Spoločenská kronika predstavuje neoceniteľný prameň informácií, ktorý verne zachytáva pulz života obce či mesta, dokumentuje jeho vývoj a uchováva spomienky pre budúce generácie. Je to svedectvo o ľuďoch, ich snažení, výzvach a úspechoch, ktoré formovali a naďalej formujú miestne spoločenstvo. V regióne Svidníka, podobne ako v iných častiach Slovenska, zohrávajú kroniky kľúčovú úlohu pri udržiavaní historickej pamäti a identity. Ponúkajú detailný pohľad na minulosť, od hlbokých zmien po svetových vojnách až po súčasné iniciatívy zamerané na rozvoj a podporu komunity. Prejdime spoločne historickými zápismi a aktuálnymi udalosťami, ktoré obohacujú spoločenský život v tejto oblasti.
Pohľad do Minulosti: Kronika Obce Radoma ako Svedectvo Doby
Detailný pohľad do života konkrétnej obce v regióne Svidník nám poskytuje kronika obce Radoma, ktorá bola začatá v povojnovom období. Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20. decembra 1954 bola kronikárkou pre obec Radoma určená Silvia Kršáková. Pani Kršáková bola učiteľka Národnej školy v Radome a aj keď nebola tunajšou rodáčkou, narodila sa 8. januára 1930 v Mojmírovciach, prijala túto dôležitú úlohu s veľkou zodpovednosťou. Jej zápisy poskytujú autentický a podrobný obraz o živote v obci.
Geograficky je obec Radoma zaujímavo situovaná. Obec Radoma sa rozprestiera na východnej strane štátnej cesty Giraltovce-Svidník a na ľavej strane potoka Radomka, ktorý cez celú dedinu tečie tesne vedľa štátnej cesty, čo je dôležitým prvkom jej topografie. Okrem toho, časť obce leží vedľa potoka Salaš, ktorý ústi do Radomky na konci obce, čím tvorí prirodzenú súčasť miestnej krajiny. K obci patrí aj osada Hradisko, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jej administratívneho celku. Kronika tiež zaznamenáva dôležité spoločenské zmeny v obci. Na východnej strane obce Miestny národný výbor poskytol stavebný pozemok a podporil výstavbu rodinných domkov pre šesť rodín cigánskeho pôvodu. Medzi týmito rodinami boli Ján Bilý, Anna Bilá, Andrej Bilý, Anna Bilá a Anna Hušaková, čo svedčí o raných snahách o integráciu a riešenie bývania pre marginalizované komunity v povojnovom období.
Vojnové Udalosti a Prechod Frontu: Skúsenosti Radomy (1944-1945)
História obce Radoma je pretkaná rušnými vojnovými udalosťami, ktoré v rokoch 1944 a 1945 dosiahli svoj vrchol a zanechali hlboké stopy na živote miestneho obyvateľstva. Mimoriadne náročné obdobie nastalo, keď motorizované nemecké vojsko pochodovalo cez dedinu. Tento pochod sa odohrával od 7. do 20. apríla 1944, nepretržite deň po dni. Ľudia, keď videli, že deň po deň bez prestania pochoduje motorizované nemecké vojsko, bolo plné strachu a hrôzy, keď tanky išli dedinou a hrmot bol vo dne, v noci - pokoja nebolo. Zdalo sa, že siedmy deň príde koniec a utrpenie sa skončí. A skutočne po uplynutí krátkej doby nastal strach a bedákanie, bolo počuť výstrely z frontu, z Poľska od Dukly a Krosna, čo potvrdzovalo blízkosť bojov. Veľký strach budili aj evakuovaní z blízkosti frontu, ktorí tiahli dedinou a prinášali správy o hrôzach vojny.
Následne od 1. mája 1944 sa v dedine zdržovalo slovenské vojsko, ktoré tu pôsobilo nepretržite do 1. septembra toho istého roku. V septembri 1944, v dobe Slovenského národného povstania, slovenskí vojaci chceli sa postaviť na odpor Nemcom a pripojiť sa k Červenej armáde. Ich úmysel však bol tragicky prezradený, keď zradná ruka prezradila úmysel slovenských chlapcov. Nemci využili tejto zrady tým, že ihneď pristúpili brutálnym spôsobom k odzbrojovaniu slovenského vojska. Slovenskí vojaci pri odzbrojovaní sa rozutekali na rozličné strany do hôr so zbraňou v ruke, aby si zachránili životy a spojili sa s partizánskymi jednotkami, ktoré v tom čase už v oblasti jestvovali. Tento akt zúfalstva a odporu ukázal odvahu a odhodlanie vojakov.
Osud niektorých vodcov slovenských jednotiek bol dramatický. Túto vojenskú jednotku viedli major Bilej a stotník Petrinec, ktorých Nemci uchytili pri Vyšnom Komárniku aj s autom. Menovaní sa však vypýtali, tvrdiac, že idú dať rozkaz, aby sa vojsko zišlo, a Nemci ich pustili. Títo odišli do lesa a dali rozkaz, aby sa všetko vojsko rozutekalo, a tak zachránili sami seba a ostatných kamarátov, čím preukázali mimoriadnu prezieravosť a vodcovské schopnosti v kritickej situácii. Rozutekaní vojaci hľadali ochranu u tunajších občanov, ktorí ochotne poskytovali pomoc vyslobodeným vojakom od Nemcov, čo svedčí o solidárnosti miestneho obyvateľstva. Do dediny prichádzali aj partizánske jednotky, ktoré sa práve v tom čase organizovali. Ľud, vážiac si ich dôležité poslanie, pomáhal im všemožným spôsobom, čo posilňovalo protifašistický odpor. Kronika zaznamenáva aj významný úspech partizánov. Partizánska skupina napadla nemecké autá na Štiavnickej hore, ktorá zničila 8 nákladných áut so strelivom a plnou výzbrojou a 4 ďalšie poškodila, čo predstavovalo významný zásah proti nepriateľovi.
S príchodom Nového roku 1945 ľudia túžobne očakávali, aký osud ich zastihne. Našťastie, ich túžba sa splnila, lebo dňa 18. januára 1945 prešla fronta dedinou a obyvatelia sa šťastlivo vracali domov do svojich opustených domčekov, ktoré v decembri 1944 s plačom a ťažkým srdcom opúšťali. Dedinu oslobodila Červená armáda (ČA) a Československá armáda (ČSA), čím sa začala nová éra. Ľud v tejto obnovenej Československej republike začal slobodne dýchať a radovať sa z oslobodenia, čo prinieslo nádej po rokoch utrpenia.
Karpatsko-duklianska operácia ( ukážka ).
Obnova a Spoločenské Zmeny: Radoma v Povojnových Rokoch (1945-1950)
Po prechode frontu nastali v obci Radoma zásadné spoločensko-politické a ekonomické zmeny. V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že namiesto pôvodného obecného zastupiteľstva bol zriadený Miestny národný výbor (MNV). Prvými menovanými funkcionármi boli Michal Ševc ako predseda, Vasiľ Ivančo ako tajomník a Jozef Janík ako podpredseda. Neskôr v MNV nastala ďalšia zmena personálneho obsadenia, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč a J. Cuba boli prepustení z MNV a na ich miesto boli zvolení noví členovia, vrátane Juraja Ševca st., čo svedčí o dynamickom vývoji miestnej správy.
Povojnové obdobie prinieslo aj nové povinnosti pre obyvateľov. Podľa mobilizačnej vyhlášky sa všetci chlapi od 19 do 35 rokov dostavili k odvodu. Odvedených bolo približne 80 mužov, čo malo značný dopad na demografickú a pracovnú štruktúru obce. V obnovenej Československej republike v roku 1945 prvýkrát riadne rukovali nováčikovia, čo symbolizovalo návrat k normálnemu fungovaniu štátu.
Školské zariadenie utrpelo počas vojnových udalostí rozsiahle škody. Po prejdení frontu školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebné a vyučovacie pomôcky boli zničené, čo si vyžadovalo kompletnú obnovu vzdelávacieho procesu. MNV menoval na čas potreby za zastupujúcich učiteľov J. Čorbu a A. Adamkoviča, aby zabezpečili pokračovanie výučby. Dňa 25. apríla 1945 sa vrátili z evakuácie riaditeľ školy a školský rok sa začal 3. septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A. Dzurko do 1. októbra 1945, kedy nastúpila druhá učiteľská sila, E. Komlošiová z Kežmarku, ktorá tu však účinkovala iba štyri dni, čo naznačuje nestabilitu v učiteľskom zbore. Nariadením Slovenskej národnej rady (SNR) zo dňa 6. septembra 1944 a zo dňa 16. mája 1945 bolo cirkevné školstvo poštátnené, a tak aj radomská škola sa stala štátnou školou, čo predstavovalo významnú zmenu v systéme vzdelávania. V školskom roku 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť obsadená učiteľskou silou A. Bašistovou, zastupujúcou učiteľkou z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy však nebolo v dedine vhodnej miestnosti, a dôsledkom toho bola menovaná učiteľka odvolaná školským inšpektorom. Dňa 7. januára 1947 prišla na Štátnu ľudovú školu nová učiteľka Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca školského roka. Po prázdninách prišla opäť nová zastupujúca učiteľka, čo svedčí o častých zmenách v učiteľskom zbore. V septembri 1949 nastala na škole v učiteľskom zbore zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína v okrese Bardejov. Následne v septembri 1949 bola ustanovená nová učiteľka, čo zabezpečilo kontinuitu výučby.
Obnova sa dotkla aj súkromného sektora. V roku 1947 si vybudoval pekný murovaný dom Juraj Ševc zo Salaša, keďže jeho starý dom mu zhorel počas frontu, čo symbolizovalo odhodlanie ľudí obnoviť svoje domovy.
Hospodárstvo bolo v prvých povojnových rokoch značne poznačené. Úroda v roku 1945 bola veľmi slabá, a príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočne obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo, koľko posiali, čo viedlo k nedostatku potravín. V jari 1946 dostali občania zrno ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro, čo mohlo mať vplyv na úrodu. Zlá úroda v roku 1947 ohrozovala aj sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali, čo viedlo k obavám o budúce zásoby. Úroda v roku 1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku, čím podporili zásobovanie pracujúcich v továrňach. Keď sa stalo, že niekto nesplnil určitý druh dodávky, bolo pripustené náhradné splnenie s iným produktom, ktorý mal a mohol odovzdať, čo preukazuje flexibilitu v systéme dodávok. Slovom, obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedeli, že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará, čo odráža dobovú ideológiu. Jeseň v roku 1949 bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce, čo bolo pre hospodárstvo priaznivé.
Mzdy a ceny boli taktiež predmetom zmien. V roku 1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, a za prácu so záprahom sa platilo denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl, čo spôsobovalo problémy v poľnohospodárstve. Cena zvierat značne postúpila, napríklad 1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar roku 1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za záprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu, čo ukazuje na výrazný nárast cien a miezd v krátkom čase. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé; 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Cena koňa sa pohybovala medzi 5-20 000 Kčs.
Dôležitou ekonomickou reformou bolo kolkovanie peňazí. Po prejdení frontu bolo kolkovanie peňazí nevyhnutné. Keďže sa javil značný počet peňazí, boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu, čo malo stabilizovať finančný systém.
Kronika zaznamenáva aj tragické udalosti. V radomskom chotári sa stala vražda ženy na okraji lesa v Liskovci v roku 1945. Keď prišli na Lískovec a práve tam v blízkosti drevo rúbal Ján Rokyta st., pýtali sa ho, kadiaľ je cesta na Hradisko. On im povedal, že zle idú, ale menovaný mládenec povedal, že oni aj tak trafia. Vec zostala spať, lebo nebolo dostačujúcich svedkov, ktorí by potvrdili, kto ju zabil, a tak ostal prípad nevyriešený.
Počasie v povojnových rokoch bolo premenlivé a malo vplyv na život obyvateľov. Skoro do polovice januára 1946 nebolo snehu, a tak sa zdalo, že zimy už nebude. Zima začala až v mesiaci február. Rok 1947 bol rokom sucha a ľudia utrpeli pri úrode značnú škodu, ako už bolo spomenuté. Nový rok 1947 sa začal metelicou dažďa a snehu. Dňa 2. januára sneh sa celkom rozpustil a všade bolo plno vody. Dňa 5. januára nebolo snehu, len kde-tu na brázdach a medziach. Popoludní pršal silný dážď. Vo februári nastalo teplo, avšak v marci znovu napadol sneh a 25. marca prejavovala príroda príznaky jari, čo ukazuje na nestálosť počasia. Počasie v novom roku (pravdepodobne 1950) bolo dosť mierne. Od 18. januára zavládli dosť silné zimy a snežilo, čo prinieslo typické zimné podmienky. Jar v jednom z povojnových rokov (pravdepodobne po tuhej zime spomenutej neskôr) prišla dosť skoro a takmer bez povodní, čo bolo priaznivé pre poľnohospodárske práce.
Kultúrny a Politický Život v Radome: Od Divadla po Medzinárodné Oslavy (1946-1955)
Povojnové roky v Radome neboli len o obnove hospodárstva a infraštruktúry, ale aj o rozvoji kultúrneho a spoločenského života, ktorý odrážal nové politické a ideologické smerovanie krajiny. Už v roku 1946 sa v obci usporiadali tri divadelné predstavenia, čo svedčí o záujme o kultúru. Dňa 6. januára 1947 sa odohralo divadelné predstavenie s hrami "Slepý pastier" a "Gašparko". Hry nacvičovali A. Dzurko, riaditeľ školy, a bývalá učiteľka, čo poukazuje na aktívnu rolu školského prostredia v kultúrnych aktivitách.
Obecná knižnica bola dôležitým centrom vzdelávania a kultúry. V roku 1947 obecná knižnica obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu. Tieto knihy darovala PŠO v Bratislave a boli hodnotného obsahu, čo obohatilo miestny knižničný fond. V neskorších rokoch, pravdepodobne v roku 1949, obecná knižnica obdržala ďalší pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave, čo ďalej posilnilo jej význam.
V spoločenskom živote sa objavili aj tragédie. V dome Jána Rojčíka v roku 1946 vzniklo nešťastie, lebo chlapec Michal vzal rozbušku z granáta a tú zapálil v peci. Vybuchla a odtrhla mu ľavú ruku, celú dlaň, čo bola strašná udalosť pre rodinu a obec.
Z kronikárskych záznamov sa dozvedáme aj o napätí vo vzťahoch s miestnym duchovenstvom. Podľa kronikára Dzurku A. a záznamov v staršej kronike (str. 65 z roku 1949) miestny farár J. Duraj za vykonávanie cirkevného obradu požadoval príliš veľké sumy, až premrštené, a veriacim išlo až do zúfania. Uvádzané ceny boli Krst 500 Kčs, pohreb 2000 Kčs - 2700 Kčs a Výpustný list k sobášu 3000 Kčs. Veriaci nevedeli si už s ním pomôcť, a dôsledku toho sa obracali na cirkevné úrady, aby mu prikázali pokrstiť a pochovať za úradnú cenu.
Školstvo pokračovalo vo svojom rozvoji a zmenách. V učiteľskom zbore došlo k zmenám, keď Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína v okrese Bardejov, a v septembri 1949 bola ustanovená nová učiteľka. V súvislosti s reštrukturalizáciou školstva po vojne sa menili aj vedúci pracovníci. V učiteľskom zbore nastala zmena, keď namiesto doterajšieho riaditeľa školy A. Dzurku, tunajšieho rodáka, nastúpil Mikuláš Švéta zo Spišskej Novej Vsi, čo predstavovalo významnú zmenu vo vedení školy. V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia, ktorá zabezpečovala stravovanie pre žiakov. Úradovňa bola umiestnená v Národnej škole. V mesiaci novembri (pravdepodobne v roku 1950 alebo 1951) nastala v učiteľskom zbore ďalšia zmena: doterajší riaditeľ školy M. Švéta bol presunutý z Národnej školy v Radome na Národnú školu v Soboši. Naopak, riaditeľ Národnej školy v Soboši Jozef Kršák bol presunutý na Národnú školu v Radome, čo znamenalo výmenu riaditeľov. Obsadenie školy zostalo nezmenené. Pod vedením miestnych učiteľov, ktorí mali na mysli prikrášliť školu a jej okolie, aj napriek odporu niektorých miestnych učiteľov, bol vystavený plot pred školskou budovou, čo ukazuje na snahu o zlepšenie estetiky prostredia. Do septembra, teda k začiatku školského roku (pravdepodobne v roku 1954), bolo dané do prevádzky mičurinské pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysádzať ovocnými stromčekmi, čo podporovalo praktické vzdelávanie. Na škole sa v roku 1954 nekonali žiadne opravy, čo mohlo svedčiť o nedostatku prostriedkov.
Kronika zaznamenáva aj úspechy študentov. V roku 1946 maturovali: Michal Ševc na Štátnom gymnáziu v Prešove, ktorý odišiel ďalej študovať medicínu do Prahy. Michal Pavlišin maturoval na Štátnej učiteľskej akadémii v Prešove. Súkromne sa pripravovali na skúšky u učiteľa A. Dzurku Ján Vrábel a Ján Tchurik. Skúšky urobili z troch tried meštianskej školy a po prázdninách začali chodiť do kurzu. Podobne Fr. Bukovský odišiel do 1. triedy meštianskej školy do Stropkova, čo svedčí o záujme o vyššie vzdelanie. Na radosť sa píšu mená občanov so stredoškolským vzdelaním, a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa, čo odráža rastúcu úroveň vzdelanosti v obci.
Štátna pomoc po vojne bola dôležitá pre obnovu. V roku 1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej, čo bolo súčasťou celoštátnej rekonštrukcie. Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv, a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v rokoch 1945/46 po vojne, čo výrazne zlepšilo životné podmienky. V rámci ošaťovacej akcie Prešovského kraja obec Radoma obdržala tovar v značnom objeme, ktorý zaodel 53 žiakov bez rozdielu na majetkové pomery, čo zabezpečilo základné potreby pre deti.
Politický a ideologický život bol intenzívny. V Radome boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami, čo symbolizovalo oslavy a dôležité udalosti. Cez dedinu išla vláda Československej republiky, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. Deti mali veľkú radosť, keď idúci hostia na autách mávali deťom rukami s usmievavou tvárou, čo podčiarkuje dobovú atmosféru. Pochod na Duklu počal ráno a trval dopoludnia, čo bola udalosť s hlbokým historickým významom. V mesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci československo-sovietskeho priateľstva. Bola usporiadaná akadémia, na ktorej sa s programom zúčastnila národná škola so svojimi žiakmi. Program bol pečlivo pripravený, čo svedčí o jeho dôležitosti. V mesiaci decembri prvýkrát zahralo v Radome putovné kino, ktoré prinieslo do obce hru z partizánskych bojov v Rusku, čo slúžilo na ideologickú výchovu. V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok štátnopolitického a výchovného rázu, ktoré formovali verejné povedomie. Dňa 21. januára sa konala v obci pietna spomienka na strojcu prvého socialistického štátu Vladimíra Iľjiča Lenina. Na slávnosti sa zúčastnili členovia MNV a občania, čo podčiarkuje ideologickú orientáciu. Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8. marca, čo bola ďalšia pravidelná ideologická udalosť. Výročie Veľkej októbrovej revolúcie sa konalo 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca česko-sovietskeho priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače,“ kde bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs, čo kombinovalo kultúru s ideológiou. Oslavy Medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. do 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka, čo bola v tom čase dôležitá politická otázka. MO. SČSP (Miestna organizácia Československo-sovietskeho priateľstva) usporiadala tiež v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva kultúrne podujatia, ktoré predviedli žiaci Národnej školy, čím sa deti zapájali do politického života. Od 16. júna 1952 začali vychádzať prvé okresné roľnícke noviny „Za nový život roľníctva“ s náučnou tematikou v poľnohospodárstve, čo bolo dôležité pre šírenie informácií. Dňa 7. novembra sa konala oslava pri príležitosti výročia Veľkej československo-sovietskeho priateľstva, čím sa opakovali a upevňovali politické väzby. V predvolebnom období, okrem agitiek agitátorov, zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrno-agitačným programom, čo bolo súčasťou predvolebnej kampane. Dňa 16. mája boli voľby do Národného výboru. Ako volebná miestnosť slúžila učebňa Národnej školy. Obec Radoma a osada Hradisko tvorili dva volebné obvody. Ján Pavlišin bol tajomníkom a Ján Sliva podpredsedom. Do Okresného národného výboru (ONV) bola zvolená Zuzana Kandráčová, obchodníčka, čo svedčí o zastúpení obce.
Medzi ďalšie významné udalosti patria: V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra, za neprítomnosti dospelých občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar (popoludní asi o 13:30 hodine), ktorý, podporovaný severovýchodným vetrom, ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča, syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal siedmy rok a práve navštevoval prvý ročník Národnej školy. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar, čo bola tragická nehoda. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy, kde našli dočasné útočisko. Pre zaujímavosť kronika uvádza, že terajší požiar zastihol Juraja Demjanoviča (otca Juraja, Janka, Ondreja, Anny) už druhýkrát, čo svedčí o ťažkom osude rodiny. Po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča, čo dokazuje húževnatosť obyvateľov.
Kronika zaznamenala aj úmrtia významných osobností. Dňa 5. marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14. marca o 11. hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V deň pohrebu, 19. marca, bola v miestnosti úradovne MNV zadržaná smútočná tryzna, a to o 8. hodine pre žiakov a popoludní o 16. hodine pre občanov, čo boli významné celoštátne udalosti.
Významnou udalosťou bolo aj pripojenie k modernej infraštruktúre. Na jar tohto roku (pravdepodobne 1954) bola aj naša obec zapojená do telefónnej siete, čo predstavovalo významný krok k modernizácii.
V letnom období (pravdepodobne v roku 1954) si čiastočne vystavali obytné domy Vasiľ Chromoho, Michal Parlišin, Jozef Rokyta, Ján Goča a J. Počasie na žatvu bolo obstojné. S mlátením sa začalo v septembri. Rozhodnutím Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a vlády ČSR boli od 1. apríla znížené maloobchodné ceny spotrebného tovaru, čo zlepšilo životnú úroveň občanov. V jesennom období bol schválený návrh na stavbu cesty z Radomy - cez Šandál - do Stropkova, čo sľubovalo lepšiu dopravnú dostupnosť. Oproti minulému roku sa počet sobášov zmenšil. Uzavretých sobášov bolo 7, avšak počet novonarodených detí naznačuje pokračovanie života v obci.
Spoločenská Kronika Svidníka: Systém a Funkcia
Mesto Svidník si plne uvedomuje význam uchovávania svojej histórie a spoločenského vývoja. Na základe Štatútu mesta Svidník, ktorý bol prijatý v roku 2011, mesto vedie svoju kroniku. Tento dokument presne definuje účel a spôsob jej vedenia. Článok 30 štatútu mesta hovorí, že zápisy do kroniky dokumentujú spoločensko-politický a ekonomický vývoj mesta a sú bezprostredným a hodnoverným svedectvom o dobe a ľuďoch, ktorí zveľaďujú obecné spoločenstvo. Kronika tak slúži ako živá pamäť mesta, zaznamenávajúca nielen udalosti, ale aj prínos jednotlivých obyvateľov.
Súčasťou kroniky je aj sprievodná dokumentácia, ktorá obohacuje písomné záznamy o vizuálne a zvukové prvky. Patrí sem široká škála materiálov, ako sú fotografie, rôzne dokumenty, videozáznamy, zvukové snímky a podobne. Tieto prílohy sú kľúčové pre autentickosť a úplnosť záznamov. Za spracovanie zápisov do kroniky zodpovedá kronikár, ktorého menuje a odvoláva primátor mesta. Táto funkcia je mimoriadne dôležitá, pretože kronikár je kľúčovou osobou pre objektivitu a kvalitu zápisov.
Mesto Svidník aktívne vyzýva svojich občanov k spolupráci na tvorbe kroniky. Občanom je adresovaná otázka: Máte návrh na zápis do kroniky pre aktuálny rok, ktorý by v nej nemal chýbať? A tiež: Poznáte meno nepoznaných kronikárov nášho mesta? Tieto výzvy podčiarkujú snahu o participáciu verejnosti a o to, aby kronika bola čo najúplnejším odrazom života v meste.
V kontexte tvorby kroniky je relevantné aj pochopenie pojmu "dielo" v širšom zmysle. Dielom je jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľný zmyslami z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, a to bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia (podľa § 3 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon) (Krupová, 2019). Tento právny rámec podčiarkuje hodnotu a autorskú povahu práce kronikárov.
Svidník si zakladá na kontinuite a kvalite svojich kronikárov. Zoznam kronikárov mesta Svidník, ktorý sa tiahne desaťročiami, svedčí o dlhodobej tradícii. Medzi významné osobnosti, ktoré túto funkciu zastávali, patria: Juraj Voloch, ktorý pôsobil od roku 1985; PhDr. Zoltán Šafran, ktorý zastával túto pozíciu v rokoch 1985 až 1992; Michal Kriľ, kronikár v roku 1992; PhDr. Štefan Radačovský v roku 1993; Jozef Leľo, ktorý pôsobil v rokoch 1994 až 2005; Jarmila Miňová, kronikárka v rokoch 2006 až 2012; Mgr. Ingrid Fedorkovičová, ktorá viedla kroniku v rokoch 2013 až 2021; a Mgr. Martina Mazurová (rod. Jurečková), ktorá pôsobí ako kronikárka mesta od roku 2022 až do súčasnosti. Tento prehľad ukazuje, že úloha kronikára je v meste vnímaná s náležitou vážnosťou a kontinuitou.
Moderné Impulzy pre Rozvoj Komunity: Príklad Kružlovej a Sběrateľských Predmetov
Okrem detailného historického zaznamenávania sa v regióne Svidníka kladie dôraz aj na súčasný rozvoj komunity a udržiavanie vzťahov s minulosťou prostredníctvom moderných prístupov. Príkladom aktívnej komunitnej práce je obec Kružlová.
V obci Kružlová sa pravidelne konajú podujatia zamerané na ocenenie a úctu k starším občanom. Pri príležitosti Mesiaca úcty k starším sa seniori obce Kružlová stretli 26. októbra 2025 v sále kultúrneho domu. Táto udalosť, ktorá sa stáva tradíciou, je dôležitým prejavom rešpektu voči staršej generácii. Starosta obce im aj touto cestou poďakoval za ich prácu, ktorou sa podieľali a stále podieľajú na rozvoji obce. Zdôraznil, že úcta k našim seniorom nie je len záležitosťou jedného mesiaca alebo jedného dňa. Úcta k nim by mala byť dennou samozrejmosťou v rodine, na pracovisku, v čakárni u lekára, jednoducho všade, čo podčiarkuje dôležitosť medzigeneračných vzťahov. Každý senior obdŕžal malý darček a občerstvenie, čo prispelo k príjemnej atmosfére stretnutia.
Okrem sociálnych podujatí sa obec Kružlová aktívne venuje aj zlepšovaniu svojej infraštruktúry. V obci Kružlová úspešne zrealizovali projekt podporený z Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Išlo o obnovu interiérového vybavenia v kuchyni Kultúrneho domu Kružlová, čo je kľúčové pre organizovanie rôznych spoločenských akcií. Konkrétne išlo o profesionálne prístroje na varenie: elektrický varný kotol a elektrickú panvicu na pečenie, čo výrazne zvýšilo kvalitu a efektivitu kuchyne. Starosta informoval o podpore: ,,Napísali sme projekt na VÚC Prešov (zastupiteľstvo) a boli sme úspešní. Podporili nás sumou 3 000€ a finančným príspevkom zo svojho rozpočtu prispela aj obec Kružlová. Týmto by som chcel úprimne poďakovať, aj v mene obyvateľov našej obce, poslancom VÚC Prešov za okres Svidník Michalovi Iľkaninovi, Jánovi Hirčkovi a Jánovi Vookovi za ich podporu nášho projektu a príkladnú opakovanú spoluprácu pri rozvoji obce Kružlová." Táto úspešná spolupráca je dôkazom efektívneho využívania regionálnych zdrojov na zlepšenie života v obci.
Spojenie histórie s modernými formami pamiatkovej ochrany a turizmu vidíme aj v popularite zberateľských predmetov. Región, vrátane Údolia smrti, priťahuje návštevníkov z rôznych kútov Slovenska i z okolitých krajín. Veľa z nich nie sú iba turisti či výletníci, ale aj zberatelia. No a tí zberatelia zbierajú veci od výmyslu sveta, čo vytvára dopyt po špecifických suveníroch. V súvislosti s týmto záujmom boli vydané unikátne 0 euro suvenírové bankovky. Po 0 eurových zberateľských bankovkách, ktorých už boli vydané 4 druhy (s motívmi Dukla - Údolie smrti, Údolie smrti, Karpatsko-duklianska operácia a Cesta hrdinov SNP), sa teraz rozširuje ponuka. Tentokrát sme vypočuli aj žiadosti zberateľov odznakov a mincí. S radosťou im oznamujeme, že už ich máme v ponuke, čo svedčí o dynamickom prístupe k rozvoju turizmu a propagácii regiónu. Tieto 0 euro suvenírové bankovky "Cesta hrdinov SNP" sú dostupné aj prostredníctvom Slovenskej pošty na dobierku. Začiatok ich predaja bol od 30. mája. Zaujímavosťou je, že adresa pre objednávky je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Každému, kto si zakúpi tieto bankovky, patrí poďakovanie za zakúpenie bankoviek.
Okrem lokálnych iniciatív sa región zapája aj do širších medzinárodných projektov zameraných na spoločenský rozvoj. V dňoch 12. až 15. novembra mala projektová manažérka z regiónu česť zúčastniť sa študijnej cesty v Budapešti. Táto cesta sa konala v rámci programu "Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov," čo poukazuje na snahu riešiť dôležité sociálne problémy. Počas tejto cesty sa zúčastnila rôznych workshopov, seminárov a prednášok, ktoré nám poskytli cenné poznatky a skúsenosti v oblasti rozvoja a podpory marginalizovaných komunít. Tieto skúsenosti sú neoceniteľné pre aplikáciu osvedčených postupov v praxi a pre efektívnejšiu prácu s komunitami v regióne Svidník.
tags: #spolocenska #kronika #svidnik