Rozvod manželstva je jednou z najnáročnejších životných situácií, ktorá so sebou nevyhnutne prináša množstvo právnych, praktických a predovšetkým emocionálnych výziev. Ak sú v manželstve maloleté deti, celý proces sa stáva ešte komplexnejším a citlivejším, vyžadujúcim zvýšenú pozornosť na ich blaho a ochranu. Deti prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi, čo zdôrazňuje trvalosť rodičovského záväzku napriek ukončeniu manželského zväzku. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postup rozvodu s dieťaťom na Slovensku, s dôrazom na právne aspekty, starostlivosť o deti, a praktické rady, ako túto situáciu zvládnuť čo najlepšie. Rovnako sa venuje aj situáciám, kedy rodičia nie sú zosobášení, ale potrebujú súdne upraviť svoje rodičovské práva a povinnosti k deťom.
Právny rámec rozvodu a úpravy rodičovských práv na Slovensku
Jediná možnosť, ako zrušiť manželstvo za života oboch manželov, je rozvod manželstva. Rozvod manželstva upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Procesný postup rozvodového konania, ako aj konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“). Súd môže rozviesť manželstvo iba na základe návrhu jedného z manželov. Neexistuje právny nárok na rozvod, čo znamená, že sudca posudzuje, či sú splnené zákonné podmienky. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí.
Podmienky pre rozvod manželstva
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Dôvody rozvratu manželstva sú posudzované individuálne. Súd zisťuje príčiny rozvratu manželstva a prihliada na záujem maloletých detí. Medzi typické dôvody rozvratu manželstva patria časté hádky, rozdielnosť pováh, strata dôvery, nevera alebo násilie. Všeobecný súd v takejto situácii v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinností voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu po tom, čo dieťa nadobudne plnoletosť. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa (voči ktorému smeruje vyživovacia povinnosť v takomto konaní) nadobúda toto dieťa v zmysle § 20 Občianskeho súdneho poriadku procesnú spôsobilosť, teda spôsobilosť ako účastník konania pred súdom samostatne konať, a tiež právo disponovať predmetom konania. Ustanovenie § 113 ods. 1 upravuje obligatórne spojenie konania o rozvod manželstva s konaním o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Miestna príslušnosť súdu a podanie návrhu
Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Konanie sa začína na návrh jedného z manželov, pričom manželia nemôžu podať spoločný návrh na rozvod.Návrh na súd sa podáva v potrebnom počte rovnopisov s prílohami. V prípade, že ide o manželstvo s maloletým dieťaťom, podáva sa návrh v troch vyhotoveniach (ak sa podáva v listinnej podobe). Jedno vyhotovenie je určené pre súd, jedno pre odporcu, resp. druhého manžela, a jedno pre kolízneho opatrovníka, ktorý v konaní zastupuje maloleté dieťa.
Návrh na rozvod musí obsahovať:
- Označenie súdu, ktorému je návrh určený.
- Identifikačné údaje manželov (meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt) a údaj o štátnom občianstve oboch účastníkov konania.
- Popis priebehu manželstva (dátum uzavretia, miesto, trvanie).
- Podstatné je v návrhu opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že manželstvo je trvalo rozvrátené a nie je možné obnovenie manželského spolužitia. V návrhu je potrebné označiť aj dôkazy, o ktoré sa navrhovateľ opiera.
- Návrh (petit), aby súd manželstvo rozviedol.
- Informácie o deťoch (ak sú), vrátane návrhu na úpravu starostlivosti a výživného.
K návrhu je potrebné priložiť:
- Sobášny list (fotokópia).
- Rodné listy detí (fotokópia).
- Doklady o príjme (potvrdenie o príjme, výplatné pásky) a doklady preukazujúce náklady na deti. Okrem týchto listín je možné priložiť/označiť aj ďalšie dôkazné prostriedky, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva vo svojom návrhu. Môže ísť napr. o listiny svedčiace o rozvrate manželstva, návrhy na vykonanie svedeckých výpovedí, čestné vyhlásenia atď.
- Potvrdenie o zaplatení súdneho poplatku, ktorý je za návrh na rozvod manželstva vo výške 100 EUR. V prípade podania návrhu elektronicky je poplatok znížený na polovicu, t.j. na 50 EUR.
Priebeh rozvodového konania a úpravy pomerov k deťom
V prípade manželstva s maloletým dieťaťom je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. To znamená, že súd nerozhoduje iba o rozvode samotnom, ale súčasne upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým nedohodli. Pokiaľ nenadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nenadobudne právoplatnosť žiadny z výrokov o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Pokiaľ nadobudne právoplatnosť výrok o rozvode manželstva, nemusí súčasne nadobudnúť právoplatnosť aj výrok o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Avšak ak nenadobudne právoplatnosť výrok o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode manželstva, nemôže nadobudnúť právoplatnosť žiaden z ďalších výrokov týkajúcich sa výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Čo súd upraví v prípade detí
Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. rozvodu. Súd môže tiež styk s dieťaťom obmedziť alebo ho zakázať, ak sú na to dôvody.
Typy starostlivosti o deti po rozvode
Zákon o rodine rozlišuje niekoľko foriem úpravy výkonu rodičovských práv a povinností:
- Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Dieťa je zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a povinnosť platiť výživné. Súd určí výšku, ktorou bude prispievať na výživu maloletého, a spôsob platenia výživného, prípadne schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov: Táto forma porozvodovej/porozchodovej výchovy je v našom právnom poriadku účinná od 1. júna 2010. Pri nej je maloleté dieťa zverené do striedavej opatery oboch rodičov v pravidelných intervaloch (najčastejšie týždeň/týždeň). Dieťa tak trávi rovnaký, resp. podobný čas u oboch rodičov. Obaja rodičia sa rovnako podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa.
- Spoločná osobná starostlivosť: Tento model starostlivosti o maloleté deti bol do nášho právneho poriadku zavedený dňa 1. januára 2023. Spoločná osobná starostlivosť predstavuje kontinuitu výchovných pomerov z obdobia pred rozpadom vzťahu. Považuje sa za najmenej invazívnu formu výkonu rodičovských práv a povinností, avšak je vhodná len vtedy, ak rodičia dokážu efektívne komunikovať a spolupracovať, aj keď nežijú v spoločnej domácnosti.
Vyživovacia povinnosť na dieťa
Rodičia majú voči svojim deťom v rámci svojich schopností a finančnej situácie vyživovaciu povinnosť. Povinnosť živiť dieťa spočíva na otcovi a matke, až kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Zodpovednosť za výživu dieťaťa nekončí, ak dieťa žije oddelene od rodiny alebo ak dieťa už nežije s jedným alebo oboma rodičmi. Pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa je dôležité, či otec žije s deťmi v jednej domácnosti a súd prihliada na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a záujmy. Výživné sa platí vo forme peňažnej sumy, ktorú jeden z rodičov prispieva na účet druhého rodiča. Aj keď Civilný mimosporový poriadok hovorí, že všetky druhy vyživovacej povinnosti sú predbežne vykonateľné, je potrebné vnímať istú špecificitu doplnkových inštitútov v súvislosti s nimi aplikovateľných. Inak povedané, nie je možné pristupovať k výkladu § 44 Civilného mimosporového poriadku mechanicky a výlučne gramaticky, ale dôležitý je pohľad kontextuálny, akceptujúc osobitosti konkrétnych súvisiacich mechanizmov. Konkrétne v posudzovanej veci ide o deponovanie peňažných prostriedkov pre účely tvorby úspor v zmysle § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Deti narodené pred uzatvorením manželstva a úprava rodičovských práv
Hoci sa pojem "rozvod" priamo týka len manželstiev, problematika úpravy rodičovských práv a povinností k deťom, ktoré sa narodili pred uzatvorením manželstva, je v mnohom podobná situácii, keď rodičia nie sú manželia a rozchádzajú sa, alebo žijú oddelene. V takýchto prípadoch sa konanie vedie primárne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktoré stanovuje: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“
V konaní pred súdom sa rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, o výške výživného a o styku s maloletým. Je možné sa aj pred súdom dohodnúť na týchto otázkach (dohodu súd schváli, ak je v záujme dieťaťa) s tým, že rodičia budú disponovať rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa nevedia dohodnúť, súd autoritatívne rozhodne. O výkone rodičovských práv a povinností (osobná starostlivosť, zastupovanie, spravovanie majetku maloletého…) sa majú rodičia dieťaťa, ktorí spolu nežijú, v prvom rade dohodnúť. Až keď sa nevedia dohodnúť, tak o výkone rodičovských práv a povinností rozhodne súd. Súd v každom konaní, ktoré sa týka maloletého dieťaťa, skúma jeho záujem. Tzn. že súd skúma, či by bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby sa o neho starala matka alebo otec, prípadne či by bola v jeho záujme striedavá osobná starostlivosť. Kolízny opatrovník podá o zistených skutočnostiach správu súdu.
Príkladom takejto situácie môže byť prípad, kedy rodičia, ktorí spolu nežili v manželstve, ale mali spolu dve deti, potrebovali súdne upraviť starostlivosť. Bez ohľadu na to, či deti boli narodené v manželstve alebo pred ním, ak nežijú rodičia spolu, majú obaja rodičia k deťom rovnaké práva a povinnosti, ale aj právo na informácie o dieťati. Ak sa rodičia presťahovali do zahraničia a následne sa rozchádzajú, situácia sa komplikuje medzinárodnými predpismi, ale základný princíp ochrany záujmov dieťaťa zostáva. Je teda zrejmé, že hoci procesné náležitosti sa líšia (návrh na rozvod vs. návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností), podstata riešenia starostlivosti, zastupovania a výživy dieťaťa sa odvíja od rovnakých princípov - najlepšieho záujmu dieťaťa.
Kolízny opatrovník
Ak sú účastníkmi konania maloleté deti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im určí kolízneho opatrovníka. Jeho úlohou je zastupovanie práv dieťaťa v konaní a zabezpečenie, aby boli rešpektované jeho záujmy. Kolízny opatrovník skúma výchovné prostredie tak u matky ako i u otca. Následne kolízny opatrovník podá o zistených skutočnostiach správu súdu. V tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že v prípade manželstva s maloletým dieťaťom je s konaním o rozvod manželstva obligatórne spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Toto platí aj pre deti narodené pred uzatvorením manželstva, pokiaľ je upravená ich starostlivosť v rámci rozpadu vzťahu rodičov.
Psychologické aspekty rozvodu a podpora pre deti
Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Ak si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.
Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z.z. Psychológ RPPS sa riadi okrem zákona aj etickým kódexom poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.Je kľúčové komunikovať s deťmi: informujte deti o rozvode primerane ich veku a uistite ich, že ich máte radi a že rozvod nie je ich vina. Chráňte deti pred konfliktmi: snažte sa minimalizovať konflikty s druhým rodičom pred deťmi. Deti by nemali byť svedkami hádok a obviňovania. Spolupracujte s druhým rodičom: snažte sa dohodnúť na otázkach týkajúcich sa starostlivosti o deti, výživného a styku. Spolupráca je v záujme detí. Ak máte problémy so zvládaním situácie, vyhľadajte pomoc psychológa, terapeuta alebo mediátora.
Vyporiadanie majetku pri rozvode
Rozvodom zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Majetok nadobudnutý počas manželstva je potrebné vyporiadať. Vyporiadanie BSM môže prebehnúť dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Ak sa manželia nedohodnú, súd rozhodne o vyporiadaní BSM. Po rozvode si rozdelíte majetok, ktorý vlastníte spoločne, buď dohodou, alebo vám majetok vyporiada súd rovnakým dielom. Rovnakým dielom sa rozdelia aj spoločné záväzky, ktoré manželia majú, t.j. pôžičky a dlhy. Keď manželstvo rozvádza súd, manželia sa môžu dohodnúť na rozdelení spoločného majetku. Ak manželia nedospejú k dohode, o ich nárokoch rozhodne súd na základe Občianskeho zákonníka alebo ustanovení manželskej zmluvy.
V Občianskom zákonníku sú stanovené dva druhy majetkových vzťahov manželov, a to vzťahy upravené právnymi predpismi a vzťahy upravené manželskou zmluvou. Ak sú majetkové vzťahy upravené právnymi predpismi, v prípade delenia majetku má každý z manželov právo ponechať si majetok, ktorý mu patril pred uzavretím manželstva, a akýkoľvek oddelený majetok, ktorý nadobudol počas manželstva. Všetko, čo manželia nadobudli počas manželstva spoločne alebo čo nadobudol jeden z manželov za spoločné prostriedky, je spoločným majetkom oboch manželov.
Aj keď je nehnuteľnosť napísaná iba na jedného z manželov (napríklad manželku), táto nehnuteľnosť patrí do BSM, ak bola nadobudnutá hoci aj sčasti z majetku patriaceho do BSM počas trvania manželstva. V prípade, ak by chcela touto nehnuteľnosťou disponovať, musela by mať od druhého manžela na to súhlas. Bez súhlasu je právny úkon, ktorým by previedla byt, relatívne neplatným. Relatívne neplatným znamená, že by ste jej neplatnosť museli na súde napadnúť.
Po rozvode si môžete od bývalého manžela požiadať o príspevok na výživu, ak sa na tom s manželom nedohodnete, o rozsahu príspevku rozhodne súd. Podľa Občianskeho zákonníka v čase, keď sa manželstvo rozvádza, a dokonca aj neskôr, môže bývalý manžel požiadať druhého z manželov o výživné (primerané jeho finančnej situácii) s cieľom zabezpečiť si predchádzajúcu životnú úroveň.
Situácie, keď sa rodičia nevedia dohodnúť
Ak sa manželia neviete dohodnúť na podmienkach rozvodu a starostlivosti o deti, súd rozhodne autoritatívne na základe vykonaných dôkazov. V takom prípade súd nariadi súdnoznalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia. Znalec na základe sedení s rodičmi a deťmi vyhotovuje znalecký posudok, ktorý je základným podkladom pre rozhodnutie. Súd má okrem toho možnosť, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti, vyzvať manželov, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať všetky jeho návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať. Ústavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom úspešný, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka vrátane jeho dôvodov a námietok.
Medzinárodné aspekty rozvodu a starostlivosti o deti
V súčasnosti nie je neobvyklé, že jeden z manželov žije alebo sa presťahuje do zahraničia, prípadne majú deti obvyklý pobyt v inom členskom štáte. Tieto situácie prinášajú do rozvodového konania medzinárodný rozmer, ktorý je potrebné riešiť s ohľadom na európske nariadenia a medzinárodné dohody.
Príslušnosť súdov v cezhraničných prípadoch
Právomoc súdov členských štátov konať o rozvode manželstva upravuje čl. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (známeho ako Nariadenie Brusel IIa). Toto nariadenie stanovuje pravidlá pre určenie príslušného súdu v prípadoch, keď manželia pochádzajú z rôznych členských štátov alebo majú bydlisko v inom štáte ako svoju štátnu príslušnosť.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, napríklad pri deťoch, ktoré majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, platí podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady Brusel IIa, že právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Toto pravidlo je zásadné a určuje, ktorý súd bude rozhodovať o starostlivosti, zastupovaní a výžive detí. Z tohto pravidla existujú aj výnimky, ale na posúdenie je potrebné mať k dispozícii oveľa viac informácií a detailnejší prehľad o spôsobe spolužitia rodiny v zahraničí, najmä z pohľadu detí.
Pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť a podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
Príkladom môže byť situácia, ak sa matka po presťahovaní detí do SR, napriek tomu, že mali obvyklý pobyt v Rakúsku, pokúsi podať návrh na rozvod manželstva na Slovensku. Vzhľadom na to, že deti budú iba krátko na území SR, môže sa stať, že súd vyhlási, že nemá právomoc konať v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Z toho dôvodu je v takýchto právnych veciach dôležité vopred si premyslieť, kedy a kde sa bude podávať návrh na rozvod manželstva.
Uznávanie rozhodnutí iných členských štátov
Rozsudok vo veci rozvodu manželstva, rozluky alebo vyhlásenia manželstva za neplatné, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, sa v Lotyšsku (a rovnako aj na Slovensku) uznáva v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Podľa nich sa rozsudok vydaný v jednom členskom štáte musí uznať v ostatných členských štátoch bez osobitných procesných dojednaní.
Rozhodnutie o uznaní alebo uznaní a vykonaní rozsudku vydaného zahraničným súdom prijme samosudca na základe predloženého návrhu a priložených dokumentov do desiatich dní odo dňa predloženia návrhu bez toho, aby predvolal strany. Sudca môže odmietnuť uznať rozsudok v Lotyšsku (resp. na Slovensku) len na základe jedného z dôvodov neuznania uvedených v článku 22 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003. Odporca môže vzniesť námietky proti uznaniu rozsudku vydaného v inom členskom štáte tak, že napadne rozhodnutie okresného alebo mestského súdu, ktorým bol rozsudok uznaný. Podľa článku 33 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 sa možno proti rozhodnutiu okresného alebo mestského súdu vo veci uznania rozsudku vydaného súdom v inom členskom štáte odvolať na krajskom súde pomocou dodatočnej námietky (blakus sūdzība) predloženej súdu, ktorý rozhodnutie vydal, a zaslaním návrhu príslušnému krajskému súdu.
Osvojenie detí a ďalšie právne inštitúty
Okrem úpravy rodičovských práv po rozvode či rozchode existujú aj iné právne inštitúty, ktoré môžu ovplyvniť život detí a rodinné vzťahy. Jedným z nich je osvojenie detí, ktoré prichádza do úvahy v špecifických prípadoch, najmä ak biologickí rodičia nie sú schopní alebo ochotní plniť svoje rodičovské povinnosti, alebo ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Vo vašom prípade by bolo vhodné osvojenie detí podľa § 97 a nasl. Zákona o rodine. Na to, aby ste mohli osvojiť dieťa, musíte splniť zákonom ustanovené podmienky. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3. Ďalšou podmienkou je primeraný vekový rozdiel. Pokiaľ podáte na súd návrh na osvojenie detí, budete musieť splniť aj ďalšiu z podmienok, a síce tzv. predosvojenie. Samozrejme, pokiaľ by ste boli manželmi, tak v takom prípade je osvojenie jednoduchšie, nakoľko deti vás už poznajú a máte vytvorené určité väzby. Aj tu však musíte splniť podmienku, že po uzavretí manželstva sa musíte o deti starať minimálne po dobu 9 mesiacov.
Vyhlásenie manželstva za neplatné
Manželstvo možno vyhlásiť za neplatné, ak boli uzavretím manželstva porušené právne predpisy, ktoré bránili jeho právoplatnému uzavretiu. Od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné sa má za to, že strany nikdy neuzavreli manželstvo, a manželstvo sa považuje za neplatné od okamihu jeho uzavretia. Vo všetkých týchto prípadoch môže návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné predložiť ktorákoľvek zainteresovaná strana alebo prokurátor bez akýchkoľvek časových obmedzení. Ak manželstvo zaniklo smrťou alebo bolo zrušené rozvodom, návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné môžu podať len osoby, ktorých práva boli dotknuté. Osoba, ktorej manželstvo je vyhlásené za neplatné, znovu nadobudne priezvisko, ktoré mala pred uzavretím manželstva. Pokiaľ ide o rozdelenie majetku pri vyhlásení manželstva za neplatné, obaja bývalí manželia majú právo ponechať si svoj majetok spred uzavretia manželstva a akýkoľvek majetok, ktorý nadobudli sami počas spolužitia. Ak si v čase uzavretia manželstva ani jeden z manželov nebol vedomý skutočnosti, že manželstvo by malo byť vyhlásené za neplatné, majetok sa rozdelí v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú rozdelenie majetku nadobudnutého počas právoplatného manželstva.
Dôležitosť právnej pomoci a dohôd rodičov
V celom procese rozvodu alebo úpravy rodičovských práv a povinností je dôležité zabezpečiť si právnu pomoc. Advokát vám môže pomôcť s prípravou návrhu na rozvod, zastupovaním na súde a ochranou vašich práv. Všeobecný súd poskytnutím ochrany základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolacom konaní, v ktorom zistil, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, nemôže súčasne porušiť základné právo hmotného obsahu, ku ktorým patrí aj základné právo podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Skutočnosť, že okresný súd mal prípadné personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný. Ústavný súd neuznal sťažnosť MUDr. T. K., bytom Š., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podaním mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.
Dohody rodičov
Každá rodičovská dohoda, či už uzatvorená počas trvania manželstva (t.j. pred rozvodom) alebo na čas po rozvode, by mala upravovať, ktorému rodičovi budú zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, v akej výške bude druhý rodič platiť tomuto rodičovi výživné a akým spôsobom bude upravený styk rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Tento styk môže byť upravený presným režimom, t.j. že v dohode uvediete presné dni, prípadne rozsah dní, kedy sa budete môcť s vašimi deťmi stretávať, alebo sa styk neupraví vôbec. Ak sa styk neupravuje, resp. sa rodičia o ňom nedohodnú, súd ho určí v rozhodnutí o rozvode manželstva, alebo v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Je však veľmi dôležité vedieť, že z pohľadu slovenského právneho poriadku sú rodičovské dohody vykonateľné, až keď ich schváli súd. To znamená, že aj keď manželia spíšu dohodu, tá nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť až po schválení súdom. V prípade, ak sa chcete odsťahovať od manžela k priateľovi a ide o presťahovanie v rámci územia SR, potom nepotrebujete súhlas otca. Ten by ste potrebovali, ak by išlo o vysťahovanie do cudziny. Odporúča sa však dohodnúť sa o tom, komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti a dohodnúť si aj styk otca s deťmi. Pred podaním žiadosti o rozvod, môžete podať aj návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V tomto druhom návrhu by ste mohli žiadať napríklad zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Súd na základe vášho návrhu bude skúmať, či je zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v ich najlepší záujem. Až vtedy rozhodne o ich zverení do striedavej osobnej starostlivosti. Pri skúmaní ich najlepšieho záujmu súd posudzuje aj to, akým spôsobom ste sa o deti starali doteraz.
tags: #rozvod #dieta #narodene #pred #uzatvoreniim #manzelstva