Rozvod manželstva je náročným životným obdobím, ktoré prináša množstvo právnych a finančných otázok, s ktorými sa musia manželia vysporiadať. Medzi tie najzásadnejšie patrí delenie majetku po rozvode a usporiadanie vzťahov týkajúcich sa detí. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že výživné zaniká automaticky dovŕšením 18. roku života dieťaťa. Nie je to však pravda - zákon nepozná presný vek, kedy vyživovacia povinnosť končí. Zodpovednosť voči deťom, rovnako ako aj voči majetku, zostáva aj po rozvode. Je dôležité pochopiť, ako sa právne menia povinnosti a práva rodičov a detí, najmä ak sú deti už plnoleté a stále študujú.
Rozvodové konanie a situácia plnoletých detí
Keď manželia vstupujú do rozvodového konania, jedným z kľúčových aspektov je úprava práv a povinností k deťom. S konaním o rozvod je spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Avšak, nakoľko je dieťa pochádzajúce z manželstva už plnoleté, rozvodové konanie sa bude vzťahovať iba na manželov ako na účastníkov konania. Pokiaľ je vaša prvorodená dcéra už plnoletá, tak sa v rozvode výživné a styk nebude prejednávať. V rozvodovom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom.
Súd by mal mať preukázané minimálne to, že z manželstva pochádza dieťa a tiež to, že dieťa je už plnoleté. To sa obyčajne preukazuje rodným listom. Ak však nemáte rodný list plnoletého dieťaťa k dispozícii, môžete podať návrh na rozvod aj bez neho. Následne by malo stačiť, ak obaja manželia potvrdia, že z ich manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Súd automaticky, keď sa dozvie o plnoletosti dieťaťa, koná aj bez návrhu v zmysle, že tieto otázky už nebudú predmetom rozvodového konania. Konanie o rozvod manželstva je obligatórne spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností iba k maloletým deťom, t. j. nie k plnoletým, a to z toho dôvodu, že maloleté deti zastupujú rodičia. Plnoletý jedinec nadobudol plnú spôsobilosť na všetky právne úkony a je schopný sa postarať o svoj majetok a sám sa zastúpiť. Niekedy sa stáva, že súd vylúči konanie o výživnom na plnoleté dieťa na samostatné konanie, ak by sa takáto otázka v priebehu rozvodu predsa len vynorila.
Vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu
Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov, nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Rodičia majú povinnosť vyživovať dieťa, dokiaľ samo nie je schopné sa o seba postarať aj po hmotnej stránke.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd v zmysle ust. zákona o rodine nemusí priznať výživné na plnoleté dieťa, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
„Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
Štúdium ako faktor trvania vyživovacej povinnosti
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. To však neznamená, že každé štúdium okamžite zakladá vyživovaciu povinnosť.
Ústavný súd ČR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 2121/14 z 30. 9. 2014 uviedol: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii, čo tiež súd berie do úvahy.
Zohľadnenie príjmov a nákladov plnoletého dieťaťa
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Napríklad, ak plnoleté dieťa študuje v inom meste a nepridelili mu internát, musí platiť mesačný nájom plus stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom, čo výrazne zvyšuje jeho odôvodnené potreby. Pokiaľ ide o výživné na syna, vypočítajte si náklady, ktoré máte na syna mesačne (započítajte do toho ale aj ročné platby, ubytovanie, stravu, lekára, oblečenie, hobby, …atď) a z tejto sumy môžete vychádzať pri podávaní návrhu.
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár).
Proces určenia výživného pre plnoleté dieťa
Nakoľko ste už plnoletá, ste oprávnená domáhať sa určenia výšky výživného prostredníctvom súdu. Vaša dcéra (plnoletá) musí sama podať návrh na súd a žiadať, aby súd otca zaviazal prispievať na jej výživu. Rovnako, ak plnoletý syn vášho priateľa teraz žije s vami v spoločnej domácnosti, nakoľko ho matka z bytu vyhodila, môže plnoletý syn podať návrh na určenie výživného proti matke, nakoľko v zmysle ust. zákona o rodine platí, že vyživovacia povinnosť trvá do času, pokým dieťa nie je schopné sa samé živiť. V prípadnom súdnom konaní však súd bude skúmať aj to, či syn na základe svojho dosiahnutého vzdelania si môže nájsť zamestnanie a z akého dôvodu zamestnaný nie je.
Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné sa obrátiť na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa. Podstatou žiadosti je preukázanie, že plnoleté dieťa, ktoré je študentom, je na výživu odkázané. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú plnoleté dieťa ako oprávnená osoba a rodič (alebo obaja rodičia) ako povinná osoba.
Návrh na určenie výživného
Pokiaľ si budete pripravovať návrh vo vlastnej réžii, tak určite vám odporúčam sústrediť sa hlavne na špecifikovanie vašich odôvodnených mesačných výdavkov. V návrhu bude potrebné popísať váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať vaše výdavky a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete. Dôležité je uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Taktiež je potrebné preukázať finančné možnosti rodiča, od ktorého sa požaduje výživné. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. V návrhu nech dcéra popíše jej mesačné výdavky na stravu, oblečenie, bývanie, mimoškolské aktivity a pod. a nech pripojí aj rodný list a aj staršie rozhodnutie o výživnom, ak existuje.
Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete. Na prípravu žiadosti o výživné je možné využiť služby advokáta, no nie je to nevyhnutné. Odporúčame vám obrátiť sa na advokáta alebo mediátora, ktorý vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd; konanie je však omnoho jednoduchšie.
Posudzovanie súdom a výška výživného
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sa to podarí úspešne preukázať, súd môže prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú. Súd však vezme do úvahy všetky príjmy vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.
Každý rodič je povinný platiť výživné aspoň v minimálnej výške, čo k dnešnému dňu predstavuje sumu 32,11 EUR. Preto, ak by bol podaný návrh voči povinnému rodičovi, ktorý si neplatí výživné, čo je zákonná povinnosť každého rodiča, súd mu uloží povinnosť platiť výživné aspoň vo vyššie uvedenej výške.
Rozsudok vo veciach výživného, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Váš otec bude povinný platiť vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť.
Výživné I. - Návrh na určenie výživného
Spätné výživné a zmena pomerov
Pokiaľ sa jedná o výživné spätne, poznamenávame, že podľa zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prípade plnoletých detí sa táto možnosť spätnej úhrady zvyčajne neuplatňuje.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ak plnoletý syn už podal návrh na určenie výživného od svojho otca, návrh zo súdu môže zobrať späť. Len poznamenávame, že ak by návrh nezobral späť, súd v konaní bude skúmať vyššie uvedené okolnosti a skutočnosti, ako je štúdium, jeho skončenie, nezamestnanosť syna a hľadanie práce.
Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemohlo brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje. (zdroj: R. Bános - M.).
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže vyživovaciu povinnosť zrušiť.
Náhradné výživné pre plnoleté dieťa
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba si svoju povinnosť neplní.
Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Na tlačive máte presné inštrukcie, ako ho vyplniť a čo k takejto žiadosti priložiť (posledný list tlačiva s názvom "žiadosť o náhradné výživné"). Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia. Je nevyhnutné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.
Nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Ďalšie právne a finančné aspekty rozvodu
Rozvod manželstva prináša množstvo právnych a finančných otázok, okrem výživného je to aj delenie majetku. Po rozvode zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ale samotné delenie majetku po rozvode neprebieha automaticky. Ak si manželia v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode majetok nerozdelia dohodou alebo súdnym rozhodnutím, zákon predpokladá, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi s rovnakým podielom. Tento stav však spôsobuje množstvo problémov - napríklad pri predaji nehnuteľnosti, pri vybavovaní hypotéky alebo pri investovaní do majetku. V prípade, že sa chcete dozvedieť viac, môžete si prečítať viac v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Rozvodom sa veľa vecí mení - ale zodpovednosť voči majetku a deťom zostáva. Ak ste si ešte nevyporiadali spoločný majetok, začnite s tým čo najskôr.
Manželove dlhy, ktoré vznikli počas manželstva, môžu zasiahnuť aj vás (váš spoločný majetok). Veritelia sa môžu domáhať podľa Občianskeho zákonníka úhrady dlhu z majetku patriaceho do BSM. Pokiaľ ide o majetok nadobudnutý pred manželstvom, ako sú pôžičky a sporenie, tieto nespadajú do BSM. Súd by však mohol zohľadniť vaše celkové finančné možnosti pri určovaní výživného, aj keď tieto prostriedky nepatria do spoločného majetku manželov. Darovaná suma, napríklad finančný dar od rodičov vo výške 100 000 €, nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani nebude predmetom vyporiadania BSM po rozvode, lebo doň nepatrí. Zároveň je názorom, že darovaná suma nebude mať vplyv na určenie výživného v tom smere, že by výživné bolo určené súdom na základe predmetného daru, nakoľko ide o dar v prospech jedného z rodičov.
Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. drobných darov. Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.
tags: #rozvod #ked #je #dieta #plnolete #a