Vianoce sú sviatky, ktoré po stáročia označujeme za sviatky pokoja, radosti a lásky. Majú svoj pôvod v biblickej tradícii o narodení Ježiša Krista v Betleheme. Kresťania po celom svete podvečerom začínajú sláviť Vianoce. Tieto sviatky sú dňom, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky. Okrem hlbokého duchovného významu sú Vianoce aj obdobím rodinných stretnutí a slávnostného stolovania, kde každý detail prispieva k vytvoreniu nezabudnuteľnej atmosféry. Jedným z takýchto detailov, ktorý dokáže výrazne umocniť dojem z vianočného stola, sú servítky s folklórnym motívom, ktoré prinášajú do každého stolovania nádych tradície a originality.
Hlboký Pôvod a Celosvetové Slávenie Vianoc
Kresťanstvo je s viac ako 2,4 miliardami veriacich najrozšírenejším náboženstvom vo svete. Asi 2,2 miliardy kresťanov v rôznych častiach sveta začínajú sláviť Vianoce, pričom katolíci predstavujú viac ako 17,7 % svetovej populácie. Počet katolíkov vo svete mierne narástol, a to na 1,36 miliardy, čo je o 16 miliónov žijúcich pokrstených katolíkov viac ako v predchádzajúcom roku, pričom táto miera sa medziročne nezmenila. Geografické rozloženie katolíckych veriacich je rôznorodé - skoro polovica katolíkov žije na americkom kontinente. Váha Ázie a Afriky, kde sa počet katolíckych veriacich zvýšil o dve percentá, medziročne stúpla, zatiaľ čo váha Európy však klesla na 21 %. Európa, ktorá zahŕňa 20,4 percenta svetovej katolíckej komunity, je najmenej dynamická oblasť s nárastom počtu katolíkov za dvojročné obdobie len o 0,2 percenta. Afrika, ktorá zahŕňa 20 percent katolíkov na celej planéte, sa vyznačuje výrazným dynamickým rozšírením - 2,2 percenta. Amerika zaznamenala nárast o 0,9 percenta, na tomto svetadiele žije 47,8 percenta z celého počtu katolíkov. Z nich 27,4 percenta žije v Južnej Amerike, 6,6 percenta v Severnej Amerike a zvyšných 13,8 percenta v Strednej Amerike. Vianoce sú teda celosvetovým fenoménom, spájajúcim ľudí rôznych kultúr a kontinentov.
Biblické Korene a Dátum Narodenia Pána
Aj keď presný dátum príchodu Ježiša Krista na svet známy nie je, už tradične sa Vianoce slávia 25. decembra. Ježiš sa narodil v Betleheme (hebr. Dom chleba), meste asi osem kilometrov južne od Jeruzalema, ktoré je rodiskom kráľa Dávida. Sem prišiel kvôli sčítaniu obyvateľstva Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou a tu (podľa tradície v jaskyni za mestom) sa narodil Ježiš. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme.
Existujú dve hlavné interpretácie stanovenia tohto dátumu. Prvá hypotéza sa opiera o kalendárne usporiadanie, podľa ktorého sa 25. marca všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou. O deväť mesiacov, čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky, podľa tohto datovania pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december.
Ďalšou z interpretácií je dejinne-náboženská hypotéza, ktorá hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis invicti). Kresťania pôvodne pohanský sviatok použili a nanovo ho interpretovali v kresťanskom duchu. Rímski kresťania tento štátny sviatok Slnka začali sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista - Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti - Sol iustitiae, alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum bol všeobecne prijatý a veľmi rýchlo sa ujal. Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni prednesenej v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a bolo potvrdené rýchlym prijatím tohto sviatku v celom kresťanskom svete od Trácie po Cádiz.
Vianoce Naprieč Kresťanským Svetom
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Niektoré skupiny veriacich oslavujú vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára v januári, pričom Štedrý deň pripadá na 6. januára a samotná slávnosť Narodenia Pána na 7. januára. Táto rozmanitosť v dátumoch odzrkadľuje bohatú históriu a geografickú šírku kresťanskej viery.
Vianočné Obdobie v Liturgickom Kalendári: Od Štedrého Dňa po Krst Pána
Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia sa pripomínalo na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia, pričom prvý záznam je z Ríma z roku 336, kde sa deň Narodenia Pána slávil už 25. decembra. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána, nedeľou Krstu Pána.
Štedrý Deň (24. december) a Vigília Narodenia Pána
Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako vyjadrenie pokory a úcty malému Ježiškovi, ktorý prišiel na svet. Slávnostná štedrovečerná večera, ktorej súčasťou bývajú oblátky s medom, diétna polievka a ryba, symbolizuje jednotu rodiny. Katolíci slávia popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera v rímskokatolíckych kostoloch sú polnočné omše. Spievajú sa počas nich slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej rakúskej melódie Tichá noc, svätá noc…, ktorú skomponoval v roku 1818 organista Franz Xaver Gruber v malej rakúskej dedinke. Na mnohých miestach, najmä v Bratislave, sa konajú aj tzv. skoršie "polnočné omše", napríklad už o 22:00 h, na ktorých sa zúčastňujú rodiny s deťmi a starší ľudia. V gréckokatolíckej cirkvi sa nekonajú polnočné omše, ale slávi sa v neskorších večerných hodinách Veľké povečerie (asi o 22:00 h). V evanjelických chrámoch sú na Štedrý deň popoludní a večer slávnostné štedrovečerné služby Božie. Slávnostné bohoslužby sa konajú aj v Reformovanej kresťanskej cirkvi a v iných kresťanských chrámoch. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť Štedrý deň a Štedrý večer 6. januára.
PRADÁVNE VIANOČNÉ ZVYKY
Slávnosť Narodenia Pána (25. december) - Jadro Vianoc
Od 6. storočia na slávnosť Narodenia Pána kňaz celebruje tri sväté omše: omšu v noci (tzv. polnočná); omšu na úsvite (tzv. pastiersku) a omšu vo dne. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740-1758) pripisoval týmto trom svätým omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne a v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v našich srdciach.
Odporúčanie ohlásiť narodenie Ježiša práve spevom kalendy na začiatku slávenia vianočnej svätej omše má za cieľ vyjadriť kozmickú a teologickú dimenziu Narodenia Pána a jej zakorenenie v histórii. Text sa začína stvorením sveta, pokračuje významnými udalosťami a osobnosťami náboženských i svetských dejín a ústi do udalosti narodenia Ježiša Krista. Ide o nádhernú rekapituláciu všeobecného očakávania dňa, ktorý už prišiel a ktorý je naplnením Adventu. Veľkonočný chválospev ospevuje radosť sveta z vykúpenia uskutočneného Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním, zatiaľ čo kalenda ospevuje dovŕšenie očakávania Starého zákona a celej histórie sveta. Toto oznámenie sa koná pred slávením svätej omše v noci. Možno toto oznámenie pri slávení omše v noci oznámiť spevom z Rímskeho martyrológia alebo ako je uvedené v Direktóriu na s. 350. Predtým ho lektor alebo iný vhodný laik môže uviesť vysvetľujúcim textom, ktorý je uvedený v tom istom direktóriu na s. 349.
Znenie tejto úvodnej Kalendy je nasledovné: „Dvadsiateho piateho decembra, po uplynutí nespočetných vekov od stvorenia sveta, keď na počiatku stvoril Boh nebo i zem a človeka utvoril na svoj obraz; po premnohých stáročiach, keď po potope sveta Najvyšší položil oblúk v oblakoch ako znamenie zmluvy a pokoja; dvadsaťjeden storočí po tom, ako Abrahám, náš otec vo viere, odišiel z chaldejského Uru; po uplynutí trinástich storočí, ako Izrael pod vedením Mojžiša vyšiel z Egypta; po asi tisícich rokoch od pomazania Dávida za kráľa; v šesťdesiatom piatom týždni podľa proroctva Daniela; v stodeväťdesiatom štvrtom roku olympijských hier; v sedemstopäťdesiatom druhom roku od založenia mesta Ríma; v štyridsiatom druhom roku vlády cisára Oktaviána Augusta; keď bol pokoj po celom zemskom okruhu, Ježiš Kristus, večný Boh a Syn večného Otca, chcel svojím láskyplným príchodom posvätiť svet, počatý z Ducha Svätého, po deviatich mesiacoch od počatia: narodil sa z Márie Panny v judskom Betleheme a stal sa človekom.“
Býva zvyk, že v mnohých farnostiach sa popoludní alebo na sviatok sv. Štefana veriaci stretávajú na tzv. Jasličkových pobožnostiach. Možno pri tom použiť vianočné požehnanie pri jasličkách. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala sv. Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami.
Sviatky po Narodení Pána v Rámci Vianočného Obdobia
Slávnosť Narodenia Pána má svoju osobitnú oktávu, no vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána. Do tohto obdobia zaraďujeme štyri významné sviatky kresťanského kalendára: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Bohorodičky Panny Márie, slávnosť Zjavenia Pána a sviatok Krstu Pána.
Sviatok sv. Štefana (26. december)
Meno Štefan znamená koruna. Štefan bol prvým Ježišovým učeníkom, ktorý podstúpil mučenícku smrť. Bol diakonom prvej Cirkvi - ustanovený, aby sa staral o vdovy a o chudobných. O jeho živote sa v krátkosti píše v Skutkoch apoštolov. Štefan neohrozene vyznával svoju vieru, hovoril vo veľkej múdrosti a mnohí sa na jeho kázanie obrátili. Pri jeho múdrosti strácali argumenty, a tak našli mužov, ktorí krivo svedčili, že hovoril proti Bohu. Štefan však neohrozene stál pred svojimi nepriateľmi. Biblia hovorí, že jeho tvár bola ako tvár anjela. Hovoril o Ježišovi ako o prisľúbenom Mesiášovi a vyčítal svojim nepriateľom, že mu neuverili. Štefan sa však uprene díval do neba a povedal: „Vidím nebo otvorené a Ježiša stáť po pravici Boha“. Vtedy si nepriatelia zapchávali uši, schytili ho, vyviedli von z Jeruzalema a tam ho kameňovali až na smrť. Kým ho kameňovali, on sa modlil: „Pane Ježišu, nezapočítaj im tento hriech.“ Po týchto slovách zomrel.
Sviatok sv. Jána, apoštola (27. december)
Svätý Ján, apoštol, Pánov miláčik, tvorca štvrtého evanjelia a troch listov (ako aj Apokalypsy) zomrel vo vysokom veku v Efeze. Aj jeho meno sa spomína v tento deň v sýrskom breviári z 5. storočia.
Sviatok Svätých neviniatok, mučeníkov (28. december)
Sviatok Svätých neviniatok je už v Hieronymovom martyrológiu: Betlehem natale sanctorum infantium et lactantium qui sub Herode pro Christo passi sunt. Sviatok sa mohol sláviť už koncom 4. storočia a je v úzkom spojení s Vianocami. Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Sviatok Svätej rodiny (Prvá nedeľa po Narodení Pána)
Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1567 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako pozemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. K tejto myšlienke pridali ďalší rozmer jezuiti vo Francúzsku, ktorí Svätú rodinu predstavovali ako vzor kresťanských rodín. Vo francúzskej časti Kanady bol veľkým šíriteľom úcty k Svätej rodine quebecký biskup Francois de Montmorency Laval (1623 - 1708). Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži bl. Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev.
Spomienka sv. Tomáša Becketa (29. decembra)
Cirkev si pripomína sv. Tomáša Becketa, biskupa a mučeníka. Svätý Tomáš Becket sa narodil v Londýne 21. decembra 1118. V Canterbury vstúpil do duchovného stavu, stal sa kancelárom kráľa Henricha II. (roku 1155) a roku 1162 bol vyvolený za biskupa. Odvážne bránil práva proti kráľovi Henrichovi II., lebo vernosť viere mu bola viac ako úrad a hodnosť. Arcibiskup v Canterbury, Tomáš Becket, musel za to šesť rokov stráviť vo vyhnanstve vo Francúzsku. Keď sa vrátil do vlasti, ešte si veľa vytrpel, napokon ho v katedrále počas vešpier zavraždili kráľovskí prisluhovači. Stal sa mučeníkom za slobodu a nezávislosť Cirkvi.
Spomienka sv. Silvestra I., pápeža (31. december)
Svätý Silvester, rodený Riman, bol pápežom v rokoch 314 až 335. Spravoval Cirkev po Milánskom edikte (roku 313), ktorým kresťanstvo dostalo slobodu a plnoprávnosť. Za 21 rokov jeho pôsobenia vznikli v Ríme chrámy: Bazilika sv. Spasiteľa v Lateráne, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, sv. Pavla za hradbami a sv. Vavrinca za hradbami. Za pápeža Silvestra I. sa roku 325 konal Nicejský všeobecný koncil, ktorý odsúdil Áriovo učenie. Zomrel 31. decembra 335 a pochovali ho na Priscilinom cintoríne pri Salarijskej ceste. Depositio Episcoporum (z roku 336) už má vo svojom menoslove aj meno pápeža Silvestra I. na 31. decembra.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. január)
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky sa slávi 1. januára. Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“ (Lk 2, 21). Túto udalosť si pripomínala Cirkev v dvoch sviatkoch: sviatok Obrezania Pána, ktorý sa už od 6. storočia tradične slávil 1. januára a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo - keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola - 2. januára. Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Sienský (1380 - 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú Cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v roku 1721. Ôsmy deň po Vianociach bol až donedávna známy ako sviatok Obrezania Pána. Pôvodne to však bol mariánsky sviatok, ako o tom svedčili vlastné modlitby (propria) pri svätej omši a pri liturgii hodín, v ktorých Cirkev vyzdvihovala a odvolávala sa na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa odbavovali v chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 - 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.
Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorou si Cirkev pripomína dôležitú úlohu Márie v ekonómii spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (r. 431). Je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“ (Gal 4,4). Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) - je titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze v roku 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
Dnes je tiež 58. Svetový deň pokoja, ktorý zaviedol sv. Pavol VI. v roku 1967. V tento deň je vhodné vyprosovať mier a pokoj vo svete pri omši, eucharistickej adorácii alebo pobožnostiach a iných modlitbách.
Slávnosť Zjavenia Pána - Troch kráľov (6. január)
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí. Kult „Troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155 - 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z Východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
Počas tohto sviatku sa posväcujú domy, pričom nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-25 (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom).
Sviatok Krstu Pána (nedeľa po Zjavení Pána)
Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Mt 3, 13-17; Mk 1, 9-11; Lk 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala (s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne) na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od roku 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu II. vianočnej nedele. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári Pavla VI. určujú, že: „Na nedeľu nemožno natrvalo určiť nijakú inú slávnosť. Avšak: v nedeľu v oktáve Narodenia Pána je sviatok Svätej rodiny; v nedeľu po 6. januári je sviatok Krstu Krista Pána; v nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého je slávnosť Najsvätejšej Trojice; v poslednú nedeľu cezročného obdobia je slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa vesmíru.“ Prednosť v liturgickom slávení má teda nedeľa ako deň Pána. Výnimka je, ak na nedeľu pripadne slávnosť svätca: Slávnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, apoštolov a slávnosť Nanebovzatia preblahoslavenej Panny Márie a Všetkých svätých. Výnimočné postavenie má deň spomienky na všetkých verných zosnulých 2. novembra. Taktiež výnimočné postavenie má aj sviatok Výročia posviacky lateránskej baziliky (9. novembra). V Adventnom a v Pôstnom období však žiadny sviatok ani žiadna slávnosť nemôže vytlačiť nedele tohto obdobia, ani slávnosť Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie (ako to bolo v roku 2024, kedy sa slávnosť preniesla na 9. decembra, ale neprenáša sa povinnosť prikázaného sviatku, teda účasti na svätej omši) ani slávnosť Zvestovania Pána ani slávnosť sv. Jozefa.
Tradičné Zvyky a Folklórne Prejavy Vianoc
K vianočnému obdobiu už tradične patria aj pôvabné stvárnenia príbehu Narodenia Ježiša Krista - skromné „jasle, jasličky“, alebo honosnejšie „betlehemy“. Narodenie Ježiška patrilo tiež na vianočné pohľadnice a papierové servítky. Vianočný čas je tiež sprevádzaný mnohými ľudovými zvykmi, ktoré sa prelínajú s kresťanskou tradíciou a vytvárajú jedinečnú kultúrnu mozaiku.
Stavanie Betlehemov a Jasličiek
Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v roku 1223. Bol to predobraz výtvarného spodobovania Narodenia. Svätý František z Assisi slúžil vianočnú omšu pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni, kde boli aj živí ochrancovia novorodeniatka - osol a vôl. Tento počin čoskoro získal ohlas po celej Európe.
Jasličky tvorili kulisu liturgických vianočných hier, pričom príbeh Narodenia predvádzali živí herci, na scéne bolo dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami, pribudli Traja králi, klaňajúci sa pastieri a napokon aj Panna Mária a Sv. Jozef. Koncom 14. storočia tému Narodenia stvárňovali aj maliari a rezbári, ktorých diela našli miesto na oltároch kostolov. Na Slovensku to boli tzv. krídlové oltáre so zobrazením scény Narodenia, alebo Klaňania Troch kráľov. Práve takýto gotický reliéf Narodenia Pána z 80. rokov 15. storočia, bol v 1. polovici 20. storočia prevezený do zbierok Slovenského národného múzea.
Stavanie samostatných, scénicky komponovaných betlehemov v kostoloch, rozšírili v 16. storočí františkáni a jezuiti. V 18. storočí sa betlehemy zhotovené zo vzácnych drevín a ušľachtilej hliny, dotvárané maľbou a postavami v životnej veľkosti odetými do drahých látok, stavali aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. V 2. polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia tvorili jasličky ústredný výzdobný motív vidieckych domácností počas Vianoc a boli akýmsi predchodcom vianočného stromčeka. Tak sa jasličky, ale aj betlehemy v rôznych podobách, presťahovali do domácností. V náročnejšom, či skromnejšom prevedení, podľa priania, finančných možností, alebo tvorivých schopností obyvateľov miest a dedín. Výroba aj stavanie jasličiek a betlehemov bolo veľkým potešením pre deti i dospelých, bohatých i chudobných. Mnohí si ich výrobou privyrábali a tvorili ich aj majstri v rezbárskych dielňach, napr. Július Boroš alebo Jozef Pekara.
Pravdaže, každý tvorca si známy biblický príbeh predstavoval po svojom. Samotné miesto narodenia Ježiška sa spodobovalo ako maštaľka, jaskynka, drevená chyžka, alebo salaš a dieťatko ležalo v krmelci, jasliach, v kolíske, na slame na zemi, alebo v náručí matky. Scéna sa zapĺňala ďalšími postavičkami - Anjel strážny aj Betlehemská hviezda, muzikanti, vojaci, pastieri, baníci, drevorubači, pocestní prichádzajúci v panskom, alebo ľudovom odeve, jazdci na koňoch aj ľudia inej rasy, ovečky, lesné i domáce zvieratá a kulisu tvorili exotické stavby, palmové háje a púšte, pribudli ťavy a slony. Tak sa pôvodný výjav Ježiška v jasličkách, menil na pestrý obraz Kristovho rodiska, mesta Betlehem, na Západnom brehu Jordánu. Ploché stavby sa menili na plastické a statické, vďaka dômyselným mechanizmom, na pohyblivé s cirkulujúcou vodou Jordánu. Figúrky po koľajničkách defilovali pred nadšenými divákmi, ako aj v skrinkovom mechanickom betleheme v Kaplnke Sv. Rodiny v Trenčíne.
Na tvorbu betlehemov sa používal dostupný materiál - drevo, hlina, včelí vosk, mydlo, chlebové i medovníkové cesto, drôt, plech, sadra, alebo sa celé vystrihovali z maľovaných papierových archov dovážaných z Rakúska a Čiech. Obľúbené boli betlehemy, ktoré vytvorili Josef Lada a Jan Hála (tzv. Ladov betlehem a Važecký betlehem). Pre prizdobenie betlehemov poslúžila „čečina“ vetvičky ihličnatých stromov a šišky, mach, lišajníky, traviny, korienky rastlín a slama, ale aj obilné klasy a vinič.
V druhej polovici 20. storočia boli v izbe aj iné formy motívu Narodenia - podmaľby na skle (Ferdinand Salzmann a jeho syn Alexander), tzv. drevené obrazy (plastická rezba, viacfarebná polychrómia), obrazy vyšívané na papierovej sieti (postavičky patinovaný voskovaný papier, tzv. kláštorné práce), púťové kameňotlače aj finančne náročné tzv. hracie obrazy (podtlač, figúrky drevo i porcelán) s nápevom „Tichá noc svätá noc …“. V medzivojnovom období obdarúvali svojich „ctených“ zákazníkov obchodníci a kominári nástenným kalendárom s motívom betlehema.
Ľudové tradície a Povery
K vianočným sviatkom sa v tradičnej kultúre viažu praktiky mágie počiatku, ktoré prelínajú predkresťanské predstavy o znovuzrodení slnka so stredovekým cirkevným kalendárom. Podľa poverových predstáv mala významnú funkciu voda. Po jej prinesení, či už po polnoci alebo včasráno, príchodiaci pozdravil: „Daj Bože dobrý deň, prvšia voda než oheň!“ Vodou sa kropil dom, ľudia sa ňou umývali, pričom do vody vkladali jablko, peniaz či chren, aby si zaistili zdravie, bohatstvo a silu. Dodržiaval sa zákaz vstupu ženy do cudzieho domu, pretrvala i predstava, že má vládnuť ticho, každý sa má zdržiavať doma a nenavštevovať ani príbuzných. Výnimkou bolo vinšovanie mladých zdravých chlapcov skoro ráno, nazývané polazovanie. Nevykonávali sa domáce práce, nevarilo sa, jedli sa jedlá pripravené v predchádzajúci deň, najmä bravčovina. Do polovice 20. storočia na Kysuciach a východnom Slovensku gazda vodil do domu ako polazníka mladé teľa alebo ovcu. Previedol zviera okolo stola, predniesol vianočný vinš a dal mu zjesť z jedál pripravených na stole.
Tichá noc, svätá noc - Príbeh svetoznámej koledy
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz v Rakúsku. Na Vianoce roku 1818 ju po prvýkrát zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v kostolíku v Oberndorfe. Vtedy táto melódia vyvolala oduševnenie lodníkov na rieke Salzach a ich rodín, dnes sa spieva na celom svete vo viac ako 200 jazykoch. Za túto pieseň vďačíme kňazovi Josephovi Mohrovi, rodákovi zo Salzburgu. Učiteľa Franza Xavera Grubera z Arnsdorfu, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, požiadal, aby k jeho básni skomponoval vhodnú melódiu s dvomi sólovými hlasmi a - pretože organ mal poruchu - so sprievodom gitary. Históriu tejto salzburskej vianočnej piesne a jej melódiu si možno vyhľadať na internetovej stránke www.stillenacht.at.
Servítky s Folklórnym Motívom ako Súčasť Vianočného Stolovania
Servítky s folklórnym motívom prinášajú do každého stolovania nádych tradície a originality. Tieto servítky sú ideálnou voľbou pre tých, ktorí chcú dodať svojej udalosti jedinečný charakter, či už ide o rodinnú oslavu, svadbu alebo len príjemné posedenie s priateľmi. Folklórne motívy na servítkach vytvoria nezabudnuteľnú atmosféru, ktorá dokonale doplní slávnostný vianočný stôl.
Rozmanitosť Ponuky a Výrobcovia
Ponuka servítok s folklórnym motívom je široká a zahŕňa rôzne dizajny, ktoré čerpajú inšpiráciu z ľudových tradícií. Môžete si vybrať z motívov ako sú ľudové srdcia, výšivky, tradičné vzory alebo zvieracie motívy v folklórnom štýle. Tieto servítky sú často dostupné v rôznych veľkostiach, najčastejšie 33x33 cm, a sú balené po 20 kusov v jednom balení.
V kategórii "Servítky FOLKLÓR - na ľudovú nôtu" nájdete široký výber produktov od rôznych výrobcov, ako sú Ambiente, Daisy, Home Fashion, Maki, Maki + Daisy, Mank Gmbh, Paw, KUJAWY COLOURS, WLOCLAWEK FAJANS. Každý výrobca prináša svoj jedinečný pohľad na folklórne motívy, čo vám umožňuje nájsť presne to, čo hľadáte.
Príklady servítok s folklórnym motívom zahŕňajú:
- Maki NOVINKA: Servítky s motívmi ako "FOLKLÓRNE", "LOWICZ FOLK HEART", "ROSES MOUNTAIN EMBROIDERY", "PUCKI EMBROIDERY FOLK" a "KOCIEWSKI EMBROIDERY FOLK III" sú vyrobené v Poľsku a ponúkajú autentické folklórne vzory.
- Paw: Ponúka servítky s motívmi "FOLK STAMP" (Modrotlač), "POLISH FOLK" a "ROOSTER CIRCLE FOLK", ktoré sú tiež 3-vrstvové a vyrobené v Poľsku.
- Ambiente: Predstavuje servítky ako "THE BLACK FOREST" a "FIELD BOUQUET", ktoré sú vyrobené v Holandsku a prinášajú elegantné folklórne vzory.
- Mank: V ponuke nájdete aj balenia po 100 kusov, napríklad "MOLLY", ktoré sú ideálne pre väčšie udalosti.
Kvalita a Materiály pre Slávnostný Stôl
Väčšina servítok s folklórnym motívom je vyrobená z 3-vrstvového papiera, čo zaručuje ich pevnosť a savosť. Niektoré produkty, ako napríklad od značky Mank, sú vyrobené z netkanej textílie (Airlaid), ktorá je známa svojou odolnosťou a praktickosťou. Tieto materiály sú nielen funkčné, ale aj esteticky príjemné. Firma DECORE je oficiálnym zástupcom firmy MANK na Slovensku od roku 2008 a tiež výhradným dovozcom firmy AMBIENTE. Tieto firmy sú známe svojou dlhoročnou tradíciou vo výrobe kvalitných produktov pre stolovanie.
Pre Koho sú Folklórne Servítky Ideálne
Servítky s folklórnym motívom sú skvelou voľbou pre rôzne udalosti, kde chcete vytvoriť jedinečnú a tradičnú atmosféru:
- Svadby: Dodajte svojej svadbe rustikálny alebo tradičný nádych pomocou servítok s ľudovými vzormi.
- Oslavy a rodinné stretnutia: Oživte svoje rodinné oslavy a stretnutia s priateľmi originálnymi servítkami, vrátane vianočných posedení.
- Tematické večierky: Pre večierky s ľudovou tematikou alebo vianočnou atmosférou sú tieto servítky nevyhnutnosťou.
Doplnky pre Kompletné Stolovanie a Dostupnosť
Okrem servítok s folklórnym motívom nájdete v ponuke aj ďalšie produkty, ktoré dopĺňajú túto tému. Svoje stolovanie môžete zladiť s obrusmi a šerpami v podobnom štýle. V ponuke sú aj rôzne druhy prestierania, vrátane tých z Airlaid materiálu, ktoré pridávajú ďalšiu vrstvu elegancie a praktickosti.
Ceny týchto servítok sa pohybujú od približne 1.63 EUR bez DPH (2.00 EUR s DPH) za balenie 20 kusov, čo z nich robí dostupnú a cenovo výhodnú možnosť na oživenie vášho stolovania, najmä počas sviatočného obdobia Narodenia Pána.
PRADÁVNE VIANOČNÉ ZVYKY
tags: #servitky #bozie #narodenie