Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je jednou zo základných právnych a morálnych povinností, ktorá však môže byť v praxi predmetom rôznych nejasností a výkladov. Tento článok sa zameriava na komplexné posúdenie tejto povinnosti, najmä v kontexte plnoletosti detí, zmeny ich bydliska a rôznych životných situácií rodičov. Poskytneme odpovede na často kladené otázky, ktoré sa týkajú mesačných platieb, ich trvania a podmienok, za ktorých môžu byť zmenené alebo zrušené.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine jasne definuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči ich deťom trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť. Táto povinnosť nie je viazaná na vek dieťaťa, ale na jeho reálnu schopnosť zabezpečiť si vlastné životné potreby. Bez ohľadu na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, každý rodič je povinný prispievať na výživu dieťaťa minimálne v tzv. minimálnom rozsahu. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o rodine platí, že: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.“ Toto ustanovenie zdôrazňuje individuálny prístup k určovaniu výšky výživného, ktorý zohľadňuje konkrétnu situáciu oboch rodičov.
Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči každému zo svojich detí aspoň v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Toto platí vždy, aj keď je rodič nezamestnaný. V prípade, že o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd alebo bola schválená rodičovská dohoda, povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Pokiaľ má rodič za to, že zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti zanikol, je nevyhnutné, aby o tom rozhodol súd. Bez takéhoto rozhodnutia súdneho orgánu je rodič naďalej povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť, a to bez ohľadu na jeho aktuálnu pracovnú situáciu či výšku príjmu.
Zmena bydliska dieťaťa a medzinárodný prvok
Situácia, kedy jedno z detí zmení trvalý pobyt do zahraničia bez súhlasu druhého rodiča, môže byť komplikovaná. V takom prípade je dôležité posúdiť, či nedošlo k tzv. neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu dieťaťa. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlasu druhého rodiča, príp. ak ide o porušenie práv na starostlivosť. Pritom právna úprava medzinárodných únosov detí je nastavená tak, aby bol zabezpečený čo najrýchlejší návrat dieťaťa späť do krajiny pôvodu.
Vzhľadom na presťahovanie bývalej manželky a tiež detí do Nemecka vznikol vo veci tzv. cudzí, medzinárodný prvok. Rozsudok o výživnom na deti je však platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí. Ak rodič nemá platobné údaje druhého rodiča, kontakt na neho a nevie ani kde býva, nemal by platiť výživné priamo jemu. V takom prípade je vhodné odkladať si peniaze a počkať na ďalšie kroky.
Plnoletosť a pokračujúce štúdium
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom pokračuje aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ dieťa sústavne študuje alebo sa inak pripravuje na budúce povolanie. Ak dieťa študuje dennou formou na strednej alebo vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského štúdia a získania príslušného titulu. V takom prípade sa vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu automaticky obnovuje, ak už predtým zanikla z dôvodu nadobudnutia schopnosti dieťaťa živiť sa samo.
Ak dieťa nemá "v rukách" vzdelanie a chce si dokončiť strednú školu, rodičia sú povinní mu opäť začať prispievať na výživu. Majú voči nim nárok na výživné, ktoré je ich zákonnou povinnosťou a je súdne vymáhateľná. Ak by si rodičia nechceli plniť svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, je namieste podať na súd návrh na určenie výživného na plnoleté dieťa. Súd v konaní posúdi schopnosti každého rodiča osobitne a každému z nich určí osobitne sumu výživného.
Vplyv brigády a nezamestnanosti na výživné
Vplyv brigády na vyživovaciu povinnosť rodiča vždy závisí od toho, či je dieťa schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. V prvom prípade by sa mohlo uvažovať o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takéhoto príjmu uživiť, vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.
Nezamestnanosť rodiča nezbavuje automaticky vyživovacej povinnosti. Každý rodič je povinný plniť si túto povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu, aj keď je nezamestnaný. V prípade, že rodič neplní vyživovaciu povinnosť, je možné podať návrh na súd na určenie výživného. Súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
Zrušenie vyživovacej povinnosti
Ak dieťa po dovŕšení plnoletosti a ukončení strednej školy prestane študovať a začne pracovať, čím sa stane schopným samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť rodiča voči nemu by sa mohla skončiť. V takom prípade je však dôležité, aby dieťa informovalo rodiča o zmene svojej situácie. Ak sa rodič s dieťaťom nestýka, je možné podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov je možné zistiť adresu trvalého pobytu rodiča a túto uviesť v návrhu.
Ak bolo výživné určené súdom, je potrebné ho rovnakou cestou aj ukončiť. Inak povedané, za okolností, kedy dieťa vyštudovalo strednú školu, nepokračuje v štúdiu a je pripravené na výkon svojho povolania, by mal o zániku vyživovacej povinnosti rozhodnúť súd.
Výživné v rámci manželstva
Aj keď sú rodičia stále ženatí, ale žijú oddelene a jeden z nich sa stará o dieťa, môže vzniknúť nárok na výživné. V takom prípade je kompetentným orgánom na rozhodnutie o výživnom súd, nie úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Súd pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
V prípade, že je rozvod manželstva "na spadnutie", súd môže rozhodnúť o dočasnom výživnom. V podstate ide o obdobné rozhodnutie, ako pri rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti.
Dôležité legislatívne odkazy
- Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine: Tento zákon upravuje práva a povinnosti rodičov voči deťom, vrátane vyživovacej povinnosti.
- Ustanovenie § 62 ods. 2 zákona o rodine: Definuje, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
- Ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine: Stanovuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30 % zo sumy životného minima.
- Ustanovenie § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine: Určuje, že pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
- Zákon č. 161/2015 Z.z.: Tento zákon môže obsahovať relevantné ustanovenia týkajúce sa medzinárodného prvku v rodinnom práve.
tags: #spotrebovane #vyzivne #na #plnolete #dieta