Digitálne technológie a sociálne siete sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života, a to nielen pre dospelých, ale aj pre deti a adolescentov. V súčasnej dobe sa deti už akoby „narodili so smartfónmi v rukách a s pokročilými technologickými znalosťami“. Tento fenomén vyvoláva rozsiahlu diskusiu o ich vplyve na vývin, duševné zdravie a celkové blaho mladých generácií. Hoci dieťa dokáže s technológiami a internetom pracovať, nemusí rozumieť tomu, aké dôsledky môže mať nejaká online akcia, ktorú chce vykonať. Spoločnosť, odborníci aj zákonodarcovia sa snažia nájsť efektívne spôsoby, ako regulovať túto oblasť, chrániť deti pred potenciálnymi rizikami a zároveň využiť pozitívne aspekty, ktoré internet a sociálne siete prinášajú.
Plošné Zákazy versus Regulácia: Rozsiahla Diskusia o Vekových Obmedzeniach
Diskusia o tom, ako najlepšie chrániť deti v online priestore, sa čoraz viac sústreďuje na otázku vekových obmedzení a plošných zákazov sociálnych sietí. Austrália zaviedla ako prvá zákaz sociálnych sietí pre mládež do 16 rokov a jej vzor budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie krajiny. Zákaz najnovšie zvažuje Francúzsko, a dokonca aj Slovenská republika chystá zákon, ktorý má obmedziť sociálne siete a umelú inteligenciu pre deti do 16 rokov. Návrh by mal byť na jar predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Krajiny Európskej únie sa postupne pridávajú k zákazu sociálnych sietí pre mladých, pričom aj Slovensko už avizuje podobný krok, hoci komplexná legislatíva sa ešte stále iba pripravuje a nie je jasné, aká bude minimálna veková hranica.
Napriek legislatívnym snahám existujú skupiny odborníkov, podľa ktorých plošný zákaz nie je riešením. Nepremyslené zákazy pre vekovú skupinu od 13 do 16 rokov v oblasti digitálnych technológií sú podľa nich málo efektívne a potenciálne môžu byť aj škodlivé. Odborníci z IRTIS-u upozorňujú, že samotný zákaz psychické problémy adolescenta nijako nevyrieši. Výskumy poukazujú aj na pozitívne dosahy sociálnych sietí na wellbeing a duševné zdravie adolescentov. Ako ukazuje jeden z ich výskumov, adolescenti na sociálnych sieťach trávia až niekoľko hodín denne, pričom naše i zahraničné výskumy poukazujú na množstvo negatívnych, ale aj pozitívnych dosahov na ich wellbeing a duševné zdravie. V tomto ohľade sa môže zdať, že plošný zákaz je najjednoduchšie riešenie. V súčasnosti však neexistuje dostatok odborných záverov, ktoré by jednoznačne podporovali pozitívne dosahy celoplošných zákazov.
Podľa odborníkov z IRTIS-u zo zahraničných výskumov vyplýva, že abstinencia od sociálnych médií, teda takzvané digitálne detoxy, nie sú dobré pre wellbeing, pretože sú neudržateľné a zároveň oberajú používateľov o všetky pozitíva, ktoré prinášajú sociálne siete. Odborníci z IRTIS-u uznávajú, že samotný dizajn niektorých platforiem vzbudzuje dôvodné obavy týkajúce sa prioritizácie času stráveného na platforme na úkor kvality obsahu a agresívnych algoritmov založených na zbere osobných dát. Tieto skutočnosti môžu mať väčší dosah na dospievajúcich, pretože ich pozornosť a exekutívne funkcie nie sú ešte celkom vyvinuté, potenciálne negatívne dosahy sa však týkajú aj dospelých. Zákaz sietí pre mladších používateľov tak podľa vedcov z IRTIS-u nemá zmysel bez tlaku na majiteľa samotných technológií. Môže navodiť pocit falošného bezpečia a zaťaží predovšetkým používateľov.
Podobné stanovisko ohľadom zákazu sociálnych sietí majú aj ďalší zahraniční experti. Profesorka Sonia Livingstonová z London School of Economics zdôrazňuje potrebu opierať sa predovšetkým o regulácie, ktoré už v Európe máme, no v praxi ich nevymáhame. V tejto súvislosti zdôrazňuje fakt, že sociálne siete nie sú určené deťom do 13 rokov. Hlasy volajúce po tlaku na korporácie namiesto na používateľov sa ozývajú aj z prestížnej holandskej University of Amsterdam, kde profesorka Jessica Piotrowski upozorňuje na to, že deti a dospievajúci sú vynachádzaví a plošnými zákazmi iba presunieme riziká inam. Podľa vedcov je potrebné, aby sa európske štáty skutočne opierali o regulácie smerom ku korporáciám, ako je Nariadenie o digitálnych službách (DSA), a v rámci nich trvali na skutočných a nielen formálnych zmenách zo strany platforiem. Tlak by mal smerovať predovšetkým ku korporáciám, nie k deťom a rodičom, a jeho cieľom by malo byť vytváranie bezpečnejšieho prostredia na internete. Malo by dôjsť napríklad k väčšej kontrole a zmene algoritmov, ktoré sociálne siete používajú. Zákazy sociálnych sietí do 16 rokov, v českom prípade do 15 rokov, problém nevyriešia. Prinajlepšom sa problém posunie do vyššieho veku.
Vplyv Sociálnych Sietí na Duševné Zdravie a Wellbeing Adolescentov
Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou života mladých ľudí a ich vplyv na duševné zdravie a wellbeing je komplexný, zahŕňajúci pozitívne aj negatívne aspekty. Používanie sociálnych sietí je navyše v súlade s potrebami adolescentov, či už ide o nadväzovanie vzťahov, alebo o osamostatňovanie sa od rodičov. Sociálne siete často môžu byť jediným priestorom pre autonómiu a kontakt s vrstovníkmi. Zakríknuté, nesmelé deti, ktoré si ťažko hľadajú kamarátov, tak tu z nich ten ostych a prvotné zábrany opadajú. Vďaka týmto kontaktom aj takéto deti môžu rásť, zdokonaľovať sa, povzbudzovať sa navzájom. Môžu svoje sebahodnotenia zakladať aj na spätných väzbách od kamarátov. Dospievajúci na internete i sociálnych sieťach vyhľadávajú obsahy, ktoré súvisia s ich potrebami. To však môže byť pozitívne i negatívne. Ak má napríklad dospievajúci psychické problémy a na sociálnych sieťach je ďalej vystavený zraňujúcim obsahom, je nanajvýš pravdepodobné, že napriek zákazu tieto obsahy nájde na internete inde.
Štúdie poukazujú na to, že deti, ktoré surfovali po sociálnych sieťach pred 11. rokom života, mávali často takých virtuálnych priateľov, ktorých by im rodičia neschvaľovali, prípadne sa tieto deti v online priestore správali nevhodne, boli viac vystavené online obťažovaniu či sexuálnemu obťažovaniu. Tieto dôsledky boli miernejšie, ak rodičia zakročili a obmedzili dieťaťu používanie internetu. Na druhej strane sa ukázalo, že mládež celkovo častejšie vykazovala pozitívne sociálne správanie, než negatívne. Tí, ktorí sa na sociálne siete pripájali už ako deti - desaťročné a mladšie - mali väčšiu tendenciu správať sa prosociálne, zapájať sa do sociálne podporných príspevkov a podobne. Je to otázka, či ide o následok alebo príčinu používania sociálnych sietí. Je logické, že spoločenskejšie deti vyhľadávajú spoločnosť aj na internete, kým introvert sa ľahšie zaobíde aj bez nich.
Riziko predstavujú nielen samotná bezpečnosť na sociálnych sieťach, ale aj neukočírovaný čas pred obrazovkou smartfónu. Údaje zo Slovenska sú podľa technologického novinára Ondreja Macka "strašidelné". Podľa neho je na sociálnych sieťach okolo 80 % detí a bežné dieťa tam prežije, podľa jeho zistení, asi štyri hodiny denne. To je polovica vyučovania. Pretlak dokonalých obrázkov dokonalých životov formuje ich pohľad na svet. Až tretine tínedžeriek sa zhoršil pohľad na seba a svoje telo - kvôli Instagramu. Dnešné deti trávia veľa času konzumáciou online obsahu a ich každodenný život je ním výrazne ovplyvnený. Všetko, čo vidia či počujú na internete, môže pôsobiť tak lákavo, že toho chcú byť súčasťou alebo priamo spolutvorcom.
Prvé Kroky Detí v Digitálnom Svete: Od Četovacích Platforiem k Verejným Sieťam
Dospelí majú niekedy pocit, akoby sa dnešné deti už narodili so smartfónmi v rukách. Avšak, hoci dieťa dokáže s technológiami a internetom pracovať, nemusí rozumieť tomu, aké dôsledky môže mať nejaká online akcia, ktorú chce vykonať. Deti sa dostávajú na sociálne siete už pri vstupe do základnej školy. Začína sa to pravdepodobne četovacími platformami, ktoré sú zdarma a ktoré si vytvárajú v rámci triedy alebo krúžku. Môžu ich využívať aj rodiny na komunikáciu, keď nie sú spolu. Rodičia to na začiatku vnímajú ako neškodný variant rýchlej komunikácie, ale ak dieťa nie je pripravené, ako sa správať na sociálnych sieťach, tak prichádza k prvým problémom. Napríklad, ak sa prihlási do skupiny, kde chce so spolužiakmi zdieľať úlohy, ale zrazu mu začnú chodiť správy každú minútu, a dieťa v snahe odpovedať každému spolužiakovi má zrazu namiesto jednej správy tridsať správ a potom tristo správ denne. Toto veľmi dieťa pohltí a upúta jeho pozornosť. Neuvedomuje si, že pravidlá komunikácie naživo sú iné.
Rodíme sa ako sociálne bytosti. Všetci chceme niekam patriť, zapadnúť, mať to, čo ostatní. Špecifické obdobie je adolescencia, kedy spätná väzba od spolužiakov, kamarátov, je veľmi významná a cenená. Posilňuje to sebadôveru dieťaťa, jeho status v skupine, ale aj to, ako má reálny alebo nereálny svoj sebaobraz. Dieťa si určite profil nezakladá kvôli sebe, ale kvôli tým ostatným. Takto si vytvára hodnotu voči rovesníkom. V tomto veku automaticky očakáva, že ak dá niekto lajk, smajlík alebo pozitívnu spätnú väzbu kamarátovi, tak ten spraví to isté. Nie je to však pravidlom. Preto deti až chorobne sledujú tieto spätné väzby, počítajú si lajky, počty priateľov. Chápu to ako hodnotu ich samých.
Z uzavretých skupín sa deti na verejné siete dostávajú cez kamarátov, starších súrodencov alebo cez reklamu, ktorá ich niekam presmeruje. Uzavretá skupina je pre tieto deti už úzka a chcú sa deliť o svoje zážitky s publikom, aj možno neznámymi ľuďmi. Chcú zdieľať svoje pocity aj s inými rovesníkmi, žiada sa im už možno aj viac adrenalínu, lebo to, čo poznajú, je nuda. Ako budú v tomto novom svete fungovať, záleží aj od toho, akú mali skúsenosť v uzavretých skupinách. Ak ich skúsenosť bola dobrá, budú komunikatívni, otvorenejší. Problém je, že tu nie sú deti často kontrolované a nie vždy sa chcú s rodičom deliť o obsah, ktorého vhodnosť nevedia samy vyhodnotiť. Jednou z motivácií, prečo sa dostať na sociálne siete, sú aj skupiny, ktoré si vyberajú podľa nejakých záujmov alebo zručností, ktoré majú. Na registráciu na sociálnych sieťach sú potrebné určité vekové limity, často najmenej 13 rokov, ale deti to úspešne obchádzajú a klamú pri tom. Niekedy im profily založia aj rodičia. Sú dokonca aj takí rodičia, ktorí vôbec nevedia, že ich dieťa má profil. Vekový limit tam ale nie je "zo srandy". Tieto siete neboli vytvárané pre deti. V útlom veku sa môžu na sieťach stretnúť s vecami, ktoré nedokážu v danom veku zvládnuť, pochopiť. Môžu tam zažiť nejaký druh kyberšikany alebo uvidia obrázok či video, ktoré na kognitívnej úrovni nechápu, nevedia to spracovať. Vedia, že videli niečo zlé, ale nerozumejú prečo. Paradoxne sa potom boja o tom hovoriť, lebo nevedia vysvetliť, čo je to zlé, ale vedia, že by im rodičia mohli zakázať prístup na internet alebo im zobrať mobil. Často to zasiahne bežné prežívanie dieťaťa tak, že je ohrozený jeho ďalší vývin. Stáva sa to napríklad, ak deti zhliadnu videá s nejakým sexuálnym či pornografickým obsahom.
Kľúčová Úloha Rodičov v Digitálnej Výchove: Od Komunikácie po Kontrolné Nástroje
Rodičia sú dennodenne nevyhnutne konfrontovaní s osobnosťou a digitálnym svetom dieťaťa. Na nedostatočnú edukáciu o nástrahách sociálnych sietí upozorňuje aj technologický novinár Ondrej Macko. Štatistiky podľa neho hovoria o tom, že takmer polovicu detí na Slovensku rodičia na sociálnych sieťach neriadia. Len päť percent je takých rodičov, pri ktorých sú deti tak chránené, ako by v online priestore mali byť. Veľa rodičov nemá predstavu, čo dáva deťom do ruky, pretože sami sa v sociálnych sieťach strácajú. Hoci dieťa dokáže s technológiami a internetom pracovať, nemusí rozumieť tomu, aké dôsledky môže mať nejaká online akcia, ktorú chce vykonať. Nie je potrebné, aby rodičia vedeli o každej novinke z technologického sveta a vedeli toho viac ako deti. Mali by ale deti pripraviť napríklad na situáciu, ak ich osloví niekto cudzí alebo keď sa dostanú k nejakým zaujímavým informáciám, ktoré však nemusia byť pravdivé. Alebo si chcú nainštalovať aplikáciu, ktorá od nich požaduje osobné údaje, chce sledovať ich polohu, alebo vyžaduje informácie, ktoré už so samotnou povahou aplikácie nesúvisia.
Rodičovské mantinely sú nevyhnutné. Riziko predstavujú nielen samotná bezpečnosť na sociálnych sieťach, ale aj neukočírovaný čas pred obrazovkou smartfónu. Google ponúka aplikáciu Family Link, dostupnú pre operačný systém Android aj iOS. Ako prvý krok je potrebné si stiahnuť do smartfónu aplikáciu Family Link pre rodičov a do zariadenia dieťaťa Family Link pre deti a tínedžerov. Nielen rodič, ale aj dieťa musí mať vytvorený Google účet s dátumom narodenia, ktorý spáruje s rodičovským účtom. Aplikácia umožňuje spravovať viac ako jedno zariadenie. Aj Milan s partnerkou určujú digitálne pravidlá deťom na diaľku z vlastného zariadenia cez Family Link. Milanova partnerka hovorí, že staršiemu synovi každý večer kontroluje obsah správ. Ak sa jej niektorá nezdá v poriadku, odkomunikuje s ním jej obsah. Spýta sa ho, prečo takto správu formuloval a niekoho napríklad hanlivo oslovil. Argumentuje mu, prečo by tak nemal písať. Spätnou väzbou sa ho snaží učiť zdvorilostne komunikovať. Synom rodičovská kontrola neprekáža. Vždy mu povie, že si čítala jeho správy. Aplikácia Family Link totiž počas dňa zrátava minúty prezerania videí. Ak limit prekročia, na sociálnu sieť sa už nedostanú. Trinásťročný syn však našiel spôsob, ako si čas na sociálnej sieti predĺžiť. Nástroje ako Google Family Link alebo Apple Screen Time sú prepracované systémy na správu mobilného zariadenia, respektíve aktivity dieťaťa za inteligentným zariadením či PC. Tu je aj možnosť nastavenia dĺžky stráveného času dieťaťa pri aktivite na sociálnej sieti.
Ideálne je, ak majú rodičia heslo a dokážu si pozrieť, čo dieťa zverejňuje, o čom hovorí s kamarátmi, inými ľuďmi. Odporúča sa raz za čas otvoriť si detský profil a prebehnúť si jeho správy, statusy. Nemusí to byť poza chrbát dieťaťa, ale pokojne spolu s ním. Treba si pozrieť veci, ktoré nie sú podľa rodiča v poriadku a hovoriť o tom s dieťaťom. Opakovať mu, že stále môže prísť za rodičom, ak si s niečím nevie rady, alebo si nie je isté. Ideálne je, ak je aj rodič na sociálnej sieti a dieťa má za priateľa. Ak s tým už tínedžer nesúhlasí a nechce si tam pustiť rodiča, mal by mať rodič niekoho dôverného, kto môže do facebokových aktivít nazerať, alebo vstupovať. Pre staršie deti by sa rodičia už pokojne mali rozprávať aj o kyberšikane, o jej nebezpečnosti, ako sa jej brániť a tiež ako ju nahlásiť, aby sa nešírila. V puberte by sa mali dotknúť aj oblasti sexu a groomingu. Deti môžu zdieľať svoje videá či fotky v rôznych pózach, s neprimeraným obsahom. Treba poučiť deti, že sú to trestné činy a nemali by rozširovať takéto obsahy. Takisto sa treba povenovať aj otázkam krádeže identít, resp. čomukoľvek, čo si tínedžeri vedia predstaviť, že by sa im mohlo stať.
Úprava algoritmu je najefektívnejší nástroj na čiastočné ovládnutie obsahu. Cielene a vedome v spolupráci s dieťaťom poukazujte na jeho aktivity a vysvetlite mu samotný systém (čo sleduje, lajkuje alebo opakovane pozerá). Naučte ho používať funkcie ako „nezaujíma ma“ alebo „skryť tento obsah“, čo samotná platforma ponúka. Ak sú aj v ponuke absolútne neželané či nepotrebné stránky, treba ich opakovane odstrániť zo zoznamu sledovania. Je tu aj možnosť nahlásiť obsah. Administrátor to automaticky spracuje a dôjde k náprave. Samozrejme, úprava algoritmu sa musí vykonávať opakovane a cielene, čo prinesie výsledný efekt už do pár dní. Opakovane zobrazujúci sa nevhodný obsah v mobilnom zariadení je, žiaľ, dnes bežná vec užívateľa. Stále platí to pekné „staré“ - dieťa potrebuje pozornosť. Rozprávať sa o tom a opakovane diskutovať o nevhodných informáciách, ktoré sa mu doslova núkajú.
Sharenting: Zdieľanie Detí na Sieťach a Ochrana Ich Osobnosti
Fenomén posledných rokov má svoj vlastný názov „sharenting“, odvodený od anglického slova share - zdieľať a parenting - rodičovstvo. Poukazuje na nielen právnu, ale aj morálnu zodpovednosť rodičov za zdieľanie príspevkov o svojich deťoch na sociálnych sieťach. Rodičia sú v zmysle zákona prioritne zákonnými zástupcami dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti. Súhlas so spracovaním osobných údajov dávajú až do veku 16 rokov dieťaťu rodičia. Teoreticky by to mal byť teda rodič, kto dieťaťu umožní registrovať sa na sociálne siete. Riaditeľka organizácie DigiQ Andrea Cox upozorňuje, že hoci zákon hovorí jedno, realita je iná.
Deti sa v procese ich dozrievania iba učia nakladať so svojimi osobnostnými právami vo svojom najlepšom záujme. Maloletí nevedia, a ani nemôžu, svojim chápaním obsiahnuť hodnotu súkromia. Súkromie a pocit súkromia je nepochybne významná hodnota výrazne ovplyvňujúca kvalitu života a podmieňuje výkon mnohých ďalších čiastkových osobnostných práv všeobecného osobnostného práva. Generácia našich rodičov vyrastala nekonfrontovaná s fenoménom sharentingu, a tak reálne dôsledky nového ponímania súkromia vyhodnotí až aktuálne dorastajúca generácia dospelých. Hodnotové nastavenie spoločnosti sa mení, lebo spomeňme si, pred zhruba desaťročím sa ani rodinné albumy neumožnilo prelistovať každej návšteve, a už vôbec nie „cudzím ľuďom“, ako je tomu dnes na voľne prístupnom sociálnom profile. Dochádza k zdeformovaným hraniciam intimity, keď mnoho jednotlivcov možno častokrát zdieľa aj to, čo má určité parametre intimity bez dostatočnej reflexie svojho samotného správania. Mnohí psychológovia vnímajú fenomén sharentingu ako zbytočnú traumu navyše, ktorú v období dospievania a dospelosti, nevedome z ľahkovážnosti, spôsobili deťom ich najbližší.
S ohľadom na to, ako spoločnosť vedie deti k vnímaniu súkromia a dôstojnosti v hodnotovej rovine, v kontexte fenoménu sharentingu nastáva „kultúrny posun“ v tom, čo deti ešte môžu považovať za súkromie. Deti, ktoré sú odmalička prezentované na sociálnych sieťach, môžu nadobudnúť v citlivom veku pocit, že nemajú žiadne právo na súkromie. Čo sa týka ochrany práva maloletých na dôstojnosť v prípade zverejňovania ich fotografií na sociálnych sieťach, dieťa je odkázané na sebareflexiu rodičov. Je bežné, že rodičia bez vedomia svojich detí zverejňujú najmä citlivé videá, fotografie, písomnosti osobnej povahy z ich denníkov, „list Ježiškovi“, „list Zúbkovej víle“, najčastejšie také, ktoré vyvolávajú smiech. Rodičia často nevedia, že prezrádzať svoje osobné údaje na sociálnych sieťach sú viac náchylnejšie dievčatá ako chlapci. Deti sa radi pochvália úspechmi svojich rodičov - či už ide o nové auto, dovolenku, alebo smartfón. Okolie foteného predmetu býva najdôležitejšie pre ľudí, ktorí hľadajú, čo zneužiť. Je možné rozpoznať, kde dieťa býva, z akých sociálnych pomerov pochádza, ako vyzerajú rodičia, kde sú zamestnaní a podobne. Z informácií zo sociálnych sietí sa dá poskladať celý príbeh rodiny.
Ak z dieťaťa vyrastie viac „uzavretá osobnosť“, ktorá nechce byť stredobodom pozornosti, môžu tieto neoprávnené neželané zásahy do jeho osobnosti ovplyvniť jeho celkové spoločenské nastavenie, a rovnako možno polemizovať o tom, či „uzavretosť“ nespôsobili samotné zásahy. Odpovede ukáže až čas. Už teraz však možno konštatovať, že mnohé deti, ktoré počas sharentingu vyrástli do pubertálneho veku, trpia tým, že sa pre zdieľané citlivé fotografie stali obeťami kyberšikany, výsmechu rovesníkov, a cítili sa ponížené a traumatizované. Experti z projektov o E-bezpečí označujú sharenting ako využívanie detí na komerčný účel, keď dieťa slúži k pritiahnutiu pozornosti na sociálny profil rodiča, a je nástrojom na získavanie „followerov“. Rodičia, ktorí si zo zverejňovania fotografií svojich detí urobili na Instagrame biznis, si vyslúžili za to nelichotivé pomenovanie digitálni pasáci. Príkladom je Ryan, sedemročný youtuber, ktorého kanál Ryan ToysReview má viac ako 17 miliónov sledovateľov a priniesol mu milióny dolárov z recenzií hračiek.
Vo Francúzsku na sharenting zareagovala aj legislatíva. Rodičom vo Francúzsku hrozí za neodsúhlasené zverejňovanie fotografií svojich detí aj väzenie. Od roku 2016, keď v krajine prebehla kampaň proti zverejňovaniu súkromia detí na internete, aj kvôli ochrane pred sexuálnymi deviantmi, sú rodičia zodpovední za ochranu súkromia svojich detí. Pozitívum sharentingu tiež možno vidieť v tom, že rodičia si vzájomne zdieľajú rady a skúsenosti, podporuje sa spolupráca rodičov, ktorých deti trpia rôznymi stupňami telesného či mentálneho poškodenia, zdieľajú svoju pozitívnu prax, čo sa im osvedčilo, čomu sa vyhnúť, dávajú si rady a psychicky sa podporujú. Napokon aj to, že mnohé deti si zdieľaním videí takto zarábajú, možno vnímať aj pozitívne, nielen ako vykorisťovanie a obmedzovanie detí v ich voľnočasových aktivitách. Sharenting slúži aj ako nástroj ekonomického zisku pre deti, a častokrát zarábajú tak, že sa hrajú na zverejňovaných videách sledovaných inými deťmi. U detí, ktoré svojimi prejavmi odmalička inklinujú k povolaniu z umeleckej sféry, je predpoklad, že sami v dospelosti budú akceptovať zásahy do svojich osobnostných práv vo vyššej miere za účelom svojej prezentácie.
Právne Aspekty Ochrany Osobnosti Maloletých
Problematika potreby ochrany osobnosti detí je aktuálna pre neustály vývoj v chápaní práv dieťaťa a ochrany osobnosti vo všeobecnosti. Slovenská republika má povinnosť zabezpečiť, aby bol vždy zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Pojem „najlepší záujem dieťaťa“ je kľúčový a bol zadefinovaný Dohovorom o právach dieťaťa prijatým OSN v roku 1989. Znamená, že sa zásadne približuje práve tomu, čo si samotné dieťa praje, a to predovšetkým s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho pribúdajúcou rozumovou a mravnou vyspelosťou. Autonomizmus, sebaurčenie, sloboda, autonómia musia ísť vždy ruka v ruke so zodpovednosťou. Jedno bez druhého nemožno priznať a uložiť. Ak bude teda vždy, pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa, zohľadnený jeho najlepší záujem, potom (jedine) môže nastať stav označovaný ako blaho dieťaťa. Blaho dieťaťa je tiež určitý právny pojem a označuje stav, kedy konkrétne dieťa bude šťastné a spokojné.
Ochrana osobnosti dieťaťa v slovenskom právnom poriadku nie je osobitne upravená, riadi sa primerane podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy ochrany osobnosti upravenej v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskom zákonníku. Zákonné zastúpenie dieťaťa vo veciach ochrany jeho osobnosti vykonávajú podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba Zákon o rodine) prioritne rodičia. Limity zákonného zastúpenia maloletého jeho rodičmi sú determinované tým, či je rodičom uskutočnený alebo rodičom odsúhlasený zásah do osobnostných práv maloletého v jeho najlepšom záujme. Do akej miery rozpoznáva svoj najlepší záujem dieťa samotné, a do akej miery jeho rodič, je v každom jednotlivom prípade individuálne.
Maloleté dieťa má v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jeho veku. V porovnaní s Občianskym zákonníkom z roku 1950, v súčasnej právnej úprave o maloletých nie sú pre oblasť občianskoprávnych vzťahov určené presné vekové hranice, podľa ktorých je odstupňovaná spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť maloletého dieťaťa na konkrétny právny úkon sa musí posudzovať individuálne, ale súčasne objektívne, že sa prihliada na rozumovú a vôľovú vyspelosť všeobecne predpokladanú u detí v určitom veku. V prípade, ak by maloletý urobil právny úkon, na ktorý nie je spôsobilý, takýto právny úkon by bol absolútne neplatný. Právne úkony, na ktoré maloletí nemajú spôsobilosť, robia za nich ich zákonní zástupcovia.
Občiansky zákonník ponecháva úpravu zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa na Zákon o rodine. Zastúpiť dieťa pri právnom úkone môže ktorýkoľvek z rodičov, pokiaľ nebol súdom pozbavený alebo obmedzený v rámci svojich rodičovských práv a povinností, resp. obmedzený spôsobilosti na právne úkony. Súčasne však platí, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom. V prípade rozporu záujmov rodiča a záujmu maloletého, súd v konaní ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý dieťa bude zastupovať.
Ochrana osobnosti je inštitút, ktorý nepochybne preniká všetkými právnymi odvetviami. Ochrana osobnosti, ako ochrana ľudskej dôstojnosti, nedotknuteľnosti, súkromia a rodinného života je v rámci základných ľudských práv významným ústavným právom. Ochrana osobnosti je zakotvená v súkromnom práve, predovšetkým občianskoprávnymi normami, ale osobnosť možno súčasne chrániť aj v rámci verejného práva, trestného práva a správneho práva. Všetky právne predpisy a etické kódexy, ktoré sa týkajú aj maloletých, obsahujú osobitné ustanovenia o maloletých. Osobitne práva maloletých chráni judikatúra, ktorá najpružnejšie reaguje na spoločenský vývoj a aktuálne potreby spoločnosti.
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie primeraného zadosťučinenia pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Judikatúra zdôrazňuje, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia v peniazoch je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. V kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa však možno konštatovať významný rozdiel medzi právnym vnímaním ujmy maloletého a ujmy dospelej fyzickej osoby, ktorá zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zatiaľ čo pri dospelej fyzickej osobe judikatúra vyžaduje objektívnu spôsobilosť privodenia ujmy predmetným neoprávneným zásahom, maloletý a jeho práva sú vždy posudzované prísne individuálne podľa koncepcie najlepšieho záujmu každého jedinečného dieťaťa vždy konkrétne a osobitne. Ak dôjde k situácii, že sa dieťa rozhodne uplatniť si svoje osobnostné práva voči rodičovi žalobou na súde, možno predpokladať, že prirodzená citová odkázanosť dieťaťa na rodičovi bola prevážená potrebou obhájiť svoje práva, a preto je veľký predpoklad, že k porušeniu osobnostných práv dieťaťa reálne došlo. Je na mieste sa preto všetkými podnetmi od maloletých osobitne zaoberať a v zmysle platnej právnej úpravy upriamiť aj v tomto kontexte pozornosť predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.
Vplyv Trendov a Influencerov na Digitálnu Generáciu
Trendy sú obrovskou súčasťou sociálnych médií. Vo veľkej miere ovplyvňujú digitálny obsah a v podstate aj spôsob, akým niektorí ľudia žijú a vidia sami seba. Trendy často prinášajú influenceri. Éra megainfluencerov sa však blíži k istému koncu a veľa značiek by radšej pracovalo so špecializovanejším publikom. Na rozdiel od svojho známejšieho náprotivku sa mikroinfluenceri zameriavajú na veľmi úzke publikum na základe vybranej témy. Môže ísť o subžáner literatúry, určitý módny trend alebo recepty bohaté na bielkoviny. Bez ohľadu na tému sú títo influenceri omnoho presvedčivejší, keďže ich s oveľa menším počtom sledovateľov spája spoločný záujem. Najmä mladší fanúšikovia môžu mať pocit, akoby boli so svojou obľúbenou internetovou osobnosťou kamaráti, vďaka čomu je pre nich ľahké nasledovať v jej šľapajach.
Nemusí ísť o zlú vec, ak influencer podporuje zdravý životný štýl alebo telesnú pozitivitu. Modelky na Instagrame teraz napríklad zverejňujú svoje tváre bez filtrov a mejkapu, aby svojim sledovateľom ukázali, ako vyzerajú v skutočnosti, napríklad s akné. Pri tvorbe obsahu však môžu mať na mysli inú cieľovú skupinu ako deti. Zoberme si tridsaťročnú beauty influencerku, ktorá propaguje produkty proti starnutiu. Dieťa, ktoré ju sleduje, môže mať pocit, že aj ono ich potrebuje. Cielený obsah pre konkrétne publikum môže vašim deťom poskytnúť fascinujúce informácie a zoznámiť ich s novými komunitami, ktoré majú rovnaké záujmy. Je však dôležité, aby ste si uvedomili, aké príspevky vaše dieťa vidí. Influencerky, ktoré sledujú, zvyčajne vo svojich videách propagujú drahé produkty - často v spolupráci s veľkými predajcami, ako je napríklad Sephora. Môže to viesť k tomu, že dieťa bude požadovať kozmetiku, ktorá nie je určená pre jeho vekovú skupinu (napr. produkty obsahujúce retinol), a pri nesprávnom používaní si dokonca poškodí pokožku. Vysvetlite svojim deťom tieto riziká a uistite ich, že majú dostatok času, kým budú „potrebovať“ akékoľvek produkty proti starnutiu. Za zmienku tiež stojí, že mnohí influenceri propagujú tieto produkty na základe platenej spolupráce, takže videá nemusia vždy zachytávať ich úprimné názory. Ich obsah treba vnímať podobne ako reklamy - s rezervou. Existuje tiež veľa účtov, ktoré sa zameriavajú na duševné zdravie a všeobecnú pohodu. Môžete dokonca nájsť influencerov, ktorí otvorene hovoria o svojom mentálnom zdraví a verejne sa vyjadrujú o ADHD, depresii a podobne.
Všetci sme to zažili, naše deti nevynímajúc - na sociálnych sieťach zbadáme nejaký trend alebo zaujímavú vec a máme potrebu zapojiť sa tiež. Veľký podiel na popularite trendov má strach človeka z toho, že niečo premešká, inak nazývaný aj FOMO (Fear Of Missing Out). Nie je to nový fenomén; prvýkrát ho identifikoval marketingový stratég Dr. Dan Herman. Ak vaše dieťa alebo vy sledujete veľa influencerov a značiek, určite ste tento syndróm zažili na vlastnej koži. Zbadáte príspevok influencera o miestnej kaviarni a zrazu máte pocit, že ju musíte ísť vyskúšať. Dôrazne sa odporúča s deťmi sa rozprávať. Vysvetlite im, čo robia influenceri na sociálnych sieťach a ako funguje ich práca. Objasnite im, čo je marketing, ako aj fakt, že títo ľudia zarábajú zo sledovania trendov a kliknutí na partnerské odkazy.
Rozumné Využívanie a Spoločné Vzdelávanie: Cesta k Bezpečnému Online Prostrediu
Zakazovať deťom byť na sociálnych sieťach nemá z dlhodobého hľadiska zmysel, pretože to môžu urobiť bez vedomia rodičov a to môže mať horšie následky. Navyše, hoci zákon hovorí jedno, realita je iná. Pozitíva internetu prevažujú nad negatívami. Dôležité je využívať to všetko rozumne. Na Slovensku bolo podľa portálu dataportal.com v januári 5,33 milióna používateľov internetu a 4,16 milióna používateľov sociálnych sietí. Táto skupina slovenských používateľov, ktorá navštívila aplikáciu niekoľkokrát denne, predstavovala až 81 %.
Nemali by sme zabúdať, že dieťa potrebuje pozornosť. Rozprávať sa o tom a opakovane diskutovať o nevhodných informáciách, ktoré sa mu doslova núkajú. Nie je vhodné ponechať deti samé na seba vo virtuálnom priestore, ale nastaviť im mantinely - rodičovský zámok je jednou z možností. Rodičia by mali vysvetliť deťom, čo všetko sa na sociálnych sieťach a internete uverejňuje, že čo ony uverejnia, tak to sa dostane k ďalším ľuďom. Aj to, že čo sa raz na internete objaví, dá sa len veľmi ťažko odstrániť. Je dôležitá konverzácia, ale aj vysvetľovanie nedostatkov digitálneho prostredia. Rozprávajte sa s deťmi o výhodách aj nevýhodách internetu. Nezabudnite vzdelávať seba aj ich a občas im pripomeňte, aby boli rozvážne a prišli za vami s akýmikoľvek problémami. Vytvorenie atmosféry porozumenia je kľúčom k potrebnej dôvere.
Hoci deti dokážu s technológiami a internetom pracovať, nemusí rozumieť tomu, aké dôsledky môže mať nejaká online akcia, ktorú chce vykonať. Nie je jednoduché byť zodpovedným, aj keď mám informácie. Pre deti je príznačné, že sú veľmi dôverčivé. Vedia, že nemajú o sebe prezrádzať svoju adresu alebo svoj vek, ale akonáhle to od nich niekto požaduje, koho nevidia, tak tieto informácie o sebe poskytnú. Je to preto, že sú nadšené z kontaktu s novým svetom. Rodičia by ich preto mali sprevádzať počas prvých skúseností na internete a prvé kroky by mali robiť spoločne. Rodič by si mal k dieťaťu sadnúť a prechádzať si s ním nejaké detské webstránky, ktoré ho môžu zaujímať.
Potrebu regulovať sociálne siete ukázal aj nedávny prieskum organizácie IP-čko medzi mladými ľuďmi. Z najnovšieho prieskumu IPčka, ktorý realizovala s agentúrou Focus, vyplýva, že mladí využívajú sociálne siete najmä na komunikáciu a čerpajú z nich informácie. Vedeli povedať, že ak tam trávia veľa času, tak práve je to najnegatívnejšie. A práve to sú dôvody, prečo niektoré krajiny pristupujú k zákazu používania sociálnych sietí. Regulácia online priestoru ale nesie so sebou viaceré technologické opatrenia. Tým základným je overenie veku. Problémom však môže byť stále nepresnosť aplikácie. Iniciatíva Safer Kids Online od spoločnosti ESET je globálnou iniciatívou, ktorá podporuje bezpečné používanie technológií deťmi.
tags: #socialne #siete #a #narodenie #dietata