Spolupráca a vzory: Dieťa, rodič a učiteľ v centre výchovného procesu

Výchova a vzdelávanie dieťaťa nie sú izolovanými procesmi, ktoré sa odohrávajú výlučne za dverami triedy. Predstavujú komplexnú synergiu, ktorú možno definovať ako úspešné vzdelávanie dieťaťa vznikajúce v trojuholníku: dieťa - rodič - učiteľ. Keď všetky tri strany tohto trojuholníka spolupracujú harmonicky, výsledky sú výrazne lepšie. Napriek tomu sa v našom školstve často zabúda na vzťah k rodičom. Moderné vzdelávanie už nie je len záležitosťou školy, no v praxi sa učitelia stretávajú s rôznymi a často aj rozdielnymi predstavami učiteľov a rodičov o deľbe právomocí a zodpovedností za výchovu žiaka. Táto skutočnosť môže byť zdrojom konfliktov medzi učiteľom a rodičom.

Trojuholník spolupráce medzi dieťaťom, rodičom a učiteľom

Dynamika rodinných kríz a ich vplyv na dieťa

Stáva sa, že rodina dieťaťa prechádza rodinnou krízou, akou môže byť rozchod partnerov, rozvodový proces, výskyt vážneho ochorenia v rodine, úmrtie v rodine, strata materiálneho zabezpečenia rodiny či iným problémom. Dieťa reaguje na krízu v prvom rade podľa úrovne jej zvládania v rodine, ale aj podľa individuálnych predispozícií. V prípade, ak sú reakcie, prejavy dieťaťa intenzívne, prípadne trvajú dlhší čas, je nevyhnutné, aby škola a rodina komunikovali citlivo.

Rozhodujúca úloha rodiny ako prirodzeného prosociálneho prostredia pre výchovu detí sa ukazuje byť z hľadiska vytvárania vhodných podmienok pre vzdelávanie žiaka určujúca. Rodinné prostredie má rozhodujúci vplyv na zdravý osobnostný vývin dieťaťa a rovnako poskytuje vzory správania. Ak sa škola nezaujíma o rodinné prostredie a neberie dieťa ako celistvú osobu, skôr trvá na pravidlách, ktoré dieťa musí dodržiavať, výchovný proces sa výrazne oslabuje.

Vzory v živote dieťaťa: Od rodiny po digitálne idoly

Takmer každý z nás v určitom období svojho života mal nejaké vzory. Vzory nás ovplyvňujú od detstva. Odmalička nás formuje a svojím správaním usmerňuje rodina, najmä však naši rodičia. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať, resp. sa s nimi identifikovať. Dieťa si takto osvojuje mnoho pozitívnych i negatívnych vlastností a vzorcov správania pre rolu muža, ženy, matky, otca, dospelého pracujúceho, suseda, priateľa a pod. V tomto zmysle je pre dieťa rodina mikrosvetom, v ktorom sa učí, najmä imitáciou a identifikáciou, ako fungovať.

Okrem reálnych vzorov existujú aj zobrazené vzory, kde najväčší vplyv a tlak robia médiá. Čím je dieťa mladšie, tým viac sa necháva ovplyvňovať týmito vzormi. V puberte sa mnohé deti presúvajú od televízie k počítačom. Zabúdajú na čisto televízne hviezdy a dokážu ich čoraz viac osloviť ľudia z počítačového sektora, či pre generáciu rodičov úplne neznámi hrdinovia počítačových hier alebo videoservera YouTube. Deti pozorne vnímajú, kto koľko zarába, a kto sa ako má. Rodičia by mali mať prehľad, aké má ich dieťa vzory, pretože to dokáže napovedať o tom, na čom dieťaťu záleží.

Výchovné tipy na sebadôveru a ako komunikovať s dieťaťom

Kompetenčný profil učiteľa a budovanie dôvery

Osobitné postavenie má triedny učiteľ, ktorý s využitím metód a nástrojov pedagogickej diagnostiky identifikuje špecifiká v osobnostnom vývine žiaka v triede. Učiteľ ukončením príslušnej vysokej školy získava odbornú aj pedagogickú kvalifikáciu, avšak v učiteľskej praxi sa stretáva s rôznymi situáciami, ktoré mu signalizujú, že na reálne riešenie konfliktov mu chýbajú potrebné kompetencie.

Spolupráca školy a rodiny sa vždy odvíja od spolupráce konkrétneho učiteľa s konkrétnym rodičom. V úvode rozhovoru by mal učiteľ povzbudiť rodiča vyzdvihnutím jeho výchovných kompetencií a snahy, ktorú pri výchove dieťaťa vynakladajú. V prípade, ak učiteľ rodičovi neposkytne potrebný prejav úcty a akceptácie, môže dôjsť k uzatvoreniu sa rodiča pred spoluprácou. Učiteľ či odborný zamestnanec zachováva autonómiu svojej práce, rodičov však nemôže poúčať ani kritizovať.

Riešenie konfliktov a agresívneho správania

V poslednom období sa do popredia dostáva aktuálny problém súčasnej školskej praxe: agresívne správanie rodičov či zákonných zástupcov žiakov voči zamestnancom školy. Výskum realizovaný na vzorke 384 respondentov potvrdil výskyt verbálnej agresie či dokonca vyhrážania sa učiteľom. Psychická záťaž učiteľov, ktorá je vyvolaná pôsobením stresorov alebo viktimizáciou, sa negatívne premieta do ich psychického i fyzického zdravia a ovplyvňuje kvalitu ich života.

Pri jednaní s agresívnym rodičom je dôležité dodržiavať profesionálne pravidlá:

  • Nikdy nejednať s agresívnym rodičom postojačky. Je vhodné sadnúť si oproti sebe za stôl, ktorý predstavuje hranicu.
  • Nutnosť potvrdenia agresie. Je vhodné začať s tým, že učiteľ „chápe agresiu rodiča“ a že „má právo sa hnevať“. To vráti rodiča do reality a jeho emócie sú stlmené.
  • Očný kontakt. Snažiť sa udržať otvorený očný kontakt, no pohľad nesmie byť uprený či zastrašujúci.
  • Nechať najprv hovoriť rodiča. Nezačínať hneď poskytovať rady.

Formy komunikácie medzi školou a rodinou

Komunikácia triedneho učiteľa s rodičom tvorí základ pre kvalitu spolupráce. Rozlišujeme dve základné formy:

  1. Formálna komunikácia: Informovanie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch, známkach a správaní.
  2. Neformálna komunikácia: Základom je prihovárať sa k rodičovi ako k človeku, ktorého chceme poznať. Neformálna komunikácia vnáša do rozhovoru dôveru, ktorá je dôležitá pri akejkoľvek spätnej väzbe.

Schéma efektívnej komunikácie medzi učiteľom a rodičom

Priestor pre túto komunikáciu ponúkajú pravidelné triedne stretnutia, individuálne konzultácie alebo tzv. oslavy učenia, kde rodičia majú možnosť oboznámiť sa s metódami práce v triede. Ďalšou efektívnou formou je pôsobenie „zdrojového človeka“ v triede, kedy rodičia ako odborníci zdieľajú svoje vedomosti a skúsenosti v súvislosti s preberaným učivom.

Investícia do budúcnosti dieťaťa

Efektívna komunikácia s učiteľmi nie je len o riešení aktuálnych problémov - je to investícia do budúcnosti vášho dieťaťa. Keď vytvoríte silné partnerstvo so školou, vaše dieťa získa nielen lepšie vzdelávacie výsledky, ale aj cenné životné zručnosti, ako sú komunikácia, riešenie problémov a budovanie vzťahov. Učiteľ, ktorý vie pomenovať z pedagogického hľadiska nežiaduce prejavy žiaka, potrebuje podporu vedenia školy. Riaditeľ školy by mal pôsobiť v úlohe mediátora, tretej, nestrannej a nezaujatej osoby, ktorá zmierňuje napätie a usmerňuje proces diskusie k vzájomnej dohode.

Vždy budú rodičia, ktorí očakávajú, že škola za nich urobí všetko, od vzdelania, výchovy až po zdravie detí. Ale je aj úlohou školy, aby sa snažila zapojiť aj rodičov a donútiť ich, v dobrom slova zmysle, zamyslieť sa nad výchovou. Ak investujeme do detí málo, raz sa nám to vráti. Škola by mala byť pre celú rodinu, nielen pre dieťa. Keď sa na škole rieši komunikácia len poznámkami do žiackej knižky, ťažko sa vybuduje dobrý vzájomný vzťah. Máme veľa času na písanie pokarhaní, ale nemáme čas napísať pochvalu alebo čo sa dieťaťu podarilo? Na väčšine škôl sa učiteľ s rodičmi stretne osobne, až keď je nejaký problém. Je čas tento prístup zmeniť a začať budovať partnerstvo založené na úcte, pochopení a spoločnom cieli, ktorým je šťastné a vzdelané dieťa.

tags: #spravanie #sa #podla #vzoru #dieta #rodic

Populárne príspevky: