Potrat je téma, o ktorej by sme najradšej nikdy nerozmýšľali a nerozprávali, a už vôbec nie, keď čakáme bábätko. Možno vás prekvapí informácia, že spontánny potrat ukončí 15 až 25 % tehotenstiev. Ide o tehotenstvá potvrdené lekárom či tehotenským testom. O potrate sa v spoločnosti veľmi nehovorí. Preto, ak prídete o dieťa, môže sa vám zdať, že ide o niečo ojedinelé a že ste na všetko sama. Opak je však pravdou. Uvedené percento potratov je v skutočnosti pravdepodobne ešte vyššie. A to z dvoch dôvodov. Krvácanie, ktoré sprevádza potrat, je ľahko zameniteľné za menštruáciu.
Rozdelenie a prejavy tehotenských strát
Musíme si uvedomiť, že potrat nie je jedna udalosť, ale proces, ktorý môže trvať rôzne dlho. Pri takzvanom kompletnom potrate sa maternica sama úplne vyprázdni. Tento proces sprevádzajú kŕče v podbrušku (podobajú sa na pôrodné kontrakcie), bolesť a krvácanie. Hovoríme mu aj samovoľný potrat. Nekompletný potrat sprevádza takisto krvácanie, kŕče a otvorený krčok maternice. Zmeškaný (alebo nepovšimnutý, zamlčaný) potrat nesprevádzajú žiadne príznaky.
Možnosti riešenia spontánneho potratu
Ak sa potrat začne krvácaním a kŕčmi v podbrušku, veľmi pravdepodobne bude kompletný, a tak stačí počkať, kým prirodzene prebehne. Niektorí lekári vám môžu ponúknuť podanie prostaglandínov (konkrétne sa používa misoprostol alebo mifepristone). Prostaglandíny sú hormóny, ktoré stimulujú kontrakcie maternice a celý proces dokážu urýchliť. Najčastejšími nežiaducimi účinkami týchto liečiv sú nevoľnosť a hnačka. Nesmú sa užívať pri podvýžive, zlyhaní obličiek, nadobličiek alebo pečene.
Poslednou možnosťou je chirurgické vyčistenie maternice, tzv. kyretáž. Kyretáž sa vykonáva cez pošvu. Zákrok možno absolvovať aj ambulantne, pri lokálnej anestézii. V tomto prípade nemusíte ostávať v nemocnici. Pravdepodobné je aj podávanie antibiotík - kvôli prevencii infekcie. Nech už vy, alebo váš lekár vyberie akúkoľvek možnosť, vždy je nutné, aby ste sa spolu dohodli na kontrole o niekoľko dní, ideálne vtedy, keď prestanete krvácať. Po spontánnom potrate - približne 2 týždne. Počas nich sa (kvôli riziku infekcie) odporúča nič do vagíny nevkladať, čiže žiadne tampóny alebo pesary. A samozrejme, musíte sa vyhnúť pohlavnému styku.
Otázky o budúcnosti a fyzické zdravie
Menštruačné krvácanie sa zvykne obnoviť o 4 - 6 týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu. Kedysi sa ženám odporúčalo, aby s ďalším tehotenstvom počkali aspoň 3 až 6 mesiacov. Riziko tehotenských komplikácií je pritom u nich na rovnakej úrovni, ako u žien, ktoré predtým nepotratili. Keďže každý prípad je individuálny, najlepšie urobíte, ak sa poradíte so svojím lekárom, ako dlho po zákroku vám odporúča počkať.
Prečo práve ja? Táto otázka trápi každú ženu, ktorá niekedy potratila. Udalostí, za ktoré sa môžete obviňovať, je neskutočne veľa. Vývoj nového človeka je nesmierne zložitý proces, preto nie je nič zvláštne na tom, že v určitom štádiu tohto vývoja sa niečo „pokazí“. Stane sa mi to znova? Štatisticky má žena, ktorá raz potratila, úplne rovnakú šancu počať a vynosiť zdravé dieťa, ako jej rovesníčka, ktorá touto skúsenosťou neprešla. Pri 3 a viacerých potratoch (týka sa asi 1 % žien) je však už nutné pátrať po príčine. Riziko potratu stúpa s vekom ženy - po 45. roku je to až 50 %. Niekedy môže byť príčinou odlišná krvná skupina (Rh faktor) u vás a u vášho dieťaťa.
Psychické prežívanie a postabortívny syndróm
Fyzická stránka potratu je len jedna časť celého procesu. Zvládnuť túto situáciu psychicky je oveľa náročnejšie. Potrat znamená pre ženu celé spektrum nepríjemných pocitov, ktoré veľakrát zhorší napr. chladné správanie zdravotníckeho personálu. Dovoľte si ich prežiť a precítiť. Čím dlhšie im budete vzdorovať, tým dlhšie budú pretrvávať. Môžete byť v šoku a celú situáciu popierať. Taktiež môžete cítiť vinu a hnev, hoci znovu viete, že ste neurobili nič zlé a potratu ste zabrániť nemohli.
Mnoho žien sa po potrate cíti depresívne a zúfalo, v jednom kuse plačú, majú problémy s jedlom či so spánkom. Posledným v tejto vlne pocitov je obyčajne zmierenie sa s realitou. Niekedy nastáva opačný proces - necítite nič, neplačete, jednoducho - emócie neprichádzajú. Neexistuje akurátne množstvo zármutku, ktoré by ste po potrate mali cítiť; preto vedzte, že ani absencia emócií nie je nič čudné ani nenormálne.
Psychologička: Deti nikdy netreba nechať vyplakať, mozog si myslí, že dieťa odpadlo
Postabortívny syndróm je vlastne posttraumatická porucha po potrate, ktorá vás núti celý proces neustále prežívať a vracať sa k nemu. Faktom je, že hoci porodíte desať zdravých detí, na to jedno, o ktoré ste prišli, nikdy nezabudnete. Smútok sa môže znovu vynoriť v čase výročia potratu alebo výročia dátumu, keď sa vaše bábätko malo narodiť.
Právo na dôstojnú rozlúčku
Mnoho rodičov o možnosti pochovať dieťa po potrate nevie a hoci to zákon umožňuje, zdravotnícky personál nie je povinný rodičov o tejto možnosti informovať. Potratený plod je biologický materiál a následne je odovzdaný patológii, ktoré patria pod Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Požiadať o vydanie ostatkov možno na základe Zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z. z., konkrétne v časti „Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami“. Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie. Ak sa ostatky dieťaťa po potrate nepochovajú, alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, musia sa spopolniť v spaľovni.
Úmrtie plodu v neskorších štádiách tehotenstva
Úmrtie plodu v maternici môže nastať z rôznych príčin. Syndróm úmrtia plodu pomenúva jav, kedy aj prosperujúcemu bábätku s dobrou prognózou prestane biť srdce. Následne sa vyvoláva pôrod a ženu čaká smutné obdobie šestonedelia, počas ktorého sa jej telo regeneruje. Úmrtie plodu v maternici sa často zamieňa s pojmami spontánny potrat alebo zamĺknuté tehotenstvo. V skutočnosti však ide o odlišné, i keď nemenej boľavé skúsenosti.
Príčiny úmrtia plodu v maternici sú rozmanité, od preeklampsie, cez placentárne komplikácie ako abrupcia placenty, až po genetické a vývojové vady. V rámci viacpočetných tehotenstiev je situácia ešte komplikovanejšia, pričom existujú riziká ako transfúzny syndróm dvojčiat.
Systémová podpora v zdravotníctve
Strata dieťaťa v tehotenstve či pri pôrode je stále tabu. Na Slovensku sa v priemere takmer každý druhý deň narodí jedno nežijúce bábätko. O téme, ktorú v spoločnosti otvárame len ťažko, sa aj v zdravotníctve stále hovorí málo. Pôrodnice dodnes nemajú presne stanovené postupy pre tieto situácie. Profesionalita, empatia a ľudský prístup personálu však môžu zásadne ovplyvniť, ako sa bude cítiť žena, ktorá sa musí vyrovnať so stratou. Ženám v náročných chvíľach pomáha to, čo by v modernom zdravotníctve malo byť samozrejmosťou - psychologická pomoc, profesionálny prístup, možnosť podržať si dieťa, urobiť si jeho fotografiu alebo mať istotu, že ak sa rozhodnú telíčko nevidieť, zdravotníci ich prianie rešpektujú.
Je dôležité, aby sme prestali mlčať a otvorili priestor pre diskusiu. Potrat (abort - z lat. „aborior“ - zomrieť pred narodením) je predčasná smrť embrya alebo plodu počas jeho prenatálneho vývoja. Rozoznávame spontánny a umelý potrat. Spontánny potrat je bez úmyselného zavinenia, bez zásahu človeka a nie je tam morálna vina. Napriek tomu môže rodina po spontánnom potrate prežívať bolesť a smútok. Najlepšie, čo môžete pre seba po fyzickej stránke urobiť, je, keď udržíte svoje telo také zdravé, ako to len ide, pretože práve to je najväčší predpoklad pre úspešné tehotenstvo.