Prekáža vám, že deti toho doma moc nenarobia? Ak ste teda rodičia, ktorí trvajú na podiele práce v rodine a nenechávajú svoje detváky žiť v sladkom ničnerobení, tak nech sa páči inšpirácia. Mnoho mám a tatov je presvedčených, že primeraný podiel povinností doma mimo školských vecí a učenia deti ešte nikdy nezabil. Ani teraz nepadajú pečené holuby nikomu rovno do huby a nie je na škodu vedieť a vyskúšať si, koľko času a námahy ktorá práca vyžaduje a strávi. Napriek frfľaniu a neochote, často sa zvyšujúcej s vekom, má zmysel trvať na tom, že náš domov nie je hotel pre deti a hlavne mama nie je prevádzkár, chyžná a kuchár v jednom. Zapájanie detí do domácich prác by malo byť prirodzenou súčasťou ich výchovy.
Dilemou u mnohých rodičov skôr je, koľko povinností, v akom časovom slede, s akou náročnosťou, v akom veku prideliť. Hoci môžu byť rozdiely v „prevedení“ práce aj v rovnakom veku rôzne, v zásade deti v jednom vekovom štádiu zvládajú približne rovnaké veci. Rozdelenie práce potom závisí od rozhodnutia rodičov, koľko považujú za potrebné či únosné dieťaťu prideliť, alebo napríklad aj od toho, či rodina býva v byte alebo v dome, či vlastní záhradu alebo nič.
Prečo sú domáce práce pre deti dôležité?
Zapájanie detí do domácich prác je dôležité nielen pre uľahčenie povinností rodičov, ale aj pre vývin detí samotných. Odborníci na výchovu radia, že by mali priložiť ruku k dielu aj deti, a to už od útleho veku. Pomáha im to v samostatnosti, budovaní zodpovednosti a čo si budeme klamať - aj nám rodičom to padne vhod. Domáce práce nie sú len povinnosťou, ale príležitosťou na učenie sa novým veciam, rozvíjanie organizačných schopností a získavanie informácií o svete okolo seba. Pravidelná pomoc doma tiež pomáha deťom rozvíjať základné pracovné postoje a návyky, ako sú zodpovednosť, spoľahlivosť, vytrvalosť a dôkladnosť.
Jedným z hlavných dôvodov je pocit kompetentnosti, ktorý deti takto získavajú. Domáce práce nie sú niečím vzrušujúcim, ale vedieť, ako ich spraviť rýchlo a dobre, sú zručnosti, ktoré sa deťom v dospelom veku veľmi zídu. Druhý dôvod sa týka hodnôt. Kľúčový odkaz, ktorý deťom prostredníctvom domácich povinností odovzdávame, je, že byť členom rodiny znamená priložiť ruku k dielu a robiť veci pre vyšší cieľ. Deti, ktoré sa podieľajú na chode domácnosti, si budujú dôležité životné zručnosti. Maria Montessori zdôrazňovala, že deti sa učia najlepšie cez vlastnú skúsenosť. Podľa Montessori pedagogiky sú domáce práce spôsobom, ako deti naučiť základné životné zručnosti a podporiť ich celkový rozvoj. Keď sú deti a ich prínos oceňované, je pravdepodobnejšie, že si vypestujú zmysel pre zodpovednosť a pocit vlastnej hodnoty. Deti, ktoré iniciatívne pomáhajú doma, prejavujú sofistikovanú spoluprácu aj pri školských úlohách.
V minulosti bolo úplne normálne, že deti pomáhali alebo dokonca museli pomáhať - či už s prácami na poli alebo sa starali o mladších súrodencov. V súčasnej dobe však už účasť potomkov na domácich prácach tak samozrejmá veru nie je. A to je problém, ktorý popisuje vo svojej knihe „Tajomstvá prirodzenej výchovy“ spisovateľka Michaeleen Doucleff. Autorka vyjadruje kritiku, že v posledných desaťročiach sa v západnom svete vytvorili dva svety: svet dospelých, do ktorého patria povinnosti spojené s chodom domácnosti, a svet detí, kde majú deti svoje vlastné hračky, svoje extra jedlo a okrem toho aj neustále zabávanie zo strany rodičov. Má to však aj svoje dôsledky: Ak sa deti neoboznámia so svetom dospelých už v rannom veku, stane sa, že po vyletení z rodičovského hniezda sú kompletne nesamostatné. Namiesto toho, aby sa naučili, ako viesť domácnosť a viesť zodpovedný samostatný život, sa naučia, že sú malými VIPs, ktorí sa na rodinnom živote nemusia podieľať vôbec.
MINIMALIZMUS A HRAČKY: JEDINÝCH 11 hračiek, čo potrebuje každé dieťa
Čo hovoria vedecké výskumy?
Tretím dôvodom, prečo zapájať deti do domácich prác, je zaujímavé zistenie o pocite šťastia a pohody. Vedecké výskumy hovoria jednoznačne. Zaujímavé výsledky priniesol napríklad výskum profesorov psychológie na Kalifornskej univerzite. Požiadali vyše 700 tínedžerov vo veku medzi 14 a 15 rokov, aby si počas dvoch týždňov poznamenávali, ako pomáhajú v domácnosti. Žiaci popisovali, ako pomáhajú umývať, variť, prípadne svojim mladším súrodencom s úlohami. Na rozdiel od všeobecnej mienky o tínedžeroch a ich pomoci, vedci zistili, že domáce práce ich vôbec nestresujú, práve naopak, pri ich vykonávaní sa deti cítili veľmi dobre. Tie deti, ktoré doma pomáhali viac a častejšie, sa považovali za šťastnejšie v porovnaní s rovesníkmi, ktorí neboli natoľko ochotní. Na základe výsledkov svojho výskumu vedci zdôvodnili pozitívne pocity tínedžerov. Išlo najmä o to, že pomoc v domácnosti im dávala pocit, že v rámci rodiny zohrávajú dôležitú rolu. Ak sa dieťa cíti dobre v rámci svojej rodiny, má voči nej pozitívne pocity a zvyšuje sa aj jeho ochota pomôcť ostatným členom. Navyše, ak cítia, že rodina vníma a oceňuje ich snahu, cítia sa plnohodnotne a šťastne.
K podobným záverom prišli aj vedci na Harvardskej univerzite, ktorí svoj dlhodobý výskum počas 75 rokov venovali cieľu zistiť, aké psychologické premenné a biologické procesy z detstva sú predpokladom k spokojnému a pohodovému životu. V rámci výskumu simultánne realizovali dve štúdie s dvoma skupinami ľudí. V prvej boli absolventi Harvardu z rokov 1939-1944 a v druhej 465 mužov z chudobných okrajových častí Bostonu. Výskum prebiehal viacerými spôsobmi. Vedci ľudí v prieskume navštevovali a rozprávali sa s nimi v domácnostiach, sústreďovali ich zdravotnú dokumentáciu, brali im krv, sledovali zmeny na mozgu, rozprávali sa s ich deťmi. Jedným z najzaujímavejších výsledkov bol fakt, že tí účastníci výskumu, ktorí ako deti aktívne pomáhali s domácimi prácami, vyrástli v nezávislých dospelých ľudí, ktorí dokázali lepšie spolupracovať v rámci skupiny a lepšie chápali, že aj keď je práca náročná a nie veľmi príjemná, ako napríklad starostlivosť o domácnosť, stále to znamená, že sme členmi komunity, ktorí vedia a dokážu vytvárať hodnoty pre spoločnosť.
Kedy začať so zapájaním detí?
Keď sa rozhodneme zapojiť naše deti do chodu domácnosti, nemusíme čakať, kým vyrastú do tínedžerského veku. V puberte ich aj tak zrejme budeme musieť do upratovania hnať. Začať môžeme už s batoľaťom. Práve tie najmenšie deti sú často najochotnejší pomocníci. Dobrá správa je, že malé deti až tak motivovať k pomáhaniu netreba, pomôžu ochotne a rady urobia aj samy od seba, kooperatívne správanie zo strany detí mimochodom potvrdili už aj viaceré štúdie. Rodičia menších detí to vedia - ich potomkovia jednoducho milujú napodobňovať maminku a ocina. Deje sa tak z dôvodu, že deti majú vrodenú potrebu cítiť, že niekam patria. Metla, mop, prachovka, vysávač, práčka, umývačka riadu… toto všetko je predsa tak zaujímavé, že to chcú vyskúšať. S domácimi prácami je vhodné začať hneď, ako majú deti motorický vývin na ich vykonávanie.
Upratovať s deťmi alebo bez nich?
Mnoho mám má tendenciu venovať sa domácim prácam vo chvíli, keď dieťa zaspí. Konečne je tu ticho a čas upratať a porobiť doma, čo treba. Nikto sa nám nemotá pod nohami, nevyžaduje nonstop pozornosť a nezasypáva nás požiadavkami. Neraz sa však stáva, že sa dieťa zobudí práve vo chvíli, keď si po skončení upratovania konečne sadneme. Je pochopiteľné, že sa chceme venovať domácim prácam bez detí, aby sme ich urobili poriadne. Ale na druhej strane ich tak pripravujeme o možnosť vidieť, že doma treba aj upratať. Keď napríklad upratujeme zakaždým len vtedy, keď deti spia alebo keď sú s ockom na ihrisku, nepochopia, že sme ten neporiadok v kuchyni a tie rozhádzané hračky odložili my. A navyše, malé deti možno tie omrvinky na zemi a kopec vecí všade naokolo vlastne ani nemusia považovať za neporiadok, ktorý treba upratať. Aj v tom by sme im teda mali ísť príkladom. Deti a domáce práce by teda nemala byť tabu téma. Pozvime ich k tomu, aby nám pomáhali. Možno nám tak upratovanie zaberie viac času, ale stojí to za to. Ako už zrejme viete, deti sa učia najmä pozorovaním. Či už ide o to, ako sa správame v najrozličnejších situáciách, alebo o to, čo robíme, akí sme, čomu sa venujeme, aké slová používame. Buďte vzorom: Deti sa učia napodobňovaním, preto robte domáce práce pred nimi. Keď robíte nejakú činnosť v domácnosti, komentujte ju. Napríklad, keď prídete domov, komentujte svoje vyzliekanie, vyzúvanie, ukladanie vecí do poličiek či vešanie kabáta na vešiak. Ukážte aj vášmu dieťatku, kde si môže vešať vetrovku, vytvorte mu priestor, kde si môže odložiť veci. Nechajte ho, nech to urobí samo.
Ako motivovať deti k domácim prácam a efektívne ich zapojiť?
Keď riešime deti a domáce práce, zadávajme úlohy postupne. A čo je najdôležitejšie - primerane veku. Majme však reálne predstavy o tom, ako bude „upratané“, keď zveríme napríklad zametanie omrviniek na kuchynskej podlahe dvojročnému drobcovi. Nečakajme, že sa bude dlážka lesknúť, či vaňa blýskať čistotou. Neraz budeme musieť toto „upratovanie“ upratať aj my. Spočiatku totiž nejde ani tak o to, že bude naozaj poriadok. Dieťa má dobrý pocit, že nám pomáha. Keď si tento pocit spojí práve s upratovaním, bude postupne pre neho prirodzené, že rodičom doma pomáha. Pre rodičov je dôležité byť trpezliví a podporovať deti v ich snahe pomáhať. Oceňovanie úsilia a poskytovanie pozitívnej spätnej väzby motivuje deti k ďalšiemu zapájaniu sa do domácich prác. Vytváranie zábavných a motivujúcich situácií pomáha, aby si deti práce užívali.
Nikto nevie sám od seba, ako upratovať, umývať, zametať, utrieť prach. Musíme sa to naučiť. Preto ak zavoláte deti, aby vám najprv len pomáhali, môžete im nielen ukázať, ako sa to robí, ale ich aj usmerňovať a viesť, prípadne im pomôcť, ak požiadajú o pomoc. Pritom však nezabúdajte na podporu a pochvalu, aby ste ich motivovali. Tým, že budete upratovať spoločne, budú deti navyše vnímať celú činnosť viac ako zábavu, než ako povinnosť.
Vytváranie návykov a správne prístupy
Spravte z povinností zvyk. Pôjde to ľahšie, ak budete trvať na tom, že sa robia každý deň, každý týždeň. Napríklad, keď prídu deti z vonku, vyzujú si topánky, odložia bundy, potom si môžu dať niečo na jedenie. Keď vstávajú od stola, odnesú si aj riady, potom sa môžu hrať. Kým sa však tento zvyk vytvára, mali by ste byť pri deťoch a uistiť sa, že to skutočne robia. Zvyk navyše vedie k tomu, že sa stáva automatickým, no občas, samozrejme, počítajte aj s rebéliou. Zaveďte pevný poriadok a uložte deťom pravidelné úlohy. Takýto systém a pravidelnosť sú pre deti dôležité. Naučia sa tak, že aj keď sa im nechce, musia povinnosť splniť, pretože majú zodpovednosť za zverenú úlohu. Povinnosti by však nemali zabrať deťom všetok ich voľný čas.
So staršími deťmi sa dá dohodnúť na tom, ako by si úlohy v domácnosti predstavovali. Chcú mať stále rovnaké povinnosti, alebo sa im viac páči robiť raz to inokedy niečo iné? Kedy im upratovanie najviac vyhovuje? Prispôsobte upratovanie deťom. Platí, že lepšie je rýchlejšie upratovanie ako niekoľkohodinový maratón. Najmä pri malých deťoch platí, aby ste neočakávali krásnu vyčistenú domácnosť, ale skôr priestor, v ktorom sa dá existovať. Najdôležitejšie je zbaviť sa prekážajúcich, zavadzajúcich vecí a odpadu. Vhod tiež príde minimalizmus, napríklad pri hračkách.
Michaeleen Doucleff poukazuje na tri základné predpoklady, aby deti pomáhali v domácnosti: prvým je pocit prepojenia s rodičmi, druhým je zmysel pre autonómiu, deti sa totiž rady rozhodujú samy, či pomôžu alebo nie. Znie to síce jednoducho, ale práve tu na rodičov číhajú nástrahy, ktoré vedú ku chybám. Pochvaly napríklad dieťaťu nedávajú pocit, že je jeho pomoc cenená, vysvetľuje autorka Doucleff. V mnohých prípadoch pokojne postačí, ak dieťaťu vedome a ďakovne prikývnete. Odmeňovanie respektíve trestanie detí je tiež kontraproduktívne. Oslabuje totiž vnútornú potrebu dieťaťa ukázať a dokázať, že je plnohodnotným členom rodiny tým, že pomáha. Snažte sa vyhnúť akýmkoľvek odmenám za plnenie domácich povinností. Dávať deťom peniaze za splnenie domácich povinností sa ponúka. Nie je to však vhodná forma odmeny. Hoci to tak robí veľa rodičov, vyberte občasné odmeny za prácu, ktorú deti urobia navyše. Môžete im potom urobiť obľúbené jedlo, vziať ich na výlet alebo do kina. Ak by ste im za domáce práce platili, budú potom bez odplaty odmietať robiť akúkoľvek činnosť, ktorá by pre ne mala byť samozrejmosťou. Deti by mali pochopiť, že každý má doma svoje úlohy, ktoré je nutné splniť, aby domácnosť fungovala.
Ďalšou pascou, do ktorej sa rodičia radi chytajú a ktorá bráni deťom pomáhať v domácnosti, je opravovať dieťa v tom, čo urobilo samo. Naopak, mama a otec by mali zatiahnuť ručnú brzdu, ak výsledok nie je taký, ako si predstavovali alebo ak ich dieťa našlo iné riešenie problému ako oni sami. Chváľte za úspech, nekritizujte za neúspech: Podporujte pozitívny prístup, aj keď sa deťom niečo nepodarí. Napríklad, ak dieťa rozleje vodu pri nalievaní do pohára, povzbuďte ho slovami: „Nevadí, to sa stáva.“ Nútiť deti k pomáhaniu v domácnosti nasilu tiež nie je najlepší motivačný nápad. Veru, ani rozpis domácich prác nie je vždy tá správna cesta, obzvlášť pre staršie deti, ktorých cieľom je rozvíjať samostatnú iniciatívu. Michaeleen Doucleff to vo svojej knihe vysvetľuje nasledovne: V rozpise domácich prác sa vždy má prideliť úloha konkrétnej osobe. Cieľom, aj keď pomerne vzdialeným, však je, aby sa tínedžer necítil zodpovedný len za úlohy, ktoré boli pridelené konkrétne jemu alebo jej. Dospievajúci by skôr mali pochopiť, ktoré domáce práce je momentálne potrebné v domácnosti urobiť a potom ich urobiť bez toho, aby ich o to niekto vyslovene žiadal. Mimochodom, toto je už „first class“. Pre príliš nespokojné potomstvo je možno dobré urobiť denný zoznam povinností a úloh, ktoré musí denne urobiť rodič aj s dĺžkou trvania každej a sadnúť si k diskusii. Výsledkom by mala byť ponuka na spoluprácu v prospech nášho domova a väčšieho voľného času, ktorý bude pre všetkých - aj s mamou a tatom. V našom prípade sme každému z detí (okrem dvojročného špunta, ktorý sa ale stále tmolí pri mame a minimálne vykladá nákup, pomáha variť a nakladať/vyberať z práčky) pridelili tri základné povinnosti na deň. Tabuľka je vypísaná, systém funguje, nie je šanca vyhovoriť sa na sklerózu.
Najlepší spôsob, ako sa deti naučia pomáhať v domácnosti, je ukázať im to, nie viesť dlhosiahle teoretické prednášky, ako na to. Na začiatku samozrejme dôjde k nehodám, ale postupom času sa deti pre svojich rodičov stanú skutočne pevnou oporou. Bez ohľadu na to, o aký druh domácich prác ide, dieťa by ste nikdy nemali odrádzať od pomáhania. Dieťaťa sa z času na čas opýtajte, či by vám nechcelo pomôcť, avšak nepreháňajte. Tieto činnosti by malo dieťa vedieť ľahko realizovať a úlohy by nemali byť nereálne, vymyslené len preto, aby boli, mali by skutočne prispievať ku chodu domácnosti. Pokyny pre dieťa by mali byť okrem toho aj veľmi konkrétne. Ak aj staršie dieťa v domácnosti nie je zvyknuté pomáhať, stále sa to môže naučiť - pekne, pomaly po malých krokoch. V prípade, že sú vaši potomkovia už na úrovni „pokročilých pomocníkov“, môžete začať s tým, že im budete zadávať konkrétne úlohy alebo ich budete k pomoci motivovať nepriamo.
Všetky odporúčania však smerujú k tomu najzásadnejšiemu, spraviť z upratovania zábavu. Ak k domácim prácam pristupujete v dobrej nálade, odrazí sa to aj na deťoch. Môžete si zapnúť hudbu, nechať deťom na výber z čistiacich handier a prípravkov. Deťom sa môže páčiť vysávač, metla, fľaška s rozprašovačom. Pri prevliekaní posteľnej bielizne sa do nej môžu deti zavŕtať, skákať po posteli a podobne. Robte dlhšie práce zábavné: Používajte pesničky, básničky alebo hry na spríjemnenie domácich prác. Motivovať k domácim prácam ho môžete aj formou hry, kto skôr nahádže do boxu všetky hračky.
MINIMALIZMUS A HRAČKY: JEDINÝCH 11 hračiek, čo potrebuje každé dieťa
Čo robiť, ak dieťa nechce pomáhať?
Napriek všetkým dostupným užitočným tipom sa samozrejme môže stať, že dieťa jednoducho v domácnosti pomáhať nechce. Či už z dôvodu, že doteraz pomáhať nemuselo alebo preto, že má proste zlý deň. Čo vtedy? Michaeleen Doucleff má dobrú radu aj pre takéto prípady: Dieťa predovšetkým netreba do práce nútiť. Napriek tomu: Ak sa vekovo staršie dieťa nechce vôbec podieľať na chode domácnosti, rodičia by to mali riešiť - napríklad spôsobom s nádychom humoru: „Prosím, len sa pri pomáhaní nepretrhni!“ Alebo poukázaním na dôsledky plynúce z toho, že dieťa nepomáha: „Nechcel by si pozbierať z podlahy špinavú bielizeň a hodiť ju do koša na pranie?“ Dieťaťu tiež možno vysvetliť, že pomoc ako taká so sebou nesie výhody nielen pre neho či ju, ale aj pre celú rodinu: „Nuž, dnes si nám pri upratovaní veľmi nepomohol/nepomohla.“
Domáce práce vhodné pre deti podľa veku
Je dôležité mať na pamäti, že deti sú odlišné a vek nie je jediným faktorom pri určovaní správneho druhu povinnosti. Pri výbere prác u vás doma myslite aj na úroveň vyspelosti, fyzické schopnosti a samozrejme, záujem dieťaťa. Aby aj dieťa malo z pomáhania ten správny pocit úspechu, vyberte mu vhodné a uskutočniteľné množstvo úloh. Deťom rozdeľujeme zodpovednosť za domáce práce hlavne podľa veku. Na niektoré činnosti sú predsa ešte deti primalé, zato iné zvládnu vykonať bez problémov. Dieťa už zvládne po sebe pozbierať a upratať hračky a odniesť ich na miesto, kam patria. Je preto vhodné, keď má každá hračka v detskej izbe svoje stále miesto. V tomto veku už môžeme doma zaviesť aj rozpis domácich prác, v ktorom si spolu s deťmi stanovíme, kto bude kedy robiť danú činnosť.
2 až 3 roky
V tomto veku sa deti hrnú do pomáhania aj samy. Povedzme si rovno, že nie vždy je to pomoc v pravom slova zmysle, ale to by nemalo odradiť žiadneho rodiča. Deti potrebujú vidieť svoje úspechy, robiť veci samy a učiť sa. Aj keď sa vybrané domáce práce zväčša dokončia až po vašom zásahu, myslite na to, že vytvárate dieťaťu pozitívne návyky, čím pomáhate i ostatným aspektom jeho života. Malé deti okrem zametania zvládnu napríklad odložiť štipce pri zbieraní bielizne, môžu pomáhať pri vyberaní bielizne z práčky, môžu občas odhodiť odpadky do koša, poodkladať hrnčeky zo stola a podobne. Aj keď to možno nebude vyzerať najlepšie, upravte to po ňom vtedy, keď vás nevidí. Učte samoobslužné činnosti: Podporujte deti v samostatnom stolovaní a upratovaní hračiek. Napríklad, pripravte dieťaťu tanierik, lyžičku, vidličku a pohárik, aby sa mohlo samé kŕmiť.
S čím možno začať:
- Upratať špinavú bielizeň aj plienky do koša alebo práčky: Malé deti môžu pomáhať tým, že zbierajú špinavú bielizeň a plienky a vkladajú ich do koša alebo práčky.
- Vybrať z práčky vypranú bielizeň: Po vypraní môžu deti pomáhať vyberať bielizeň z práčky.
- Upratovanie postele
- Upratovanie hračiek: Učenie detí, aby si po hre upratali hračky a uložili ich do pripravených boxov, podporuje ich zmysel pre poriadok a organizáciu.
- Odkladanie kníh
- Plnenie a vyprázdňovanie práčky
- Vešanie bielizne na nízky stojan
- Vyberanie nákupu
- Polievanie kvetov
- Utieranie prachu
- Narovnať knižky v poličke: Deti môžu pomáhať s narovnávaním kníh v poličke, čo im pomáha rozvíjať jemnú motoriku a zmysel pre estetiku.
- Nakŕmiť domáceho maznáčika: Ak máte domáceho maznáčika, deti môžu pomáhať s jeho kŕmením.
4 až 5 rokov
Skvelá vec na deťoch predškolského veku je, že sú stále motivované pomáhať. Milujú tiež individuálny čas s dospelými, a tak je to možnosť, ako ich - okrem iného - naučiť nové domáce práce. Mnoho detí v tomto veku je pripravených na prácu bez neustáleho dohľadu a nakoľko milujú odmeny, je možné ich šikovne motivovať. Pomáhanie v domácnosti podporujete ich nezávislosť, čo je s blížiacou sa školou veľmi potrebné. Okrem toho, päťročné deti už väčšinu úloh zvládnu samé. Učia sa tak aj samostatnosti. Splnené úlohy však pre istotu skontrolujte.
K predošlým menovaným povinnostiam možno pridať:
- Pomáhať postlať svoju posteľ: Deti môžu pomáhať s ustieľaním svojej postele.
- Chystanie stola pred jedlom
- Upratovanie stola
- Vykladanie umývačky riadu
- Utieranie prachu handrou
- Pomáhanie pri varení
- Nosenie a odkladanie potravín z nákupu
6 až 8 rokov
Aj keď sa nadšenie pre domáce práce môže pre deti v školskom veku stále zmenšovať, väčšina z nich má túžbu po samostatnosti, čo sa hodí. Možno ich viesť tvorbou tabuliek či grafov, ktoré im pomáhajú v sledovaní povinností a zaznamenávaní si úloh. Ide o motiváciu k ďalšej práci a samozrejme, opäť netreba zabúdať na uznanie. Keď bude dieťa staršie a bude vedieť čítať, môžete vytvoriť napríklad rozvrh domácich prác a zavesiť ho na chladničku.
Čo ešte možno zaradiť k ich prácam:
- Starostlivosť o domáce zvieratá
- Zametanie
- Umývanie zeme
- Chystanie smetí
- Vešanie bielizne
- Skladanie a odkladanie bielizne
9 až 12 rokov
Deti v tomto veku ocenia stanovený harmonogram. Najlepšie je nájsť systém, ktorý funguje presne pre vašu rodinu a nerobiť náhle zmeny bez prediskutovania. Nezabúdajte, že už máte doma takmer pubertiakov a mohlo by sa vám to vypomstiť. Okrem pochvaly a uznania bude možno nutné vytvoriť aj jasné podmienky za nedodržanie povinností - treba však dbať na to, aby všetky podmienky boli vopred stanovené a pochopené.
- Pomoc pri umývaní auta
- Umývanie riadu
- Varenie jednoduchých jedál
- Upratovanie kúpeľne
- Vysávanie
- Púšťanie práčky či sušičky
- Pomoc v záhrade
13 až 18 rokov
Väčšina tínedžerov je schopná zvládnuť takmer každú domácu prácu, pokiaľ to boli správne naučení. V ich prípade pozor na to, aby všetky povinnosti zvládali, nakoľko už aj v škole toho majú pomerne veľa. Počas tohto časového obdobia je dôležité, aby si dieťa osvojilo všetky základné zručnosti, ktoré využije, keď sa osamostatní. V tomto období by si váš „takmer dospelák“ mal osvojiť všetky domáce povinnosti. Je dôležité, aby sa deti naučili, ako viesť domácnosť a viesť zodpovedný samostatný život. Rodičia chcú svoje deti vychovávať tak, aby boli v dospelosti schopné viesť život samostatne a prevzali zaň plnú zodpovednosť. Je preto dôležité, aby deti pomáhali v domácnosti.
tags: #s #cim #moze #dieta #pomoct #v