Úvod do sveta kráľovských rodín
Ak sledujete britskú kráľovskú rodinu, znamená to byť dedičom a náhradníkom, ktorý uviazol v špirále dejín, melodrámy a zrady. A potom je tu dánsky princ Joachim, ktorý sa minulé leto presťahoval do Washingtonu, D. C. Má 54 rokov, je synom kráľovnej Margaréty II. Joachim je pracujúci člen kráľovskej rodiny, expert na obranu, manžel, otec a milovník pretekárskych áut. V Kodani ho ľudia okamžite spoznávajú, ale vo Washingtone sa môže prechádzať bez povšimnutia. Mesto je vyhľadávanou destináciou členov kráľovských rodín vďaka obrovskej medzinárodnej komunite a anonymite, ktorú im môže poskytnúť. A áno, aj dánska kráľovská rodina má za sebou svoje drámy. Kráľovná sa pred dvoma rokmi dostala na titulné strany svetových novín, keď štyri Joachimove deti zbavila ich kráľovských titulov. Margaréta II. na konci minulého roka šokovala národ, keď oznámila abdikáciu. Frederik sa stal novým kráľom už o dva týždne počas nenápadnej ceremónie.
Princ Joachim: Život medzi diplomaciou a slobodou
Do Spojených štátov prišiel ako atašé v oblasti obrany a na dánskom veľvyslanectve spolupracuje s Pentagónom a ďalšími spojencami z NATO. V širšom zmysle je jeho úlohou vzdelávať Američanov o Dánsku. Princ je vysoký a štíhly a hovorí takmer dokonalou angličtinou. Jeho manželka, rodená Francúzka, je drobná a elegantná. Keďže pred rokmi pracovala v New Yorku, taktiež sa plynule dohovorí po anglicky. On je v obleku a ona v ružovom saku. Joachimov o rok starší brat bol predurčený stať sa kráľom. Keď mal Joachim osem rokov, myslel si, že bude farmárom. V anglofónnych krajinách existuje výraz „gentleman farmer“, označujúci bohatých vlastníkov pôdy, ktorí hospodária skôr pre radosť. Napokon však našiel svoje povolanie v dánskej armáde. Pred piatimi rokmi ho pozvali na prestížnu parížsku akadémiu École Militaire, kde absolvoval ročný program pre dôstojníkov a odborníkov na obranu.
Kráľovská identita a verejné očakávania
Osud korunných princezien a princov je predurčený v momente ich narodenia. Väčšina si vyberie nepolitickú kariéru. Nórska princezná Märtha Louise prestala používať svoj titul po kritike, že ho používa na obchodné účely. Joachim bol pri výbere profesie slobodný a v jeho osobnom živote to platilo dvojnásobne. Joachim sa v roku 1995 oženil s marketingovou manažérkou z Hongkongu a majú spolu dvoch synov - 24-ročného Nikolaia a 21-ročného Felixa. Princezné Kate a Meghan veľmi dobre vedia, že vydať sa do kráľovskej rodiny nie je taká rozprávka, ako by sa mohlo zdať, aj keď sa vďaka tomu môžete stať skutočnou princeznou. „Chcela som sa naučiť hovoriť dokonale po dánsky a zapadnúť. Chcela som, aby na mňa ľudia boli hrdí. Myslím si, že som na seba vyvíjala veľký tlak. Ale Dánsko je v skutočnosti veľmi príjemná krajina na život. Pretože ľudia sa navzájom rešpektujú. Nemám pocit, že by v Dánsku bolo veľa konfliktov.
Kráľovská rodina, 1. epizóda: Svokor Európy (dokumentárny film)
Monarchia ako symbol moderného štátu
Zdá sa, že Dáni majú radi svoju monarchiu, ktorej korene siahajú až do 10. storočia a čias Vikingov. „Dánska monarchia ukazuje, čo znamená byť modernou kráľovskou rodinou,“ hovorí Rufus Gifford, bývalý americký veľvyslanec v Dánsku. Dáni sú takisto veľmi dobrí v tom, že sa dokážu správať vznešene bez toho, aby boli snobi. „Dánsko je určite najmenej hierarchická spoločnosť, v akej som kedy žil,“ dodáva. „Dánom sa páči mať kráľa alebo kráľovnú,“ vraví Poul Pedersen, člen Dánskeho klubu vo Washingtone. Pederson v Dánsku vyrastal - pamätá si, že ako dieťa chodil do Kodane, aby mohol vidieť členov kráľovskej rodiny osobne, a s kráľovnou sa stretol trikrát. Peniaze sú v súvislosti s monarchiami často problematickou témou. Členovia britskej kráľovskej rodiny, ktorí sú aj bez tejto podpory veľmi bohatí, ročne dostanú viac než 93 miliónov eur z verejných fondov.
Rodinné spory a strata titulov
V roku 2022 sa kráľovská rodina ocitla uprostred zriedkavej verejnej drámy. Margaréta II. nadviazala na švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva. „Problémy a nedorozumenia môžu nastať v každej rodine a moja nie je výnimkou. Videla to celá krajina. Mrzí ma, že môj vzťah s princom Joachimom a princeznou Máriou utrpel. Mali sme teraz pokojnejšie obdobie a čas na reflexiu.“ Tituly sú pre dánsku kráľovskú rodinu zjavne citlivou témou. V roku 2022 boli Joachim a obe jeho manželky - bývalá aj súčasná - nespokojní, akým spôsobom sa kráľovná zachovala k ich deťom. „Nepáčil sa nám spôsob, akým sa to stalo,“ hovorí Mária. „Je to však rodinná vec. Je to komplikované.“ Vysvetľuje, že to, čo sa mnohým môže zdať ako formalita, má v kráľovskej rodine význam: „Je to súčasť ich mena, identita, s ktorou sa narodili.“
Príbeh princeznej Amélie: Rozprávka alebo realita?
Za siedmymi kopcami a siedmimi riekami stál nádherný zámok s vysokými hradbami a nedobytnou bránou, cez ktorú smeli prejsť len tí najvznešenejší návštevníci. Za touto bránou žila malá princezná Amélia. Mala dlhé zlaté vlasy, rada nosila ligotavé šaty a na hlavách jej bábik sa ligotali malé korunky. Každé ráno sa prechádzala v rozkvitnutej kráľovskej záhrade, kde počúvala spev vtáčikov a obdivovala farebné motýle. Jedného dňa, keď Amélia opäť kráčala v záhrade, začula spoza zelených kríkov smiech. Zdvihla zrak a na starej čerešni pri hradbách zbadala chudobné dievča. Bola to Klára z neďalekej dediny a do zámockej záhrady sa dostala, aby nazbierala trochu ovocia. Od toho dňa sa dievčatá stretávali takmer každý deň. Spolu sa smiali, hrali hry a rozprávali si príbehy. Kráľ, ktorý sa dozvedel o ich priateľstve, sa nahneval, no po tom, čo Klára zachránila princeznú zo studne, svoj názor zmenil a pochopil, že dôležité je srdce, nie pôvod.
Svadby ako politické a spoločenské udalosti
Už počas uplynulého víkendu sa konala v Jordánsku veľkolepá svadba. Vydávala sa dcéra kráľa Abdalláha II. Princezná Ímán sa v kráľovskom paláci západne od hlavného mesta Ammán vydala za finančníka gréckeho pôvodu Džamíla Alexandra Thermiotisa. Štátna televízia odvysielala obrad, počas ktorého dvadsaťšesťročná princezná Ímán za prítomnosti kráľa, kráľovnej a ďalších členov kráľovskej rodiny povedala áno svojmu o dva roky staršiemu partnerovi. Čipkované svadobné šaty Dior zdobil čipkovaný živôtik, model mal dlhé rukávy a závoj zdobila výšivka kvetov. Iman, ktorá absolvovala štúdium na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, vyzerala veľmi šťastne. Tá sa roky angažuje v mnohých projektoch a je často ambasádorkou Jordánska na mnohých dôležitých spoločenských či politických stretnutiach. Zároveň je tiež idolom štýlu a vzorom pre mnohé ženy.
Škandály a moderné princezné
V hre sú tituly: Princezné Eugenie a Beatrice sa ocitli v tieni otcových hriechov. „Sú vnučkami kráľovnej - princezné po krvi,“ píše Andrew Lownie vo svojej knihe s názvom Vzostup a pád rodu Yorkovcov. Napriek svojmu privilegovanému pôvodu sa obe princezné chceli venovať vlastnej kariére. Hoci nie sú teda pracujúce členky kráľovskej rodiny, vždy, keď sú v Londýne, stále môžu bývať v kráľovských rezidenciách. Ale práve táto kombinácia súkromnej kariéry a kráľovského titulu opakovane vyvoláva diskusie. Lownie to hovorí bez obalu: „Ich ekonomické vyhliadky záviseli od zotrvania v kráľovskej rodine. Ich práca v oblasti služieb zákazníkom je založená na tom, že sú princezné.“ 19. februára 2026 bol ich otec zatknutý - a to priamo v deň jeho narodenín - pre podozrenie zo zneužitia právomoci. Vyšetrovatelia prešetrujú, či počas svojho pôsobenia ako britský obchodný vyslanec mohol zdieľať dôverné informácie s Jeffreym Epsteinom.
Historické korene a budhistické legendy Srí Lanky
Ak vám názov Mahavamsa nič nehovorí, nelámte si hlavu, málokto o nej počul. Mahavamsa je historickou chronológiou Srí Lanky v posvätnom jazyku Dharmy - páli. Zbierka bola podľa všetkého spísaná v 5. alebo 6. storočí n. l. a jej autorom je pravdepodobne budhistický mních Mahanama. Tieto kroniky, aj keď neoblomnou súčasťou dejín, sú skreslenou verziou spísanou budhistickými mníchmi. Bolo potrebné pre mníchov vytvoriť akúsi pripomienku obyvateľom či samotnému panovníkovi, že aj oni sú dôležitými jednotlivcami hodní finančnej podpory. Prvá legenda, bez ktorej vám žiaden Srílančan nedokáže vysvetliť svoje korene, je príchod prvého kráľa Vijayu a ich prepojenie s „levou krvou“. Nedávne objavy na Srí Lanke, ktoré postupne odhaľujú archeológovia, vyvracajú tvrdenia o „prvom osídlení" indoárijským Vijayom v 5. storočí p. n. l.. Výskum a analýza potvrdzuje existenciu obyvateľstva, ktoré bolo na ostrove aktívne už cca 2 300 rokov pred naším letopočtom.
Rod Zamoyských: Aristokracia na Spiši
Mesto Stará Ľubovňa sa po zrušení Provincie XVI. spišských miest v roku 1876 stalo tzv. mestom so zriadeným magistrátom a od roku 1850 bolo aj sídlom okresu. V roku 1882 sa o hradné panstvo uchádzal poľský aristokrat Andrej Przemyslav Zamoyski. K vzájomnej dohode s mestom Stará Ľubovňa došlo 3. januára 1882, kedy hrad, okolité pozemky a lesy odkúpil gróf za 58 tisíc zlatých. Poľský kniežací a magnátsky rod Zamoyskih má počiatky v 14. storočí v obci Łaźnin v tzv. zemi łczyckej poľského kráľovstva. Gróf Andrej Przemyslav Zamoyski (1853 - 1927) bol vnukom ordinára Stanislava Kostku Zamoyského (1775 -1856) a Žofie z rodu Czartoryskich (1778-1837). Andrej okrem toho odkúpil v roku 1882 ľubovnianske hradné panstvo, ku ktorému okrem hradu Ľubovňa patrili aj obce Podsadek a Chmeľnica. Stal sa takto jedným z najväčších majetkových vlastníkov na Spiši.
Nórsky kráľ Harald V.: Symbol kontinuity
Podobne ako jeho otec a starý otec, aj kráľ Harald V. sa riadi heslom "Za Nórsko dávame všetko". Harald V., tretie dieťa a jediný syn bývalého nórskeho kráľa Olafa V. a korunnej princeznej Märthy, nastúpil na trón po smrti otca v roku 1991. Po 567 rokoch bol prvým kráľom, ktorý sa narodil v Nórsku. Stáročia totiž tejto krajine vládli panovníci z Dánska a Švédska. Princ Harald prišiel na svet 21. februára 1937 na panstve Skaugum, neďaleko Osla. Prvé roky života strávil v rodnom sídle, no jeho pokojné detstvo prerušil 9. apríl 1940, kedy nemecké vojská vtrhli do Nórska. Haraldova matka, korunná princezná Märtha utiekla spolu s deťmi do Švédska a následne odcestovala do Spojených štátov amerických. V roku 2010 navštívil Harald V. Slovensko. V súlade s ústavou nastúpil Harald V. na trón 17. januára 1991, teda v deň smrti kráľa Olafa V.
Emmerich Kálmán: Kráľ operiet a jeho odkaz
Týmto článkom si pripomenieme 140. výročie narodenia skladateľa Emmericha Kálmána (24. 10. 1882 Siófok - 30. 10. 1953 Paríž), niekedy nazývaného prívlastkom „kráľ operiet“ a zvyčajne zaraďovaného do „strieborného veku“ tohto hudobnodramatického umenia. Košice a tunajšie divadlo bolo naklonené jeho tvorbe už v prvej tretine 20. storočia, keď ešte len začínal komponovať operety. Rodným mestom Emmericha (Imre) Kálmána je Siófok. Leží pri Balatonskom jazere v Maďarsku. Narodil sa v židovskej rodine obchodníka Károlya Koppsteina a Pauly, rodenej Singerovej ako tretie dieťa. Náklonnosť k hudbe a hudobné nadanie zdedil po rodine svojej matky Pauly. Sama milovala hudbu, dobre hrala na klavíri a z jej rodiny pochádzalo viacero dobrých hudobníkov, rabínov a učiteľov. Po maturite sa na žiadosť rodičov zapísal na štúdium práva, paralelne navštevoval aj Hudobnú akadémiu.
