V súčasnej slovenskej spoločnosti dochádza k výrazným zmenám, ktoré hlboko ovplyvňujú rodinný život a potreby rodičov. Časy, keď matky zostávali s deťmi na materskej tri roky, sa pomaly končia. Tento posun nie je len kultúrny, ale predovšetkým ekonomický a spoločenský. Mnohé rodiny sa dnes spoliehajú na dva príjmy, aby si udržali primeranú životnú úroveň, čo núti rodičov, najmä matky, vracať sa do práce oveľa skôr, než by si možno želali alebo ako bolo zvykom v minulosti. Prirodzeným dôsledkom tohto trendu je rastúci záujem o umiestnenie detí do detských jaslí, ktoré predstavujú kľúčové zariadenie pre rodičov s deťmi v ranom veku. Avšak, napriek tejto zjavnej potrebe, je realita dostupnosti jaslí na Slovensku pomerne zložitá a často frustrujúca pre mladé rodiny, ktoré sa snažia zladiť svoje pracovné a rodičovské povinnosti. Zatiaľ čo dopyt stúpa, ponuka zostáva obmedzená, čo vyvoláva otázky o úlohe samospráv, štátu a potenciáli súkromného sektora pri riešení tohto pálčivého problému. Nezanedbateľný je aj psychologický dopad skorého nástupu detí do kolektívu, ktorý prináša ďalšie dilemy pre rodičov.
Návrat k jasliam: Rastúci dopyt a meniace sa spoločenské pomery
Spoločenské trendy naznačujú jasný posun v prístupe k rodičovstvu a zosúlaďovaniu rodinného a pracovného života. Práve preto si rodičia želajú návrat jaslí, aké kedysi fungovali v každom meste alebo vo väčšom podniku. Tento dopyt je potvrdený aj štatistikami, ktoré ukazujú výrazný nárast detí mladších ako tri roky umiestnených v predškolských zariadeniach. Kým pred troma rokmi bolo v škôlkach vyše 4 400 detí mladších ako tri roky, vlani ich bolo už takmer 7-tisíc. Tento prudký nárast odráža nielen demografický „babyboom“, ale aj meniace sa ekonomické a sociálne podmienky, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie rodín. „Rodí sa viac detí, ako sa predpokladalo, matky chcú zladiť prácu a rodinu a navyše životná úroveň u nás je založená na dvoch príjmoch,“ zhodujú sa odborníci.
Pre mnohé matky je návrat do práce nevyhnutnosťou. Marcela Mrázová z Novej Vsi v okrese Veľký Krtíš, ktorej syn dovŕši tri roky až v januári, hovorí, že byť s dieťaťom doma do jeho troch rokov nemohla. „Aj keď manžel pracuje, nevystačovali nám financie na domácnosť,“ vysvetľuje situáciu, ktorá je typická pre mnohé slovenské rodiny. Dnešná legislatíva už pojem „detské jasle“ vôbec nepozná, čo vytvára právne vákuum a komplikuje ich systémové zabezpečenie. Prevádzkovať ich je výhradne na dobrej vôli samospráv, ktorých rozpočty sú aj bez toho napäté. Rodičovský príspevok, ktorý sa vypláca v sume približne 200 eur, často nestačí na pokrytie životných nákladov, čo núti rodičov hľadať možnosti skoršieho návratu do zamestnania a umiestnenia detí do kolektívnych zariadení.
Nadštandard alebo nevyhnutnosť? Dilema samospráv a realita dostupnosti
Paradoxne, zatiaľ čo záujem o jasle stúpa, mestá ich rokmi rušili a obnoviť sa ich nechystajú, považujú ich totiž za nadštandard. Za posledných dvadsať rokov mestá jasle rušili alebo priestory predali súkromníkom. V tých, ktoré zostali, sa tvoria na miesta poradovníky aj rok vopred, čo pre rodičov znamená obrovský stres a neistotu pri plánovaní budúcnosti. V niektorých mestách sa na miesto v jasliach robia poradovníky a žiadosť treba dať aj rok vopred, ako potvrdila jedna z matiek: „Syn pôjde do jaslí od septembra budúceho roku. Ale prekvapilo ma, keď mi v jasliach povedali, že už teraz si treba dať žiadosť, pretože v Považskej Bystrici je veľmi dlhý poradovník.“ Samosprávy považujú jasle za nadštandard a ženy odporúčajú na drahšie súkromné zariadenia. Niektoré mestá chýbajúce jasle riešia rozširovaním škôlok, no to často nerieši problém s vekovou skupinou detí mladších ako tri roky.
Situácia v konkrétnych mestách jasne ilustruje rozsah problému. V Trnave, napriek veľkému záujmu rodičov, zostali len jedny mestské jasle s kapacitou 55 miest. „Býva tam pretlak. Je navyše snaha zrušiť aj tie. Jasle sú pre samosprávu nadštandard,“ zaznieva z radov mestských predstaviteľov. Podobná situácia je aj v Nitre, kde sú dvoje mestských jaslí plné. Podľa vedúcej jedných z nich, Miriam Mošaťovej, im pribúda čoraz viac mladších ako ročných detí, čo pripisuje stavu spoločnosti, kde na to, aby niektoré manželské páry vyžili, musia obaja pracovať a dieťa dať do jaslí. Adriana Kováčová pre svoje dieťa miesto v nitrianskych mestských jasliach nenašla a vyjadrila svoju frustráciu: „Ak mi to bude vychádzať tak, že polovicu výplaty by som mala dať na jasle, tak to radšej zostanem doma, kým nebude mať dcérka tri roky. Všetko sa porušilo, máme tu babyboom a mestá by na to mali reagovať. Je dopyt po jasliach, škôlkach, prečo nie je aj dostatočná ponuka?“
Ani hlavné mesto Bratislava nie je výnimkou. Vladimír hľadal s manželkou jasle v Bratislave, keď mal syn dva roky. „Priam sme na zápis bežali, aby sme sa medzi prvými zapísali do poradovníka,“ hovorí. Hoci jasle dostali, zistili, že dieťa v nich môže byť len do piatej hodiny. „Obaja pracujeme zvyčajne do šiestej, preto sme sa nakoniec rozhodli pre neďaleké súkromné jasle, kde môže dieťa v prípade potreby zostať aj dlhšie,“ dodal Vladimír. V takmer polmiliónovom meste sa tak vo verejných zariadeniach nájde miesto len pre zhruba dve stovky jasličkárov. Dvoje spravuje mestská časť Staré Mesto, jedny sú v Novom Meste, jedny v Rači a posledné v Ružinove. Hovorkyňa mestskej časti Ružinov, Miroslava Štrosová, uviedla, že „Kapacitu jasieľ sme vlani rozšírili o 18 miest, na terajších 58.“ V bratislavskom Novom Meste zostali posledné jasle z niekdajších pätoro a umiestniť môžu len 50 detí. V Rači sa zas vedia postarať nanajvýš o 20 detí. Obzvlášť kritická je situácia v Petržalke, kde mestské jasle vôbec nemajú a do škôlky neprijali vyše 370 detí mladších ako tri roky.
Košický magistrát priznáva, že o umiestnenie detí v jasliach je mimoriadny záujem a dopyt prevyšuje ponuku. V regiónoch, kde je vyššia zamestnanosť, je teraz bitka o miesto, čo poukazuje na naliehavosť systémového riešenia.
Súkromné jasle ako alternatíva: Prípad "Rozprávkového raja" a iné možnosti
V situácii, keď verejné jasle zápasia s nedostatkom kapacít a samosprávy ich považujú za nadštandard, pribúda súkromných jaslí, ktoré vypĺňajú túto medzeru na trhu. Ich celkový počet na mestských úradoch ani nie je vždy zmapovaný, čo svedčí o dynamickom raste tohto sektora. Na druhej strane, kto má na to, aby dal dieťa od pol do troch rokov veku do starostlivosti v súkromných jasliach s nadštandardnou ponukou výučby angličtiny, tanca či plávania, má v Bratislave možností ako maku. Sotva však nájde zariadenie, v ktorom za mesiac zaplatí menej ako 350 až 450 eur, čo je suma, ktorá výrazne presahuje možnosti mnohých rodín.
Jedným z takýchto príkladov, ktorý zdôrazňuje vysoký dopyt po kvalitnej starostlivosti o najmenších, sú súkromné jasle s názvom Rozprávkový raj v Košiciach. Tieto jasle sídlia v rodinnom dome a podľa majiteľky Lucie Batovej o deti nemajú núdzu. Ich kapacita je síce obmedzená na 17 detí, no sú „vyťažení dlho dopredu,“ čo len potvrdzuje existujúci pretlak. Skúsenosti rodičov so súkromnými jasľami sú často veľmi pozitívne. Jeden z nich, hľadajúc jasle pre svojho dvojročného syna, sa podelil o skúsenosti s konkrétnym zariadením, ktoré hoci nebolo explicitne označené ako Rozprávkový raj, spĺňa podobné charakteristiky. „Veľmi mila ucitelka aj riaditelka. Funguju celorocne. Nove krasne priestory,“ uviedol. Jeho syn, ktorý nastúpil v troch rokoch, bol ešte plienkovaný a nerozprával, ale „adaptoval sa vyborne hned si zvykol velmi sa mu tam paci. Rano uz bezi napred co sa tak tesi. Za mna jednoznacne najlepsie rozhodnutie dat ho tam.“ Aktuálne majú 16 detí a stále vedia prijať ďalšie, ak sa rodičia skontaktujú s pani riaditeľkou. Najmenšie dieťa v tomto zariadení nemá ani dva roky. Cena je 300 eur mesačne pre deti do troch rokov plus 50 eur za stravu. Pozitívne skúsenosti má aj matka, ktorej dcérka nastúpila najprv na pol dňa, má 3,5 roka, rozumie po anglicky a vie aj veľa slovíčok. „Učiteľky sú veľmi milé a starostlivé,“ dodáva, čo zdôrazňuje kvalitu poskytovaných služieb v súkromnom sektore. Tieto príklady poukazujú na to, že hoci sú súkromné jasle finančne náročnejšie, často ponúkajú flexibilitu a kvalitu, ktorú rodičia hľadajú.
Späť k podnikom a štátnej podpore: Cesty k rozšíreniu ponuky jaslí
Historicky spadali detské jasle pod ministerstvo zdravotníctva a boli bežnou súčasťou infraštruktúry. Jasličky fungovali aj pri väčších podnikoch, ako napríklad VSŽ, SPP či Matador, čo poskytovalo rodičom pohodlné a dostupné riešenie starostlivosti o deti priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Táto forma podpory zamestnancov by mohla byť inšpiráciou aj pre súčasné podniky. „Problém by opäť mohli pomôcť riešiť aj väčšie firmy, zakladaním vlastných jaslí,“ myslí si hovorca rezortu práce Michal Stuška. Ako pripomína, rodičia, ktorí sa rozhodnú umiestniť dieťa do takéhoto zariadenia, majú zo zákona nárok na štátny príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa vypláca v sume maximálne 230 eur.
Firmy by sa prevádzke jaslí ani nebránili, ako hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. „Je to jeden z možných sociálnych benefitov pre zamestnancov a pri istej finančnej spoluúčasti z ich strany si vieme takúto službu predstaviť.“ Firmy ochotné prevádzkovať jasle by všeobecne očakávali aj pomoc od štátu, napríklad formou daňových úľav. Prevádzka jaslí je finančne náročná a ich podpora by sa mohla stať súčasťou firemnej kultúry, myslí si sociologička.
Slovensko disponuje širokým spektrom zamestnávateľov, ktorí by mohli zvážiť takúto iniciatívu. Od výrobných podnikov, ktoré zabezpečujú významnú časť priemyselnej produkcie, cez firmy poskytujúce služby, až po subjekty v oblasti obchodu či financií. Medzi takýchto rôznorodých aktérov na trhu práce patria napríklad KOVO GP s.r.o., poskytujúce kovovýrobu, alebo firmy ako KCHK, s.r.o. a EKOPRES - Hlohovec, s.r.o. v oblasti priemyslu a životného prostredia. V sektore služieb pôsobia napríklad Penzion Teplička, Espresso Stefi, či Autodoprava Korman, s.r.o. Obchodné reťazce a predajne, ako Baumax SR,s.r.o. a ZNAČKOVÁ PÁNSKA KONFEKCIA OZETA, zamestnávajú množstvo rodičov, rovnako ako aj potravinársky gigant Coca-cola Beverages,s.r.o. Finančné inštitúcie, ako ING Životná poisťovňa, a.s., alebo poradenské spoločnosti ako KONZULTA Trenčín, s.r.o., tiež tvoria podstatnú časť zamestnávateľskej základne. Dokonca aj subjekty ako Vojenská obvodná prokuratúra Bratislava, hoci z iného spektra, zamestnávajú ľudí s rodičovskými povinnosťami. Komunity a samosprávy sú tiež dôležitými zamestnávateľmi, vrátane Obecných úradov a Základných škôl, pričom aj tie by mohli zvážiť riešenia pre svojich zamestnancov. Regionálne obchodné komory, ako Obchodná a priemyselná komora Borsodsko-Abovsko-Zemplínskej župy, môžu podporovať takéto iniciatívy v rámci svojich členských firiem. Všetky tieto entity, či už sú to veľké korporácie alebo menšie, lokálne prevádzky ako Jaroslav Grešo-AŠ, UNI-SERVIS, BODROGFERR, spol. s r.o. z Kráľovského Chlmca, alebo subjekty ako RIO - IPO, spol. s r.o. či PERSON s.r.o., a taktiež maloobchodní predajcovia ako PALMERS SLOVAKIA spol. s.r.o., predstavujú potenciál pre riešenie problémov s dostupnosťou jaslí pre svojich zamestnancov, prípadne aj pre širšiu komunitu. Spoločné úsilie štátu, samospráv a podnikov by tak mohlo priniesť systémové riešenia a lepšiu dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti.
Psychologický pohľad na nástup do jaslí: Kedy je dieťa pripravené?
Mnohé mamy práve tieto dni prežívajú a kladú si podobné otázky: V akom veku je dieťa pripravené ísť do jaslí a byť bez mamy? Čo prežíva a aký dopad to naň môže mať? Je to správne riešenie a čo si o tom myslí detská psychologička? Len ťažko si dokážu zvyknúť na predstavu, že ich malé bábätko bude takmer celý deň bez ich prítomnosti. Ak je to nevyhnutné a nemajú dieťa kam dať, sú jasličky veľkou pomocou, no v prípade, že existuje čo i len minimálna šanca a možnosť byť s ním doma, odborníci jednoznačne odporúčajú zostať. Aj odborníčka tvrdí, že bezpečie a istota v náručí mamy je nenahraditeľná. Mnohé slovenské mamičky stoja pred ťažkou otázkou, či svoje dieťa dajú do jaslí, alebo nie. Dôvodov môže byť milión, no zrejme najčastejšími sú práve tie finančné. Zhruba po viac ako polroku po pôrode končia materské dávky, prechádza sa na rodičovský príspevok a často aj napriek veľkej snahe ocka či zvyšku rodinu je nútená mama nastúpiť do práce skôr.
"Skutočne však stoja tie peniaze za to, aby ste prišli o najkrajšie roky svojho života a chvíle s dieťatkom, ktoré sa už nikdy nezopakujú? Možno príliš ostrá, priama otázka, na ktorú mamičky rozhodne odpovedajú - NIE!" znie z úst zástancov názoru, že prítomnosť matky je pre dieťa v ranom veku kľúčová. Mnohé však i napriek tomu nastúpia do zamestnania či dajú dieťa do kolektívu v skoršom veku v domnienke, že mu to prospeje. Mamičky i organizátorky niekdajšej výzvy “Mama je lepšia ako jasle“ hovoria jasnou rečou: „Naša generácia chce vychovávať deti inak: chceme dať deťom v prvých troch rokoch života mamu na plný úväzok. Toto bola výsada Slovenska, na ktorú by sme mali byť hrdí a zachovať si ju. My sa však začíname prispôsobovať „modernej agende zosúladenia rodinného a pracovného života“. Nepochopili sme však, že má ísť o zosúladenie s deťmi od troch rokov.“ Detská psychologička s týmto názorom súhlasí. Dieťatko v takom nízkom veku by malo byť rozhodne s mamou.
Otázkou zostáva, čo však robiť, ak žena nemá na výber a dieťa do jaslí musí dať? Je možné ho na túto zmenu pripraviť? Ako deti vnímajú separáciu od mamy? Niektoré zariadenia pre najmenších berú už štvormesačné bábätká, iné prijímajú detičky napríklad od 10 mesiacov či jedného roka. Existuje vôbec vhodné časové obdobie v živote bábätka, kedy fungovanie v jasličkách zvláda bez problémov? „Desať mesiacov je naozaj veľmi skorá doba na to, aby dieťa nastúpilo do jasličiek,“ upozorňuje detská psychologička Mgr. Romana Mrázová. Vysvetľuje, že dieťa si prechádza rôznymi štádiami, kedy v prvých rokoch života potrebuje nabrať bezpečie a istotu, a keď má tieto potreby naplnené, tak sa začína postupne separovať od matky a skúmať svet. „Toto štádium prichádza približne v období tých troch rokov života dieťaťa, preto je tento vek najvhodnejší aj na to, aby dieťa začalo navštevovať škôlku. Samozrejme iná vec je, keď matka nemá na výber,“ pripúšťa Mrázová, podľa ktorej by však dieťa do troch rokov malo vyrastať výhradne v prítomnosti milujúcej mamy. Samozrejme, záleží aj od dieťaťa a vnímania jeho potrieb. Ak je drobček spoločenský a rád trávi čas s deťmi, je možné, že nástup do škôlky zvládne aj skôr a ľahšie, no je to skutočne veľmi individuálne. Ak však mama nemá odskúšané byť bez bábätka niekoľko hodín (napr. ak ho stráži babka či niekto z rodiny), tak potom náhla zmena v živote dieťaťa a jeho príchod do jaslí, vníma malý človiečik skôr negatívne.
Prečo je to tak? Odborníci hovoria o strate dôvery a bezpečia. Presne tak podľa psychologičky pociťuje dieťatko odlúčenie od svojej mamy. „V prípade umiestnenia dieťaťa do jaslí prevažuje určite viac mínusov ako plusov. Napríklad, keď sa dieťa nestihne dobre naviazať na rodiča a už ide do jaslí, môže cítiť veľký strach z opustenia, potrebu fyzického kontaktu, naučí sa tak potláčať svoje pocity, môže byť príliš vystrašné, alebo naopak veľmi odvážne až tak, že volí rizikové správanie. Pokiaľ dieťa nie je pripravené na separáciu od mamy, tak plusy v tom rozhodne nevidím,“ vysvetľuje Mrázová a dodáva, že ak rodič usúdi, že dieťatko je pripravené, v tom prípade mu rodič môže umožniť zoznamovanie sa so sebou samým v rámci nových vzťahov a určité sociálne zaraďovanie sa. Uvedomme si, že jasle skutočne nie sú nutnosťou pre dieťa, ale skôr potrebou rodičov.
Ak sú už teda mama alebo ocko nútení prihlásiť dieťa do jasličiek, je možné bábätko na túto životnú zmenu nejakým spôsobom pripraviť? Návod, ako pomôcť dieťaťu adaptovať sa v jasliach podľa Mgr. Romany Mrázovej neexistuje: „Veľmi sa na to pripravovať nedá. Všetko sa rieši skôr za pochodu. Je dôležité, aby malo dieťa pravidelný režim, ktorý mu zabezpečí istotu a samozrejme, podstatné je, aby sme po návrate z práce venovali dieťatu čas nielen formou zabezpečenia režimu, ale aj hrou s dieťaťom.“
Áno, je to tak. Každé dieťa si časom zvykne na stereotyp, ktorý prežíva, no snáď nikdy si nezvykne na odlúčenie od mamy (ak práve nie je v pubertálnom veku). Preto, ak existuje čo i len možnosť, aby mama zostala s dieťatkom, urobí tak najlepšie rozhodnutie vo svojom živote. Pre seba i pre dieťa. Čím je dieťa staršie, tým ľahšie znáša neprítomnosť mamy. Myslí si to i psychologička: „Súvisí to s psychickým vývojom dieťaťa. Dieťa má prirodzenú potrebu skúmať svet, a keď je mu to zo strany matky umožnené, nebrzdí ho napríklad svojím strachom, tak sa oveľa lepšie adaptuje v kolektíve. Pokiaľ má mama na výber, vždy je lepšie, keď ostáva pri svojom dieťati do obdobia tých 2,5 až 3 rokov, kedy dieťa prirodzene prichádza do štádia separácie a kolektív je preň prospešný.“ Pokiaľ sa však rozprávame o dieťatku vo veku do cca 2 rokov, detská psychologička hovorí jednoznačne: „Nie je o čom debatovať. Či siliť, alebo nesiliť, dieťa na to proste nie je pripravené, a to, že odmieta stravu či je apatické, je si myslím toho dostatočným dôkazom,“ uzatvára odborníčka na detskú dušu. O jasliach sa pred časom rozprávali aj s uznávaným psychiatrom a psychoterapeutom MUDr. Jozefom Haštom, PhD., ktorý súhlasí, že "To je vážny problém. Kolektívne opatrovanie detí do troch rokov…" a potvrdzuje dôležitosť individuálnej starostlivosti v tomto kritickom období vývoja dieťaťa.
tags: #rozpravkovy #raj #jasle