Úvod
Dovŕšenie osemnásteho roku života dieťaťa, teda nadobudnutie plnoletosti, neznamená automatický zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Táto povinnosť je komplexná a riadi sa Zákonom o rodine, pričom sa primárne posudzuje schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Hoci plnoletosť dieťaťa prináša zásadné zmeny v právnom postavení, napríklad vo vzťahu k zastupovaniu a správe majetku, otázka výživného si zachováva svoje špecifiká. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku výživného na plnoleté dieťa, podmienky jeho trvania a zániku, ako aj na dôležitý inštitút bezdôvodného obohatenia, ktoré môže vzniknúť v kontexte výživovacej povinnosti po dosiahnutí plnoletosti. Pre rodičov a plnoleté deti je kľúčové porozumieť týmto právnym nuansám, aby sa predišlo nedorozumeniam a potenciálnym súdnym sporom.
Základné princípy vyživovacej povinnosti rodičov
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Jej plnenie má za cieľ zabezpečiť, aby dieťa malo dostatočné prostriedky na pokrytie svojich odôvodnených potrieb a na zdieľanie životnej úrovne rodičov. Táto povinnosť nie je obmedzená vekom dieťaťa a trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme, pravidlom.
Schopnosť samostatne sa živiť je základnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní o nároku plnoletého dieťaťa na výživné. Kým u maloletého dieťaťa sa táto podmienka neposudzuje, pretože má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne, u plnoletého dieťaťa je to rozhodujúci faktor. Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné zaniká; pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.
Plnoletosť dieťaťa a jej vplyv na právne vzťahy
Dovŕšenie osemnásteho roku veku predstavuje pomerne významnú okolnosť, ktorá má zásadný vplyv na akúkoľvek fyzickú osobu. Spolu s plnoletosťou sa nadobúda aj plná spôsobilosť na právne úkony, čo je základné právne východisko pre všetky otázky týkajúce sa zverenia, zastupovania, správy majetku dieťaťa, jeho výživy či realizácie styku rodiča s dieťaťom.
Z hmotnoprávneho hľadiska plnoleté dieťa už nepotrebuje zákonných zástupcov, ktorými boli až do tohto momentu rodičia dieťaťa. To znamená, že:
- Zverenie maloletého dieťaťa resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa, určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté, zaniká. Dieťa tak na jednej strane získava právo rozhodovať o sebe a na strane druhej stráca ochrannú ruku rodiča v tomto zmysle. Ak sa dieťa rozhodne osamostatniť a odíde z domácnosti rodiča, je to jeho vec, a rodič mu v tom nesmie brániť. Bežne sa napríklad stáva, že dieťa po nadobudnutí plnoletosti odíde bývať k druhému rodičovi aj bez súhlasu rodiča, ktorý ho mal súdom zverené do starostlivosti.
- Zastupovanie a správa majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných, ako aj podstatných veciach, zaniká. Dieťa samé rozhoduje o všetkých právnych úkonoch, ktoré sa ho týkajú, samé uzatvára zmluvy, samé rozhoduje, čo si kúpi a či si na to požičia. To isté platí pre majetok dieťaťa. Ak napríklad dieťa vlastní nehnuteľnosť, rozhoduje o nej samé, a ak sa rozhodne nehnuteľnosť predať a rodič s tým nesúhlasí, je to opäť, jeho vec. Nezáleží na tom, či túto nehnuteľnosť predtým dieťa získalo práve od rodiča. Osobitnú kategóriu tvoria úspory dieťaťa na bankových účtoch, kde záleží od obsahu zmluvy uzatvorenej s bankou a od toho, či peniaze na účte sú právne skutočne dieťaťa alebo rodiča.
- Styk oprávneného rodiča a dieťaťa, garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté, plnoletosťou zaniká. To isté platí pre povinnosť povinného rodiča dieťa k styku pripraviť a odovzdať oprávnenému rodičovi. Dôvod je opäť ten istý, t.j. plnoletosťou dieťa nadobúda spôsobilosť na právne úkony a teda samé rozhoduje o tom, kedy a s kým sa stretne alebo nestretne.
Rozsudok súdu upravujúci rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu (zverenie, výživa a styk) z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nie je potrebné nijako meniť nadobudnutím plnoletosti dieťaťa, avšak v praxi dochádza k zmenám, najmä v spôsobe platenia výživného.
Komu platiť výživné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa
Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté, nezaniká, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká. Po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa totiž neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa výživné naďalej zasielalo do rúk druhého rodiča. Aj keď ohľadom výživného existovalo súdne rozhodnutie, na túto zmenu v platení výživného nie je potrebné meniť súdne rozhodnutie.
Z praktického hľadiska je však vhodné odkomunikovať spomínanú zmenu v platení výživného aj s druhým rodičom. Je vhodné, aby si plnoleté dieťa zriadilo účet v banke, na ktorý by sa výživné posielalo bankovým prevodom. Mnoho rodičov, či dokonca právnikov, mýli fakt, že v rozsudku je výslovne uvedené, že výživné sa platí k rukám oprávneného rodiča. Treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká, to druhé áno.
Ak povinný rodič aj napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku, môže to byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa, a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča, a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa, nie oprávnený rodič.
Podmienky trvania vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká automaticky dovŕšením plnoletosti, ale trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou podmienkou, ktorú súd posudzuje. Najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a žiadajú od rodiča výživné, je denné štúdium na strednej alebo vysokej škole. Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, s výnimkou doktorandského štúdia, kedy vyživovacia povinnosť trvá, ak sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa dieťa rozhodlo pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia.
Posudzovanie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť
Súdy judikovali, že neexistuje priama kauzalita medzi schopnosťou živiť sa a dosiahnutím určitého veku. Taktiež existencia akéhokoľvek príjmu dieťaťa (napr. z brigády) automaticky neznamená, že je schopné sa živiť samostatne. Ak plnoleté dieťa študuje, súd sa zaoberá tým, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či má štúdium zodpovedajúcu kvalitu a či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor (nález Ústavného súdu ČR z 30. 9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2933/14).
Špecifické situácie pri štúdiu plnoletého dieťaťa
- Denné štúdium: Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktorý plnoleté deti nie sú schopné samé sa živiť a žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje alebo výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Ak dieťa začalo študovať dennou formou, a teda popri štúdiu nedokáže pracovať tak, aby si zabezpečilo všetky svoje životné potreby, potom mu patrí výživné.
- Ostatné formy štúdia (napr. diaľkové štúdium): Pri diaľkovom štúdiu je potrebné posúdiť, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu. Ak by sa popri štúdiu mohlo dieťa samo živiť, výživné mu nepatrí. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
- Brigádnická práca: Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
- Nezamestnanosť dieťaťa: Nezamestnanosť dieťaťa sama o sebe nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnalo, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ho rodičia mali naďalej vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti.
- Trvalé zdravotné postihnutie: V ojedinelých prípadoch môže byť dôvodom na priznanie výživného aj trvalé zdravotné postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé.
- Dobré mravy: Dôležité je tiež poznamenať, že dobré mravy môžu výnimočne ovplyvniť nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, avšak tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Je dôležité rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím. Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne.
Určovanie výšky výživného na plnoleté dieťa
Pri určovaní výšky výživného je primárnym kritériom životná úroveň rodiča. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Dieťa má právo žiť na takej materiálnej kvalite života, akú žije jeho rodič. Ak má rodič vysoký príjem, bude platiť viac ako rodič s nízkym príjmom, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Súd pri určovaní výšky výživného prihliada na:
- Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa)
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča)
- Osobnú starostlivosť o dieťa
Súd v konaní o výživnom prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Majetkové pomery a schopnosti rodičov: Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva (príjmy, nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod.), tak pasíva (výdavky, dlhy, pôžičky a pod.). Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom úradu práce zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne môže vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu.
Percentuálne určenie a prednosť výživného: Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného v zákone. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Priemerný podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča sa často pohybuje v rozmedzí 20 až 30 percent príjmov povinného rodiča, avšak táto hodnota nie je pevne daná a vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov. Súd uzná opodstatnené výdavky, ale neopodstatnené výdavky ako exekúcie a pod. nebude brať do úvahy.
Minimálne výživné: Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Toto minimum musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery.
Orientačný výpočet výživného (vzor):
Nižšie uvedená tabuľka je len orientačná a slúži na ilustráciu. Skutočná výška výživného závisí od individuálneho posúdenia súdom a platných metodík.
| Čistý mesačný príjem rodiča (EUR) | Výživné na dieťa do 6 rokov (%) | Výživné na dieťa 6-15 rokov (%) | Výživné na dieťa 15-25 rokov (%) |
|---|---|---|---|
| 300 - 500 | 15% | 18% | 20% |
| 500 - 1000 | 18% | 20% | 22% |
| 1000 - 2000 | 20% | 22% | 25% |
| nad 2000 | 25% | 27% | 30% |
Zmena pomerov a úprava výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Táto zmena sa posudzuje v prípadoch, kedy už bolo výživné súdnym rozhodnutím určené. Súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť od tohto porovnania.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Odporúča sa, aby sa rodičia v prvom rade pokúsili dohodnúť na úprave výživného písomnou dohodou. Ak dohoda nie je možná, je potrebné podať návrh na súd. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Právne aspekty a súdne konanie
Z procesného hľadiska je to práve dieťa, ktoré sa ako oprávnený subjekt môže domáhať napr. zvýšenia výživného. R 2/1985 uvádza, že ak súd v konaní o výživné maloletého dieťaťa rozhoduje až po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či aj na dobu po dosiahnutí plnoletosti nárok na výživné uplatňuje a v akej výške. Takisto rodič tohto dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť má byť určená, sa k uvedenému nároku vyjadrí v rámci svojho návrhu. Za týchto predpokladov súd v konaní neobmedzí svoje rozhodnutie iba na čas maloletosti dieťaťa.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9CoP/58/2007 konštatuje, že na konanie o výživnom plnoletých detí sa vzťahujú všeobecné predpisy o súdnom konaní, na začatie ktorého sa vyžaduje návrh (§ 79 ods. 1 OSP). V prípade, ak došlo k začatiu konania o výživnom v čase pred plnoletosťou dieťaťa, po plnoletosti dieťa vystupuje v ďalšom konaní samostatne, bez zastúpenia zákonným zástupcom a konanie sa dokončí bez súčinnosti kolízneho opatrovníka.
Náležitosti návrhu na súd:Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten, kto návrh na súde podáva.Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate, t.j. určenia, zvýšenia alebo zrušenia výživného na plnoleté dieťa a v akej výške. K návrhu je potrebné priložiť rodný list dieťaťa a potvrdenie o návšteve školy.Na zvýšenie výživného sú s určitosťou dané podmienky. Otázkou je skôr to, v akej výške bude zvýšené výživné. Za účelom dosiahnutia maximálneho zvýšenia výživného bude potrebné zo strany dieťaťa čo najdôkladnejšie preukázať výdavky. Súd totiž musí v súdnom konaní zistiť odôvodnené potreby od nákladov na bývanie, stravovania až po nákup materiálov na štúdium, prípadne iné výdavky spojené so študovaním na VŠ. Súdy nepožadujú predloženie pokladničných bločkov o nákupe stravy (ak dieťa netrpí žiadnou potravinovou intoleranciou, súd pozná z vlastnej činnosti približné výdavky na stravu človeka v danom veku), ale najmä preukázanie nie bežných výdavkov (napríklad nákup literatúry do školy, platby za záujmové krúžky, platby za bývanie…).Rovnako bude výsledok súdneho konania závisieť od toho, či sa od posledného rozhodovania zmenila výška príjmu povinného rodiča. Pri príjme povinného rodiča pritom nie je nutné brať ohľad iba na jeho aktuálny súčasný príjem. Podľa relevantnej judikatúry totiž súd má vziať do úvahy aj jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Tzn. že ak je vysokoškolsky vzdelanou osobou, je v jeho schopnostiach, aby mal vyšší príjem.
Rozhodnutie súdu a zmena rozhodnutia: Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane dieťaťa alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Predbežná vykonateľnosť rozsudkov o výživnom
Rozhodnutia súdov o výživnom majú špecifický režim, ktorý zabezpečuje ich rýchle a efektívne plnenie. V prípade, že súd vydá rozsudok o výživnom, tento sa stáva vykonateľným už jeho doručením, a to aj v prípade, ak bola podaná lehota na odvolanie. Toto ustanovenie, zakotvené v § 44 Civilného mimosporového poriadku, znamená, že aj napriek odvolaniu je povinná osoba povinná platiť výživné podľa pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Predbežná vykonateľnosť je kľúčovým inštitútom v oblasti výživného. Znamená to, že súdne rozhodnutie o výživnom je možné vykonať okamžite po jeho doručení, bez ohľadu na to, či sa proti nemu ešte možno odvolať. Tento princíp je zakotvený v zákone a potvrdzuje ho aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vo svojom uznesení IV. ÚS 386/2018-11 zdôraznil, že výroky exekučného titulu, ktoré nepojednávajú o odklade predbežnej vykonateľnosti, nemôžu vyvolať dojem, že sa okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti mení oproti zákonnému stavu.
V prípade, ak výrok rozsudku súdu ukladá povinnosť "prispievať na výživné počnúc právoplatnosťou rozsudku", je dôležité si uvedomiť, že predbežná vykonateľnosť môže nastať aj skôr ako právoplatnosť. Súdna prax a legislatíva v oblasti výživného sú nastavené tak, aby sa zabezpečilo, že deti nebudú trpieť nedostatkom financií kvôli prieťahom v súdnych konaniach.
V praxi to znamená, že ak existuje právoplatné rozhodnutie súdu o výživnom, ktorému otec dieťaťa odporuje odvolaním, má oprávnený právo vymáhať si toto výživné prostredníctvom exekučného konania. Na tento účel je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušnom okresnom súde. Na úspešné podanie návrhu je nevyhnutné priložiť samotné rozhodnutie súdu a doložku jeho vykonateľnosti.
Vymáhanie výživného: Exekúcia a trestné oznámenie
Exekúcia: Ak napriek vykonateľnému rozhodnutiu o výživnom povinný rodič naďalej neplní svoju povinnosť, je potrebné podať návrh na vykonanie exekúcie. Kauzálne príslušným na konanie je okresný súd, v ktorého obvode má povinný rodič alebo oprávnený (dieťa) bydlisko. Návrh na vykonanie exekúcie je možné po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára.
Prílohami návrhu na vykonanie exekúcie sú:
- Samotné rozhodnutie súdu
- Doložka vykonateľnosti tohto rozhodnutia
V prípade, že súd rozhodol o zvýšení výživného, ale otec dieťaťa naďalej platí podľa pôvodného rozsudku, je dôležité konať. V takom prípade je potrebné kontaktovať príslušný okresný súd a nechať si na rozsudku vyznačiť doložku vykonateľnosti. Následne možno kontaktovať advokáta alebo exekútora, aby podal návrh na vykonanie exekúcie.
Náhradné výživné: V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má nezaopatrené dieťa právo požiadať o náhradné výživné. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Trestné oznámenie: Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie tohto trestného činu je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo i z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Bezdôvodné obohatenie v kontexte výživného na plnoleté dieťa
Tento článok sa zaoberá problematikou bezdôvodného obohatenia, ktoré môže vzniknúť v kontexte vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, najmä po dosiahnutí ich plnoletosti. Skúmame rôzne situácie, kedy môže vzniknúť nárok na vrátenie už vyplateného výživného, a to z pohľadu zákona o rodine a Občianskeho zákonníka.
Základné podmienky vyživovacej povinnosti a bezdôvodné obohatenie
Základnou podmienkou pre existenciu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je existencia rodinnoprávneho vzťahu a neschopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Ak táto neschopnosť pominie, alebo ak vyživovacia povinnosť zanikne z iných dôvodov, môže vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane dieťaťa, ak bolo výživné vyplácané aj naďalej.
Vznik bezdôvodného obohatenia v kontexte výživného na plnoleté dieťa môže nastať v niekoľkých situáciách:
- Zánik rodinnoprávneho vzťahu a plnenie za iného: Ak zanikne rodinnoprávny vzťah medzi rodičom a dieťaťom (napríklad zapretím otcovstva) a rodič naďalej platí výživné, ide o plnenie za iného. V takomto prípade má rodič právo žiadať vrátenie výživného, a to vrátane úrokov z omeškania, v zmysle § 79 ods. 1 zákona o rodine.
- Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť: Vyživovacia povinnosť rodičov nie je obmedzená vekom dieťaťa. Trvá až do momentu, kedy je dieťa schopné samé sa živiť. Ak dieťa nadobudne túto schopnosť, nemá nárok na ďalšie výživné. Ak však bolo výživné vyplatené aj po tomto momente, ide o bezdôvodné obohatenie a rodič má právo na jeho vrátenie.
- Zmena pomerov (Clausula rebus sic stantibus): Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery. Ak súd zníži výživné spätne, odo dňa zmeny pomerov, vzniká nárok na vrátenie preplatku, ktorý predstavuje bezdôvodné obohatenie.
Rozdiel medzi maloletým a plnoletým dieťaťom pri vrátení výživného
Zákon o rodine rozlišuje medzi maloletým a plnoletým dieťaťom pri posudzovaní vrátenia výživného. Ak súd zruší alebo zníži výživné pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (§ 78 ods. 2). Súd skúma, či bolo výživné spotrebované alebo nie. Ak ide o plnoleté dieťa, súd neskúma, či bolo výživné spotrebované. V takomto prípade vzniká nárok na vrátenie výživného. Preplatok vznikne skoro vždy, pretože v drvivej väčšine prípadov súdy zrušujú vyživovaciu povinnosť spätne. Preplatok tak vznikne za obdobie, odkedy súd vyživovaciu povinnosť zrušil, až do doby, než povinný rodič výživné platil, čo je spravidla minimálne do doby právoplatnosti rozsudku o zrušení. Môže ísť o obdobie niekoľkých mesiacov či dokonca rokov. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodne rodič preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa bude domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia.
Spätné výživné
Právo na výživné sa nepremlčuje, avšak možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd). Pri plnoletých deťoch toto ustanovenie platí obdobne, avšak je potrebné si uvedomiť obmedzenia týkajúce sa schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Praktické rady a odporúčania pre rodičov a plnoleté deti
- Platenie výživného priamo dieťaťu po plnoletosti: Po dovŕšení 18 rokov sa vyživovacia povinnosť plní priamo k rukám dieťaťa. Samotné práva dieťaťa plnoletosťou nezanikajú, zaniká len právo rodiča zastupovať dieťa pri výkone tohto práva. To platí aj pri výživnom. Odporúča sa, aby si dieťa zriadilo vlastný bankový účet pre prevody výživného.
- Získavanie informácií o štúdiu: V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak máte podozrenie, že dieťa už pracuje a je schopné sa samo živiť, môžete sa pokúsiť získať informácie od jeho príbuzných, známych alebo priateľov.
- Postup pri pochybnostiach o štúdiu: Ak sa nepodarí zistiť, či dieťa naozaj študuje, alebo ak viete, že už zmaturovalo, ale neviete, či ďalej študuje, môžete podať návrh na zrušenie výživného. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa dieťa skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil. Naopak, ak zistí, že dieťa ďalej študuje, vyživovaciu povinnosť súd nezruší, ale návrh zamietne.
- Riešenie bezdôvodného obohatenia: Ak rodič zistí, že platí výživné bez právneho dôvodu, mal by najskôr písomne vyzvať dieťa na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Ak výzva zostane bez odozvy, môže sa obrátiť na súd. V súdnom konaní je potrebné preukázať, že dieťa nadobudlo schopnosť samostatne sa živiť, alebo že nastala iná skutočnosť, ktorá zakladá bezdôvodné obohatenie. Dôležité je tiež doložiť výšku a obdobie, za ktoré bolo výživné vyplatené bez právneho dôvodu.
- Alternatívne riešenia sporov - mediácia: Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa. V prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na riešení výživného. Posledné, čo vaše dieťa potrebuje, je bezdôvodne sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretávať na súde.
- Konzultácia s advokátom: Pri akýchkoľvek pochybnostiach alebo zložitejších situáciách je vždy vhodné obrátiť sa na advokáta, ktorý sa špecializuje na rodinné právo. Advokát vie pomôcť nielen s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, ale predovšetkým ako radca pri určení priorít, aby bol čo najlepšie naplnený záujem dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov povinného rodiča, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
tags: #rozsudok #bezdovodne #obohatenie #vyzivne #na #plnolete