Deti, ktoré žijú na okraji miest a obcí v chudobných rómskych osadách, neprospievajú v školách tak dobre, ako by mohli. Nie je to však ich chyba. Keď sa dieťa narodí do extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, trpí nedostatkom podnetov na optimálny vývin. Ako rastie, rozdiel medzi tým, čo sa zvládne naučiť, a tým, čo vedia jeho rovesníci z lepšie situovaných rodín, je priepastný. Deti z chudobných rómskych osád nemajú doma knižky, kocky, hlavolamy, omaľovánky, ani edukačné hračky. Preto neskôr, pri nástupe do školy, nepoznajú písmenká, čísla, ani farby a zo zvieratiek sú im známe iba tie, ktoré sa s nimi tmolia po osade.
Včasná intervencia: Záchranné koleso, ku ktorému sa nedostanú
Deťom s rizikovým vývinom ponúkajú na Slovensku odbornú podporu centrá včasnej intervencie. Tieto centrá sú kľúčové pre deti, ktoré potrebujú špecifickú pomoc v ranom detstve, aby mohli minimalizovať následky znevýhodnenia a dobehnúť svoje vrstovníkov. Avšak, deti z chudobných rómskych osád sa k týmto odborníkom často nedostanú. Služby včasnej intervencie sú totiž zahltené najmä deťmi so zdravotným znevýhodnením a ani tým dnes nedokážu pomôcť v potrebnej miere. Na prácu s deťmi z vylúčených rómskych komunít im chýbajú personálne kapacity, aj financie. Najmenší Rómovia z extrémne chudobného prostredia teda na potrebnú pomoc v ranom detstve nedosiahnu.
Šťastie sa usmeje len na tie deti, ktoré vyrastajú v lokalitách, kde pôsobia napríklad terénne sociálni pracovníci z projektu Cesta von alebo komunitné centrá, akým je napríklad centrum Detstvo deťom v Dobšinej. Tieto iniciatívy sa snažia kompenzovať nedostatok štátnych služieb a poskytnúť deťom a ich rodinám podporu, ktorá im pomôže prekonať bariéry.
Materské školy: Brána k vzdelaniu, ktorá zostáva zatvorená
Mnohí sa domnievajú, že sklz vo vývine môžu deti z rómskych osád dohnať v škôlke. Nie však na Slovensku. Materských škôl u nás stále nie je dostatok a tie, ktoré sú k dispozícii, uprednostňujú pri zápise tzv. „bezproblémové“ deti. Keďže žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky je obvykle oveľa viac ako voľných miest, škôlky si môžu deti vyberať a táto obvyklá prax znamená pre množstvo rómskych detí ďalšiu nezdolateľnú prekážku.
Mnohé škôlky odmietajú prijímať nielen deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti so zdravotným znevýhodnením. Na prácu s nimi totiž nie sú dostatočne vybavené. Škôlkam akútne chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a ďalší odborníci, ktorí by mali byť učiteľkám pri zvýšených nárokoch na výučbu týchto detí oporou. Bez tejto opory nie sú škôlky jednoducho schopné naplniť u detí s rôznym znevýhodnením ich špeciálne vzdelávacie potreby. Tento stav potom vedie k tomu, že deti, ktoré by potrebovali najviac podpory, ju nedostanú už v predškolskom veku, čím sa prehlbujú rozdiely pred nástupom do základnej školy.
Základné školy: Prekážky na každom kroku
Keď si uvedomíme, ako veľmi majú rómske deti z chudobných osád posunutú štartovaciu čiaru pri nástupe do školy, začne nám byť jasné, prečo zažívajú v škole prakticky od prvého dňa neúspech. Najmä, ak vieme, že akútnym nedostatkom odbornej podpory zo strany asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov, trpia aj základné školy.
A ešte na jednu vážnu prekážku narážajú rómske deti v našich školách. Je ňou jazyková bariéra. Doma hovoria mnohé po rómsky. Zrazu prídu do školy, v ktorej hovoria všetci po slovensky. Malí Rómovia nielen že nerozumejú učivu, ktoré sa na hodine preberá, oni nerozumejú ani len pokynom učiteľky. A namiesto toho, aby ich prioritne v škole naučili po slovensky hravou, komunikatívnou formou, ako bolo opakovane navrhované, dostanú do rúk šlabikár, s ktorým si nedokážu poradiť.
Väčšina týchto detí počas povinnej školskej dochádzky aspoň raz prepadne a niektoré základnú školu vôbec nedokončia. Na Slovensku pritom najviac detí prepadáva v prvom ročníku. Najviac prípadov opakovania ročníka na 1. stupni ZŠ je v Košickom kraji. Zo 6 195 detí, ktoré v roku 2018 opakovali ročník, bolo viac než 40 % (2 564) práve z tejto časti Slovenska. Výrazný podiel na celkovom počte detí s takouto skúsenosťou majú aj žiaci a žiačky z Prešovského kraja (27 %). A práve v týchto lokalitách evidujeme zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ak by sme im hneď na začiatku vzdelávania poskytli viac potrebnej podpory a zároveň potrebnú pomoc odborníkov, úspech by sa dostavil.
Zlyhávanie rómskych žiakov v školách nie je dôsledok ich lenivosti, či hlúposti. Pätorky v žiackych knižkách im pribúdajú najmä preto, lebo v škole nedostanú dostatok pomoci a doma nemajú nikoho, kto by im s učením sa pomohol.
Systémové zlyhanie a medzinárodná kritika
V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa miera predčasného vypadávania žiakov zo vzdelávania každoročne znižuje, čelí Slovensko opačnému trendu. Počet žiakov, ktorí riadne neukončia ani len základné vzdelanie, u nás stále stúpa. Viaceré testovania zároveň potvrdzujú súvis medzi podpriemernými výsledkami žiakov a ich sociálnym znevýhodnením. Je preto nepochopiteľné, prečo vláda tento problém nerieši, ale pred ním stále zatvára oči.
To, že deti z extrémne chudobných pomerov necháva Slovensko „v štichu“ a oberá ich o úspešnú budúcnosť, si všimla aj Európska komisia. Preto v roku 2015 spustila voči Slovensku právne konanie pre diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní. V októbri 2019 sa konanie pre nečinnosť vlády posunulo do ďalšej fázy. Komisia nám zaslala dôraznú výzvu, aby Slovensko dodržiavalo pravidlá EÚ o rovnakom zaobchádzaní so žiakmi v základných školách a zabezpečilo pre rómske deti dostupné kvalitné vzdelávanie, ktoré by mohlo zvýšiť ich šance na postup na stredné a vysoké školy a na úspešný život v dospelosti. Vláda SR dostala dva mesiace na to, aby prijala potrebné opatrenia. Namiesto urýchlenej nápravy sa však stále iba vyhovára a Slovensku hrozí žaloba pred Súdnym dvorom EÚ.
Riešenia: Investícia do budúcnosti všetkých detí
Na prekonanie týchto systémových nedostatkov je potrebné prijať komplexné opatrenia:
- Zabezpečenie dostatočného počtu odborného personálu: V základných a špeciálnych školách je nevyhnutné navýšiť počet asistentov učiteľa, špeciálnych a sociálnych pedagógov a ďalších špecialistov, aby mali učitelia dostatok odbornej podpory pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
- Posilnenie individuálneho prístupu: Je potrebné posilniť individuálny prístup k žiakom, najmä v prvých troch ročníkoch základných škôl, aby si dobre osvojili základy, nevyhnutné pre úspešné vzdelávanie vo vyšších ročníkoch.
- Celodenné vzdelávanie: Zavedenie programu celodenného vzdelávania v školách, kde je zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí doma nemajú vhodné podmienky na učenie sa, by mohlo výrazne pomôcť.
- Desegregácia a odstránenie bariér: Amnesty International Slovensko upozorňuje na potrebu komplexných opatrení, ktoré povedú k desegregácii vzdelávania a k odstráneniu bariér v školách a školských zariadeniach. To zahŕňa aj zabezpečenie adekvátnej infraštruktúry, ako sú športoviská, knižnice či kvalitné stravovanie, ktoré sú v segregovaných školách často nedostupné.
Education of roma children in Slovakia / Rómske deti v špeciálnom školstve na Slovensku (2009)
Rómske deti majú nárok na kvalitné vzdelávanie rovnako, ako všetky ostatné deti. Ak im ho dokážeme poskytnúť, pomôžeme im vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby a prežiť plnohodnotnejší život.
Hlboko zakorenená diskriminácia a ľudskoprávna katastrofa
Problémom nie je len nedostatok infraštruktúry na segregovaných rómskych školách, ako upozornila Amnesty International Slovensko pri príležitosti Medzinárodného dňa detí. Ide o prejav hlboko zakorenenej systémovej rasovej diskriminácie. S akou samozrejmosťou sa konštatuje, že na takzvaných rómskych školách chýba základná infraštruktúra v podobe telocviční, knižníc či jedální. Ide o prejav flagrantnej nespravodlivosti a šliapanie po dôstojnosti rómskych detí, ktorým je odopierané právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Existujú obavy, že aj v prípade, že budú alokované zdroje na výstavbu športovísk na takýchto školách, nepôjde to s princípom desegregácie, ale presne naopak. Segregácia bude pretrvávať a len sa skvalitní segregované vzdelávanie. Zlepšenie vybavenia segregovaných škôl je len náplasťou, ktorá ignoruje ľudskoprávne záväzky a tiež legitimizuje segregáciu a marginalizáciu. Desegregácia nie je žiadny rozmar, je to morálny a právny imperatív.
Kultúrne aspekty a výzvy vo výchove
Pri riešení problematiky sociálnej integrácie rómskeho etnika často hľadáme odpovede, resp. riešenia iba z pohľadu chápania predstavy a následkov, ktoré sú vlastné našej kultúre. Niekedy totiž nevidíme, že rómske deti vyrastajú v inom kultúrnom prostredí s inými hodnotami, ktoré si uvedomujeme, ale nechápeme.
Krátkodobá orientácia kultúry je zameranosť spoločnosti len na blízke ciele a na okamžité výsledky. Rómovia sa predsa nestarajú o budúcnosť, ale veria, že bude lepšia a budúcnosť si idealizujú. Ich prístup k životu je viac emocionálny a zameraný na prežívanie prítomnosti a emócie, ako je typické pre našu kultúru. Toto sa prejavuje v ich motivačných a vôľových vlastnostiach. Výskumy potvrdili nedostatok výkonovej motivácie u rómskych detí, čo sa najvypuklejšie prejavuje práve vo vzdelávacom procese.
Pre našu kultúru je vlastná individualita základom všetkých úspechov, rozhodnutí a činov. Individuálne úspechy sú vysoko cenené. V rómskej kultúre má individualizmus a samostatnosť úplne odlišnú hodnotu. V kolektívnych spoločenstvách, akým sú rómske rodiny, sa očakáva, že jednotlivci budú pomáhať ostatným. V rómskych rodinách preto ani výchova k individualite nesmeruje. Vplyv rodiny a komunity je silný a dieťa individualitu ako hodnotu nepociťuje. S absenciou individualizmu u časti rómskych detí sa stretávajú aj poradenskí psychológovia počas individuálnej diagnostiky.
Taktiež je potrebné chápať, že rómske deti môžu mať odlišné vnímanie abstraktných pojmov. Pojmy ako „budúcnosť“, „cieľ“, „úspech“ v abstraktnom ponímaní nemusia byť pre ne tak zrozumiteľné. Tieto pojmy môžu byť pre rómskeho žiaka nevýznamné, predsa vzdialené a nekonkrétne.
Pretože individuálny úspech, t.j. dosiahnutie niečoho vlastným pričinením, nemusí byť v rómskej kultúre hlavným cieľom, úspech dieťaťa sa často vníma ako úspech celej rodiny. Rodina sa potom podieľa na úspechu dieťaťa, čo znamená, že aj rodina profituje z úspechu dieťaťa.
Podobne komunikujte s rodinou žiaka. Vysvetlite im, že ak dieťa dosiahne úspech v škole, neznamená to, že opustí vlastnú komunitu a zavrhne svoj rómsky pôvod. Naopak, vzdelaný Róm môže byť pre svoju komunitu prínosom. Je dôležité, aby rodina chápala, že vzdelanie otvára dvere k lepším pracovným príležitostiam a k celkovému zlepšeniu kvality života. Je potrebné pracovať s rodinami na prekonávaní stereotypov a predsudkov týkajúcich sa vzdelávania a sociálnej mobility. Je dôležité zdôrazniť, že vzdelanie nie je len o získaní práce, ale aj o osobnostnom rozvoji a o možnosti aktívne sa zapájať do spoločnosti. Je potrebné podporiť rómske deti a ich rodiny v tom, aby videli v možnostiach vzdelávania šancu na zmenu a na zlepšenie ich životnej situácie. Je dôležité, aby pochopili, že vzdelanie im môže pomôcť získať lepšie pracovné príležitosti a tým aj lepšiu budúcnosť. Je dôležité, aby sa nezľakli možnosti zmeniť spôsob života, ktorý sa stáročia konzervoval.
tags: #romske #dieta #a #klima #skoly