Výchova a vzdelávanie rómskych detí na Slovensku predstavuje komplexnú a mnohovrstevnú problematiku, ktorá si zasluhuje hlbokú a systematickú pozornosť. Nie je to len otázka národného, ale aj celosvetového významu, keďže edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva a nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti. Rómske deti čelia pri uplatňovaní si svojho práva na vzdelanie vážnym prekážkam, ktoré sú zakorenené v sociálno-ekonomických podmienkach, kultúrnych odlišnostiach a pretrvávajúcich systémových nedostatkoch v školstve. Zásadným spôsobom sa tieto faktory premietajú do pedagogického prostredia, kde má škola šancu v rámci výchovných procesov aspoň čiastočne ovplyvniť situáciu.
Hlavné prekážky v prístupe k vzdelaniu
Jednou z najvýraznejších prekážok, ktorým rómske deti na Slovensku čelia, je neprimerane veľký počet rómskych detí, ktoré sú naďalej bezdôvodne umiestňované do špeciálnych škôl a tried pre deti s mentálnym postihnutím a poruchami učenia. Táto prax je dlhodobo kritizovaná a správy, ako napríklad výsledky výskumu Amnesty International z rokov 2006 a 2007, uvádzajú ako jednu z bariér nevhodné kritériá pre zaraďovanie detí do špeciálnej školy alebo triedy. Tieto kritériá totiž dostatočne nezohľadňujú kultúrne a jazykové rozdiely a môžu preto viesť k diskriminácii. Výskumy preukázali, že takmer polovica rómskych detí v špeciálnych školách či triedach tam bola umiestnených nesprávne. Nevzdelanosť je tiež za tým, že mnohí rómski rodičia bez problémov podpíšu súhlas so zaradením svojich detí do špeciálnych základných škôl, pričom si vôbec neuvedomujú, čo svojmu dieťaťu tým spôsobujú, ako ho odsudzujú na biedny život človeka bez kvalifikácie, ktorý sa v budúcnosti neuplatní na trhu práce. Mnohí rómski rodičia však vôbec nechápu a nerozumejú tomu, čo podpisujú, s čím súhlasia a vôbec nevedia, aké neblahé dôsledky ich konanie pre deti bude mať.
Vplyv životných podmienok na vzdelávanie
Nevyhovujúce podmienky bývania Rómov majú taktiež značný vplyv na schopnosť rómskych detí uplatňovať si svoje právo na vzdelanie. Približne jedna tretina rómskej populácie na Slovensku žije v osadách odrezaných od miest a dedín, v mnohých prípadoch bez tečúcej vody, elektriny, hygienických zariadení či dláždených ciest. V takomto prostredí dieťa, ktoré žije v chatrči bez elektrického prúdu a tečúcej vody uprostred ničoho, nebude vedieť, ako splachovať záchod alebo používať kúpeľňu, čo sú základné zručnosti, ktoré sa často predpokladajú pri vstupe do školy. V prostredí, v ktorom rómske deti žijú, jednoducho nie je fyzický priestor na učenie sa, domácu prípravu, a to z dôvodu vysokého počtu obyvateľov, keďže v mnohých rodinách žijú všetci v jednej malej miestnosti. Ďalším problémom je tiež materiálne vybavenie v domácnostiach, deťom chýbajú základné učebné pomôcky, ako napríklad písacie potreby, zošity, pravítka, kružidlá, a o vlastnom písacom stole, respektíve vlastnej izbe, už ani nehovoriť.
Problém segregácie a jej dôsledky
Znepokojujúca je i miera segregovaných škôl, ktorá v niektorých častiach východného Slovenska dosahuje až 100 percent. Mnohé rómske deti získavajú v segregovaných triedach druhoradé vzdelanie bez ohľadu na ich individuálne schopnosti. Hoci slovenská vláda trvá na tom, že segregácia nemá nič spoločné s oficiálnou vládnou politikou, dosiaľ neuznala segregáciu ako problém a ani neprijala právoplatný záväzok, ktorý by viedol k jej zamedzeniu. Podľa slovenského zákona majú rodičia právo, aby si vybrali školu, ktorú bude ich dieťa navštevovať. Nominálny význam tejto politiky sa javí ako neutrálny, ale v skutočnosti prispieva k segregácii. Výsledkom slobody rodičovského výberu je údajne zvýšený odliv detí nerómskeho pôvodu zo škôl, ktoré navštevujú prevažne rómske deti.
Problematika Rómov je príliš široká a je veľmi zložité hľadať hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania na Slovensku. Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania, sa v súčasnosti javí segregácia rómskych detí ako najvýznamnejšia. Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesionálne uplatnenie.
Pohľad na segregované vzdelávanie môže byť ambivalentný. Na jednej strane môže mať aj svoje pozitívne stránky. Pozitívom je, že sa deti pohybujú vo svojej komunite, necítia sa byť odstrkované, diskriminované a podceňované. Učebné osnovy sú upravené tak, že v špeciálnej škole dostane rómske dieťa presne také vzdelávanie, ktoré je preňho najvhodnejšie. Naučia sa práve to, čo budú v živote potrebovať pre vlastnú samostatnosť a osobnú realizáciu. Na druhej strane, negatívom je, že ich mentálny vývin stagnuje, nedosiahnu optimálny rozvoj, ktorý zodpovedá ich individuálnym možnostiam, sú nedostatočne pripravené na ďalšie vzdelávanie a neprichádzajú do priameho kontaktu s inou kultúrou.
Kultúrne a sociálne faktory ovplyvňujúce vzdelávanie
Východisková pozícia rómskych detí pre výchovu a vzdelávanie v školách je veľmi ťažká. Problémy súvisia s ich nedostatočnou vyspelosťou, nezáujmom, chudobou, zhoršeným zdravotným stavom, nevedomosťou až odmietaním školy zo strany rodičov. V článku sa zamýšľame nad otázkou, aký nebezpečný a intenzívny je tabuizovaný rómsky rasizmus. Popisujeme faktory, ktoré sa zásadným spôsobom premietajú do pedagogického prostredia, a ktoré má škola šancu v rámci výchovných procesov aspoň čiastočne ovplyvniť.
Postoje rómskych rodičov k vzdelávaniu
Rómsky rasizmus je niekedy až intenzívny a nebezpečný. Stáva sa prekážkou na posielanie detí do „gadžovských“ škôl a zo strany Rómov predstavuje obávanú stratu Rómstva a odcudzenie dieťaťa od vlastných rodičov. Tým, že rodičia nevnímajú školu ako prioritu, dochádza k častým absenciám rómskych detí v škole bez skutočného dôvodu - rodičia ich nechávajú doma, aj vtedy, keď sa im len nechce, alebo keď len potrebujú, aby sa postarali o mladších súrodencov, ako potvrdzujú výskumy (Kaleja 2010, GAC 2007, podľa: Kvasnová, 2010). Odmietavý postoj rómskych rodičov k školám potvrdzuje aj pedagóg a romológ Rastislav Rosinský, ktorý vykonal v roku 2008 výskum v šiestich základných školách na západnom a východnom Slovensku, kde majú rómskych žiakov. Rozhovory s rómskymi rodičmi ukázali, že rodičia školy odmietajú a považujú ich za nutné zlo (Hajko, 2015). Sociológ Liégeois vo svojom diele uvádza, že o to viac to platí pre Rómov, lebo radoví Rómovia nepripisujú vzdelaniu žiaden význam, v ich hodnotovom rebríčku je vzdelanie hlboko pod materiálnymi hodnotami. Mladí Rómovia dodnes nepoznajú vzťah medzi vzdelaním, ekonomickým a sociálnym úspechom. Neuvedomujú si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostať nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku.
Ako pomôcť rómskym deťom dosiahnuť úspech vo vzdelávaní
Rómska rodina a kolektívne rozhodovanie
Rodinné prostredie zásadne ovplyvňuje správanie rómskeho dieťaťa pri začlenení do sociálnej skupiny ostatných detí v škole. V rómskej rodine ide o spoločenstvo ľudí navzájom nerovnoprávnych. Rodina sa riadi presnými pravidlami, ktoré určuje nadradenosť alebo podriadenosť postavenia, pohlavie, vek a príbuzenská afinita daného člena rodiny. Samostatné rozhodovanie je v rómskej rodine potlačené. Riešenie problémov sa odohráva v rámci spoločnej, často i búrlivej diskusie, z ktorej vyjde jedno rozhodnutie. Pre našu kultúru je vlastná individualita základom všetkých úvah, rozhodnutí a činov, pričom samostatnosť, iniciatíva a individuálna zodpovednosť sú vysoko cenené. V rómskej kultúre má individualizmus a samostatnosť úplne odlišnú hodnotu. Spoločenstvo je kolektivistické, všetky rozhodnutia sa týkajú všetkých a všetci si navzájom pomáhajú. V rómskych rodinách preto ani výchova k individualite nesmeruje. Dieťa nepozná, respektíve individualitu ako hodnotu nepociťuje. S absenciou individualizmu u časti rómskych detí sa stretávajú aj poradenskí psychológovia počas individuálnej diagnostiky.
Krátkodobá orientácia a motivácia
Krátkodobá orientácia kultúry je zameranosť spoločnosti len na blízke ciele a na okamžité výsledky. V súlade s týmto zameraním na prítomnosť, Rómovia sa príliš nestarajú o budúcnosť, ale veria, že bude lepšie, a budúcnosť si idealizujú. Rómske deti v škole sa orientujú nie na výkon, ale na prežívanie a emócie, ako je typické pre ich kultúru. Výskumy potvrdili nedostatok výkonovej motivácie u rómskych detí, čo sa najvypuklejšie prejavuje práve vo vzdelávacom procese. Na rozdiel od vrstovníkov si rómske deti nerobia veľké plány. Až tretina z nich uviedla, že zo školy odíde. Túto skutočnosť núti ich k tomu bieda, keďže situácia v rodine ich tlačí k tomu, aby radšej zobrali aj krátku, neistú prácu, ako vysvetlila sociologička Jurina Rusnáková.
Vnímanie individualizmu a abstraktných pojmov
V našej kultúre sa žiaci cenia pre ich abstraktné vlastnosti, ako je napríklad ich inteligencia, či študijné vedomosti. Pre rómskeho žiaka môže byť myšlienka učiť sa pre dobrú prácu v budúcnosti nevýznamná, príliš vzdialená a nekonkrétna. Pretože individuálny úspech, t.j. vzdelanie, nepatrí medzi vysoké hodnoty u jeho rodiny, nemusí mať dieťa dôvod mu pripisovať dôležitosť.
Jazyková bariéra a jej dopady
Jedným z najvážnejších problémov vo vzdelávaní rómov je nízka dochádzka do školy. Ako dôvod nízkej dochádzky sa udáva nomádizmus (kočovníctvo), bieda, zlé sociálne pomery, podceňovanie potreby a hodnoty vzdelávania, rasová diskriminácia v školstve, ale aj nedostatky školského systému. Vysoké percento rómskych detí vstupujúcich na základnú školu neovláda reč školy. Tento vstupný handicap má mnohokrát ďalekosiahle dôsledky, ktoré sa prejavujú v úspešnej edukácii. Pedagógovia z praxe potvrdzujú, že nedostatkom rómskeho dieťaťa je neznalosť vyučovacieho jazyka. Rómske šesťročné dieťa často nevie žiadny jazyk, v ktorom by mohlo byť vyučované. Slovná zásoba je malá, doma s ňou síce vystačí, ale slová sú často mnohoznačné, všeobecné a pojmy nepresné. Tento odlišný rečový vývin a vplyv nárečí predstavuje významnú prekážku pri plnohodnotnom zapojení sa do vzdelávacieho procesu.
Školské prostredie a predsudky
Rómske deti prichádzajúce do edukačného prostredia sú však mnohokrát vnímané ako handicapované. Akákoľvek odlišnosť, aj keď funkčne bezvýznamná, ako napríklad posudzovanie podľa zovňajšku, sa nepriaznivo odráža v horšom hodnotení a nižšom sociálnom statuse v porovnaní so situáciou jedinca, ktorá je vo všetkých zložkách v pásme bežnej normy. Odlišnosť upútava pozornosť, vyvoláva u ostatných ľudí neistotu a v súvislosti s ňou mnohokrát nepríjemné pocity. Ide o to, že nevieme, akí títo odlišní jedinci vlastne sú, nepoznáme ich a nie sme si istí, ako by sme sa k nim mali správať. Odlišné dieťa nebýva svojimi spolužiakmi akceptované, dokonca býva niekedy úplne izolované. Šišková vo svojej knihe uvádza, že najdôležitejším zdrojom nedôvery k „cudziemu“ sú predsudky. Predstavujú zvláštny komplex nezdôvodňovaných postojov a stanovísk, ktoré si ľudia osvojujú pod vplyvom prostredia. Akonáhle je ľuďom niečo cudzie, otvára sa možnosť pre vznik postojov, ktorých jadrom je nedôvera k odlišnostiam a odchýlkam, ktoré označujeme ako xenofóbia.
Vnímanie rómskych žiakov učiteľmi a spolužiakmi
Rómsky žiak je často „zaškatuľkovaný“ ako slabý, neschopný a nemožný dosahovať lepšie výsledky vo vzdelávaní. Portik uvádza, že hodnotový systém v škole nie je ich systémom, preto ho nechcú prijať. Výskum EDUMIGROM, ktorý realizovali sociológovia Slovenskej akadémie vied v rámci európskeho projektu, ukázal, že rómski žiaci sú v škole spokojnejší ako ich nerómski rovesníci, netrpia pocitmi menejcennosti ani nespravodlivosti. Školu nevnímali ako neprívetivé prostredie, ani sa nesťažovali na prístup učiteľov. V rozhovoroch rómski žiaci, naopak, uvádzali, že škola je jediným miestom, kde na farbe pokožky nezáleží. Len niektorí sa sťažovali na slovné narážky učiteľa na ich rómsky pôvod. Tento pohľad sa však často stretáva s realitou, kde rómski žiaci patria medzi najtrestanejšiu skupinu žiakov a vykazujú len veľmi málo pedagogických pochvál.
Triedenie žiakov a zhoršenie prospechu
Problémom je, že mnohé skúmané školy delia žiakov podľa dosiahnutých známok a nadania, čím vznikajú elitné a slabšie triedy, v ktorých končí aj väčšina Rómov. Tam sa však ich prospech ešte viac zhoršuje. Sociologička Zuzana Kusá zo Sociologického ústavu SAV hovorí, že strácajú motiváciu, lebo učitelia v týchto triedach kladú na žiakov nižšie nároky. Riaditelia škôl sa bránia, že také triedenie nemôžu zrušiť, lebo si ho žiadajú rodičia nadanejších detí. Jedna z riaditeliek zdôvodnila: „Musím zabrániť tomu, aby mi šikovné deti rodičia zobrali preč a dali ich na nejaké vybrané školy.“
Rodičovské predsudky a ich vplyv
Hoci výskum EDUMIGROM odhalil, že ostatné deti s rómskymi síce vychádzajú, ale preberajú názory rodičov. Tí od učiteľov napríklad žiadajú, aby dohliadli na to, že sa ich deti nebudú kamarátiť s rómskymi, aby s nimi nesedeli v lavici a podobne. To vytvára dodatočný tlak a prekážky pre sociálnu integráciu rómskych detí v školskom prostredí.
Sociálno-ekonomické determinanty vzdelávacích výsledkov
Ako už bolo spomenuté, časť rómskych detí nie je dostatočne pripravená na vstup do školy a často zaostáva za ostatnými deťmi. Tieto problémy však nie sú spôsobené mentálnym handicapom týchto detí, ale kultúrnymi rozdielmi medzi majoritou a rómskym etnikom. Portik uvádza, že analýza neúspešnosti rómskych žiakov naznačuje, že u väčšiny žiakov je v prvom rade zapríčinená exogénnymi činiteľmi socio-ekonomického prostredia, nedostatočnou výchovno-vzdelávacou stimuláciou, nedostatočnou hygienicko-zdravotníckou starostlivosťou a nie genetickými činiteľmi.
Vplyv chudoby a nezamestnanosti rodičov
Výskum EDUMIGROM, ktorý prebiehal v deviatich krajinách Európskej únie, si na Slovensku všímal populáciu 15-ročných žiakov vo dvoch nemenovaných okresných mestách. V jednom meste žiaci vyrastali v okrese s vysokou nezamestnanosťou a chudobou, bez vysokej školy, kde maďarská a rómska menšina tvorili zhruba polovicu populácie. Až 70 percent rómskych žiakov tu malo oboch rodičov bez práce. Výskum potvrdil, že na školské výsledky detí rozhodujúcou mierou vplýva vzdelanie rodičov, dokonca viac ako etnicita, zhodnotila Zuzana Kusá. Problém však nespočíva len v nezáujme rodičov o vzdelanie svojich detí, ale aj v tom, že mnohí rodičia sú sami nevzdelaní, často sú absolventmi osobitných škôl, sú nekvalifikovaní a neschopní posúdiť dôsledky svojho konania a rozhodovania. Tak konajú rodičia, tak konajú oni, a dá sa očakávať, že ani ich deti nebudú konať inak.
Nedostatok priestoru a pomôcok na učenie
Rómsky žiak nemá sociálne podmienky, aby sa dobre pripravoval do školy. Je slabšie pripravený na plnenie pracovných povinností, má významné bariéry v nadväzovaní interpersonálnych vzťahov, čo vyplýva z jeho prostredia.
Obmedzený informačný obzor
Zúžený obzor informovanosti rómskeho dieťaťa vyplýva zo sociálnej izolovanosti jeho komunity. Tieto deti sú viazané na hovorené slovo a majú odlišný rečový vývin, ovplyvnený nárečiami, čo vytvára ďalšie bariéry v prístupe k informáciám a vo vzdelávacom procese.
Snahy o zlepšenie a existujúce programy
Vláda Slovenskej republiky musí prijať zodpovednosť a presadzovať, chrániť a zabezpečiť právo rómskych detí na vzdelanie. Amnesty International víta zvláštne opatrenia prijaté slovenskou vládou, akými sú zavedenie prípravných tried, zamestnávanie asistentov učiteľov či finančná motivácia pre väčšinové školy integrujúce rómske deti. Občianska spoločnosť má k dispozícii expertízu aj potrebné skúsenosti, aby mohla prispieť k riešeniu segregácie a diskriminácie rómskych detí. Amnesty International vyzýva zodpovedné orgány Slovenska, aby jednoznačne a dôrazne vyjadrili odhodlanie odstrániť segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní a urýchlene prijali potrebné opatrenia.
Prípravné triedy a nulté ročníky
V oblasti predškolského vzdelávania sa na Slovensku realizuje projekt nultých ročníkov. Na základe uznesenia vlády SR sa zaviedli a overovali nulté ročníky pre rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia. Zavedenie nultých ročníkov bolo naozaj dobré a dosiahlo viditeľné zlepšenie vo vzdelávaní rómskych detí. Výsledky rómskych detí v škole sa výrazne zlepšili a posilnil sa ich vzťah ku škole. Tieto programy pomáhajú preklenúť počiatočné rozdiely a pripraviť deti na úspešný vstup do základnej školy.
Asistenti učiteľa
Projekt rómsky asistent učiteľa je v súčasnosti najdôležitejším a najefektívnejším programom zameraným na zlepšenie podmienok vzdelávania rómskych žiakov. Rómsky asistent učiteľa má na škole pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi školou a rómskou komunitou. Jeho úloha je kľúčová nielen pri podpore rómskych žiakov v triede, ale aj pri budovaní dôvery a prekonávaní komunikačných bariér medzi rodinami a školou.
Projekt Matka a dieťa
V oblasti predškolského vzdelávania sa na Slovensku realizuje projekt Matka a dieťa. Cieľom projektu je zapojiť matky rómskych detí do procesu vzdelávania a tak zlepšiť dochádzku detí do školy. Tento projekt uznáva dôležitosť rodinného prostredia a aktívnej účasti rodičov na vzdelávacom procese ako kľúčového faktora pre úspech detí.
Cesta k partnerskému vzťahu v edukácii
Aj napriek existujúcim snahám sú štatistické údaje o vzdelávaní Rómov stále nepriaznivé. Rómski žiaci 30-krát častejšie ukončujú povinnú školskú dochádzku v nižšom ako 8. ročníku a stredné školy navštevuje len 2,5 % Rómov (Portik, M.: Determinanty edukácie rómskych žiakov. Prešov, 2003). Tieto čísla poukazujú na hlboko zakorenené problémy, ktoré presahujú jednoduchý nedostatok záujmu zo strany rómskej komunity o vzdelávanie. Hoci mnohí rodičia sú sami nevzdelaní, často sú absolventmi osobitných škôl, sú nekvalifikovaní a neschopní posúdiť dôsledky svojho konania a rozhodovania, je potrebné hľadať riešenia aj v prístupe vzdelávacieho systému.
Potreba zmeny prístupu pedagógov
Problém však nespočíva len v nezáujme rodičov o vzdelanie svojich detí, ale aj v tom, že učitelia sa o nich niekedy nezaujímajú, orientujú sa len na bezproblémových žiakov, respektíve len na úzky okruh svojich obľúbencov vo svojej triede, a vo výchovno-vzdelávacom procese sú málo motivovaní. Učitelia vo všeobecnosti šetria pochvalami, pohladeniami, úsmevom a podobne, často sa správajú odmerane a neprístupne. Vo výchovno-vzdelávacom procese by pedagógom malo ísť hlavne o to, aby našli spôsob, ako to zmeniť, ako bojovať proti nevedomosti, pasivite a nezáujmu. Rómske deti prejavovali v prieskumoch väčšie sebavedomie a spokojnosť ako nerómske, čo naznačuje, že problém nie je v ich vnútornom nastavení, ale v systéme a prístupe.
Dôležitosť pochopenia a akceptácie
Osobitným problémom je, že rómske deti prichádzajú do školy predpojaté, a to nielen zo strany majoritnej spoločnosti, ale aj s vlastnými predsudkami a strachmi. Salezián a pedagóg Peter Bešenyei (podľa Hajka, 2015) hovorí o rómskom rasizme, ktorý je niekedy až intenzívny a nebezpečný. Tento strach zo zlyhania a prílišného formalizmu systému je prekážkou. Ak pochopíme, že v nedôverčivosti Rómov nie je iba ich neochota sa vzdelávať, ale skôr strach zo zlyhania a prílišného formalizmu systému, dokážeme možno premeniť vzťah učiteľa a žiaka na vzťah partnerský.
Podpora vzťahov medzi rodinou a školou
Preto si aj naďalej vyžaduje ďalšie vzdelávanie učiteľov, vychovávateľov, rómskych asistentov, ako aj podporu vzťahov medzi rodinou a školou a využívanie špecifických vzdelávacích metód a pomôcok, ktoré umožnia rozvinúť potenciál rómskych žiakov. Je dôležité, aby pedagóg mal svojich žiakov rád, aby bol rád so svojimi žiakmi, aby ich rád vzdelával a vychovával, aby sa tešil z dobrých výsledkov svojej práce i z práce svojich žiakov o to viac, ak sú to žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v nevýhodnom postavení. Komunikovať s rómskou rodinou znamená chápať, že ak chcú deti študovať, neznamená to, že opustia vlastnú komunitu a zavrhnú svoj rómsky pôvod. Preto, ak sa rodičia nezaujímajú o to, čo dieťa robí v škole, neznamená to, že ich dieťa nezaujíma, ale skôr to, že škola zatiaľ nedokáže zmeniť spôsob života, ktorý sa stáročia konzervoval.
Výchova a vzdelávanie Rómov je jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť. Je dôležitá preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti. Prístup k riešeniu problematiky sociálnej integrácie rómskeho etnika často hľadáme odpoveď, respektíve zmysel sociálnej integrácie iba z pohľadu chápania príčiny a následkov, ktorý je vlastný našej kultúre. Je málo podnetné súdiť rómske rodinné prostredie z našej perspektívy, ktorá vidí život s iným kultúrnym pozadím, inými hodnotami, ktoré si uvedomujeme, ale nechápeme. Je nevyhnutné hľadať riešenia s pochopením pre kultúrne odlišnosti, s cieľom budovať vzájomnú dôveru a otvorenú komunikáciu na oboch stranách.
tags: #romske #dieta #v #skole