Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto povinnosť je jedným z najdôležitejších inštitútov rodinného práva, pričom právna úprava je obsiahnutá v § 62 - 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že nadobudnutím plnoletosti alebo určitého veku dieťaťa ich vyživovacia povinnosť zaniká, čo nie je pravda. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.
Kedy dieťa nadobúda schopnosť samostatne sa živiť
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Ukončením denného štúdia na strednej škole, učňovke či vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká. Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže. Je však spravodlivé od dieťaťa očakávať, že v deň, kedy si preberie diplom či výučný list, nastúpi do práce? Nie. Aj keby, tak v ten deň určite mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Opakovanie ročníka alebo zmena školy samé o sebe nie sú dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Každý z nás môže zlyhať. Súdna prax preto prípadné zrušenie vyživovacej povinnosti viaže spravidla na opakované zlyhanie, opakované opakovanie ročníka alebo zmenu školy. Doktorandské štúdium, t.j. vysokoškolské štúdium tretieho stupňa, prípadne vyššieho, nezakladá nárok na výživné od rodiča. Vychádza sa z toho, že ukončením druhého stupňa s titulom Mgr. či Ing. je dieťa pripravené pracovať vo vyštudovanom odbore a ďalšie vzdelávanie je len nie nevyhnutnou nadstavbou. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, môže znamenať, že vyživovacia povinnosť rodiča k takto postihnutému dieťaťu nezanikne hoci dieťa neštuduje a nepracuje. Keďže ide o výnimku z pravidla, tak súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na trvanie nároku dieťaťa na výživné bez ohľadu na to či je schopné sa samostatne živiť. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Zrušenie alebo pozastavenie živnosti - všetko, čo potrebujete vedieť
Súdne konanie a procesné náležitosti
Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade sa vystavujete riziku exekúcie, kde dokazovať zánik vyživovacej povinnosti je ťažké. Tu treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť. Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Návrh na zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. Pri návrhu na zrušenie výživného voči plnoletému dieťaťu sa platí súdny poplatok podľa sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. V rámci súdneho konania sa skúma predovšetkým to, či je dieťa schopné samé sa živiť alebo nie. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane bytových. Inými slovami to znamená, že dieťa má určitý trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorého uhrádza svoje potreby.
Pokiaľ bude mať súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že ste objektívne schopná sama sa živiť, potom zruší povinnému rodičovi jeho povinnosť platiť Vám výživné. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Preplatok na výživnom môžete od dieťaťa vymáhať späť, ak to považujete za správne. V prípade plnoletého dieťaťa neplatí pravidlo, že spotrebované výživné sa nevracia, to platí výlučne pri maloletom dieťati. Ak sa rozhodnete preplatok vymáhať, tak pôjde o samostatnú žalobu na súde, kde sa budete domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia.
Exekučné konanie a zanedbanie povinnej výživy
Ak ste už podali trestné oznámenie, vyšetrovateľ je povinný skúmať Vaše trestné oznámenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý ustanovuje, že kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Zákon totiž upravuje inštitút tzv. minimálneho výživného, na základe ktorého každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu, je povinný platiť výživné v min. výške 30% zo sumy životného minima.
Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné, vymáhanie je možné len v rámci exekučného konania. Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy zaniká vtedy, ak povinný svoju povinnosť zaplatiť dlh na výživnom dodatočne splní, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky. Podľa exekučného poriadku je však exekútor povinný upustiť od exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. V takomto prípade samotný súdny exekútor rozhodne o ukončení exekúcie, ak sú na to splnené zákonné dôvody.
Ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekúcie, je oprávnený povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas, kedy jej povinný plnil. Ak sa domnievate, že postup exekútora nebol v súlade so zákonom, čiže nereagoval na Vašu komunikáciu a suma určená exekútorom je nereálna, máte možnosť obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov so sťažnosťou.
Zmena pomerov a úprava výšky výživného
Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Čo sa týka exekučného konania prostredníctvom ktorého sa vymáha dlžné výživné, na to rozhodnutie súdu o znížení výživného nemá žiaden vplyv. Ak by súd znížil výšku výživného na dieťa, táto nová znížená výška výživného by bola účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného. Exekútor by teda vymáhal rovnakú čiastku ako doteraz, samozrejme dokiaľ by povinný nesplatil celé dlžné výživné.
Ak je výživné priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. Mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote. Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe. Pokiaľ je povinný súdom zaviazaný na platenie výživného, je povinný ho v tejto výške platiť až kým nepríde k zmene, či zrušeniu tohto rozhodnutia. Aj v prípade straty zamestnania, alebo nízkeho platu, pokiaľ nebolo rozhodnuté o znížení výživného, je rodič povinný platiť výživné na dieťa aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
tags: #rozsudok #vyzivne #plnolete #dieta #zrusuje