Vývin detí neprebieha úplne synchrónne, niektoré začnú chodiť, či hovoriť o pár týždňov alebo mesiacov ako iné deti. Existujú však jasné „termíny“, dokedy by deti mali zvládať isté zručnosti, inak im v tom treba pomôcť. Navyše oneskorenie sa v rôznych zručnostiach, ako aj v rozprávaní môže znamenať aj zdravotné problémy. V akom veku by malo vaše dieťa vedieť hovoriť? Kedy a koľko slov by malo tvoriť jeho slovnú zásobu?
Pediatrička a logopedička Lauren Reinhardt, ktorá je riaditeľkou Sydney's North Shore Speech Therapy tvrdí, že schopnosť hovoriť a bohatá slovná zásoba zohráva veľký význam pri formovaní ostatných schopností a zručností. Štúdie ukázali, že deti, ktoré pri nástupe do školy poznajú viac slov, majú rozvinutejšiu schopnosť hovoriť a slovnú zásobu dosahujú tiež lepšie výsledky. Nejde len o známky alebo schopnosť porozumieť učivu, ide aj o lepšiu schopnosť riešiť sociálne, emocionálne otázky. Taktiež majú lepšie správanie a presnejšie sa vyjadrujú, keď potrebujú pomoc.
Optimálne rečové termíny a míľniky
Rečové schopnosti dieťatka, respektíve znaky prípadných problémov si rodičia môžu všimnúť už v útlom veku detí. Výskum ukázal, že chlapci majú dva až trikrát väčšiu pravdepodobnosť oneskoreného vývoja reči oproti dievčatám. Vývin reči je do istej miery u každého dieťaťa individuálny, hovoríme skôr o časovom rozmedzí. Komunikačné schopnosti sa budujú už od narodenia - od plaču, cez bľabotanie, až po prvé zrozumiteľné slová a vety.
Po 3. mesiaci života sa objavuje tzv. pudové džavotanie, kedy dieťa začína experimentovať a hrať sa so svojimi artikulačnými orgánmi. Postupne vydáva zvuky, ktoré počuje vo svojom okolí. Po 6. mesiaci hovoríme o napodobňujúcom džavotaní, kedy sa najprv objavuje džavotanie 2 rovnakých slabík. Prirodzené gestá sa začínajú objavovať okolo 8. mesiaca, kedy dieťa používa ukazovanie predmetu rodičovi, ukazovanie prstom alebo rukou, otočenie hlavy na stranu ako odmietnutie jedla, zdvíhanie rúk ako žiadosť, aby ho rodič zodvihol, či tlieskanie.
Prvé slová a objavovanie sveta (12 až 18 mesiacov)
Prvé slovíčka by deti mali povedať približne okolo jedného roku. Mnohé ročné deti hovoria jedno až tri slová, málokedy viac. V čase, keď sa blíži prvý rôčik, sa v reči vášho dieťatka pravdepodobne objavia prvé detské slová. Tesne pred alebo po 12. mesiaci zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov. Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí.
V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči: dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom. Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli. Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku. „Havom“ môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost.
Ďalší dôležitý rečový míľnik je 18 mesiacov. Vtedy by dieťatko malo vedieť povedať približne 20 slov. Nemusia byť jasne a zreteľne vyslovované, ale musia tvoriť jeden celok, snažiť sa vyslovovať ich ako dospelí a pomenúvať nimi tú pravú vec alebo činnosť. Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje.
Obdobie dvojslovných výpovedí a gramatického rastu (2 roky)
Dieťa vo veku dvoch rokov by malo vedieť spojiť dve slová, aby dávali správny význam. Napríklad mali by vedieť k slovu Slnko priradiť slovo žltý alebo k slovu mama slovo kráča a podobne. Slovná zásoba detí v tomto veku by mala optimálne obsahovať 50 až 100 slovíčok. Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom.
Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám. V tomto období sa objavuje minulý čas slovies. Ak dieťa vo svojej výpovedi použije sloveso, okolo druhého roku sa začne prihovárať spôsobom - „spíš“, „spievaš“, „ideš“, čím vlastne vyjadrí druhú osobu slovies. Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie a do 30. mesiaca môžete očakávať vyjadrenie príkladu každého pádu.
Nielen v produkcii dominuje rozvoj gramatiky, ale podobný jav sledujeme aj v porozumení. Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť.
Rečový boom a sociálna komunikácia (3 roky)
Medzi vekom dva a tri roky sa udeje veľký skok. V deň, keď dieťa dosiahne vek tri roky, môže mať v zásobe až tisíc slovíčok. Iný spôsobom, ako môžete vyhodnotiť, či má vaše trojročné dieťa dostatočnú slovnú zásobu: dieťa by malo používať vety, ktoré obsahujú päť až sedem slov. Reč trojročného dieťaťa by mala byť zrozumiteľná už nielen mamičke, ale aj ľuďom mimo rodiny.
Po 30. mesiaci začína dieťa produkovať tiež prvé zložené vety - súvetia, kde vlastne vyjadruje zložitejšie vzťahy medzi dvomi slovesami. Z toho vyplýva, že v reči sa objavia spojky. Povie vaše dieťa „koni“ namiesto „kone“ a „povedaj“ namiesto „povedz“? Nezľaknite sa, ak v tomto období netvorí gramatiku úplne správne. Odborníčky popisujú, že takéto „dysgramatizmy“ sú v tomto veku úplne normálne a dokonca sa objavujú príležitostne aj u starších detí, najmä ak ohýbajú menej známe slovo.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Logopédi bežne pomáhajú aj deťom v predškolskom veku naučiť sa správne vyslovovať problematické hlásky. Najskôr to bývajú š, č, ž, neskôr v, f a r. Ak vidíte, že dieťa má problém, porozprávajte sa o tom s pediatrom, ktorý vás môže odporučiť logopédovi. Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa okolo 1. roku neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého, nepoužíva komunikačné gestá alebo je prevažne ticho.
Okolo 2. roku je dôvodom na obavy, ak dieťa nehovorí cca 50 slov, nezačína tvoriť dvojslovné spojenia, má nezrozumiteľnú reč pre blízkych alebo evidujeme regres vo vývoji reči - dieťa prestáva rozprávať alebo začína opakovať frázy, ktoré používa nefunkčne. Okolo 3. roku je potrebné kontaktovať odborníka, ak dieťa nepoužíva viacslovné výpovede, má slabú slovnú zásobu v porovnaní s rovesníkmi, alebo je reč ťažko zrozumiteľná pre cudzie osoby.
Podpora správneho vývinu reči v domácom prostredí
Rodičia by mali stimulovať správny vývin reči u dieťaťa od narodenia. Vývin reči je postupný proces, ktorý prebieha najmä v interakcii medzi dieťaťom a rodičom, preto najlepšie ako podporiť vývin reči u dieťaťa je tráviť s ním veľa času aktívnou komunikáciou. Všeobecne platí, že popisujte dieťaťu, všetko čo práve vidí a deje sa okolo neho, rozprávajte sa s ním o tom, používajte viacej otvorené otázky, spievajte si pesničky, rozprávajte si riekanky.
Dôležité je tiež správne používanie technológií. U detí do dvoch rokov sa snažte vyhýbať používaniu akýchkoľvek digitálnych médií. Vo veku medzi 2 a 5 rokom života obmedzte používanie obrazovky na max. jednu hodinu denne. Vyberajte dieťaťu veku primerané programy, pozerajte sa na ne spolu s ním, pomôžte mu pochopiť čo vidí a rozprávajte sa s ním o tom. Lepšie ako pozeranie príbehov na obrazovke je počúvanie príbehov z kníh.
Pokiaľ ide o opravovanie chýb, rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo „čaj“ napr. „mami, prosím si caj“, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne. Napríklad: „dobre, hneď ti urobím Čaj“, aby sme stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti.
Rizikové faktory a vývinová jazyková porucha
To, že inak zdravé dieťa začína rozprávať neskôr, je znakom oneskoreného vývinu reči alebo vývinovej jazykovej poruchy. Rizikové sú deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, predčasne narodené deti, deti z horšieho socioekonomického prostredia alebo nedostatočne stimulujúceho prostredia, deti s častými zápalmi stredného ucha alebo deti, ktorých rodičia alebo súrodenci mali problém s rečou alebo s poruchami učenia.
Pri vývinovej jazykovej poruche hovoríme už o abnormitách vo vývine mozgovej kôry, ktoré postihujú rečové zóny mozgu ľavej hemisféry. U detí s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, napr. s genetickou poruchou, s rázštepom pery a/alebo podnebia, senzorickým deficitom, poruchou autistického spektra je riziko oneskorovania sa alebo ťažkostí s vývinom reči vysoké. Výskumy taktiež poukazujú, že pozeranie TV, tabletov atď. u detí v nízkom veku výrazne zvyšujú pravdepodobnosť oneskorovania sa v jazykovom vývine.
Vývinové osobitosti a neplynulosti
Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa stáva, že sa u dieťaťa začnú vyskytovať neplynulosti. Može napr. opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo. Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, sú sprievodným javom vývinu reči. Spomeňte si, ako dieťa začínalo chodiť - občas sa potklo, zakoplo, spadlo, poskočilo. Podobne to vyzerá v reči. Niečo zopakuje, opraví, urobí pauzu, vsunie hlásku či slovo. Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Odborníčky zdôrazňujú, že vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.
Vývoj každej reči je individuálny, štádium rečového rozvoja je nutné vždy posudzovať v súvislosti s celkovým zdravotným stavom a psychomotorickým vývojom. Vývojové poruchy reči ovplyvňujú komunikačný proces a celkový psychomotorický a sociálny vývoj dieťaťa. Ak nie sú správne a včas diagnostikované, môžu pretrvávať, anebo sa zhoršovať v ďalšom období až do dospelosti. Liečba býva dlhodobá, komplexná a multidisciplinárna.
tags: #kolkym #slovam #dieta #rozumie