu oveľa vyššiu hodnotu, než si alkohol zaslúži.
Nefunkčné reakcie a trestyVäčšina rodičov úplne prirodzene cíti hnev, obavu, úzkosť, pocity zlyhania, keď zistí, že ich dieťa má problémy s alkoholom. V takejto situácii pomáha, keď rodič hovorí, ako sa cíti v dôsledku toho, čo to dieťa robí. Rodičia však zväčša z pocitu strachu na dieťa kričia alebo mu niečo zakážu. Na deti to potom môže pôsobiť tak, že nabudúce radšej nejakým spôsobom zaklamú, nepriznajú sa, prípadne neprídu domov, keď sa opijú. Tresty by mali byť naozaj posledný krok. Treba mať vopred dohodnuté hranice, aby dieťa rozumelo, že to je jasný dôsledok porušenia pravidiel. Poznám rodičov, ktorých dieťa, keď prišlo opité domov, riešili to s ním najskôr vľúdne, keď sa to zopakovalo, malo nejakú sankciu. Napríklad mu zobrali nejaký predmet a robili mu náhodné testy na alkohol.Čo by rodičia nemali robiť, ak zistia, že dieťa opakovane pije? Nemali by popierať problém, neskrývať ho, ani obviňovať sa z toho. Taktiež by nemali dávať peniaze, ktoré by mohlo dieťa použiť na alkohol, fyzicky dieťa netrestať, nezriekať sa dieťaťa a nikdy nestrácať nádej.
Vyhľadanie odbornej pomociAk máte pocit, že situácia sa vymyká kontrole, neváhajte vyhľadať odbornú pedagogicko-psychologickú pomoc (radšej skôr ako neskoro) a zabezpečte spoluprácu so starými rodičmi, so školou, liečebňami, poradňami. Najčastejšia motivácia na vstup do liečby je nátlak zo strany príbuzných, teda keď dostanem už niekoľké ultimátum. Rodinná terapia by mala byť súčasťou liečby.
Alkoholizmus v rodine a jeho širšie súvislosti
Alkoholizmus je choroba celej rodiny. Nepostihuje len jedného človeka, ale celé jeho širšie okolie. Veľmi často sa stretávame s fenoménom takzvaných funkčných alkoholikov. Je to človek, ktorý pije, ale vie, že sa musí postarať o seba, deti a rodinu. Takto pije veľa žien: chodia do práce, prídu domov, postarajú sa o dieťa, všetko zvládajú, ale popíjajú pritom. V praxi vidíme viacero modelov. Sú rodičia, ktorí sú absolútne nekritickí voči pitiu a svojmu správaniu. Majú tendenciu deti do svojho pitia vtiahnuť. Najprv nevedome, ale neskôr im napríklad nalievajú. Sú aj ľudia, ktorí napríklad pijú nadmerne, no snažia sa deti „chrániť“ pred alkoholom. Zabúdajú však na to, že deti sú citlivejšie ako my a vedia problém veľmi dobre identifikovať. Deti si zvyknú všetko vzťahovať na seba. Môžu viniť seba za to, že ich rodič pije? Pijúci rodič je dysfunkčný rodič. Niekedy sa teda stane, že cez dieťa sa odhalí problém rodiča, ktorý sa môže začať liečiť.
Tabu a hanbaJe bežné, že alkoholizmus rodičov je pred okolím tabu. Deti sa hanbia stretnúť svojho rodiča na ulici. Boja sa zavolať rodiča na stužkovú, lebo vedia, že sa tam môže opiť. Boja sa výsmechu od kamarátov. S akými druhmi závislostí mladistvých sa stretáva? Stále prevláda alkohol. Do značnej miery je to dané aj kultúrou a správaním spoločnosti, kde piť je slušné a dokonca sa k tomu vedú deti. Spomenieme prípad matky, ktorá sa prišla poradiť ohľadom 24-ročného syna závislého od marihuany. Sprevádzala ju dcéra, ktorá mala v čase návštevy sotva šestnásť rokov. S veľkým smútkom v hlase a nepochopením matky sa spýtala, čo má robiť, keď ju mama pri návšteve pravidelne „zo slušnosti“ a „na zdravie“ núti piť alkohol, aby sa neurazili. Dievča sa na tom nechcelo zúčastňovať. Podľa nášho výskumu u drogovo závislých však prvý hlt alkoholu aj prvú cigaretu ponúkol dieťaťu zväčša vlastný rodič. Musíme sa ešte veľa učiť, aby sme pochopili, že prvý krok do tmy sa začína prvým zlým rozhodnutím a vierou, že sa „dá rozchodiť“. Vždy mrzí, ak rodič uprednostní konvenciu pred emóciami svojho dieťaťa.
Mýty a fakty o pití alkoholuNajbezpečnejšie je nepiť vôbec. Podľa odporúčania sa udáva 2,5 deci desaťstupňového piva alebo 1,5 deci vína alebo pol deci destilátu jednorazovo. To isté množstvo alkoholu môže dnes a zajtra účinkovať celkom odlišne, hoci ide stále o toho istého človeka. Najmä také, ktoré nás presviedčajú o tom, že s alkoholom nemáme problém. Napríklad, že ak pijeme len pivo alebo víno, a nie tvrdý destilát, tak o nič nejde. Alebo že existuje bezpečná odporúčaná denná dávka. Že keď pijeme len cez víkend, nemôžeme sa stať závislými, alebo že keď pijeme len večer a ráno nemusíme, tak nemáme problém. Najhoršie sú sebapresviedčacie mýty, ktoré nám hovoria, že veď nepotrebujem piť každý deň, ale pijem len vtedy, keď chcem a koľko chcem. Človek však nie je schopný identifikovať, čo ho núti napiť sa. A predsa ho nepresvedčí žiaden argument, ktorý ho od pitia odhovára. K alkoholu ho vedie chuť, ktorá ho riadi, zabehnutý stereotyp a vnútorný pocit, že pitie má pod kontrolou. Pravda však býva, žiaľ, opakom. Stretla som sa aj s takým názorom, že ak človek vydrží dva mesiace nepiť a nebude mať žiaden nutkavý stav to zmeniť, alebo sa, jednoducho povedané, nenapije, tak nie je závislý. Choroba má rozličné príznaky a nerozhoduje, čo pijem, koľko pijem ani kedy pijem. Rozhoduje celý rad súvislostí - osobnosť, prostredie, výber drogy, frekvencia a aj genetika, na ktorú sa dá celkom dobre vyhovoriť.Ochrana zdravia formou nepitia prakticky neexistuje. Taký človek je neprispôsobivý a je na neho vyvíjaný sociálny tlak, aby pil. Takže ak človek nie je rozhodnutý nepiť, tak jednoducho sociálne piť musí. Piť je normálne, slušné, dokonca v niektorých regiónoch je tlak na pitie taký silný, že odolávať mu je oveľa zložitejšie ako si vypiť. Alkoholom sa odmeňujeme, pripíjame si na zdravie, máme ho rodinne a spoločensky ritualizovaný takmer v každej situácii. Má svoju históriu, tradície, a pritom ide o jed, ktorý z nás robí takých ľudí, akými v skutočnosti nie sme. Dokonca si niekedy vytvoríme aj dôvod na oslavu, aby sme si mohli vypiť. Typickým príkladom je takzvané „prískočné“, teda vstupenka do nového pracovného kolektívu. Objavujeme stále nové a nové kombinácie miešaných nápojov, vylepšujeme si zážitky napríklad aj energetickými nápojmi, kávami a inými urýchľovačmi, chodíme na vybrané dovolenky, kde pijeme „to najlepšie“ v all inclusive. Alkohol poskytuje štrnásť pozitívnych účinkov. Napríklad sedatívny, relaxačný, afrodiziakálny, uvoľňovací a mnohé ďalšie.
Identifikácia rizikového pitia u dospelýchExistuje päť symptómov, nad ktorými je dobré sa zamyslieť. Prvým je, keď cítim, že pijem viac, než by som sám alebo sama chcel, alebo keď mám pocit, že som mohol vypiť menej. Druhý, keď si nalejem sám s motívom, že chcem cítiť účinok alkoholu, teda nepotrebujem na to žiaden spoločenský, rodinný ani iný dôvod. Ďalej, keď sa alkoholom idem „preladiť“, teda keď sa usilujem o zmenu nálady. Napríklad sa chcem rýchlo zrelaxovať alebo sa upokojiť. Veľmi intenzívny je aj ten symptóm, keď už moje pitie spôsobuje ujmu niekomu blízkemu, napríklad ak sa manželka alebo manžel začína trápiť mojím pitím. A posledný symptóm je ten, keď vyhľadávam program a miesta, kde sa bude dobre piť, a aktivity a záujmy si zamieňam s pitím. Ak sa človek opije dvakrát týždenne, pretože chce vypnúť od práce a zabaviť sa, no nie je agresívny a dokáže bez problémov chodiť do práce, svoj stav nevníma negatívne. Je to pre neho relax, vypnutie, zábava alebo dobre prežitý večer. Opitosť vníma ten, koho to z nejakého dôvodu obťažuje alebo trápi. Ak s takým človekom žijete, mali by ste ho na to upozorniť. Ak to neurobíte a vnímate to ako štandard, začnete sa podvedome prispôsobovať a tolerovať také správanie, tak ten človek bude mať tendenciu množstvo alkoholu zvyšovať. Z dvoch dní za týždeň prejde na tri dni, zmení sa aj správanie v rodine a podobne. V sanatóriu sú aj klienti, ktorí takto žijú a nie sú závislí, ale ich 15-ročné dieťa odpozeralo ich návyky a začína s rizikovým pitím. Zakaždým, keď ide von s kamarátmi, musí sa opiť. Rodič si neuvedomuje, že tak, ako jemu prekáža, že jeho dieťa pije, tak jeho pitie rovnako prekáža aj dieťaťu.
Násilie a alkoholV rodine sa alkoholizmus často spája aj s násilím. Napríklad manžel príde domov a je agresívny voči žene, deťom. Alkohol je toxická látka, ktorá v organizme vyvoláva rozličné reakcie. Tie závisia od osobnosti človeka, od jeho emócií, ale napríklad aj od toho, aká je jeho rola v rodine. Dá sa povedať, že násilie môže byť dôsledkom. Alkoholizmus je ochorenie a chorý človek stráca kontrolu nad svojím myslením a správaním. To však jeho správanie neospravedlňuje. Rovnako by sa nemala ospravedlňovať ani pasivita ľudí, ktorí takéto správanie spozorujú a bezmocne, ba až lakonicky sa naň dívajú. Nemusia vedieť, že ide o chorobu, ale pri opakovaných excesoch by bolo dobré, ak by vyhľadali pomoc pre seba alebo pre postihnutého. Veriť v samouzdravenie, samozmenu alebo v pevnú vôľu je naivné, sebapoškodzujúce.
Ďalšie obľúbené drogy mladistvých a smrtiace kombinácieMedzi ďalšie obľúbené drogy mladistvých patrí okrem fajčenia tabakových cigariet marihuana, ktorú tvoria usušené listy, kvety či plody konopy. Mnohí sú presvedčení, že keď si dajú zopár „šlukov“, nič im nehrozí. Opak je pravda. Tak ako všetky psychostimulačné látky, aj marihuana ovplyvňuje vedomie, pôsobí na centrálny nervový systém a jej užívanie vedie k závislosti. Abstinenčný syndróm mení návyk na závislosť, keď užívateľ stráca kontrolu nad fyzickými aj psychickými príznakmi. Prieskumy sa poväčšine zhodujú, že s jej užívaním začínajú deti vo veku pätnásť až šestnásť rokov, ale podľa našich skúseností aj skôr - nie sú výnimkou jedenásť- a dvanásťroční. Niektorí dospelí užívanie „trávy“ racionalizujú a spájajú so zdravotnými benefitmi. Rozhodne to však neplatí pre obdobie dospievania.Plechovka, ktorú kúpite bežne v potravinách, sa zdá najmenej nebezpečnou závislosťou. Až na to, že jej podľahnú i desaťročné deti, ktoré si hrozby nechcú priznať. Tento hit sa na základných školách začal šíriť pred pár rokmi, varovali pred ním viacerí pedagógovia. Mnoho žiakov druhého stupňa si deň bez „energeťáka“ nevedelo predstaviť. Postupne sa u nich vytvárala závislosť od vysokých dávok kofeínu, ktoré mladé telo nedokáže dostatočne spracovať. Návyková látka zvyšuje tep, krvný tlak a telesnú teplotu, ale aj odvodňuje, takže dieťa je viac smädné. Hlúpym trendom sa stalo kombinovanie energetického nápoja s alkoholom. Človek nemá pocit opitosti a hrozí riziko intoxikácie alkoholom, dokonca smrti. Mnohí odborníci preto upozorňujú, že by na etiketách malo byť varovanie pred miešaním týchto látok.
Stav alkoholizmu na Slovensku a regulácia
Každý desiaty človek na Slovensku má problém s alkoholom, hovorí psychoterapeutka Jana Žemličková z bratislavského Sanatória AT. Na Slovensku až 450-tisíc ľudí vykazuje znaky rizikového správania. To znamená, že sú abúzeri, teda pijú nadmieru alebo sú závislí. Medzi nimi je veľmi tenká hranica. Celkovo ženy dobiehajú v pití mužov. Na závislosť od alkoholu sa však stále lieči trikrát viac mužov. Tí, čo sa idú liečiť, sú „viditeľní“ a práve z nich sa robí táto štatistika. Nedá sa však povedať, koľko žien a mužov má celkovo problém s alkoholom. Dá sa to určiť podľa spotreby čistého alkoholu. V súčasnosti pripadá na jednu osobu zhruba 13 litrov čistého alkoholu. V roku 2010 to bolo len 10 litrov. V 80. a 90. rokoch to bolo zasa 15 litrov. Má to teda kolísavú líniu. Vo svete sa pije menej ako u nás, a to 6 litrov čistého alkoholu na dospelú osobu ročne. Podľa štatistík sa vo východnej Európe pije zhruba štyrikrát viac ako v západnej. V Európe sme na 19. mieste, ktoré dlhodobo zostáva takmer nezmenené, s posunom maximálne jedného miesta. Z vypitého alkoholu tvoria 46 percent destiláty, zhruba 30 percent pivo a 18 percent je víno. Vo svete sa pije trocha inak. Hoci žien pije čoraz viac, na ulici zvyčajne stretneme len potácajúceho sa dospelého muža. Muži sú v tomto odvážnejší a majú aj svoju históriu. Ženy vždy pili doma a vidieť na verejnosti opitú ženu bolo neprípustné. Dokonca v starom Ríme mohol muž zabiť ženu, keď pila. Vtedy sa na ženy pozerali inak. Zhruba za posledných päť rokov si v sanatóriu začínam všímať, že muži pijú viac doma, v garážach a na stavbách, kde sú izolovaní. A naopak, ženy začínajú piť vonku, sú emancipovanejšie, cítia, že majú právo žiť slobodnejšie. Miesto sa teda postupne mení. Ženy majú napríklad aj iný motív pitia než muži. U žien je to osamelosť a u mužov naopak, také to chlapské bratanie sa a zapíjanie osláv. Pri ženách je pitie často spojené s materstvom, lebo majú pocit, že sa musia za veľmi krátky čas zrelaxovať, a to im alkohol absolútne umožňuje.Paradoxom je, že prvý alkoholový zákon u nás je z roku 1922. Navyše treba povedať, že ľudské emócie sa zákonom nedajú regulovať. Keď si chcem vypiť, tak na to žiaden zákon nepotrebujem. Napríklad je zakázané aj jesť počas šoférovania. Koľkí to dodržiavajú? A koľkí za volantom fajčia, aj keď je to zakázané? Zákonom sa pitie nedá regulovať. V súčasnosti musia reklamy na alkohol obsahovať aspoň výzvy, aby ľudia pili s rozumom alebo si za volant nesadali opití. Je to rovnako neúčinné, pretože hneď na druhej strane tej istej ulice nájdete reklamu, ktorá vám hovorí, nech pijete až po príchode domov. Alebo vo výklade nájdete najzdravšie víno z bioprodukcie. To sú neuveriteľné nezmysly. A napokon, každá reklama je vnem, ktorý nás môže prinútiť zamyslieť sa, no zároveň nás môže impulzívne „nakopnúť“ opačným smerom. Je v tom skrytá ohromná ambivalencia, ktorá je viac otázkou peňazí ako výchovy obyvateľstva. Existujú všelijaké športové rubriky v tlači, kultúrny život hviezd a podobne, ale rubrika, ako si chrániť zdravie, napríklad pred závislosťou, neexistuje. A dovolím si povedať, že 21. storočie bude obdobím závislostí. Od mobilov, od internetu, od sociálnych sietí, cez alkohol, drogy a ďalšie iné aktivity podporujúce návyky a impulzy, ktoré človeka emocionálne oslovia. Na druhej strane je najčastejšou chybou nielen článkov, ale aj odborných materiálov či oficiálnych nariadení práve snaha poukázať len na škodlivosť alkoholu. Toto však vôbec nie je pravda, pretože alkohol škodí iba niekoľkým percentám ľudí. Jeden abstinujúci človek v rozhovore spomínal, že mu veľmi prekážajú reklamy na alkohol. Abstinencia by mala byť novou kvalitou života a mala by človeku priniesť v konečnom dôsledku slobodu. Človek, ktorý sa cíti byť zviazaný ponukou, musí v sebe načrieť ešte hlbšie. Je potrebné naučiť sa identifikovať podnety, spracovať ich a postupne sa oslobodzovať.Je bežné, že ľudia závislých ľudí vnímajú ako slabochov. Ľudí sa alkohol dotýka a sú na tú tému citliví. Ak niektorí o závislých hovoria ako o slabochoch, myslia si, že hovoria o druhých, ale vlastne hovoria o sebe.
"Vstúpiť do kurzu Umenie komunikácie s deťmi bolo jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som urobila."
Odmietanie Tekutín a Jedla u Detí - Výzvy a Riešenia pre Rodičov
Rodičia môžu byť z ustavičného ponúkania do jedla vyčerpaní, a keď je dieťa ešte malé, k netrpezlivosti sa pridáva aj strach o zdravie dieťaťa. Starosti s jedením detí má veľa rodičov. Príčiny detského nechutenstva sú rôzne.
Prečo deti odmietajú piť a jesť?
"Nechuť do jedla nie je u dojčiat a malých detí ničím výnimočným. Niekoľkodňové nechutenstvo býva bežným sprievodným javom pri prerezávaní zúbkov, nádche či horúčke," vysvetľuje MUDr. Katarína Babinská, odborníčka na detskú výživu. Ak nechutenstvo trvá dlhšie, dieťa by mal vyšetriť lekár. "Môže ísť o príznak anémie - málokrvnosti, ale aj vážnejšej choroby. Niekedy sa však príčinu slabej chuti do jedla nepodarí zistiť. Sú deti, ktoré sú jednoducho horšími jedákmi," konštatuje lekárka.Veľký problém s jedením môže nastať v období, keď sa dieťa začne prikrmovať. Mnohé deti po materskom mlieku odmietajú jesť čokoľvek iné, prípadne prijímajú len niektoré potraviny. Keď dieťa príkrmy odmieta, rodičia sa však začnú znepokojovať. "Nemliečne príkrmy treba dieťaťu zaradiť do výživy najneskôr po dovŕšení 6. mesiaca, pretože samotné mlieko už nedodáva výživné látky v potrebnom množstve. Nezriedka však dieťa nové potraviny odmieta a jedlo vypľúva," hovorí doktorka Babinská. "Naša dcéra nechce jesť," píše pre zmenu otec v jednej internetovej diskusii. Stále vymýšľa a najmä sa s tým jedlom hrá (a drží v ústach ako škrečok). Medzi 2. a 3. rokom prežívajú deti obdobie vzdoru, ktorého prejavom býva aj odmietanie jedla.Máme skúsenosť matky 16-mesačného chlapčeka: "Moje dieťa nechce jesť, s jedlom sa iba hrá, presedí pri ňom hodinu, ale takmer nič doňho nedostanem. Podobné starosti majú matky dojčiat, ktoré si začínajú zvykať na inú stravu, ale aj matky o niečo starších detí. Nechcú, aby si dieťa zvyklo na to, že si môže v jedle vyberať, ale zároveň sa boja, aby nedostatkom jedla neohrozili jeho zdravie."Môže sa stať, že dieťa nevie na jedlo sústrediť preto, že sa nevie odpútať od hry. Alebo chce využiť chvíľu, keď sa mu matka venuje naplno a celkom logicky tieto okamihy predlžuje čo najviac. Niektorí rodičia sú zo správania svojho dieťaťa šokovaní: búcha do stola, hádže predmetmi alebo zámerne rozhadzuje jedlo po celej kuchyni, ale v ústach neskončí ani kúsok. Detský vek je obdobím, keď je správna výživa pre rast a vývoj zvlášť dôležitá, navyše si dieťa osvojuje správne stravovacie návyky. "Dlhodobé odmietanie riadnych výživných jedál môže mať nepriaznivé následky na organizmus dieťaťa," varuje doktorka Babinská.
Dôsledky nedostatočného príjmu tekutín a stravy
Pokiaľ nie je pitný režim dieťatka dostatočný, je vyššia pravdepodobnosť, že dieťatko bude počas dňa unavené, alebo bude pociťovať nevoľnosť alebo sa u neho objavia bolesti hlavy. Prvým problémom, ktorý rodičia často riešia je, že dieťatko pije málo. Druhým problémom býva nevhodné zloženie pitného režimu. Sladené vody alebo čaje môžu mať deti síce vo veľkej obľube, sú ale aj oveľa kalorickejšie a častokrát aj nezdravé. V chorobe treba pacientovi zabezpečiť najmä dostatočný prísun tekutín a spravidla mäkšiu, skôr kašovitú stravu. Kým je dieťatko malé, prijíma tekutiny prioritne prostredníctvom materského mlieka.
Stratégie pre fostering zdravých návykov
V prvom rade je potrebné si uvedomiť, ako veľmi je pitný režim dôležitý. Často sa skloňuje najmä v letných mesiacoch, keď je príliš teplo. Nemali by sme naň zabúdať ale počas celého roka. Rodičia by tiež mali mať na pamäti, že oni sami sú pre dieťa vzorom. Len ťažko môžeme od dieťaťa chcieť, aby pilo vodu a vysvetľovať mu, aká je voda zdravá, keď mu my sami nepôjdeme príkladom. Pite vodu v prítomnosti dieťaťa pri jedle, v reštaurácii, v priebehu dňa.
"Vstúpiť do kurzu Umenie komunikácie s deťmi bolo jedno z najlepších rozhodnutí, ktoré som urobila."
Ako zabezpečiť dostatočný pitný režim?Zaveďte vodu do pitného režimu dieťatka v rovnakom čase, ako zavádzate príkrmy. Deti, ktoré začnú piť vodu skôr, ju neskôr menej často odmietajú. Nespoliehajte sa na to, že dieťatko si bude vodu samo pýtať, keď bude smädné. Urobte to tak, aby malo dieťatko fľašu s vodou kedykoľvek „po ruke“, keď bude smädné. Ak máte menšie dieťatko, tak viete mať fľašku s jeho obľúbenou postavičkou alebo iným pútavým obrázkom. Pri starších deťoch, už nemáte až takú kontrolu nad tým, čo vypijú. Viete ale ovplyvniť, z akej „ponuky“ si doma vyberajú. Dieťa, ktoré nie je fanúšikom pitia vody, si v prípade možnosti zvolí zrejme radšej ochutenú vodu. Ak chcete vodu „oživiť“ a spraviť príťažlivejšou v očiach dieťatka, dajte do nej čerstvé ovocie alebo zeleninu. Ešte zaujímavejšie bude, ak dáte do vody zamrznuté ovocie. Najmä červené ovocie vodu jemne zafarbí a príjemne dochutí. Aj pitie ekologickou slamkou môže urobiť pre menšie deti z pitia vody zábavu.S odmietaním pitia vody sa často stretávajú aj rodičia dojčených detí. Dojčeným deťom ponúknite spočiatku vodu lyžičkou, z fľašky, neskôr z pohárika. Skúste rôzne poháriky, nie každý musí dieťatku vyhovovať. Pokiaľ má dieťatko problém s pitím vody, ponúkajte mu ju, keď má dobrú náladu po menších množstvách. Tekutiny naše telo neprijíma len z nápojov, ale aj v strave, napríklad v polievkach. Výborným zdrojom tekutín je tiež ovocie a zelenina. Uhorky, paradajky, melón, jahody, šalát - to všetko je ovocie a zelenina s vysokým podielom vody. Zakomponujte ich do jedálnička.
Stratégie pre riešenie nechutenstva a odmietania jedlaPrvým neúspechom pri prikrmovaní sa však netreba dať odradiť. "Mnohé deti potrebujú príkrm veľa ráz (5, 10, ale i viackrát) ochutnať, kým si na jeho chuť zvyknú a zjedia riadnu porciu. Mnohé matky nevedia, že aj malé dieťa môže mať "svoje chute". Medzi menej obľúbené jedlá patrí aj zelenina. "Ak sa nám javí, že problémy spôsobuje tuhšia konzistencia príkrmov, možno zeleninu alebo ovocie sprvoti najemno mixovať a podávať z fľašky a až následne prejsť na hustejšie pokrmy."Výchova a obavy o zdravý telesný vývoj dieťaťa sa neraz dostávajú do konfliktu a veľa rodičov stojí pred klasickou otázkou: je správny prístup starých mám, že "tanier musí zostať prázdny"? Domnievam sa, že plytvať jedlom nie je správne a ani výchovné, preto s prikláňam k dodržiavaniu tohto pravidla. Dieťa by si malo odmalička zvykať, že porciu, ktorú má na tanieri, treba aj zjesť. Rodičia však chcú vychovávať svoje deti „správne“ a „zdravo“, nechcú ich učiť vyberať si v jedle. Ak otec neraňajkuje, lebo sa každé ráno do práce ponáhľa, aj malé dieťa si to určite všimne. Ak dospelí jedávajú zvlášť, dieťa sa môže cítiť vyčlenené a samému mu nechutí. Ak dieťa niekto núti jesť na čas ako pri pretekoch, nervozita tiež na chuti do jedla nikomu nepridá.V takom prípade sa snažíme dieťa kŕmiť v pokojnom prostredí, kde nebude rušené. Ak dieťa neskonzumuje celú porciu, lekári neradia nútiť ho dojedať. Až do najbližšieho riadneho pokrmu by však nemalo dostať náhradu za nedojedený pokrm. Netreba zabúdať, že niektoré jedlá mu môžu spôsobovať vyslovený odpor, napríklad hovädzie a bravčové mäso alebo kyslá kapusta. Žiadne dieťa však nechce dobrovoľne ostať hladné, preto by rodičia nemali deti do jedla nútiť. "Ak je dieťa horší jedák, treba najprv vyskúšať všetky spôsoby podobrotky a vymýšľať najrôznejšie triky, aby jedlo," napohľad "nevýchovne" radí lekárka. Často pomáha už len to, ak dieťa sedí pri stole spolu s rodičmi a súrodencami. Keď vidí, že všetci jedia rovnaké jedlo, zvyčajne sa pridá aj ono.
tags: #rodic #nuti #dieta #pit