Školská dochádzka predstavuje pre dieťa i celú rodinu zásadný životný míľnik, ktorý so sebou prináša rad výziev, zodpovedností a procesov. Od prípravy na vstup do školy cez manažment dochádzky až po témy inklúzie a riešenie nečakaných komplikácií, ako sú infekčné ochorenia či špecifické výchovno-vzdelávacie potreby, ide o komplexnú dynamiku, ktorá si vyžaduje úzku spoluprácu školy a rodiny.
Školská zrelosť a spôsobilosť: Základy úspešného štartu
Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. (2012) hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“
Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12.
Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby.
Adaptačné procesy a emočná stabilita
Pre dieťa v predškolskom veku vstupujúce do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový.
Problémy s adaptáciou sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás.
Záškoláctvo a neospravedlnená absencia
Záškoláctvo je neospravedlnená neprítomnosť - absencia z vyučovania bez vedomia rodičov (resp. zákonných zástupcov) alebo s vedomím rodičov. Niektoré príčiny záškoláctva je potrebné hľadať v rodine. Čo robiť? Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy.
Ak rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, oznámi riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. V prípade, že je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku a dieťa si neplní riadne povinnú školskú dochádzku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok vydá rozhodnutie, ktorým určí osobitného príjemcu pre prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa.
Inkluzívne vzdelávanie: Právo na rozmanitosť
V poslednom období sa čoraz viac skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, avšak často sa zabúda na to, že ide o základné ľudské právo. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. Inklúzia naopak predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém.
Orgán OSN, konkrétne Výbor OSN pre práva dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu. Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život. Podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú.
Zdravotný stav a výzvy v školskom kolektíve
Najviac sa na chorobnosť sťažujú rodičia trojročných detí, ktoré začali navštevovať kolektívne zariadenie. Dieťa totiž v predškolskom veku ešte nemá vybudovaný v plnom rozsahu imunitný systém, jeho obranyschopnosť sa stále buduje. Bežné detské choroby patria k životu a do istej miery pomáhajú budovať a posilňovať zložitý mechanizmus imunitného systému.
Pokiaľ žiak v polroku vymešká viac ako 100 vyučovacích hodín, mal by byť komisionálne preskúšaný z predmetov, v ktorých ho nedokážeme objektívne klasifikovať. Rodič môže ospravedlniť svoje dieťa na 5 dní, potom je nevyhnutné potvrdenie od lekára. Pokiaľ je komunikácia pravidelná, otvorená a úprimná, je v našom spoločnom záujme komisionálnemu preskúšaniu sa vyhnúť.
Pedikulóza (zavšivenie) v školských kolektívoch
Zbaviť detí vší musia rodičia, nie škola alebo školské zariadenie! Vši trápia školákov najviac na jeseň a v zime. Ak sa vši objavia v materských školách či jasliach, je treba vydezinfikovať a vyprať matrace, posteľnú bielizeň i vydezinfikovať žinenky. Vši sa šíria v ľudskej populácii hlavne pri priamom styku, zväčša v kolektívoch (rodina, predškolské a školské zariadenia, ubytovne), ale v menšej miere aj prostredníctvom rôznych predmetov. Ak sa v priebehu 21 dní objavia vši aj u ďalších detí v kolektíve, vykonajú sa represívne opatrenia.
Edukácia o zdravotnom postihnutí
Dokážete so svojimi deťmi hovoriť o zdravotnom postihnutí? Uvedomiť si, že na svete sú aj ľudia, ktorí nevidia, nepočujú, pohybujú sa na vozíčku, žijú s deformitami rúk, nôh či rázštepom pery dokážu už predškoláci, vašou úlohou je docieliť, aby to bolo pre nich rovnako samozrejmé ako to, že niekto má plavé vlasy, niekto zelené oči.
Nezabúdajte, že výsledkom má byť nie tolerancia, ale akceptácia. Vštepte dieťaťu, že svet je rôznorodý. Pravdaže, jazyk prispôsobte veku dieťaťa, snažte sa však voliť čo najneutrálnejšie slová, kaliky a mrzákov vymeňte za ľudí na vozíku, hlucho-nemých za nepočujúcich, slepých za nevidiacich, retardovaných za ľudí, ktorí po celý život zostávajú deťmi. Deti vedia, že naše telo riadi mozog, že to on vysiela signály, čo máme robiť. Dajte si pozor, aby ste deťom pomohli vytvoriť si o ľuďoch s postihnutím, ich možnostiach a schopnostiach reálny obraz.
Podpora detí s ADHD v školskom prostredí
ADHD je neurovývojová porucha, ktorá ovplyvňuje množstvo oblastí života: denný režim, rodinné vzťahy, sebavnímanie, ale i učenie, a teda aj školský výkon. Namiesto snahy natlačiť deti s ADHD do zabehnutých systémov, čo môže problém dokonca zhoršovať, je ideálne zvoliť individuálnejší prístup a pomôcť im nájsť vlastné, funkčné spôsoby učenia.
Deti s ADHD sú obzvlášť citlivé na vonkajšie podnety: príliš jasná lampa, v pozadí hlasný televízor, no niekedy stačí aj obyčajné rozprávanie sa členov rodiny vo vedľajšej miestnosti. Je dôležité navrhnúť študijné prostredie tak, aby deti s ADHD podporovalo, než aby im bránilo v sústredení sa. Študenti s ADHD si často udržujú pozornosť pohybom. Zákazom pohybu počas učenia im zablokujete kanál pozornosti. Preto je oveľa lepšie nejakým spôsobom integrovať pohyb do procesu učenia.
Špecifické potreby: Hluchoslepota
O kombinovanom postihnutí zraku a sluchu -- hluchoslepote -- je na Slovensku veľmi málo informácií a tento hendikep nie je štatisticky podchytený. Každý žiak vyžaduje individuálny prístup, využívanie špeciálnych metód a veľa úsilia a trpezlivosti zo strany učiteľov. Preto sa tu uplatňuje princíp jeden žiak - jeden učiteľ. Okrem toho škola pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne schopnosti detí, ale aj hrubú a jemnú motoriku. Podľa Šarišskej pre vývoj dieťaťa je nesmierne dôležité, aby bolo podchytené od raného veku.
Implementácia inklúzie v slovenskej legislatíve zostáva výzvou, pričom kľúčovým prvkom zostáva komplexná zmena prístupu vo vzdelávaní. Frontálne vyučovanie s prevahou memorovania a nepružného testovania vedomostí je zastaralým a nefunkčným modelom vzdelávania. Pre všetky deti. Inklúziu budeme mať vtedy, keď zmeníme metódy a formy vzdelávania. Keď pre učiteľa nebude problém pripraviť si materiály na vyučovanie na rôznych úrovniach, didakticky variabilný, s aktívnym zapojením žiakov. Keď bude rozdeľovať úlohy podľa schopností žiaka, podľa jeho zamerania tak, aby každé dieťa uplatnilo svoje schopnosti a zažívalo úspech.