Rozvod, hoci v minulosti vnímaný ako ojedinelý jav, sa v súčasnosti stal dostupným a úplne bežným riešením problémov v rodine. V každodennej realite sa príliš často stretávame s deťmi, ktorých rodičia sú rozvedení alebo žijú oddelene. Aj keď rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím muselo prejsť. V štúdii sa reflektuje manželstvo a rodina, ktoré v súčasnosti prechádzajú krízou, pričom tento fenomén, ako aj kríza všeobecne, sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom. M. Planck hovorí, že „kríza je v krátkom čase vyhrocujúca sa situácia, v ktorej postihnutý už nie je schopný prekonať a pomocou vlastnej stratégie zvládnuť vonkajšiu alebo vnútornú záťaž.“ Kríza spočíva v afektovom a v konfliktnom vyhrotenom prežívaní a správaní sa človeka v jeho záťažových životných situáciách a predstavuje často zlom v osobnom, pracovnom i rodinnom živote a spolunažívaní. Ak krízy neriešime, začnú ony riešiť pôvodcu, človeka.
Manželstvo a Rodina: Základy a Vývoj
Rodinné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré deti formuje. Manželstvo a rodinu zaraďujeme medzi základné inštitúcie spoločenského života. Rodina bola vždy prvým a základným výrazom sociálnej prirodzenosti človeka. V slovenskom rodinnom práve je manželstvo zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Je to zväzok jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou. Takýmto spôsobom nie je možné uzavrieť iný zväzok. Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželstvo. Manželstvo je vzťahom medzi dvomi osobami rozdielneho pohlavia, ktorý má štátne, spoločenské alebo cirkevné uznanie. Vstup do manželstva je slobodným, dobrovoľným a pritom záväzným rozhodnutím dvoch ľudí opačného pohlavia pre spolužitie, založené na právnom vzťahu, postavené na zásade rovnoprávnosti. Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy či funkcie v spoločnosti, predovšetkým majetkové a právne. V projekcii majetkovo - právnych vzťahov však vystupuje otázka, že aj súčasný trend propagácie legalizovaných partnerstiev rieši majetkovo - právne vzťahy, pričom neriešia otázku plodenia a výchovy detí.
Manželstvo predpokladá rodinu. Rodina je charakterizovaná príchodom dieťaťa, a to biologickým alebo adoptívnym spôsobom. Ak chýba dieťa, nemožno hovoriť o rodine. Ak chýba rodič, možno hovoriť o neúplnej rodine. Rodina je sociálnou skupinou, ktorá je zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Je to primárna, neformálna a intímna sociálna skupina a základná spoločenská jednotka, ktorá je často považovaná za kolísku ľudstva a výchovy. Rodina sa charakterizuje aj ako malá spoločenská skupina, založená z dvoch dospelých členov opačného pohlavia a ich potomkov. Je to prvé sociálne prostredie, ako i výchovná inštitúcia prvoradého významu, v ktorej sa jedinec ocitá. Rodina je spoločensky schválená forma partnerských vzťahov dvoch rovnoprávnych, rovnocenných a milujúcich sa ľudí, spojená pevným príbuzenským a pokrvným zväzkom. Jej znakom je intímne spolužitie v jednej domácnosti, spolupráca, pomoc a kooperácia jej členov. Atmosféra rodinného prostredia je daná vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a ostatnými členmi rodiny. „Dieťa sa formuje podľa rodinných vzťahov, podľa rodinného prostredia, v ktorom vyrastá. To, čo dieťa v rodine vidí, to aj napodobňuje,“ uvádza Kostrub.# Rozvod rodičov a jeho vplyv na dieťa v materskej škole: Od mýtov k realite
Rozvod je v súčasnosti dostupným a úplne bežným riešením problémov v rodine. Hoci rozvodom trpia všetci zúčastnení, najviac ovplyvní dieťa a jeho ďalší život, bez ohľadu na to, v akom veku týmto obdobím muselo prejsť. Často sa zdôrazňujú ničivé a nezmazateľné účinky rozvodu na deti. Rodina po rozvode sa už nepovažuje za rodinu, ale skôr za torzo rodiny, ktorá nemôže deťom poskytnúť plnohodnotné rodinné zázemie. Takéto hodnotenia vyjadrujú postoj zhovievavej nedôvery, ktorý môže u účastníkov rozvodu vzbudzovať pocit, že sú nerovnocenní alebo nejako poznačení. Môže u nich posilňovať pocity beznádeje a oslabovať ich schopnosť zvládať rozvodovú zmenu.
Rozvodové mýty a realita
Odborníci sa zhodli v tom, že deti rozvedených rodičov majú síce viac problémov v porovnaní s rovesníkmi z nerozvedených rodín, ale väčšinu týchto problémov musia prekonávať už pred rozvodom. Ukázalo sa, že hlavnými a skutočnými príčinami ich ťažkostí bol pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu, a to sa tak stáva nástrojom ich vzájomného boja. Ďalšími faktormi sú narastajúca nefunkčnosť rodiny, v ktorej rodičia s vážnymi osobnostnými a citovými problémami nedokážu vytvoriť deťom podmienky pre ich zdravý vývin, a narušený vzťah s matkou alebo s opatrovníckym rodičom.
Skúmala sa tiež otázka, či typ rodiny súvisí s ťažkosťami v prispôsobovaní detí. Dospelo sa k záveru, že nie typ rodiny, ale deťmi vnímaný rodičovský konflikt má významne nepriaznivý vplyv na ich ťažkosti v prispôsobovaní. Negatívne účinky rozvodu sa za istých okolností môžu naozaj prejaviť až v dospelosti - ak rozvod vedie k úpadku vzťahov s rodičmi alebo ak sa opakuje. Na druhej strane ľudia, ktorí prežili nízko stresový rozvod, sa významne nelíšili od tých, čo žili v šťastných úplných rodinách, a boli na tom dokonca lepšie ako tí, ktorí žili v úplných, ale nešťastných rodinách.
Kedy sú deti najviac ohrozené
Najväčšie riziko negatívnych účinkov rozvodu hrozí, keď deti dlhšiu dobu nerozumejú tomu, čo sa v rodine deje a úporne to spracúvajú, napríklad za zhoršené vzťahy a rozchod rodičov obviňujú seba. Ohrozenie nastáva aj vtedy, ak sú deti dlhodobejšie svedkami ostrých konfliktov a hádok medzi rodičmi a stanú sa zbraňou v ich rukách, začnú byť manipulované a používané na uspokojovanie rodičovských bojových alebo tiež citových potrieb.
Odcudzenie a neuspokojenie v manželskom vzťahu rodič často rieši nadmerným citovým pripútaním sa k dieťaťu a prejavy jeho lásky k druhému rodičovi priamo či nepriamo trestá. Rodičia by mali dbať na to, aby v živote dieťaťa nenastali okrem rozvodu a odchodu rodiča ešte ďalšie významné zmeny a záťaže, ako je presťahovanie, zmena školy či strata kontaktu so starými rodičmi.
Prežívanie rozvodu a vek dieťaťa
V každom veku prežívajú deti rozvod iným spôsobom. Deti predškolského veku vzhľadom na svoje egocentrické vnímanie majú tendenciu obviňovať seba z manželských problémov rodičov. Mladší školáci upadajú do stavov ustrašenosti, smútku a plaču. Deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi. Ak svoje negatívne emócie nemôžu prejaviť, sú zlostné, negativistické a agresívne voči sebe aj iným.
Dievčatá prežívajú najhoršie obdobie tesne pred rozvodom a svoje negatívne city obracajú skôr proti sebe. Chlapci, naopak, dávajú svoj zvýšený citový „pretlak“ najavo formou nepriateľstva a agresivity voči svojmu okoliu a ich ťažkosti vrcholia následne po rozvode. Prispôsobovanie detí na rozvodové zmeny a straty prebieha ruka v ruke s tým, ako úspešne a bez prekážok prebieha proces ich smútenia.
Mechanizmy reakcií dieťaťa v materskej škole
Keď sa deti dozvedia o rozhodnutí rodičov rozísť sa, obvykle ich to šokuje. Niektoré deti samy pred sebou popierajú neželanú skutočnosť a tvária sa, akoby rodič bol niekde na ceste a každú chvíľu sa mal vrátiť. Sú deti, ktoré začnú hneď smútiť, žialiť, ľahko sa rozplačú, strácajú záujem o dovtedajšie aktivity, zhorší sa im spánok, nemajú chuť k jedlu alebo majú rôzne telesné ťažkosti. V tejto fáze je dôležité, aby mohli voľne prejavovať svoje city a aby dostávali od rodičov veľa fyzickej nehy a útechy.
Aby deti dospeli k zmiereniu a prijali rozvodovú rodinnú zmenu, musia sa zbaviť falošnej nádeje, že sa ich rodičia ešte k sebe raz vrátia. Rodičia, ktorí sa správajú nejednoznačne, môžu nepriamo živiť ich ilúzie a sťažovať im konečné vyrovnanie sa s rozvodovou situáciou. Deti, ktoré roky márne dúfajú v spoločný život s rodičmi, sú permanentne citovo zaťažované, čo oslabuje ich schopnosť zvládať iné vývinové úlohy a znižuje kvalitu ich života.
Čo deťom uľahčuje zvládnutie rozvodu
Ak rodičia včas skončia s konfliktami, podarí sa im prebudovať manželský vzťah na vzťah spolurodičovský a obaja pokračujú v starostlivosti o dieťa, vytvoria tým základný predpoklad na to, aby sa dieťa dostalo z rozvodovej situácie bez väčšej ujmy. Dôležitá je kvalita vzťahu rodičov s dieťaťom. V predrozvodovom období majú mnohí rodičia sklon upadať v správaní voči dieťaťu do extrémov. Keď sú zaplavení deštruktívnymi emóciami, dieťa dostatočne nevnímajú, strácajú s ním kontakt a neberú ohľad na jeho city.
Schopnosť rodiča udržať stabilné rodinné podmienky, pokračovať v zabehnutom spôsobe života a v domácich stereotypoch, dávajú dieťaťu záruku, že sa celý jeho dovtedajší život nerozsype a bude pokračovať podobne ako predtým. Skutočnosť, že rodič smúti, vyrovnáva sa s vlastnou bolesťou a občas aj plače, dieťa určite znepokojí, ale zároveň môže mať preň aj pozitívny význam. Dieťa vidí, že prejaviť city je normálne. Ak takéto správanie nemá dieťa hlbšie zasiahnuť, malo by ho vždy sprevádzať pozitívne posolstvo rodiča vo forme ubezpečenia, že je dosť silný na to, aby svoj žiaľ zvládol, a aj na to, že sa o dieťa dokáže postarať aj sám.
Výchovný vplyv školy a okolia
V situácii rozvodovej zmeny dieťa prichádza o pocit bezpečia a citovej istoty. Ak sa v rozvodovom období nemôže oprieť o svojich rodičov, o to dôležitejšou sa stáva opora iných ľudí v jeho okolí. Či už sú to starí rodičia, rodinní priatelia, kamaráti alebo aj príslušní odborníci, tí všetci môžu významne prispieť k tomu, aby dieťa vyviazlo z rozvodovej zmeny bez trvalejšieho poškodenia. Triedny učiteľ môže pomôcť v porozumeniu jeho situácie a pri spracovávaní toho, čo sa v jeho rodine stalo. Tým, že učiteľ bude dieťaťu pomáhať a posilňovať ochranné faktory v ňom samom, naštartuje v dieťati schopnosti, ktoré mu pomôžu vyrovnať sa s touto situáciou.
Škola nie je len vzdelávacia inštitúcia, ale vo veľkej miere sa učitelia podieľajú aj na výchove svojich žiakov, ktorí trávia v škole väčšinu svojho dňa. Učiteľ by mal vo vzťahu k deťom vždy stáť na strane dieťaťa a správať sa voči rodičom nestranne. Pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude dieťa zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Škola by mala poznať obsah rodičovskej dohody, napríklad kto je zákonný zástupca, kto dieťa vyzdvihuje a kto sa s ním učí.
Úloha mediácie a právny rámec
Mediácia je odborná metóda na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine. Mediátor je nestranná, nezávislá osoba, ktorá napomáha stranám sporu viesť komunikáciu a dosiahnuť takú dohodu, ktorá bude pre všetky strany výhodná pri zachovaní budúcich dobrých vzťahov. V školskom prostredí ju možno využiť pri rozhovore s rodičmi, pri facilitácii rozhovoru s odborníkmi, alebo pri riešení sporov medzi spolužiakmi.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Dohovor o právach dieťaťa zabezpečuje, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Ak oddelenie dieťaťa od rodičov je dôsledkom postupu štátu, štát na požiadanie poskytne rodičom alebo dieťaťu nevyhnutné informácie o mieste pobytu neprítomného člena rodiny, ibaže by poskytnutie takej informácie odporovalo záujmu dieťaťa. Konflikt lojality je vnútorný konflikt, ktorý prežíva dieťa, ak sa má prikloniť na stranu jedného rodiča. Dieťa túži po vzťahu s oboma rodičmi, ale je svedkom sporu o jeho výchovu. Zo strany rodičov by mala nasledovať empatická reakcia na smútok dieťaťa.
tags: #rozvod #rodicov #a #dieta #a #ms