Samojed, toto usmievavé záprahové plemeno patriace do čeľade špicov, bolo vyšľachtené na tvrdú prácu v najchladnejších lokalitách na svete. Jeho pôvod siaha do doby 1000 rokov pred naším letopočtom a je tesne spätý so sibírskym kočovným národom Nencov, ktorých ešte starší názov bol Samojedi. Odtiaľ aj pomenovanie tohto plemena. Naozaj to nevzniklo z toho, že by sa psíkovia radi sami jedli, ako by mohol názov evokovať. Títo psi, pôvodne chovaní kmeňmi Nencov, nazývanými aj Samojedi, získali svoje meno podľa týchto sibírskych národov, ktoré ich využívali v drsnom podnebí Sibíri, v chlade a snehu.
Vďaka jeho sile sa samojed považuje hlavne za pracovné plemeno. Kedysi hnali zapriahnuté stádo sobov, pomáhali pri ťahaní saní s nákladom a boli využívaní ako ťažní psi. Slúžili taktiež svojmu pánovi počas chladných večerov na zahriatie. Tieto psy slúžili ako pracovné zvieratá, najmä ako strážcovia sobov, pričom ich statočne chránili pred vlkmi a medveďmi. Pomáhali tiež Nencom pri love. No zostáva priateľský, nežný, rozumný a oddaný svojim najbližším. Samojed sa do Anglicka prvýkrát dostal v 19. storočí. Presnejšie, britský zoológ Ernest Kilburn Scott po trojmesačnom pobyte u Samojedských kmeňov v roku 1889 priniesol prvé exempláre tohto plemena do Anglicka. Nórsky objaviteľ Fridtjof Nansen taktiež spomínal tieto odvážne psy vo svojich dokumentoch o neúspešnej expedícii na severný pól v roku 1894, kde ocenil ich nenáročnosť a vytrvalosť. Prvý štandard plemena bol určený v Anglicku v roku 1909, približne v rovnakom čase, keď sa prvé samojedy dostali do Ameriky. Samojed bol oficiálne uznaný ako plemeno v roku 1913, a v USA bol založený prvý oficiálny klub plemena s názvom Samoyed Club of America. Skutočný nárast obľuby plemena nastal až po druhej svetovej vojne, najmä v 50. rokoch. Samojedi boli pre svoju húževnatosť, oddanosť a prítulnosť k svojmu majiteľovi a v neposlednom rade odolnosť voči nehostinnému počasiu využívaní aj do mnohých polárnych expedícií. Sám Roald Amundsen, slávny cestovateľ a prvý človek, ktorý dosiahol Južný pól, mal do svojich saní zapriahnutú svorku bielych samojedov. Dnes sa tieto severské špice chovajú najmä ako rodinné psy, pričom sú tiež obľúbenými výstavnými psami.
Samojedi boli v kmeňoch Nencov považovaní nielen za pracovné psy a pomocníkov pri love, ale aj za plnohodnotných členov rodiny. Často spávali so svojimi ľuďmi v stanoch, čím poskytovali nielen spoločnosť, ale aj teplo počas chladných zimných nocí. Táto neobvyklá miera vzájomnej blízkosti psov a ich pánov vytvorila tesné puto medzi samojedmi a ľuďmi. Už v minulosti boli k ľuďom veľmi priateľskí a prítulní. Preto opustený samojed je smutný samojed a môžu sa u neho objaviť sklony k deštrukcii.
Charakteristika Samojeda: Od Šteniatka po Dospelosť
Samojed je mohutný a silný pes. Zaraďuje sa medzi stredné až veľké plemená psov. V kohútiku samice merajú 47-53 cm, samci 52-60 cm a ich hmotnosť je okolo 20-23 kilogramov, aj keď priemerne váži okolo 25 kg. Jediné, čo ho robí mohutným, je jeho srsť. Má široký a priamy postoj a jeho klinovitú tvár zdobia tmavohnedé oči. K jeho vznešenosti tiež prispieva i stavba tela, ktoré je strednej veľkosti s dobre osvalenou konštitúciou. Tá je veľmi dôležitá pre jeho vytrvalosť a neutíchajúcu energiu. Hlava je klinovitá so vzpriamenými ušami do zaguľatenej špičky. Oči sú usadené po stranách a žiadaná je čo najtmavšia farba. Pri pohľade na samojeda si všimneme jeho dobrosrdečný výraz, ktorý sa prejavuje akoby „úsmevom“ s prižmúrenými očami a kútikmi pier smerujúcimi nahor. Tento charakteristický „úsmev samojeda“ so zakrivenými perami nie je v žiadnom prípade prejavom agresie.
Je to nádherne elegantné plemeno s huňatou, hustou srsťou, poväčšinou bielej farby. Táto srsť je vybavená dutou podsadou, ktorá tvorí naozaj teplý kožuch aj do dlhých, tuhých zím a chráni psa pred snehom, dažďom či chladným počasím. Navyše je nepremokavá, a čo najmä oceníte, samočistiaca. Samojed má oproti iným severským psom mimoriadne dlhú, hustú srsť s podsadou, ktorá ho chráni pred chladom. Pre tieto vlastnosti preferuje pobyt vonku. Výrazným znakom je jeho hustá biela srsť, ktorá na krku a pleciach vytvára hrivu podobnú tej, ktorú má lev. Táto hustá „hriva“ je najvýraznejšia u psov (samcov). Srsť na hlave a predných končatinách je krátka a hladká. Za ušami majú často trčiace chlpy, ktoré im dodávajú mierne šibalský vzhľad. Pôvodne mali samojedi aj hnedú a čiernu srsť, avšak dnešný štandard povoľuje len bielu srsť v rôznych odtieňoch, ako je bledo-béžová alebo krémová.

Výchova a Socializácia Mladého Samojeda
Samojed patrí medzi psy, s ktorými si musíte prejsť dlhú cestu, aby ste si ho vycvičili a navzájom sa rešpektovali. Jedná sa o bystré, spoločenské a zlomyseľné plemeno, ktoré si vyžaduje lásku a pozornosť. Ako každý iný pes, aj Samojed potrebuje skorú socializáciu. Už od malého šteniatka sa odporúča socializácia s mnohými rôznymi ľuďmi, psami či inými zvieratami. Samojed má hrdú a sebavedomú povahu, čo znamená, že od neho nemožno očakávať slepú poslušnosť. Napriek silnému putu k majiteľovi má sklon nasledovať vlastný úsudok, najmä ak povely považuje za zbytočné. Táto vlastnosť môže byť mylne považovaná za tvrdohlavosť, čo však neznamená, že je ťažko vycvičiteľný. Pri správnom prístupe, s pozitívnym výcvikom a jemným hlasom, sa z neho stane pes, ktorý ochotne poslúcha svojho pána. Samojedi sú extrémne inteligentné pracovné psy. Ľudia si často mýlia fakt, že samojedi môžu byť ťažšie vychovateľné psy so znakom ich hlúposti. To ale nie je pravda. Samojedi sú šikovní a inteligentní a ľahko strácajú záujem o tréning len z jedného dôvodu: nudí ich! Kľúč k úspechu pri tréningu je udržať si ich pozornosť. Samojed vie, čo od neho chcete, aby urobil, veľmi dobre rozumie príkazu, ale jednoducho si chce rozmyslieť, či vás poslúchne! Občas si zo svojich majiteľov robia srandu a ich príkazy sa im niekedy zdajú hlúpe alebo zbytočné.
Samojed je dosť inteligentné plemeno. Avšak nie je možno tak úplne vhodný pre začiatočníkov. Pokiaľ ho výcvik nebude baviť, trénovať sa mu jednoducho nebude chcieť. Uprednostnite kratšie tréningy, a pes by mal výcvik vnímať ako hru a nikdy by sa pri ňom nemal nudiť. Pri tréningu potrebujú tieto psy pevnú, no i láskavú ruku. Títo psi má tendenciu dobre vychádzať s inými plemenami, ako aj s cudzími ľuďmi a inými domácimi miláčikmi, s ktorými sú vychovávaní. Vo všeobecnosti dobre vychádzajú aj s deťmi, no pre batoľatá môžu byť svojím bujarým správaním nebezpečné. Samojed má rád deti, rád sa s nimi hrá, ale je jasné, že žiadneho psa by sme nemali nechávať bez dozoru s malými deťmi. Samojed je veľmi tolerantný pes, dovolí deťom všeličo, ale pozor, aby mu neubližovali! V mladom veku zvyknú tieto psy dosť bujaro vyskakovať.
Takže chcete mať samojeda? Tu je to, čo môžete očakávať!
Zdravie Samojeda: Prevencia a Starostlivosť od Útleho Veku
Samojed celkovo patrí medzi zdravé plemená psov. Patrí k tzv. primitívnym plemenám psov, teda je to jedno z najmenej prešľachtených plemien s pomerne malým rozsahom dedičných chorôb. Takisto patrí k severským psom, ktoré nie sú náchylné na choroby a sú voči nim odolné. Napriek tomu, aj u neho sa v priebehu života môžu (nemusia) objaviť niektoré z nasledujúcich chorôb. Je to dedičné ochorenie, ktorým môžu trpieť niektorí samojedi.
Medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré postihujú samojedov, patria:
- Neobvyklé opuchy či hrčky na tele a rany, ktoré sa ťažšie hoja, môžu byť indikátorom vážnejších stavov.
- Strata hmotnosti je veľmi častým príznakom pri rakovine.
- Problémy s vyprázdňovaním tiež môžu signalizovať zdravotné ťažkosti.
- Nedostatočná funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza). U psa sa môžu vyskytnúť tieto príznaky: kožné problémy, nechcú sa už tak dlho prechádzať či hrať, Samojedi so zníženou funkciou štítnej žľazy uprednostňujú často teplé miesta a zvýšenie hmotnosti.
- Progresívna retinálna atrofia (PRA) u psa vždy môže viesť k slepote.
- Cukrovka (diabetes mellitus).
- Hluchota.
- Dysplázia bedrového kĺbu.
- Dedičná nefritída.
- Trpasličí vzhľad.
- Pulmonálna stenóza.
Ak kupujete šteňa, je nevyhnutné nájsť dobrého chovateľa, ktorý vám preukáže "PP" (pedigree) pre oboch rodičov vášho šteňaťa. Zdravotné výsledky dokazujú, že pes bol testovaný na konkrétny stav a bol z neho odstránený.

Výživa Šteniatka a Dospelého Samojeda
Kvalitné suroviny pomôžu Samojedovi prežiť dlhší a kvalitnejší život. Preto dbajte na to, čo mu každý deň dávate do jeho misky. Aký život váš psík prežije, závisí predovšetkým od vás. Samojedi sú jedným z nenáročných plemien, ktorým sa dobre darí aj pri malom množstve kvalitnej stravy. Jeden z najkvalitnejších spôsobov stravovania pre psíkov je surová alebo varená strava. Výhodou týchto dvoch spôsobov stravovania je to, že presne viete, čo svojmu psíkovi dávame do misky. Ak neviete, ako začať s touto stravou, odporúčam vám vyhľadať priamo výživového poradcu, ktorý sa týmto dvom metódam venuje. No ak sa vám nepozdávajú tieto dve metódy, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky.
Kvalitná a vyvážená strava je pre samojedov kľúčová. Aby mal pes krásnu, lesklú srsť a bol spokojný, musí dostávať jedlo bohaté na živiny, minerály a vitamíny. Pre šteniatka to znamená kvalitné granuly s dostatočným množstvom mäsa, ktoré budú pre neho určite to pravé, a ktoré sú potrebné už od šteňacieho veku. Dospelý Samojed zje denne približne 2-3 šálky granulí (suchého krmiva), aj to nie vždy, pretože aspoň raz za týždeň štrajkuje, čiže drží dobrovoľne diétu. Granule mu podľa potreby dochucujeme rôznymi mäsovými konzervami pre psov. Cez leto obľubuje akékoľvek ovocie a rád si pochutná aj na mrkve. Príliš veľa maškŕt alebo nedostatok pohybu môžu ľahko viesť k obezite psa.
Starostlivosť o Srsť Samojeda: Začíname Už u Šteniatok
Hustá biela srsť samojedov vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Samojedi potrebujú nielen vyváženú stravu, ale aj správnu starostlivosť o srsť. Pripravte sa na každodenné kefovanie s tým, že v období lienenia bude potreba podrobnejšie vyčesávanie pĺznucich chlpov. Počítajte tiež s tým, že srsti všade okolo už sa tiež nezbavíte. Čo je ale prednosťou tohto chlpatého kožuchu je jeho, do istej miery, samočistiaca schopnosť. Samojed nezapácha a špina z neho veľmi rýchlo sama opadá - postupným schnutím. Pokiaľ sa zablatí, môžete mu umyť tie časti tela, ktoré má špinavé, ale jednoduchšie je nechať ho vyschnúť - s postupným vysychaním z neho blato jednoducho opadá. Je to teda samočistiaci pes, ktorý sa čistí precízne ako mačka.
Samojed, napriek svojmu nádhernému vzhľadu, patrí k najmenej náročným plemenám na úpravu srsti. Srsť Samojeda sa skladá z 2 vrstiev: jemnú priliehajúcu podsadu prerastá dlhšia vrchná vrstva srsti. Farba srsti je biela, niekedy pastelová, krémová alebo kombinovaná s bledšími i tmavšími oblasťami. Končeky srsti sa ligocú. Z vyčesanej srsti Samojeda, ktorá mimochodom vôbec nepáchne a je neuveriteľne jemná, možno dokonca upliesť teplý odev, čo aj pôvodní chovatelia z kmeňa Samojedov využívali.
Kúpanie by malo byť obmedzené len na nevyhnutné prípady, pretože časté kúpanie a agresívne šampóny môžu narušiť prirodzený lanolín v koži. Väčšina nečistôt sa odstráni sama, takže kúpanie je potrebné len, keď sa samojed zašpiní. Nanajvýš tak 1 až 2-krát ročne, a aj to cez leto, aby neprechladol. Samojeda NIKDY nestriháme, hlavne nie cez leto! Hrozila by mu rakovina kože.
Pravidelné kefovanie, približne 1 až 2-krát týždenne, je nevyhnutné. Ak sa pes pripravuje na výstavu, je vhodné kefovať ho častejšie, až 4-krát týždenne. Počas obdobia výmeny srsti je potrebné kefovať každý deň, pretože vtedy srsť vypadáva vo veľkých chumáčoch. Dospelý samojed pĺzne 2-krát ročne, väčšinou na jar a na jeseň (v závislosti od teplotných rozdielov). Pĺznuť začína približne vo veku 10 mesiacov. V čase pĺznutia, ktoré trvá približne 2 týždne, stráca celú podsadu, zostáva mu len vrchná vrstva srsti. Počas týchto dvoch týždňov je treba srsť pravidelne vyčesávať. Je dobré prečesať jemne Samojeda každý deň obyčajnou kefou na vlasy, ktorou mu nepovytŕhate srsť, len ju zbavíte nečistôt a predídete tak aj jej schlpeniu. Na nutnosť kefovania zvykajte už malé šteňa, a vždy po česaní mu dať za odmenu nejakú dobrotu, aby sa na česanie naučil tešiť. Často sa psíkovi zamotá do srsti bodliak - vtedy sa ho snažte uvoľniť tak, že potiahnete smerom od seba srsť nalepenú na bodliaku, bodliak rozdeľte na menšie časti a vytiahnite.

Samojed v Domácnosti: Život s Rodinou a Deťmi
Samojed je spoločenský pes, ktorý vyhľadáva blízkosť svojich majiteľov, preto nie je vhodný na chov v koterci. Toto citlivé plemeno znáša odlúčenie od ľudskej "svorky" veľmi ťažko. Samojed nerád býva sám, teší sa zo svojich blízkych. Ak ostanú samojedi dlho sami doma, začnú často štekať, čo môže byť časom až nepríjemným zvukom. Problémom môže byť aj sklon k hrabaniu, nakoľko sa tak Samojedi chcú dostať za odpočinkom na chladnejšie miesto. Samojed, ktorý je odsúdený na samotku na dvore, začne mať sklony k deštruktívnosti, čo mu veľmi uškodí. Nakoľko bolo toto plemeno vyšľachtené na bývanie v stanoch spolu s ich majiteľmi, pre svoju prosperitu potrebujú veľa kontaktu s ľudskou spoločnosťou.
Je to priateľské, hravé, vytrvalé plemeno psa. Jeho lojalita a bdelosť často prispievajú k dobrému strážnemu psovi, aj keď nie je vyslovene strážny pes. Na prítomnosť niekoho cudzieho vás upozorní štekotom a svojím mohutným vzhľadom budí veľký rešpekt. Samojed miluje ľudí a nikdy im neublíži. Ak na vás skáče, je to preto, lebo sa teší, že vás vidí a chce vás privítať (obliznúť). Vďaka svojej priateľskej povahe je samojed ideálnym rodinným psom. Deti doslova miluje a rád sa s nimi hrá. Plachosť alebo agresivita sú tomuto plemenu cudzie. Vzhľadom k nekonfliktnej povahe bude vhodným štvornohým kamarátom do rodín s deťmi.
Samojedi, s výnimkou obdobia, kedy pĺznu, sú vynikajúci domáci psi. Sú neuveriteľne čistotní a prekvapujúco tichý. Takisto sú veľmi opatrní a vôbec nenarážajú do nábytku či nezrážajú veci z nábytku. Často si nájdu obľúbené miestečko a zostanú tam aj niekoľko hodín. To ich miestečko je väčšinou kachličková podlaha, alebo linoleum, prípadne v chladnejších dňoch deka či koberec. Jedno majú ale tieto miestečká spoločné: prefukuje tam. Teda je to väčšinou pri dverách. Samojed bol odpradávna súčasť domácnosti. Potrebuje kontakt s ľuďmi, preto sa bude chcieť aspoň z času na čas pozrieť dovnútra domu.
Takže chcete mať samojeda? Tu je to, čo môžete očakávať!
Pohyb a Aktivity pre Samojeda: Rozvoj od Útleho Veku
Samojedi sú aktívne psy a potrebujú každodenné cvičenie. Samojedi sa teda radi zúčastňujú rôznych rodinných udalostí, no netreba zabudnúť na potrebu každodenného tréningu. Či už mu doprajete výbeh na väčšom, oplotenom priestranstve, alebo si s ním dáte dlhšiu prechádzku na vodítku. Samojed je ideálny pes pre milovníkov turistiky a prechádzok po prírode. Takisto sa s ním dá ísť na bicykli, behať, ísť na bežkách v zime alebo trénovať ťahanie saní či trojkolky. Pre svoju vytrvalosť a neutíchajúcu energiu je toto plemeno skvelým partnerom pre aktívny život.
Šteniatko mladšie ako 6 mesiacov nevyžaduje žiaden namáhavý tréning, pravdupovediac jeho kostra i svaly ešte nie sú natoľko vyvinuté, aby zniesli väčšiu záťaž. Postačí hrať sa s ním a v rámci hry začať trénovať základné povely. Od 6 mesiacov si už šteniatko vyžaduje aspoň 15 minút denne na tréning povelov a aspoň pol hodinku na prechádzku na vodítku, neskôr i bez neho. Od 12 mesiacov už psík vyžaduje aspoň 1 hodinu denne na prechádzky.
Toto plemeno má ale veľké nutkanie neustále utekať a túlať sa, preto ak sa samojed uvoľní z vášho vodítka, môže utiecť aj niekoľko kilometrov ďaleko a túlať sa kade tade. Pokiaľ pôjdete so samojedom bez vodítka (hlavne šteniatka vo veku do 1 roka), dajte POZOR na oblasti blízko ciest! Ak totiž zbadá mačku, zajaca, či iné zviera, určite sa za ním rozbehne! A to by mohlo byť veľmi nebezpečné. Samojedi sú naladení na ľudí, majú radi tréning a s radosťou budú súťažiť v poslušnosti, agilite a podobne. Hoci bol samojed historicky lovcom, jeho lovecký inštinkt je dnes čiastočne potlačený.
Samojed je tzv. happy medium, teda zlatý stred: Nie je taký rýchly ako sibírsky husky, ale je rýchlejší ako malamut. Ale jeho výhodou v záprahu je obrovská vytrvalosť a tímová práca bez agresivity voči súperom. Znova: samojed je zlatý stred. Je silnejší ako husky, ale slabší ako malamut. Samojedi sú vytrvalí a dlhovekí psi, ktorí sa často dožívajú 12 alebo 14 rokov, a môžu sa dožiť aj 15 rokov.
Samojed a Teplo v Letnom Období
Samojed sa dokáže prispôsobiť rôznym klimatickým podmienkam, ale netreba to preháňať. Tak ako každý pes v letnom období, potrebuje aj samojed neustále čerstvú vodu a tienisté miesto, kam by sa mohol schovať. Ak chováte samojeda vo vnútri, bude potrebovať chladné miesto, ako sú kachličky alebo linoleum, ale on si to miesto nájde sám - najčastejšie pri dverách, kadiaľ fúka. Vonku si samojed väčšinou vykope plytkú jamu, aby sa dostal k chladnejšej pôde, alebo si nájde miesto v tieni. V lete by sme ho nemali trénovať cez deň, ale len večer či skoro ráno, aby sme predišli prehriatiu. Samojed vypĺzne ešte pred letom, takže mu na ochranu proti slnku ostane vrchná vrstva srsti. Samojeda NIKDY nestriháme, hlavne nie cez leto! Hrozila by mu rakovina kože. Dôležité je NIKDY ho napríklad nenechajte v zatvorenom aute alebo v malej nevetranej miestnosti!
Samojedi boli pri mnohých arktických i antarktických expedíciách, kde teploty klesali až pod - 25 až -35 °C. Kľúčom ich prežitia bol ich hustý kožuch, obrovská silná vôľa, prispôsobivosť a vytrvalosť. V noci si ňucháč prikrývali svojím huňatým chvostom, aby sa im lepšie dýchalo a aby nezamrzli.

Časté Mýty a Predsudky o Samojedoch
Samojed je na Slovensku pomerne neznáme plemeno, čo vedie k mnohým otázkam a predsudkom. Poďme ich spoločne rozriešiť.
1. Je Samojed špic?Aj keď Samojed patrí do V. skupiny FCI (špice a primitívne plemená), diametrálne sa líši pôvodom, povahou aj výzorom od iných špicov. V tomto kontexte sa často hovorí, že Samojed je len jeden, čo zdôrazňuje jeho jedinečnosť. Je to síce súčasť rodiny špicov, no jeho história a charakter sú špecifické.
2. Je veľký a veľa zje?Ani to nie je pravda. Patrí medzi stredne veľké plemená, priemerne váži okolo 25 kg. Jediné, čo ho robí mohutným, je jeho srsť. Dospelý Samojed zje denne približne 2-3 šálky granulí (suchého krmiva), aj to nie vždy, pretože aspoň raz za týždeň drží dobrovoľnú diétu.
3. Je krásny, treba ho často kúpať a česať?Napriek všetkým predsudkom voči bielym psom, Samojeda netreba často kúpať. Nanajvýš tak 1 až 2-krát ročne, a aj to cez leto, aby neprechladol. Samojed nezapácha a špina z neho veľmi rýchlo sama opadá - postupným schnutím. Samojed, napriek svojmu nádhernému vzhľadu, patrí k najmenej náročným plemenám na úpravu srsti. Je dobré prečesať jemne Samojeda každý deň obyčajnou kefou na vlasy, ktorou mu nepovytŕhate srsť, len ju zbavíte nečistôt a predídete tak aj jej schlpeniu. Počas obdobia pĺznutia (približne 2 týždne dvakrát do roka) je však každodenné vyčesávanie nevyhnutné.
4. Je to strážny pes?Samojed nie je vyslovene strážny pes. Patrí medzi pracovné plemená, bol využívaný na ťahanie saní a zaháňanie sobích stád. Pracoval pre človeka, od ktorého bol závislý, bol jeho najlepší priateľ, a preto ho nikdy nenapadne. Nie je agresívny, preto sa nehodí za strážneho psa, aj keď na prítomnosť niekoho cudzieho vás upozorní štekotom a svojím mohutným vzhľadom budí veľký rešpekt.
5. Hryzie?Už sme si vysvetlili, že Samojed miluje ľudí. Nikdy im teda neublíži. Ak na vás skáče, je to preto, lebo sa teší, že vás vidí a chce vás privítať (obliznúť).
6. Prečo má také čudné meno?Pôvodne sa volal Bjelkier, meno Samojed dostal neskôr podľa svojich prvých chovateľov a vlastníkov - sibírskeho kmeňa Samojedov. V preklade to znamená človek, ktorý žije sám, je sebestačný a samostatný.
7. Je hlučný?Samojedi, tak ako väčšina severských plemien psov, používajú svoj hlas výnimočne, takže nepatria medzi hlučných, neustále štekajúcich psov. Väčšinou sa nám snažia svojím štekotom niečo povedať, a podľa toho aj rozoznávame rôzne typy ich štekotu: štekanie „poď sa hrať“, výhražné štekanie (na cudzích) a „rozprávanie“. Áno, samojedi rozprávajú! Hlavne ráno, keď sa zobudia, alebo ak vás dlhší čas nevideli.
8. Sú samojedi hlúpi?Nie! Samojedi sú extrémne inteligentné pracovné psy. Ľudia si často mýlia fakt, že samojedi môžu byť ťažšie vychovateľné psy, so znakom ich hlúposti. To ale nie je pravda. Samojedi sú šikovní a inteligentní a ľahko strácajú záujem o tréning len z jedného dôvodu: nudí ich! Kľúčom k úspechu pri tréningu je udržať si ich pozornosť. Samojed vie, čo od neho chcete, aby urobil, veľmi dobre rozumie príkazu, ale jednoducho si chce rozmyslieť, či vás poslúchne! (Samojed má neuveriteľný zmysel pre humor. Často si z nás len robí srandu. Naše príkazy sa mu občas zdajú hlúpe alebo zbytočné.)

Pre Koho je Samojed Vhodný a Pre Koho Nie
Samojed je robustné a temperamentné plemeno, ktoré miluje športové aktivity a asistovanie pri domácich prácach. Vzhľadom na jeho inteligenciu, je možné ho celkom rýchlo vycvičiť, no občas to chce pevnú ruku. Je jedným z najžiarivejších a najcitlivejších plemien špicov. Vhodný je pre všetkých dobrých ľudí. Samojed je to najmilšie plemeno na svete, bude vás ľúbiť a neprestane sa na vás usmievať. Ale k svojmu životu potrebuje jednu obrovskú vec: vašu lásku a vašu pozornosť. Potrebuje ľudskú svorku a pocit domova, z ktorého nie je vyčleňovaný, ale do ktorého patrí.
Na druhej strane, Samojed nie je až tak vhodný pre začiatočníkov. V prípade, že na samojeda nebudete mať čas každý deň, zvážte iné plemeno. Toto plemeno je mierne tvrdohlavé, nakoľko má svoju inteligenciu a jemnú túžbu po nezávislosti. Nie je vhodný pre človeka, ktorý by chcel agresívneho strážneho psa, ktorý ho poslúchne na slovo. Nehodí sa pre ľudí, ktorí by nemali čas na dlhé prechádzky a pre ľudí, ktorí by ho nikdy nevpustili dovnútra do domu. Takisto sa nehodí človeku, ktorý má rád tvrdý prístup k psom, ako sú bitky či uväzovanie psa na reťaz. Ak toto urobíte samojedovi, zlomí to jeho osobnosť a vy budete mať len schránku bez duše - bojazlivé zviera bez zmyslu života. Samojed, vzhľadom na jeho srsť, pĺzne hlavne počas dvoch hlavných období v roku, čo si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Ak si chcete zaobstarať samojeda zo zahraničia, treba rátať s cenami okolo 1000 - 2000 €. Samojed nie je plyšová hračka. Je to priateľ a spoločník. Nedá sa odložiť do poličky, ak naňho nemáte čas alebo náladu. V prvom rade teda musíte byť presvedčený o tom, že samojeda skutočne chcete. Pri rozhodovaní vám určite pomôže nakontaktovať chovateľa, chovateľský klub alebo jednoducho si zájdite na výstavu psov a porozprávajte sa priamo tam.
tags: #samojed #mladata #po #narodeni
