Albert Beckles je zcela výjimečná osobnost ve světě kulturistiky, pre ktorú budeme len veľmi ťažko hľadať srovnanie. Jeho pozoruhodná kariéra, ktorá sa tiahla po desaťročia, je plná superlatívov a rekordov, čo z neho robí nezabudnuteľnú postavu v histórii tohto športu. Hoci sa jeho fyzická stavba, s dlhými svalovými bruškami, masívnou postavou a legendárnymi rukami, stala jeho poznávacím znamením, rovnako výnimočné boli aj jeho nohy, a celkovo jeho symetrická a detailne prepracovaná postava.
Počiatky a Korene Výnimočného Športovca
Albert Beckles sa narodil na malom ostrove v Karibiku, na Barbadose, presnejšie vo meste Bridgetown. Tento tropický ostrov s približne štvrť miliónom obyvateľov bol v kulturistickom svete veľmi známym pojmom. Existuje dokonca názor, že na Barbadose bola, a možno stále je, najväčšia koncentrácia kulturistov s ohľadom na počet obyvateľov na svete, čo je signifikantné pre malý tropický ostrov. V príjemnom tropickom podnebí strávil Albert Beckles detstvo aj dospievanie. Neskôr s rodičmi emigroval do klimaticky podstatne menej priaznivého Londýna, do Spojeného kráľovstva. Práve tu, vo veku 27 rokov, začal s tréningom. Po ôsmich rokoch intenzívneho tréningu sa postavil na svoje prvé kulturistické pódium, a to v roku 1965 na súťaži NABBA Mr. Universe Contest. V tom čase mal 35 rokov. Jeho účasť na tejto súťaži predstavovala začiatok neuveriteľnej kariéry, ktorá ho viedla k účasti na viac ako stovke kulturistických súťaží. V počiatočných rokoch sa Albert začal presadzovať na súťažiach organizácie NABBA, ktorá bola v tom čase dominujúcou kulturistickou federáciou vo Veľkej Británii. Mnohí fanúšikovia kulturistiky, ktorí si prečítali správu z NABBA Mr. Universe v roku 1967 a zistili, že bronzovú medailu za Veľkú Britániu vybojoval neznámy pretekár Albert Beckles, si mysleli, že ide o nádejného mladíka. Nemohli uveriť, že uvedený vek 35 rokov nebol preklepom.
Meet My Idol, Albert Beckles!
Večný Záhadník - Otázka Dátumu Narodenia
Jednou z najfascinujúcejších, a zároveň najzáhadnejších, čŕt Albertovej kariéry je nejasnosť okolo jeho skutočného dátumu narodenia. Hoci sa všeobecne zhodneme na tom, že sa narodil na Barbadose a emigroval do Londýna, konsenzus sa rozchádza v otázke jeho presného roku narodenia. Okrem jeho fyzickej postavy bola práve táto neistota veku niečo, čo publicisti kulturistických časopisov radi propagovali. Vytvárali tak dojem, že Beckles súťaží a vyhráva proti oveľa mladším súperom, čím inšpiroval a doslova "vzdoroval Otcovi Času". Problémom však je, že Beckles mohol byť až o deväť rokov mladší, než uvádzali mnohí redaktori. Udávaný rok jeho narodenia sa pohyboval v rozmedzí od 1930 do 1939. Prečo však takéto divoké rozpory v údajoch o veku Alberta Becklesa? Odpoveďou je, že sám Beckles v priebehu svojho života uvádzal rôznym autorom v rôznych časoch odlišné veky. Historik kulturistiky a spisovateľ pre magazín Flex, Joe Roark, zdokumentoval početné prípady, kedy Becklesov vek v kulturistických časopisoch kolísal. Napríklad v novembri 1983 napísal Bartlett v magazíne Ironman: „Mnoho ľudí v skutočnosti nepozná Albertov skutočný vek a kolujú fámy, že má vyše 50. Väčšina z nás si však myslí, že má asi 47.“ To by znamenalo rok narodenia okolo 1936. Avšak o šesť mesiacov neskôr ten istý Bartlett píše: „Myslím, že ten muž má 52 rokov.“ Čo sa zmenilo za pol roka, že Albert zostarol o päť rokov?
Po prečítaní väčšiny materiálov k téme Becklesovho roku narodenia sa zdá viac než pravdepodobné, že Beckles sa narodil v roku 1938, čo by jeho "vzdorovanie Otcovi Času" urobilo menej spektakulárnym, avšak stále obdivuhodným. Na druhej strane, v niektorých zdrojoch sa uvádza, že zásadný dôvod, prečo sa k tejto nezabudnuteľnej osobnosti vraciame, spočíva v dátume jeho narodenia, a tým je rok 1930, presnejšie 14. jún. Podľa týchto údajov by Albert Beckles v danom roku oslávil deväťdesiatiny. Albert, k dnešnému dňu, si rád udržuje svoj vek v tajnosti, pravdepodobne preto, že jeho vnímaný vek je jednou z vecí, ktoré ho definujú. Vek je kvalifikátor. Ak niekto povie: „Vyzerá skvele na svoj vek“, ale neskôr zistí, že táto osoba, ktorá „vyzerá dobre na svoj vek“, je v skutočnosti o 10 rokov mladšia, než si myslel, potom sa kvalifikátor stráca a tá istá osoba môže vyzerať len „dobre“ na svoj vek. Táto mystifikácia mu zrejme prospela.
Súčasne existujú právne dôsledky, alebo prinajmenšom etické dôvody, prečo by niekto chcel uviesť svoj skutočný vek. Niektoré kulturistické súťaže majú vekové požiadavky, ako napríklad „Teenage Mr. America“ alebo „Masters Mr. Olympia“, a bolo by prinajmenšom nespravodlivé, aby mal súťažiaci vekovú výhodu, či už je skutočne starší alebo mladší, než pravidlá súťaže povoľujú. V Becklesovom prípade nikdy nevstúpil do žiadnej vekovo závislej súťaže. Zdá sa, že Beckles profitoval zo svojho vnímaného veku, čo viedlo k otázkam, či to všetko nebol len šikovný marketingový trik, ktorý sám Albert zinscenoval. Každopádne, Albert vyhral IFBB 1991 Niagara Falls Pro Invitational súťaž v kulturistike, keď mal od 53 do 61 rokov, v závislosti od toho, ktorý rok narodenia sa vezme ako pravdivý.
Kariéra Bez Precedensu - Od Amatéra k Svetovej Elite
Albert Beckles zažil v kulturistike skutočne neuveriteľnú kariéru, ktorá je plná superlatívov a rekordov. Najviac oslnil dĺžkou svojej kariéry, počtom štartov a svojou dlhovekosťou. Jeho kariéra trvala dlhšie než štvrť storočia, v rozmedzí rokov 1965 až 1992 sa zúčastnil viac ako stovky súťaží. Získal všetky mysliteľné tituly, a to ako Mr. tak Mr. Universe federácie NABBA i IFBB v kategóriách amatérov i profesionálov.
Na začiatku svojej cesty sa Albert v roku 1967 na NABBA Mr. Universe stretol s takými menami, ktoré dominovali v 70. rokoch, ako bol napríklad Arnold Schwarzenegger, Franco Columbu, Frank Zane, Pierre Vandersteen a Chester Yorton. V tom roku dokázal vyhrať svoju kategóriu pred Royom Callenderom, avšak absolútny titul mu vtedy uzmul samotný Arnold Schwarzenegger. Jeho vek by mu, v závislosti od prijatého dátumu narodenia, umožnil súťažiť aj s generáciou Billa Perla, Jima Parka, Rega Parka či Joea Abbendy.
Šťastena sa definitívne postavila na jeho stranu v roku 1970, kedy triumfoval aj na medzinárodnej scéne ziskom absolútneho titulu Mr. Europe. V nasledujúcom roku nielenže zopakoval zisk národného titulu Mr. Britain, ale pridal k tomu dva ešte významnejšie: absolútne víťazstvo na IFBB Mr. Universe a tiež na AAU Mr. World. Aby toho v tomto roku nebolo málo, zopakoval si aj svoje víťazstvo v strednej kategórii z roku 1967 na NABBA Mr. Universe 1971. Tentokrát na rovnakej súťaži opäť zopakoval súboj s Royom Callenderom, kde opäť zvíťazil, ale absolútny titul mu vzal Ken Waller. Albertovi sa už nikdy nepodarilo získať tento cenný titul.
Jeho prvým titulom vo federácii IFBB sa stal Mr. Universe 1971, ktorý však bol vybojovaný v nezvyčajne dramatickom boji. Rozhodcovia vtedy skúšali metódu, kedy síce stále platil celkový súčet umiestnení od siedmich rozhodcov, ale v prípade, že niekto dostal štyri prvé miesta, bol automaticky menovaný víťazom. Keď vyhlásili víťazom kategórie Turka Ahmeta Enünlüa, boli rozhodcovia prekvapení a diváci doslova zúrili. Nakoniec Ben Weider rozhodol, že dôjde k mimoriadnemu zasadnutiu rozhodcov, ktorí situáciu prehodnotili a schválili použitie systému čistého súčtu umiestnení. Albert potom dokázal dobyť aj post absolútneho víťaza.
V spomínanom období získal ešte tituly Mr. World AAU, opäť Mr. Europe IFBB a Mr. Universe IFBB, a tak sa v roku 1975 prvýkrát predstavil na Mr. Olympia.
Na Olympijskej Pôde - Súboje s Legendami
Cesta do absolútnej svetovej špičky profesionálov IFBB nebola pre Alberta jednoduchá. Už v roku 1973 opätovne získal tituly Mr. Europe a Mr. Universe v strednej kategórii. V rámci prípravy na rok 1975 sa neváhal presťahovať do USA, a keď už tento krok urobil, tak kam inam než do Los Angeles, priamo do epicentra všetkého diania v kulturistike. Správne vytušil, že ak bude žiť a pripravovať sa priamo v USA, tak sa podstatne zvyšujú jeho šance na víťazstvo, ba aj na dobré umiestnenie na Mr. Olympia.
Svoju šancu využil hneď v roku 1975 pri svojom prvom štarte na Mr. Olympia. Tretie miesto v ľahkej kategórii predstavovalo veľmi sľubný začiatok, veď v nej nezvíťazil nikto iný než Franco Columbu pred Edom Corneyom. V týchto rokoch, od roku 1975 až 1979, sa súťažilo na Mr. Olympia v dvoch kategóriách (do 200 libier a nad 200 libier) a až medzi ich víťazmi sa určil držiteľ titulu Mr. Olympia.
Rok 1977 bol pre kulturistiku prelomový, bol mu venovaný slávny dokumentárny film „Pumping Iron“, a vďaka tomu, že sa v ňom objavil aj Beckles, mu to zaistilo nesmrteľnosť na poli kulturistiky. Tento rok pre neho znamenal prvú z celkom trinástich účastí na Mr. Olympia, a až na výnimky sa s ním muselo počítať do top 10. Prvým povzbudením sa stala v roku 1979 súťaž Best in the World IFBB, kde skončil tretí a prvýkrát si pripísal cenné skalpy vtedajšej špičky. Za ním skončili Dennis Tinerino, Boyer Coe a Danny Padilla.
Prvé profesionálne víťazstvo prišlo v roku 1981 na New England Grand Prix, pričom pokoril aj budúceho Mr. Olympia Chrisa Dickersona, ktorý mu však porážku v tom istom roku oplatiť na Night of Champions, kde Albert získal striebro. V tomto roku bol Beckles obzvlášť pilný, hoci vynechal Mr. Olympia. Obrazne povedané, takmer nezliezol z pódia, a ak sa dobre počítalo, tak sa zúčastnil 11 súťaží, pričom jeho najhorší výsledok bolo 6. miesto! Je ťažké si dnes predstaviť, ako dokázal držať tak vyrovnanú špičkovú formu prakticky po celý rok, ale to bolo pre neho typické.
V roku 1982 si víťazstvo na Night of Champions už nenechal vziať, ani od Bertila Foxa, Johnnyho Fullera, Mohameda Makkawyho a ďalších. Táto výhra ho zaradila do absolútnej svetovej špičky tej doby, čo potvrdil aj na domácej pôde v Londýne, kde sa vtedy konala Mr. Olympia. Albert sa po dvojročnej odmlke dostal prvýkrát do finále a obsadením piateho miesta za sebou zanechal aj Toma Platza.
Ďalší rok znamenal pre 174 cm vysokého borca miernu stagnáciu, ktorá by z dnešného pohľadu mohla byť nazvaná miernym vydýchnutím pred vrcholom jeho kariéry, za ktorý sa iste dajú považovať roky 1984 až 1986. Zjavne si správne uvedomil, že ak chce naozaj uspieť na Olympii, tak sa nesmie rozptyľovať a trieštiť svoje sily na tak veľkom počte súťaží. Táto stratégia sa mu vyplatila, pretože v roku 1984 zvíťazil na troch zo štyroch súťaží, ktorých sa zúčastnil, pričom pokaždé skalpoval aj úradujúceho Mr. Olympia Samira Bannouta. Lepšiu pozíciu na nadchádzajúci vrchol sezóny Mr. Olympia si ani nemohol priať, takže do New Yorku cestoval už ako jeden z horúcich favoritov. Nakoniec zvíťazil Lee Haney, ktorému zdatne sekundoval Mohamed Makkawy a tretí skončil najlepší nemecký kulturista všetkých čias Jusup Wilkosz. Albertovo štvrté miesto tesne pod medailovou trojicou sa môže zdať síce trochu nevďačné, ale koho nechal za sebou? Troch držiteľov titulu Mr. Olympia: Bannouta, Dickersona, Olivu a pochopiteľne celý výkvet vtedajšej profesionálnej kulturistiky, veď na túto súťaž sa kvalifikujú iba tí najlepší z najlepších!
Rok 1985 bol pre Alberta iste najkrajším v jeho športovej kariére. Získal svoj druhý titul na Noci šampiónov v New Yorku, čo sa podarilo len jemu a Chrisovi Dickersonovi (neskôr pod novým názvom New York Pro získal dva tituly ešte Kai Greene a Mamdouh Elssbiay). Súpermi mu boli vtedy vychádzajúce hviezdy Rich Gaspari a Mike Christian. Najväčší triumf však predstavovalo vystúpenie na Mr. Olympia, kde 55-ročný Albert vystúpil ako hlavný sok pre Leea Haneyho a vybojoval striebornú medailu! Zotrúsiť z trónu úradujúceho Mr. Haneyho sa zdalo vo veku 55 rokov (to treba ešte raz zopakovať!) snáď až príliš opovážlivé, ale čo chýbalo? Od roku 1982 nabral 5 kg tej najkvalitnejšej svalovej hmoty, a tak so svojimi 97 kg bol dôstojným súperom absolútne ojedinelej osobnosti, akou bezpochyby osemnásobný držiteľ tohto titulu bol a stále je. Druhým miestom teda dosiahol maximum možného, pretože Lee Haney sa po celý čas druhej polovice osemdesiatych rokov ukázal ako neporaziteľný fenomenálny kulturista, na ktorom si vylámali zuby tí najlepší súčasní kulturisti.
V roku 1986 sa Albert sústredil len na Mr. Olympia, aby sa pokúsil zopakovať svoj úspech proti Lee Haneymu. Všetko išlo stranou a sústredil sa iba na túto súťaž. Ale ako to už býva, keď človek veľmi chce, tak sa väčšinou nezadarí tak, ako by si prial. A tak na rozdiel od roku 1985 ten nasledujúci rozhodne nedopadol podľa jeho predstáv. Opätovné 4. miesto sa môže zdať ako neúspech, ale iba relatívny. 99,9 percent kulturistov by ho bralo všetkými desiatimi, ale pochopiteľne nie tak Albert Beckles. Mladíci z novej generácie Rich Gaspari a Mike Christian už boli o chlp lepší. Štvrté miesto bolo ovšem tiež senzačné, keď pomyslíte, že za ním skončil Berry de Mey, Bertil Fox a tiež Josef Grolmus.
Fenomén Dlhovekosti a Posledné Triumfy
Vekom sa Albert Beckles už začal približovať k šesťdesiatke, musel konkurovať niekedy aj o generáciu mladším súperom, a to, že sa nevzdal, ukazuje na silu jeho osobnosti. Ešte v roku 1987 obsadil vynikajúce 7. miesto na Mr. Olympia, ale namiesto toho, aby svoju súťažnú aktivitu s pribúdajúcim vekom tlmil, urobil presný opak. Obnovil svoje takmer samovražedné tempo súťaží, a v roku 1989 ich počet dosiahol absolútneho maxima - trinásťkrát stál na pódiu a stále bol žiarivým príkladom toho, že vrcholová kulturistika sa dá robiť v každom veku! A to ešte nepovedal posledné slovo.
Rok 1991 a víťazstvo na Niagara Falls Pro Invitational - mohol si priať lepšie zakončenie svojej kariéry? Albert v tom roku, vo svojich 61 rokoch, prišiel do Toronta na túto známu súťaž IFBB, kde v skvelej forme uchmatol svoje posledné víťazstvo pred Sonnym Schmidtom a napríklad aj Milošom Šarčevom. Vtedy sa tiež stretol vlastne už po druhýkrát na Noci šampiónov s Dorianom Yatesom. Na Mr. Olympia sa tiež predstavil naposledy v tomto roku, kde štartoval aj Pavol Jablonický.
Jeho neuveriteľných 13 účastí na Mr. Olympia prekonal až v roku 2013 Dexter Jackson, pričom sa šesťkrát umiestnil medzi finálovou päticou! Tento rekord v počte štartov na Mr. Olympia bol len jedným z mnohých. Albert absolvoval neuveriteľných 110 štartov počas svojej kariéry, z čoho vzišlo 8 profesionálnych a 7 amatérskych víťazstiev. Celkovo získal 25 medailí z profesionálnych súťaží! Tento fakt ho radí medzi kulturistov s najväčším počtom štartov na svetovej úrovni. Pre úplnosť treba dodať, že Albert absolvoval navyše ešte 6 štartov na Majstrovstvách Británie NABBA. Medzi najlepšími kulturistami v tomto smere sú aj stále aktívni borci ako Dexter Jackson, Johnnie Jackson, Ronny Rockel a tesne za top 10 je Toney Freeman. Úctyhodných 37 štartov má na svojom konte aj Pavol Jablonický. Jeho posledný triumf v roku 1991, kedy na úplnom konci svojej kariéry v 61 rokoch dokázal zvíťaziť na Niagara Falls Pro Invitational, je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov a asi zostane navždy neprekonaný. S kulturistickým pódiom sa rozlúčil nasledujúci rok, ale zo sveta kulturistiky rozhodne nezmizol, pretože pôsobil radu rokov ako profesionálny rozhodca IFBB.
Tréningová Filozofia a Ikonická Postava "The Peak"
Iste nám napadá myšlienka, ako je možné, že si Albert dokázal udržať svoju formu prakticky po celú dobu jeho 27 rokov trvajúcej kariéry, a nielen to, stále sa pomaly, ale isto zlepšoval, a to aj po jeho päťdesiatke, kedy vlastne zaznamenal svoje najlepšie výsledky. Naozaj ťažko nájsť uspokojivé vysvetlenie, iste sa u neho zišlo väčší počet priaznivých faktorov, ktoré mu túto stabilnú, neustále sa zlepšujúcu formu umožnili. Bezo sporu v tom hrala veľkú, ak nie rozhodujúcu rolu, genetika.
Rovnako by sa mal klásť dôraz na jeho tréningovú filozofiu, kedy v budovaní svalovej hmoty zvýrazňuje slová „pomaly a trpezlivo“. To znamená, v žiadnom prípade nenabrať v objemovom období 10 až 15 kg a potom v predsúťažnej príprave takmer všetko zhodiť v záujme dosiahnutia finálnej formy. To rozhodne nie sú od neho prázdne slová, on sa tejto filozofie sám úzkostlivo držal. Dôkazom toho je fakt, že bol schopný kedykoľvek prezentovať svoju formu na exhibičných vystúpeniach aj v dobe, kedy sa nepripravoval na závody.
Ďalším rozhodujúcim aspektom jeho dlhovekosti v kulturistike (a zrejme aj životnej) bola skutočnosť, že sa mu vyhýbali zranenia, veď za tých už spomínaných 27 súťažných rokov vynechal celkom iba tri roky! Ďalším zjavne nezanedbateľným aspektom bola zrejme odolnosť organizmu proti vedľajším negatívnym účinkom aplikácie anabolických steroidov, s čím sa nikdy netajil. Najpresvedčivejším dôkazom je iste skutočnosť, že aj vo svojich deväťdesiatich rokoch je stále medzi nami, udržujúc sa v dobrej forme.
Kulturistické súťaže vyhrávajú tí, ktorých postava je dokonale vyvážená vo všetkých svalových partiách a na ktorých postave naozaj veľmi ťažko hľadáme nejaké slabiny. K tomu nám víťazi väčšinou ponúkajú nejaký bonus v podobe výstavnej svalovej partie, ktorá takú výnimočnú osobnosť preslávi. U Alberta Becklesa to boli možno lýtka, avšak doslova čerešničkou na torte boli jeho bicepsy, ktorých vrchol ťažko nachádzal srovnanie medzi elitou profesionálnych kulturistov - napadá nám len Robby Robinson. A ako už to tak býva, tu genetika zafungovala stopercentne, pretože pažiam rozhodne nevenoval väčšiu pozornosť, ba skôr naopak. Vedel, že sa musí venovať tým slabším svalovým partiám, medzi ktoré patrili predovšetkým prsné svaly.
Prečo tomu tak bolo? Predtým, než sa presťahoval do Veľkej Británie, sa na rodnom Barbadose venoval niekoľko rokov vzpieraniu, a treba dodať, že úspešne. Rozvinul tým svalstvo chrbta, nôh, ramien, ba aj brucha, ale prsné svalstvo zaostávalo a hrudník zostal plochý. Premysleným a tvrdým tréningom ho však dokázal vypracovať na úroveň ostatných svalových partií. Jeden z najväčších omylov kulturistiky je snaha kopírovať tréningy špičkových kulturistov, a to predovšetkým tej partie, ktorá je u nich dominantná. Napríklad tvary a vrchol Albertových bicepsov sú mu vrodené a tréningom ich len veľmi ťažko ovplyvníte - ak vôbec. Vezmime si teda za príklad tú partiu, ktorá mu robila najväčšie problémy a na ktorej zlepšenie musel vynaložiť maximálne úsilie - jeho prsné svaly.
Samozrejme musel veľa experimentovať a v počiatkoch zaraďoval predovšetkým rôzne formy tlakov na rovnej lavičke. Tým však nedosiahol optimálnych výsledkov. Preto v snahe zaplniť celú plochu hrudného koša svalovou hmotou a získať estetickejší vzhľad prsných svalov začal uprednostňovať cviky na šikmej lavičke, aby čo najviac rozvinul horné partie pŕs, ale zároveň vykonával aj mnoho tlakov na rovnej lavičke užším úchopom, ktorými zase cielil na vnútornú oblasť. Hoci bol Albert schopný cvičiť tlaky na rovnej lavičke s 80 kg jednoručkami a bench-press trénoval so 195 kg (v polovici osemdesiatych rokov, z ktorých pochádza jeho tréning), v rámci špecializácie na prsné svaly používal stredne ťažké váhy, avšak s precíznou technikou a nikdy nešiel pod 10 opakovaní.
Pretože sa jednalo o špecializáciu, prsné svaly precvičoval trikrát týždenne, a z toho dvakrát (v pondelok a v piatok) sa zameral na hornú oblasť a raz (v stredu) mal jeho tréning všeobecný charakter. Už na prvý pohľad je zrejmé, že táto špecializácia na prsné svaly je veľmi náročná, ale iste Becklesovi priniesla požadované výsledky a zlepšenie tejto partie na úroveň tých ostatných.
Bez zaujímavosti nie sú ani jeho objemy, ktorými disponoval v období vrcholnej formy. Rozhodne nebol žiadne monštrum, jeho telesná váha nikdy neprekročila metrák pri výške 170 až 174 cm. Objem hrudníku bol 124 cm, pasu 79 cm, stehien 63,5 cm, lýtok 43 cm a fenomenálne paže dosahovali 50 až 51 cm. Takže sa niet čo diviť, že v kulturistickom svete, ktorý si tak potrpí na prezývky, dostal označenie „The Peak“ (vrchol).
Odkaz a Život Mimo Pódia
V priebehu mnohých rokov tréningu vyskúšal Albert Beckles snáď každý cvik, každú metódu či tréningové postupy popísané v odbornej literatúre, a tak je celkom zákonité, že aj on prispel svojou troškou do mlyna. Spoločne s Billom Reynoldsom vydal v roku 1987 knihu „Peak Physique“, kde popísal svoje skúsenosti v oblasti tréningu a predsúťažnej prípravy.
Po ukončení súťažnej kariéry sa Albert Beckles stal úspešným rozhodcom významných súťaží IFBB, čím zostal aktívny v kulturistickom svete a naďalej prispieval k rozvoju športu, ktorý miloval. Čo je o Albertovi Becklesovi menej známe, je fakt, že bol vegetarián. V roku 2001 bol za svoje výnimočné úspechy a prínos pre kulturistiku zaradený do Siene slávy IFBB. Aj napriek všetkým polemikám o jeho veku, je dôležité zdôrazniť, že Albert Beckles je aj v pokročilom veku stále medzi nami. Zatiaľ čo niektoré zdroje uvádzajú, že dnes má 86 rokov a stále sa udržuje v dobrej forme, iné, spomínajúc na jeho rok narodenia 1930, naznačujú, že v určitom období oslávil už deväťdesiatiny. Bez ohľadu na presné číslo, jeho dlhovekosť a vitalita sú rovnako pozoruhodné ako jeho kulturistické úspechy. Albert Beckles zostáva nezmazateľnou ikonou, ktorej odhodlanie, genetika a inovatívny prístup k tréningu inšpirovali a stále inšpirujú generácie kulturistov po celom svete.
tags: #albert #beckles #narodenie