V posledných rokoch sa v právnom prostredí, najmä v oblasti rodinného práva, čoraz častejšie skloňuje pojem „Cochemská prax“. Táto interdisciplinárna metóda riešenia rodinných sporov, ktorej základné kamene položil nemecký sudca Jürgen Rudolph, si kladie za cieľ posunúť ťažisko rozhodovania o osude dieťaťa späť do rúk samotných rodičov, s primárnym zameraním na jeho emocionálnu bezpečnosť a blaho. Ide o pomerneneznámu problematiku a jej uplatnenie ešte len čaká na svoje prvé pokusyaj vo viacerých advokátskych kanceláriách, hoci Slovenská advokátska komora v ostatných mesiacoch pripravila viaceroprednášok a stretnutí na túto tému.
Úvod do Problematiky: Prečo Je Zmena v Rodinnom Práve Nevyhnutná?
Úprava pomerov v rodinách s maloletými deťmi, v ktorých rodičia nežijú spolu, je výzvou. Rozchod rodičov býva pre dieťa veľmi traumatizujúci, pretože je mnohokrát plný nenávisti, pomsty a rôznych prejavov agresie. Cieľom by pritom malo byť, aby dieťa nestratilo kontakt s žiadnym z rodičov a obaja rodičia niesli zodpovednosť za jeho výchovu. Žiaľ, rozvod nie je pre nikoho príjemný a najviac väčšinou trpia deti. Každé dieťa trpí rozchodom rodičov, pretože stráca jednu zo základných životných istôt. Vo všeobecnosti si z rozvodového obdobia odnášajú zhoršený zdravotný stav, slabšie výsledky v škole a psychické problémy. Psychológovia sa zhodujú, že čím hlbší a dlhší konflikt medzi rodičmi je, tým ťažšie situácia vplýva na deti. Bolesť po rozchode sprevádza nielen partnerov, ale aj deti. Prispôsobenie sa novej životnej fáze býva pre mnohé deti náročný proces. Deti nevedia ešte ovládať svoje pocity. Obvykle reagujú smútkom, strachom, sebaobviňovaním, hanbou, pocitom strachu z odmietnutia lásky. Výnimočná nie je ani ľútosť a strach o rodiča, ktorý opustil spoločnú domácnosť. Často sú zmietané vnútorným konfliktom nad otázkou, ktorému z rodičov majú prejavovať väčšiu náklonnosť. Niektoré si ešte dlhú dobu v sebe pestujú falošnú nádej, že sa rodičia k sebe vrátia.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave svojich rodičovských práv, narážajú na ďalší problém, a to je dĺžka súdneho konania, ktoré niekedy prebieha aj niekoľko rokov. Počas tohto súdneho konania je dieťa často vypočúvané kolíznym opatrovníkom, sudcom, súdnym znalcom, prípadne súkromným psychológom, ktorého vyhľadal jeden z rodičov v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu. Ako takýto priebeh detstva poznačí dieťa v budovaní jeho vlastných vzťahov k budúcemu partnerovi a deťom? Bude si chcieť osoba, ktorá zažila takéto detstvo, založiť niekedy rodinu? Nebude sa takáto osoba vyhýbať v budúcnosti vážnemu vzťahu s partnerom? Z viacerých dôvodov je preto rozumné, keď sa rodičia vedia pri rozvode dohodnúť. Ak nie sú natoľko psychicky zrelí a emočne inteligentní, aby si svoju rovnakú zodpovednosť za dieťa uvedomili, potrebujú spoluprácu s odborníkmi zainteresovanými do riešenia ich rodinnej situácie.
Hlavným problémom, prečo rodičia vedú spory ohľadne detí, býva strata schopnosti vnímať skutočný záujem dieťaťa. Rodičia túto schopnosť v minulosti mali, ale pri silnom vzájomnom konflikte emócie dokážu tak opantať rodiča, že síce hovorí o záujme dieťaťa, ale v skutočnosti ho napĺňa svojimi vlastnými záujmami a potrebami. Úlohou odborníkov pri takýchto prípadoch je vrátiť rodičom potlačenú schopnosť vnímať skutočný záujem dieťaťa. Odborníkmi na to sú psychológovia, pároví terapeuti. Ako riešenie, ktoré si za cieľ kladie predchádzať vyššie opísaným negatívnym situáciám, prichádza tzv. Cochemský model, ktorý sa snaží vrátiť rozhodnutie o budúcom osude detí späť do rúk rozchádzajúcich rodičov. Jeho podstatou je zmena uhľa pohľadu na riešenie rodinných konfliktov. Centrom pozornosti je dieťa a dospelí hľadajú spôsoby ako mu po rozpade rodiny vytvoriť emočné bezpečie. To je zásadná zmena, ktorá má vymazať doterajšiu rozhodovaciu prax, založenú na súťaži o lepšieho rodiča.
Historické Korene a Zrod Cochemského Modelu
Počiatky tejto medziodvetvovej spolupráce spadajú do 90. rokov 20. storočia, kedy na pôde obvodného súdu v Nemecku pôsobí opatrovnícky sudca Jürgen Rudolf, tvorca myšlienky tzv. Cochemského modelu. Ako najmladší sudca obvodného súdu v meste Cochem, sa dostal chtiac-nechtiac, rozhodnutím prezídia tunajších starších sudcov, k dosť neobľúbenej a nefungujúcej agende rodinného práva. Ako to býva, väčšina revolučných myšlienok vzniká v stave frustrácie a potreby niečo zmeniť. Výsledkom frustrácie z nefunkčnosti rodinného práva a prevzatia rodičovskej zodpovednosti, ktorú si sudca Rudolph ako mladý začínajúci sudca skúsil na vlastnej koži, je aj vznik Cochemského modelu. Zistil, že práve nekomunikácia nielen rodičov samotných, ale aj profesií, ktoré im majú byť nápomocné, vedie k zdĺhavým súdnym konaniam a ešte viac sa tak vyostrujú konflikty medzi rodičmi.
K zmene vnímania rodičovskej zodpovednosti prispela najmä konferencia v meste Cochem v roku 1992, na podnet sudcu Rudolpha. Do nej zapojil všetkých zástupcov profesií a orgánov štátu. Išlo o samotných sudcov z agendy rodinného práva, advokátov, sociálnych pracovníkov a mediátorov v súdnom okrsku mesta Cochem. Sudca Rudolph za kľúčové považoval vysvetlenie, prečo sa jednotlivé profesie na seba navzájom odvolávajú a kritizujú, ak im predsa ide o spoločný cieľ. Súčasne ale vyšlo najavo, že mnoho z týchto kritických pripomienok je spôsobených iba z dôvodu nedostatočných vedomostí o náplni práce ostatných profesií a tiež z dôvodu predsudkov. Samozrejme, netreba zabúdať aj na skutočnosť, že ani samotní rodičia maloletých detí veľakrát na účel a záujmy svojich vlastných detí zabúdajú. Tieto boli základné príčiny, ktoré viedli sudcu Rudolpha k napísaniu knihy „Du bist mein Kind“ (Si moje dieťa), ktorá je dostupná aj v českom preklade ako „Jsi moje dítě, Cochemska praxe - cesty k lidštějšímu rodinnému právu“.
Významná zmena chápania a ponímania rodinného práva v Nemecku nastala začiatkom 80. rokov. V roku 1998 prešiel nemecký právny poriadok BGB (Bürgerliches Gesetzbuch) reformou v oblasti rodinného práva, ktorá bola podmienená a vyvolaná snahou rodičov, ktorí aj po rozvode manželstva chceli niesť rodičovskú zodpovednosť za svoje dieťa. Do roku 1998 vychádzal BGB z ponímania rodičovskej zodpovednosti tak, že táto patrí obom rodičom iba vtedy, ak sa dieťa narodilo za trvania manželstva a rodičia spolu žili. Pokiaľ ale rodičia dieťaťa žili oddelene, rodičovskú zodpovednosť súd preniesol len na jedného z rodičov, pričom druhý stratil možnosť rozhodovať o svojom dieťati. Nemecký ústavný súd (Bundesverfassungsgericht, ďalej len „BVG“), v rozsudku BVG zo dňa 3.11.1982, sp. zn. 1BvL25/80, vtedajší právny stav rodičovskej zodpovednosti zhodnotil ako ústavne nekonformný. Dôsledkom tohto sa udiala reforma BGB v oblasti rodinného práva, ktorou sa poňatie rodičovskej zodpovednosti zmenilo tak, že táto aj v prípade rodičov, ktorí spolu už nežijú, prípadne ani len nie sú manželmi, patrí im obom a o prípadnom prenesení tejto zodpovednosti len na jedného z rodičov môže rozhodnúť iba súd. Od tohto momentu sa prvky Cochemskej praxe postupne trvalo usídlili v nemeckej rodinnoprávnej agende a zotrvávajú v ňom dodnes. O rok neskôr po konferencii, v roku 1993, diskurz odborníkov vyústil do prijatia tzv. Cochemskej konvencie, v ktorej sa dohodol cieľ, cesta, metódy a základná báza zosieťovania odbornej kooperácie.
Základné Princípy Cochemskej Praxe: Dieťa na Prvom Mieste
Cochemská prax je predovšetkým myšlienkou, neskôr pretavenou do praxe, ktorej cieľom je vrátiť rozhodnutie o maloletom späť do rúk rozvádzajúcich či rozchádzajúcich sa rodičov a vyvodiť ich vlastnú rodičovskú zodpovednosť. Jej hlavnou prioritou je zachovanie oboch rodičov v živote dieťaťa v čo najviac rovnocennom pomere. Cochemská prax kladie záujem dieťaťa nad osobné spory jeho rodičov. Je navyše postupom, ktorý v konaní, ktorého účastníkom je maloleté dieťa, ponúka riešenie, ktoré je plne v súlade s právom dieťaťa na priaznivé rodinné prostredie. Podľa Cochemskej praxe je súd tým posledným, kto by mal vo veci rozhodnúť. Mali by to byť práve rodičia a ak toho nie sú schopní, mala by im Cochemská prax pomôcť vzájomné rozpory prekonať.
Medzi základné princípy patria tieto:
- Rozhodnutie patrí v prvom rade do rúk rodičov, rovnako ako zodpovednosť za život ich dieťaťa. Rodičia potrebujú rešpekt, dôveru, pomoc a splnomocnenie k opätovnému prevzatiu spoločnej rodičovskej zodpovednosti. Cochemská prax sleduje cieľ zmeniť paradigmu rodičovskej starostlivosti na paradigmu rodičovskej zodpovednosti. Rodičovská zodpovednosť vzniká a vyplýva z rodičovstva samotného a nie je ľubovoľne použiteľná ani pre súdy, ani pre ústavu, ani pre rodičov, a to nezávisle na tom, či alebo ako túto zodpovednosť vnímajú.
- Orientácia na perspektívu dieťaťa. V centre pozornosti je dieťa a dospelí hľadajú spôsoby ako mu po rozpade rodiny vytvoriť emočné bezpečie.
- Všetky pomáhajúce profesie sú si rovné. Patria sem právni zástupcovia, mediátori, psychológovia, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, súdni znalci a súd. Ich pozície sú rovnocenné a konajú s cieľom dosiahnuť najlepšie riešenie pre dieťa. Ich postup, rovnako ako vstup do riešenia, je potrebné zladiť a tým zabezpečiť prínos tej profesie, ktorá je v danom okamihu najpotrebnejšia.
- Postup pomáhajúcich profesií je zladený, sledujú rovnaký cieľ. Koordinovaný intenzívny postup znamená, že do rodičovského sporu vstupuje vždy tá profesia, ktorá je v danej fáze rodičovského konfliktu prínosná. Všetky profesie sa snažia viesť rodičov k aktívnej spolupráci pri hľadaní riešení.
- V záujme dieťaťa sa koná rýchlo a efektívne. Minimalizuje sa administratíva, maximum záležitostí sa vybavuje ústne. Zásadným imperatívom je rýchlosť.
- Včasná intervencia je základom úspechu pomoci alebo deeskalácie konfliktu. Je potrebné obnoviť povinnosť partnerov pred rozvodom povinne navštíviť párového poradcu alebo rodinného mediátora. Túto činnosť by mali vykonávať odborníci, ktorí na to majú vzdelanie - vyštudovanú sociálnu prácu, psychológiu alebo špeciálnu pedagogiku a ďalej sa v danej oblasti vzdelávajú. Je mylné sa domnievať, že niekoľkohodinový kurz mediácie dokáže nahradiť vedomosti získané počas vysokoškolského vzdelania v daných odboroch.
Úlohou advokátov je v rámci Cochemskej praxe najmä sprevádzať klienta celým procesom a poskytnúť právne poradenstvo, ako aj snažiť sa zosúladiť záujem dieťaťa s dlhodobým záujmom klienta. Advokáti chránia klienta pred bojom s druhou stranou, pričom nevedú konfliktné stratégie voči protistrane. Okrem stručného prvého návrhu nepíšu vyjadrenia na súd a so súdom komunikujú v mene klienta.
Aplikácia Cochemskej Praxe v Praxi: Procesné Kroky
Cochemská prax je systém intenzívnej koordinovanej spolupráce všetkých profesií zainteresovaných do riešenia rozvodovej/rozchodovej situácie. Na Slovensku sa model Cochemskej praxe po prvý raz predstavil z iniciatívy OZ Striedavka a OZ Rada pre práva dieťaťa. V spolupráci s VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave usporiadali 29. apríla 2013 medzinárodnú konferenciu „Nové európske trendy v starostlivosti o deti po rozvode rodičov“, na ktorú prišiel svoje dielo predstaviť autor „Cochemu“, emeritný sudca Jürgen Rudolph. Neskôr, v roku 2019, s podporou CEPEJ (The European Commission for effectivity of Justice - Európska komisia pre efektívnu justíciu), zaviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR na Slovensku Cochemskú prax na vybraných súdoch - v Prešove, Kežmarku, Košiciach I., Bratislava II. a Bratislava V., o niečo neskôr potom na súdoch Bardejove, Vranove nad Topľou a v Poprade. V rámci spolupráce sa ministerstvo spravodlivosti, na odporúčanie expertnej skupiny CEPEJ, zameralo aj na špecializáciu súdov a sudcov. Výsledkom spolupráce je zavedenie princípov Cochemskej praxe na vybrané súdy v SR, ktoré sa do projektu zapojili.
Procesné Fungovanie Cochemskej Praxe na Slovensku
Časový rámec reálneho fungovania tohto projektu bol vymedzený do konca roka 2020, kedy sa pilotný projekt končil. Ďalšou fázou tohto projektu bolo vytvorenie stabilnej personálnej platformy na základe vyhlášky č. 132/2017 Z. z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním. Počas pilotného overovania sú postupne do tímu sudcov prideľovaní pracovníci - vyšší súdni úradníci ako koordinátori projektu, asistenti, tajomníci, psychológovia. Vzhľadom na to, že ide o neformálny proces, ten ktorý súd si tento model môže prispôsobovať, aj reálne prispôsobuje vlastným potrebám.
Ako teda Cochemská prax funguje po procesnej stránke?
- Predvolanie a poučenie: Spolu s predvolaním na informatívny výsluch (prvé stretnutie rodičov maloletého) v zmysle § 118 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, je účastníkom konania doručené aj poučenie, ako bude súd postupovať na tomto informatívnom výsluchu a že jeho cieľom je dohoda samotných rodičov o budúcnosti ich dieťaťa. Súd takto apeluje na rodičov, aby sami prevzali rodičovskú zodpovednosť a dohodli sa, nakoľko len oni najlepšie poznajú svoje dieťa. K predvolaniu je pripojený zoznam dvadsiatich prosieb dieťaťa, ktoré sformuloval prof. Jürgen Rudolph.
- Prítomnosť odborníkov: Na informatívny výsluch koordinátor prizve aj súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, ktorý priamo podá správu o prešetrení pomerov v rodine. Je osobne prítomný v sporoch, ktoré sa už z podaného návrhu zdajú byť viac ako konfliktnejšie. Ak sa koordinátor domnieva, že stačí len prečítanie správy na informatívnom výsluchu, zabezpečí len prečítanie tejto správy od kolízneho opatrovníka. Na každé ďalšie stretnutie (ak prvé bolo neúspešné a neskončilo sa reálnou dohodou rodičov, ale je šanca k tejto dohode dospieť) môže koordinátor prizvať aj iných odborníkov. Ako je vidieť z vyššie uvedeného, na jednom stretnutí je prítomných viacero odborných profesií z dôvodu, aby na jednom mieste bolo možné naraz zodpovedať a ujasniť si to, čo by inak mohlo byť predmetom samotného súdneho sporu.
- Priebeh informatívneho výsluchu: Vyšší súdny úradník ako koordinátor projektu v neformálnej miestnosti súdu, nie v pojednávacej miestnosti súdu, zistí totožnosť prítomných osôb a predstaví účel stretnutia. Vyzve navrhovateľa (matku, otca maloletého), aby uviedol, či na podanom návrhu trvá a či sa prípadne nezmenili okolnosti od času podania návrhu do doby konania stretnutia. To isté umožní aj odporcovi. Vyzve kolízneho opatrovníka na podanie správy o prešetrení pomerov v rodine, ako aj psychológa, aby sa vyjadril k návrhu. Tak ako na začiatku informatívneho stretnutia, aj v jeho priebehu apeluje na rodičov, aby svoje návrhy a argumenty hodnotili triezvo a uvážene a takto ich usmerňuje, aby, ak je to možné, uzavreli rodičovskú dohodu. Informatívny výsluch ako taký je vedený neformálne a nemá striktne predpísaný postup ako napríklad pred sudcom.
- Výsledok výsluchu: Informatívny výsluch môže viesť k rodičovskej dohode, čo je aj jeho hlavným cieľom, a už v tejto fáze sa priamo formuluje rodičovská dohoda ako aj jej znenie, ktoré pripravuje koordinátor v priebehu stretnutia. V Zázname o stretnutí rodičov v takomto prípade bude stručne opísaný priebeh výsluchu a v závere už priamo napísaná rodičovská dohoda, na ktorej sa rodičia maloletého dohodli. Samozrejme, ak sa medzičasom zmenia okolnosti, prípadne sa rodičia dohodnú na inom znení rodičovskej dohody, resp. sa dohodnú.
- Následné kroky pri nedohode: V opačnom prípade, ak sa rodičia maloletého nevedia ani na tomto informatívnom výsluchu dohodnúť a nie sú ochotní prevziať svoju rodičovskú zodpovednosť, môže koordinátor projektu sprostredkovať účastníkom spoluprácu s Referátom poradensko-psychologických služieb na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, môže odporučiť mediačné stretnutie, prípadne určiť ďalšie stretnutie rodičov na informatívny výsluch v určitom časovom odstupe. Ak sa ani napriek tejto snahe rodičia nedohodnú, resp. ak dohoda nie je dosiahnutá, prípad pokračuje v štandardnom súdnom konaní. Pri tomto rozhodovaní súd prihliada na to, ako strany, teda rodičia, spolupracovali a či vôbec chceli spolupracovať. Súd v rámci Cochemskej praxe do 14 dní uskutoční prvé stretnutie/pojednávanie s rodičmi a váhou svojej autority vysvetlí rodičom, že od nich očakáva predloženie spoločnej dohody. Rovnako súd rodičom stručne vysvetlí priebeh konania a poskytne im a advokátom leták s informáciami.
Porovnanie s Českou republikou
Cochemský model sa začal uplatňovať aj u našich susedov v Českej republike, a to predovšetkým na Okresnom súde v Novom Jičíne. Postup je nasledovný: potom, čo jeden z rodičov podá návrh na rozvod, resp. návrh na úpravu rodičovských práv a povinností (ak rodičia žili ako druh a družka), do procesu sa zapája kolízny opatrovník a mediátor, ktorí majú spravidla 14 dní, aby kolízny opatrovník zistil informácie o rodičoch a mediátor preveril, či rodičia sú ochotní spísať mimosúdnu dohodu o úprave ich rodičovských práv a povinností. Do 14 dní súd zároveň nariadi prvé pojednávanie v danej veci. Ak sa súdu oznámi, že nebola uzatvorená dohoda, rodičia sa vracajú späť k mediátorovi, ktorý vedie s rodičmi počas maximálne 3 mesiacov intenzívne stretnutia za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. V danej lehote súd opäť nariadi pojednávanie. Ak sa ani na tomto pojednávaní neoznámi, že došlo k dohode, do procesu vstupuje súdny znalec, ktorého úlohou je zamerať sa na terapeutickú starostlivosť s orientáciou na dohodu rodičov. Ak aj tento proces zlyhá, nastupuje súd s autoritatívnym rozhodnutím, ktorý však prihliada na to ako strany, teda rodičia, spolupracovali a či vôbec chceli spolupracovať. V Nemecku prvé súdne konanie sa musí uskutočniť do dvoch až troch týždňov od času, kedy rodičia nedospeli k dohode. Tak to vyzerá v Nemecku. Na scénu potom prichádzajú odborníci, ktorí sa usilujú rodičov priviesť k rodičovskej zodpovednosti. Aby pochopili, že pre dieťa je najdôležitejšie, aby nežili v rodičovskom konflikte, aby mali vyvážený vzťah s obidvomi rodičmi, aby každý z rodičov niesol rovnakú zodpovednosť za to, akú kvalitu života bude dieťa mať. V nemeckej praxi tento zámer znamená, že, ak rodičia nedospejú aspoň k minimálnej dohode, potom sudca preruší súdne konanie a do hry sa vložia poradenskí odborníci a, ak si to situácia vyžaduje, aj súdni znalci. Zároveň sa stanoví dátum nasledujúceho konania a dovtedy musia všetci spoločne nájsť cestu z konfliktu.
Reálne Výsledky a Prínosy Cochemskej Praxe na Slovensku
Výsledky pilotného fungovania Cochemskej praxe na vybraných súdoch v SR ukazujú jej potenciál. Vyššie uvedené údaje sú len orientačné, nejedná sa o oficiálne štatistické údaje.
Okresný súd Bratislava II. (spracované výsledky za celkové obdobie 07/2019 - 12/2019):
- 57 začatých Cochem konaní, z toho sa v 33 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch.
- Z tohto počtu:
- 26 úspešne uzavretých rodičovských dohôd.
- 1 autoritatívne rozhodnutie súdu po neúspešnom Cocheme.
- 3 späťvzatia návrhu na začatie konania po informovanom výsluchu Cochem.
- 27 ešte neukončených vecí (postúpené na mediáciu, rodičovskú poradňu a pod.).
Okresný súd Bratislava V. (spracované výsledky za obdobie 9/2018 - 9/2019):
- 271 začatých Cochem konaní, z toho sa v 124 prípadoch uskutočnil informatívny výsluch.
- Z tohto počtu:
- 64 úspešných rodičovských dohôd.
- 1 späťvzatie návrhu na začatie konania po informatívnom výsluchu Cochem.
- 41 konaní postúpených na autoritatívne súdne konanie.
- Ostatné konania postúpené na mediáciu, poradenstvo, a podobne.
Okresný súd Kežmarok (spracované výsledky za obdobie 9/2018 - 9/2019):
- 188 začatých Cochem konaní.
- Z tohto počtu:
- 76 úspešných rodičovských dohôd.
- 20 konaní postúpených na autoritatívne súdne konanie.
- Ostatné konania boli postúpené na mediáciu, poradenstvo, a podobne, príp.
Celý projekt zavedenia tohto modelu vychádza z predpokladu, že to majú byť rodičia maloletého dieťaťa, kto rozhoduje o ich osude, nie súd. K ingerencii štátu do rodinného života dieťaťa a jeho rodičov má dôjsť len v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnej miere. Ako je vidieť, úspešnosť fungovania akéhokoľvek rozumného projektu nie je v tom, že vychádza z legislatívne striktnej úpravy v zákone, stačí len zmena myslenia a ochota tak rodičov ako aj inštitúcií im pomáhajúcim vytvoriť model, ktorý reálne funguje a prináša pozitívne výsledky a odozvu. Dňa 17.9. sa na Paneurópskej vysokej škole n.o. konala významná konferencia s účasťou odborníkov z Čiech a priniesla poznatky, skúsenosti a riešenia navrhnuté v ČR na Slovensko, čo svedčí o trvalom záujme o túto tému.
Prekážky, Výzvy a Pretrvávajúce Nedostatky v Slovenskom Kontexte
Napriek pozitívnym výsledkom a zámerom sa pri aplikácii Cochemskej praxe na Slovensku stretávame s niekoľkými prekážkami a výzvami. Jednou z nich je nedostatočná pripravenosť odborníkov (sudcov, advokátov, psychológov a sociálnych pracovníkov) na tento model. Hoci sa na súdoch znie výraz Cochemská prax ako skandovanie na futbalovom štadióne, čiže hlučne a často, dotknutá verejnosť má z toho zmiešané pocity. Niekde sa veci hýbu na prospech riešenia problémov, väčšinou sa však nezmenilo nič, ak neberieme do úvahy, že pribudli nové posedenia pred pojednávaním. Ak sa systém rozhýbava mesiace, zmysel celej Cochemskej praxe sa rozplýva. Ak sa rodičia medzičasom zacyklili do vriaceho konfliktu, Cochem už nemá veľa šancí.
Na Slovensku je situácia v ponímaní rodičovskej starostlivosti takmer identická s pôvodnou nemeckou praxou pred reformami, avšak pokročili sme v tom, že sa všetko skrýva za lepšie podmienky starať sa o dieťa, za lepšie rodičovské zručnosti a za najlepší záujem dieťaťa. Absurdnosť tejto „argumentácie“ si najlepšie človek uvedomí, ak, s riadnou dávkou zveličenia, prirovnáme zmýšľanie súdov k situácii v osadách. Najnovšie sa všetko skrýva pod abraka-dabra argument (najlepší záujem dieťaťa). Je to ako Colombova žena, každý o nej hovorí, no nikto ju nikdy nevidel. Inými slovami, v rozsudku sa nikdy nedočítate ako súd skúmal najlepší záujme dieťaťa a čo všetko zohľadnil. Stačí si však položiť jednú základnú otázku: „Prečo má dieťa žiť bez jedného z rodičov?“ A argumentácia zhasne ako žiarovka v čase energetickej krízy.
Syndróm zavrhnutého rodiča a Cochemská prax
V súvislosti s rozvodovými a porozvodovými spormi je kľúčové venovať sa aj fenoménu syndrómu zavrhnutého rodiča. „Syndróm zavrhnutého rodiča“ opisuje javy, ktoré sa môžu prejaviť vo vývoji dieťaťa v dôsledku úmyselného odcudzenia medzi dieťaťom a jedným z rodičov. Zavrhnutie je najčastejšie pozorovateľné, keď sa rodičia rozišli v spore, spor neprekonali, a rodič, u ktorého deti trvalo bývajú, kontakt detí s druhým rodičom obmedzuje, alebo ho úplne znemožňuje. Následky pre deti sú potom fatálne. Naviac, ak sú závislé od toho, akým spôsobom druhého rodiča deťom prvý rodič popisuje, osobitne, ak ide o prevažne až výhradne o negatívny opis, ak je neprítomný rodič démonizovaný, alebo stvárňovaný ako príšera. Ak sa rodičia rozídu, často sa dá pozorovať, že v stretoch z rozchodu strácajú zo zreteľa svoje deti. Pokiaľ predtým svoj život celkom prirodzene orientovali na svoje deti, počas konfliktu sa už zaoberajú výhradne sami sebou. Deti vnímajú ako súčasť konfliktu a často ich primerane „prispôsobujú“ svojmu videniu konfliktu. Tie potom musia znášať dvojité zaťaženie: hroziacu stratu jedného z rodičov a zároveň chýbajúcu podporu v katastrofálne prežívanej situácii rozpadu rodiny. Neraz sa k tomu pridáva tretia záťaž - rodičia nútia deti do konfliktu lojality, ktorý deti nechcú. V tejto „životnej katastrofe“ sa rodičia zaoberajú predovšetkým sami sebou a vinou toho nie sú preukázateľne schopní objektívne vnímať krátkodobé i dlhodobé ochranné záujmy svojich detí a podľa nich konať.
V interdisciplinárnej („Cochemskej“) praxi sa v spolupôsobení profesií zaoberajúcich sa konfliktom rodičov (advokáti, kolízni pracovníci, súdy, poradne, súdni znalci) od rodičov, ktorí už nie sú schopní sa ani kvôli minimálnym záujmom svojich detí dohodnúť, alebo spolu vôbec komunikovať, požaduje, aby prijali pomoc odbornej poradne, ktorá je tiež zapojená do Cochemského systému. Povinnosť vyplýva z ich rodičovskej zodpovednosti. Prijatie pomoci dlhujú svojim deťom. Pretože aj po rozvode či rozchode rodičov zostáva v Cochemskom systéme rodičovská starostlivosť výrazom spoločnej zodpovednosti oboch rodičov. Je len na rodičoch samotných, aby odstránili pochybnosti o schopnosti o deti sa postarať. Inak musia za svoju neschopnosť niesť tieto dôsledky - konkrétne: ak chce jeden z rodičov napríklad dosiahnuť kontinuálny styk s deťmi, musí akceptovať ponuku pomoci poradne, inak tento svoj cieľ nedosiahne. Ak chce jeden z rodičov obmedziť styk detí s druhým rodičom, alebo mu v ňom úplne zabrániť, musí tiež akceptovať ponuku pomoci poradne, inak riskuje stratu dôležitých oblastí svojej vlastnej starostlivosti o dieťa. Doterajšie skúsenosti ukázali, že rodičia aj vo vysoko sporových konfliktoch - hoci sa spočiatku vzpierali - nakoniec spomenutým požiadavkám vyhoveli, pretože daná alternatíva je pre nich akceptovateľná ešte menej. Doterajšia prax priniesla aj inú pozitívnu skúsenosť - počas spolupráce rodičov s poradňou sa z pôvodných odmietavých postojov vyvinula dobrovoľná spolupráca. Týmto spôsobom sa účinne čelí zavrhnutiu jedného z rodičov a z toho plynúcim negatívnym dôsledkom, najmä pre deti.
Na Slovensku je však postoj k syndrómu zavrhnutého rodiča iný. O syndróme zavrhnutého rodiča sa zakázalo hovoriť. Celý tento jav zdémonizovali na základe „vedeckých“ poznatkov niekoľkých agilných úradníkov. Jedna pani z ministerstva zneužila svoje postavenie na to, aby pokútne zvolala zástupcov niekoľkých inštitúcií a urobili vyhlásenie, ktoré syndróm zavrhnutého rodiča malo vymazať z praxe. Vraj to nie je diagnóza, a preto sa musí o tom mlčať! Akoby facka musela byť diagnóza na to, aby sme ju riešili ako fyzické násilie, že? Avšak Milánsky súd sa vyjadril, že je úplne jedno, či je syndróm ako diagnóza, dôležité je, že jestvuje. A podobne sa k veci vyjadril v niekoľkých rozhodnutiach aj európsky súd. Ak sa rodičia na Slovensku nevedia dohodnúť, súd skonštatuje, že nevedia komunikovať, a preto zverí dieťa iba jednému z rodičov, zvyčajne matke. Situácia, kedy medzi rodičmi iskrí ako v pekle, je pritom absolútne najviac neuralgický bod všetkého, čo robí rodinnoprávne problémy problémami vleklými. Namiesto zmeny správania sa súťaží! Systém hľadá lepšieho rodiča alebo dôvody, na ktorých postaviť, že dieťaťu bude podľa odborníkov lepšie v jednej domácnosti, s jedným rodičom.
Na Slovensku nie je situácia oveľa iná, pokiaľ ide o stratu záujmu rodičov o skutočné potreby detí v konflikte. Vari len v tom, že „bojové stratégie“ sa obohacujú o rôzne podpásovky. Vydieranie, šikana, ohováranie, zveličovanie bežných konfliktov, trestné oznámenia, ktoré sa už stali akýmsi folklórom rodinných porozchodových sporov, zneužívanie práva, kriminalizácia a škandalizácia sú, žiaľ, časté. V interdisciplinárnej Cochemskej praxi sa „symptóm oddelenia rodiča“ primerane zohľadňuje pri kooperácii odborníkov, ktorí sa zaoberajú rodičovským konfliktom. Znovu sa pri tom presmeruje pozornosť rodičov na skutočné problémy detí. Odborníci majú skúsenosti, že takmer všetci dotknutí rodičia reagovali prekvapene, vystrašene a občas aj zdesene, keď im špecialisti odhalili nový uhol pohľadu na problémy detí. Dovtedy svoje spôsoby správania považovali za „normálne“. Spôsob práce odborníkov mení rodičov k dobrovoľnej zmene. Na Slovensku, bohužiaľ, takáto zmena správania často nenastáva, a namiesto spolupráce sa pokračuje v súťaži medzi rodičmi.
tags: #si #moje #dieta #cohemska #prax