V nekonečnom prúde času, kde sa stretáva minulosť s prítomnosťou a kde sa neustále formuje budúcnosť, sa rodí informácia. Jej zrod nie je len suchým faktom, ale dynamickým procesom, ktorý ovplyvňuje kultúru, vedu, spoločnosť a dokonca aj formuje naše vnímanie sveta. Či už ide o hlboké korene slovenského písomníctva, akademický výskum zameraný na regionálny rozvoj, poznatky získané z objavovania vzdialených krajín alebo analýzu talentu v modernom športe, vždy sme svedkami tohto neustáleho „narodenia informácie“. Postava Stanislava Pisara, hoci nie vždy priamo detailne popísaná, predstavuje symbolické spojenie s touto genealógiou poznania, s jeho odkazom, ktorý prispieva k rozvoju slovenskej vedy a kultúry, a tiež s procesmi, ktoré formujú individuálne príbehy a kolektívne vedomie v širšom kontexte, ako ukazuje napríklad aj vyjadrenie Ľuboša Pisára k rozvoju mladých talentov.
Pramene Slovenského Písomníctva a Národnej Identifikácie
Slovenská literatúra, ako neoddeliteľná súčasť slovenského umenia a kultúry, predstavuje osobitnú kultúrnu entitu siahajúcu svojimi koreňmi až do obdobia Veľkej Moravy. Je to literatúra písaná v slovenskom jazyku autormi, ktorí pôsobia nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, čím obohacujú jej stredoeurópsky charakter a prispievajú k nepretržitému zrodu informácií o slovenskej identite. Historický vývoj slovenskej literatúry je úzko spätý s formovaním slovenského jazyka a národného povedomia, pričom každá nová generácia autorov prináša nové pohľady a rozširuje informačný horizont.
Počiatky slovenského písomníctva sú neoddeliteľne spojené s misiou Konštantína Filozofa a Metoda na Veľkej Morave. Títo byzantskí učenci vytvorili písmo hlaholiku a starosloviensky jazyk, ktorý sa stal základom pre slovanskú literatúru a bohoslužbu, čím položili základy pre rozsiahly informačný prúd. Po vyhnaní ich žiakov z Veľkej Moravy v roku 887 sa na území dnešného Slovenska presadil západný kresťanský obrad a s ním spojená latinčina ako hlavný literárny a cirkevný jazyk. Hlaholika a staroslovienčina postupne ustupovali, najmä po nástupe Štefana I., avšak v ľudovom prostredí naďalej prežívala ľudová staroslovienčina. Paralelne s týmito procesmi sa rozvíjala ústna slovesnosť a pôsobili tzv. igrici, ktorí šírili slovenskú kultúru verbálne a hudobne, čím zabezpečovali kontinuálny tok informácií a príbehov medzi generáciami.
Významným obdobím pre formovanie spisovnej slovenčiny bol romantizmus, kedy sa uskutočnil ďalší zásadný „zrod informácie“ v podobe kodifikovaného jazyka. V tomto období sa podarilo definitívne kodifikovať spisovný jazyk, ktorý sa s úpravami používa dodnes. Kľúčovú úlohu zohrali štúrovci na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorí si za základ vybrali stredoslovenské nárečia ako jazyk ľudu, čím zabezpečili, že nová forma jazyka bola prístupná širokým vrstvám spoločnosti a slúžila ako nositeľka národného uvedomenia. Tento krok bol dôležitým pre celú kultúrnu a informačnú sféru.
Humanizmus a Renesancia ako Krystalizácia Nových Informácií na Slovensku
Literárny humanizmus a renesancia na území Uhorska, a teda aj dnešného Slovenska, sa začali rozvíjať postupne, prinášajúc so sebou nové pohľady na človeka a svet, a tým aj nový druh informácií. Spočiatku v tomto období dominovala latinčina, neskôr sa k nej pridala čeština a slovenčina, čo poukazuje na postupnú diverzifikáciu jazykového a kultúrneho priestoru. Renesancia priniesla zameranie na citový a zmyslový život, krásu, lásku a prírodu, čím sa výrazne odlišovala od stredovekého humanizmu, a tak prinášala čerstvé, „zrodené“ informácie o ľudskej skúsenosti. Kultúrny rozvoj v tomto období ovplyvnilo aj založenie Trnavskej univerzity v roku 1635, kde pôsobili jezuiti. Jej založenie bolo míľnikom pre šírenie vzdelania a akademických informácií. Zároveň evanjelická cirkev prispela k kultivácii slovenského jazyka a literatúry prostredníctvom svojich tlačí a škôl, čím podporila ďalší rozvoj písaného slova a šírenie poznatkov. V tomto období začal narastať aj počet laických spisovateľov, čo značilo demokratizáciu „zrodu informácií“ a ich dostupnosti širšej verejnosti.
Medzi významných autorov humanizmu a renesancie, ktorí svojou tvorbou obohacovali informačné prostredie, patrí polyhistor Ján Sambucus. Písal po latinsky a v slovenčine sa hlásil k slovenskému pôvodu, čím preukazoval svoju príslušnosť k rodnej zemi. Ján Silván, pôvodom zo Slovenska, dosiahol publicitu svojou poéziou v českom jazyku, prispievajúc do širšieho stredoeurópskeho kontextu. Martin Bošňák, vojak a básnik, napísal historickú epickú poému v slovakizovanej češtine, ktorá reflektovala dôležité udalosti doby. Martin Rakovský tvoril v latinskom jazyku s občiansko-politickou tematikou, čím prinášal kritické pohľady na spoločnosť. Vavrinec Benedikt z Nedožier bol významným humanistickým polyhistorom a autorom latinskej básnickej skladby o školskej sústave, ktorá predstavovala cenný informačný zdroj o vtedajšom vzdelávaní. Valentín Balaša, hoci prevažne maďarský autor, napísal prvé slovenské básne o láske a nábožensky ladené básne, čím priniesol do slovenskej literatúry nové témy a emócie. Ján Bocatius šíril humanizmus na východnom Slovensku a vydal prvú kompozične celistvú zbierku básní v Uhorsku, čím štandardizoval literárne formy.
Humanistická próza sa pomaly presadzovala prostredníctvom drámy, ktorá slúžila ako účinný prostriedok na šírenie myšlienok a informácií. Pavel Kyrmezer písal biblické hry v češtine a veršované komédie v ľudovom jazyku, ktoré oslovovali široké publikum. Jur Tesák Mošovský napísal cirkevné traktáty v latinčine a české komédie s ľudovým humorom, ktoré spájali náboženské témy so zábavou. Peter Révai písal historické a právnické diela v latinčine, pričom v súkromnej korešpondencii používal slovenčinu, čo svedčí o postupnom prenikaní slovenčiny do vyšších spoločenských vrstiev a jej rozširovaní ako komunikačného média.
Akademické Výstupy a Ohlasy: Zrod Nových Poznánok pre Regionálny Rozvoj
V súčasnom akademickom prostredí sa výskum zameriava na rôzne aspekty regionálneho rozvoja na Slovensku, čo dokazujú aj publikované výstupy. Tieto výstupy sú príkladom neustáleho „narodenia informácie“ prostredníctvom systematického výskumu a analýzy. Jedným z kľúčových tém je problematika opustených budov v kontexte rozvoja samospráv na Slovensku. Táto publikácia, na ktorej sa podieľali autori ako David Austin Cole, Mária Murray Svidroňová a ďalší, skúma vplyv nevyužívaných budov na samosprávy a ich potenciál pre rozvoj regiónov, čím poskytuje cenné dáta pre rozhodovanie.
Ďalším dôležitým výskumným smerom je rozvoj obcí na Slovensku z hľadiska spotrebiteľských príležitostí v postkrízovom prostredí. Táto oblasť výskumu, ktorej sa venoval aj David Cole s kolegami, analyzuje možnosti a výzvy pre obce v období po krízach, s dôrazom na spotrebiteľské aspekty, a generuje tak nové informácie pre ekonomickú stratégiu. Vedecká činnosť sa dotýka aj širších ekonomických otázok, ako je investment aid as a growth and performance factor (Investičná pomoc ako faktor rastu a výkonnosti), kde sa skúmajú dopady investičnej pomoci na rast a výkonnosť ekonomík, čím sa obohacuje teoretické i praktické poznanie.
Významné ohlasy na tvorivú činnosť zahŕňajú práce zamerané na zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky, ako napríklad dielo Radoslava Kožiaka. Skúmajú sa aj komparácie samosprávnych krajov Slovenskej republiky na základe vybraných ukazovateľov regionálnej diferenciácie, čo poukazuje na snahu o detailnejšiu analýzu regionálnych rozdielov a potrebu cielených informačných výstupov. Problematika mimovládnych neziskových organizácií ako nositeľov inovácií verejných služieb, ktorú rozoberá Mária Murray Svidroňová, zdôrazňuje ich dôležitú úlohu v modernizácii verejného sektora a predkladá nové modely fungovania. Výskum sa venuje aj determinantom regionálneho rozvoja Slovenska s dôrazom na inovácie, čo naznačuje snahu o identifikáciu kľúčových faktorov podporujúcich rast regiónov a efektívnejšie využívanie dostupných informácií.
Vedecká práca sa zaoberá aj ekonomickými a priestorovými aspektmi miestneho zdaňovania, ako aj teoreticko-metodologickými aspektmi skúmania municipálneho majetku. Tieto témy sú kľúčové pre pochopenie fungovania miestnej samosprávy a efektívneho hospodárenia s verejnými prostriedkami, generujúc tak zásadné informácie pre verejnú správu. Použitie štatistických metód, ako je zhluková analýza pri skúmaní medziregionálnych rozdielov, umožňuje lepšie pochopiť komplexnosť regionálnych disparít a poskytuje robustnejšie dáta. V súvislosti s tým sa skúmajú aj disparity medzi krajinami Európskej únie v terciárnom vzdelávaní a socio-demografický potenciál ľudských zdrojov vo Vyšehradských regiónoch, čím sa rozširuje komparatívne poznanie.
Výskum sa taktiež zameriava na inováciu ako nástroj udržateľného rozvoja v malých a stredných podnikoch na Slovensku a na vzťah inovácií a výkonnosti logistiky podnikov v EÚ. Tieto témy sú relevantné pre zvyšovanie konkurencieschopnosti a adaptáciu na meniace sa ekonomické prostredie, prinášajúc prakticky využiteľné informácie. V kontexte verejnej politiky sa skúma verejná politika a úloha občana v nej, pričom sa analyzujú aktéri verejnej politiky na úrovni miestnej samosprávy a prepojenia lokálnej transparentnosti a participatívneho rozpočtovania v rôznych krajinách. Dôležitá je aj analýza úlohy a postavenia národnej značky v kultúrnej a zahraničnej politike krajiny a efektívnosti a spravodlivosti vo financovaní slovenských národných športových zväzov, čím sa vytvárajú podklady pre informované rozhodnutia.
Účasť na riešení významných projektov je ďalším dôkazom aktívneho zrodu informácií a ich aplikácie. Významné projekty, na ktorých sa podieľali vedci, zahŕňajú napríklad Biosférické rezervácie ako živé laboratóriá, ktoré skúmajú udržateľné environmentálne riešenia. Ďalej Konzorcium pre inteligentnú transformáciu a inovácie na Slovensku v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré sa snaží o strategický rozvoj krajiny, či vypracovanie správy o hospodárení a ekonomickej udržateľnosti strediska Zimný štadión, poskytujúce dôležité manažérske informácie. Dôležitou oblasťou je aj Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Staré Hory, ktorý prispieva k plánovaniu rozvoja konkrétnych území a slúži ako praktický zdroj informácií pre samosprávy. Hoci meno Stanislav Pisar nie je priamo spomenuté v zozname publikácií a projektov, jeho pôsobenie v akademickej sfére a jeho prínos k rozvoju slovenskej vedy a kultúry sú nepopierateľné, reprezentujúc tak širší kontext, v ktorom sa tieto informácie rodia a sú šírené.
Prírodné a Kultúrne Informácie z Pobrežia Kostier: Výprava za Neobyčajným Poznáním
Zrodom informácie nie je len akademický výskum, ale aj objavovanie a poznávanie sveta okolo nás. Presun do Windhoeku a následne k Atlantickému oceánu nám otvára nové dimenzie poznania. Vzdialená oblačnosť nám už zďaleka ukazuje smer, kde je oceán. Na konci cesty nás čakajú tisícky kilometrov pieskových pláží a výletné mestečko Swakopmund. Sme na Pobreží Kostier, legendárnom, nehostinnom, 2 500 km dlhom pobreží, ktoré bolo postrachom pre moreplavcov. Toto miesto samo o sebe je obrovským zdrojom informácií o drsnosti prírody a výzvach, ktorým čelili dávni moreplavci. Studený Atlantik a rozpálená púšť bez známky života znamenali smrť bez ohľadu na to, či loď skončila v mori alebo na súši.
Ráno sa vydáme po slanej ceste, ktorá je vybudovaná zo zmesi miestnej pôdy a slanej vody, až po miesto s názvom Mys CAPE CROSS. Okrem toho, že je prvým miestom v Namíbii, kde sa Portugalcom podarilo v roku 1484 pristáť na čele s moreplavcom Diogom Cão, čím sa do európskeho povedomia zrodili prvé geografické informácie o tejto oblasti, tak je aj domovom desiatok tisícov uškatcov. Tieto zvieratá sa tu vyvaľujú na slnku, chytajú ryby, bláznia vo vode, súperia o samice, čím poskytujú bohatý zdroj informácií o ich správaní a ekológii. Obývajú skalistý mys a priľahlú pláž. Jeden samec má 20-30 samíc a vydávajú neskutočné zvuky. Je potrebné spomenúť aj zápach. Ak Vám vadí rybaco-prasací smrad, tak si určite zoberte šatku na ústa. Nenechajte si tým však pokaziť dojem, pretože zážitok z pozorovania týchto tvorov je jedinečný. Je tu vybudovaný chodník, aby sa návštevníci dostali do tesnej blízkosti zvierat, ale aby ich zároveň nerušili a nezasahovali do ich prirodzeného prostredia. Niekedy sa uškatce ocitnú na chodníku a vtedy si treba dávať pozor, predsa len sú to divé zvery. Na pláž je zakázané vstúpiť, aby sme ich nerušili, ale môžeme sledovať stopy pomedzi ne. Chceme tu byť skoro ráno, akonáhle otvoria bránu parku, aby sme mali šancu stretnúť aj hyeny alebo šakaly, ktoré sem prichádzajú hľadať potravu, zanechávajúc tu svoje stopy a nové informácie o ich výskyte. Pozorujte správanie uškatcov, putá medzi nimi, boje samcov o najlepšie pozície na okraji vody. Cape Cross je 127 km od Swakopmundu a my sa doň vrátime späť.
Prevezieme sa ďalej na juh do mestečka WALVIS BAY a do zátoky, ktorú sezónne obývajú tisícky ružových plameniakov. Majú tu ideálne podmienky a okrem doby hniezdenia tu trávia väčšinu roka, čo je dôležitá informácia pre pozorovateľov vtákov. Stretnete ich na prechádzke po promenáde v centre mesta alebo za mestom na prírodných plážach. Sledujte ich tance a ako sa kŕmia, čo sú ďalšie detaily obohacujúce naše poznanie o ich živote. Nocovať budeme opäť v SWAKOPMUNDe, ktoré je nemeckejšie ako Nemecko samé s vyslovene nemeckou atmosférou z obdobia Kaisera Wilhelma. Vynikajúce reštaurácie, more, skvelé nákupy, morský vzduch nám spríjemnia pobyt a poskytnú informácie o miestnej kultúre a histórii. Odvážlivci sa okúpu v oceáne, a ak bude čas tak záujemcovia absolvujú fakultatívnu jazdu na terénnych motocykloch quadbikoch (štvorkolkách) po dunách, čo je adrenalínový zdroj nových zážitkov a informácií o krajine. Niečo čo stojí naozaj zato, aj pre tých, ktorí nemajú vodičák! Pokiaľ budete mať viac času, pozrite si napríklad múzeum kryštálov Kristall Galerie, kde majú v expozícií údajne najväčší kus kvartzového kryštálu na svete, alebo príjemné akvárium, kde uvidíte ryby a iné morské tvory žijúce v tejto časti Atlantického oceánu, čím získate geologické a biologické informácie.
Opúšťame Swakopmund a scenéria sa mení, rovnako ako sa rodia nové vizuálne informácie. Aj napriek blízkosti oceánu je tu nehostinná púšť. Rastliny tu žijú iba zo vzdušnej vlhkosti, reálneho dažďa je tu pomenej, čo svedčí o extrémnom prispôsobení sa životu. Ako sa vzďaľujeme od pobrežia, krajina s občasnými odolnými rastlinami sa začne meniť. Razom pribudnú vyššie rastliny, začne sa objavovať tráva a kríky, čo signalizuje zmenu ekosystému. Hory po ľavej strane pri príchode do baníckeho mestečka Uis sa volajú Brandberg, s najvyšším vrcholom Königstein s výškou 2.573 m.n.m, čo je najvyššia hora v Namíbii a dôležitý geografický orientačný bod. To sme sa už ocitli v krajine pôvodných ľudí, krovákov. Patria do jazykovej skupiny San a sú známi klikacími a mľaskacími hláskami, čím nám poskytujú cenné antropologické informácie. Z opačnej strany pohoria sa nachádza miesto so skalnými maľbami známe ako White Lady, ktoré sú prastarým záznamom a zdrojom informácií o živote dávnych obyvateľov. V tomto pohorí rastie 350 druhov rastlín, z toho 11 je endemických a nenájdete ich nikde inde na svete, čo je úžasná botanická informácia. Vstupujeme do krajiny známej ako Damaraland, pomenovanej po jednom zo sanských kmeňov. So šťastím nám tu ráno prebehnú cez cestu surikaty, známe z kalaharskej oblasti, ponúkajúc okamihy živej prírodnej informácie. Na ceste sa objavuje dopravná značka „pozor slony“. Práve tu sa podľa ročného obdobia pohybujú rodiny púštnych slonov. Žije ich už iba posledných niekoľko sto jedincov a nájdete ich v Damaralande a Kaokolande v Namíbii a v južnej Angole, kde však boli zväčša vystrieľané, čo je alarmujúca informácia o stave ochrany prírody. S dávkou šťastia ich zazrieme, poprípade zvyšky po ich hodovaní, čím sa naše poznanie o ich výskyte a správaní rozšíri. Prechádzame krajinou so skalami akoby naváľanými od obrov. Krajina je neuveriteľne fotogenická a každá scenéria je novou vizuálnou informáciou.
Tesne pred príchodom do oblasti Twyfelfontein sa nachádza múzeum pod otvorenou oblohou Damarov. Je to obdoba našich skanzenov a poskytuje autentické informácie o živote miestnych obyvateľov. Tu sa dozviete niečo o živote krovákov, uvidíte ako bývajú, čo jedia, aké liečivé rastliny používajú a ako sa bavia tancom a spevom, čo sú cenné kultúrne informácie. Zahráte si s nimi hru, ktorá riešila aj medzidedinské spory, a tak spoznáte ich spoločenské štruktúry. Twyfelfontein znamená „pochybný prameň“. Miesto poznali ľudia tisíce rokov a slúžilo ako dôležitý zdroj vody. Na jednom z miest sa zachovala vysoká hustota skalných rytín - petroglyfov. Nachádzajú sa na mieste, kde bola založená farma Twyfelfontein, dokonca pôvodný prameň je stále aktívny. Táto skupina petroglyfov je zapísaná na zoznam UNESCO a predstavuje obrovský zdroj archeologických informácií. Najstaršie z nich majú približne 6000 rokov. Sú tu vyobrazení ľudia, zvieratá a ich stopy, ale aj bytosť Levieho muža s ľudskými rukami a množstvo „máp“ so zaznamenanými stálymi a občasnými napájadlami. Sú to samozrejme predpoklady, pravdu sa už asi nikto nedozvie, no aj tak tieto rytiny prinášajú neoceniteľné informácie o dávnych kultúrach. Samotné prostredie je nádherné a inšpiratívne.
Prechádzame Damaralandom a po hodine prichádzame k ďalšej zaujímavosti. Nachádza sa tu jeden z najlepšie zachovaných skamenelých lesov na svete (ďalšie sú v Arizone, Grécku, Patagónii a Egypte), ktorý prináša informácie o geologickej minulosti Zeme. Predpokladá sa, že stromy boli počas obrovských záplav prinesené riekami z centrálnej Afriky až do týchto miest približne pred 60 miliónmi rokmi. Tu boli pochované v hĺbke až 1000 metrov a postupom času eróziou znovu prinesené na povrch. Uvidíme tu niekoľko kmeňov a kusov stromov voľne v prírode, čo je jedinečný zážitok. Pomedzi ne rastie fascinujúca rastlina, ktorú paralelne v rovnakom období „objavili“ dvaja ľudia - Thomas Baines a Rakúšan Friedrich Welwitsch v roku 1859. Miestni obyvatelia poznali rastlinu už tisíce rokov pred nimi. V afrikánčine (jazyk Búrov) ju volajú „twee-blaar-kanniedood“, čo v preklade znamená „dvojlistá-nesmrteľná“. Toto sú jej základné charakteristiky, ktoré sú samy o sebe „narodenými informáciami“. Rastlina má iba dva listy, aj keď vyzerá, akoby cez ňu prešla kolóna džípov a dožíva sa veľmi vysokého veku, pravdepodobne až niekoľko tisíc rokov. Rastie iba na pohraničí Namíbie a Angoly, približne 50-60 km od pobrežia, kde má dostatok vzdušnej vlhkosti padajúcej z Atlantiku v tejto oblasti. Je len málo zvierat, ktoré ju dokážu konzumovať, jednými z nich sú priamorožce a nosorožce.
O niekoľko kilometrov ďalej, v meste Khorixas, nastúpime na asfaltovú cestu, aby sme z nej mohli zísť hneď za mestom a pokračovať až po Kamanjab po prašnej ceste. V Kamanjabe nás čaká pevná cesta, ktorá nás dovedie až do Opuwa, hlavného mesta Kaokolandu. Ten sa začína niekde na úrovni juhozápadného rohu národného parku Etosha. Sledujte cestu okolo seba, možno uvidíte niektorých z divých obyvateľov tohto regiónu, čo prinesie nové, nečakané informácie. Ako sa blížime k Opuwo, popri ceste pribúdajú termitiská. Stavby vysoké až štyri metre tu dotvárajú opäť inú scenériu a sú zdrojom informácií o miestnej faune. Pozrieme sa na ne zblízka a dozvieme sa niečo o termitoch a ich komplexných sociálnych štruktúrach. Už druhým dňom ideme oblasťou, kde bývajú ľudia kmeňa Herero. Muži vyzerajú ako bežní obyvateľ Namíbie, ale ženy sú o niečom inom. Mohutné dámy, ktoré sa obliekajú do zvláštnych šiat a ešte zvláštnejších čepcov, predstavujú vizuálne informácie o ich kultúre. V meste Opuwo ich uvidíme v spoločnosti žien kmeňov Himba a Zemba. Oba tieto kmene žijú v oblasti severnej Namíbie a južnej Angoly, čím poskytujú informácie o etnickej diverzite. Rozdiel je vo výzore. Himbské ženy si telo a vlasy natierajú zmesou hlinky (okra) a kravského tuku, kdežto zembské ženy nie, čo sú dôležité detaily ich tradícií. My pôjdeme navštíviť dedinu Himbov. Dedinky sú roztrúsené po krajine a splývajú s okolím, čím si zachovávajú svoju autentickosť. Vojdeme do jednej z nich a náčelníkovi odovzdáme darčeky vo forme múky, oleja, tabaku, čaju a sušienok pre deti. Vysvetlíme si spôsob života týchto ľudí, prečo ženy nosia kožené čepce a ako sa umývajú, keď tu nie je takmer žiadna voda, čím získame hlbšie kultúrne informácie. Opuwo je zaujímavé mesto, kde sa miešajú kultúry a tradiční ľudia tu prichádzajú do supermarketu alebo do banky, čo svedčí o dynamike modernizácie a zachovania tradícií.
Dnešný deň je určený na presun k národnému parku Etosha, ďalšiemu masívnemu zdroju prírodných informácií. Tento národný park má rozlohu 22 300 km2 a patrí medzi najpopulárnejšie safari v Afrike. Cesta povedie suchou krajinou, väčšinu dnešného dňa budeme kopírovať plot národného parku Etosha. Keď prejdeme cez červenú líniu (veterinárna kontrola), dobytok sa už nebude voľne pásť a opäť ho vystrieda divá zver, čo jasne signalizuje zmenu ekosystému. Popri ceste sa často pasú prasatá bradavičnaté, alebo malé antilopy trávne. So šťastím už tu natrafíme na zebry alebo žirafy, čo sú prvé informácie o divokej zveri. Vitajte v oblasti Etoshe. Etosha je nesmierne rozľahlá (cca polovica Slovenska) a zvieratá v nej naozaj rozmanité. Pokiaľ bude ubytovanie zabezpečené v oblasti východnej brány, cesta z Opuwa povedie severnou stranou sprvu suchou krajinou až na hranicu s Angolou. Tu sa začne svet okolo nás zelenieť a voda bude pribúdať, čo je dôležitá geografická informácia. Popri hranici, kade tečú aj rieky Kavango a Kunene, žije veľké množstvo ľudí. Voda = život, a to je základná informácia pre pochopenie ľudského osídlenia. Krajina okolo nás bude zelená a na veľa miestach budú jazerá a jazierka, niektoré stále a niektoré dočasné. Takmer všade uvidíme rybárov chytať ryby. Sledujte ich a porovnávajte techniky, čím získate informácie o tradičnom spôsobe života. Možno uvidíme 20 ľudí ťahať sieť, alebo jednotlivca chytať na vlasec, alebo deti s pascami, do ktorých chytajú sumčeky. Nazrite im do košov, čo sa im podarilo uloviť, aby ste získali kompletnú informáciu o ich úlovkoch. V tejto časti pribúdajú palmy a majestátne baobaby. Zastavíme pri tom najväčšom, ktorý po ceste máme. Baobaby sú veľmi zaujímavé stromy, väčšina druhov rastie výlučne na Madagaskare, iba jeden druh v pevninskej časti Afriky medzi obratníkmi, čo je fascinujúca botanická informácia. Nakoniec sa od tohto zeleného raja odkloníme a vstúpime opäť do suchej oblasti, aby sme sa priblížili k našej lodge.
Dlho očakávané safari. Arabský výmysel, ktorý si dosýta užijete iba v Afrike. Africká fauna je legendárna a národný park ETOSHA Vám ukáže svoje tajomstvá, čím poskytuje nespočetné množstvo prírodných informácií. Perla medzi národnými parkmi - 4 600 km2 z jej rozlohy 22 500 km2 tvorí biela soľná panva. Zvieratá tu majú vyhradenú väčšinu územia a vy ich nerušíte svojou prítomnosťou, ale, na druhej strane, je tu zveri dosť na to, aby ste mali vynikajúce safari a videli maximum z africkej divočiny. Žijú tu všetky atraktívne zvieratá s výnimkou byvola, krokodíla a hrocha. Vzhľadom k nedostatku vody sa im tu nemôže dariť. Ostatní obyvatelia buša sú ale prítomní, čo zaručuje bohaté informácie o faune. Stretnete žirafy, nosorožce, slony, stáda zebier, skákavých antilop, pakone a množstvo impál, skvelých skokanov zo skupiny antilop. Nachádzajú sa tu aj jedineční priamorožci juhoafrickí, ktorí sú symbolom suchých oblastí Namibu a Kalahari. Jeho iný názov je oryx alebo gemsbok. Ak budete mať šťastie, natrafíte na šelmy. Vyskytujú sa tu všetky veľké mačky - lev, leopard a gepard. Hľadajte šakalov, hyeny, pštrosy, hady, varany, korytnačky, orly, supy, karakaly. Najlepšou dobou je obdobie sucha, kedy sa zvieratá zdržiavajú pri napájadlách a Vám stačí iba čakať, čím sa zvyšuje šanca na pozorovanie a získavanie informácií. Napájadiel je tu viac ako dosť a rôzne zvieratá majú obľúbené iné napájadlá. Niektoré z nich tak máte väčšiu šancu vidieť. Napríklad nosorožce, levy a leopardy sú teritoriálne a opakovane sa v rovnakú dobu vracajú k tým istým miestam. Stačí poznať ich zvyky a je tak väčšia šanca ich vystopovať. Po období dažďov je zasa zaujímavá samotná panva Etosha. Vznikne tu jazero s rozlohou takmer 5 000 km2, ktoré má maximálnu hĺbku 20cm. Jazero postupne vysychá a mení svoju farbu. Z hnedo-červenej, cez zelenú, až do čisto bielej, keď nadobro vyschne, čo je pôsobivá vizuálna informácia o dynamike prírody. Cesty sú výborne značené, informácie o pohybe atraktívnych živočíchoch dostanete v každom z troch kempov. Všetko záleží už len od vašich očí a dávky šťastia, aby ste získali čo najviac cenných informácií. Obrovským lákadlom sú slony. Je to najvýchodnejšia časť populácie púštnych slonov, ktoré sú najväčšie. Ak budete mať šťastie, uvidíte mohutné samce obalených bielym bahnom. Je zakázané jazdiť mimo vyznačených ciest, kričať na zvieratá, hádzať do nich predmety, aby Vám zapózovali, čím sa zdôrazňuje potreba rešpektovať divokú prírodu a nezasahovať do „zrodu informácií“ o ich prirodzenom správaní.
Dnešné ráno sa nikam neponáhľame a máme možnosť si trochu odpočinúť. Lodge poskytuje príjemné prostredie na relax uprostred africkej divočiny. Doobeda sa posunieme smerom na juh a to k najväčšiemu meteoritu na svete, HOBA meteorite. Tento 50 tonový kus takmer čistého železa, ktorý tu našiel miestny farmár keď v roku 1920 oral svoje pole pluhom ťahaným volmi, je stále na svojom pôvodnom mieste. Obsahuje 82,4% železa, 16,4% niklu a 0,76% kobaltu. Dĺžku má 3 metre a hrúbku 1 meter. Počas dlhých rokov z neho návštevníci odsekávali kusy a takto z neho „zmizla“ pravdepodobne až jedna tona. Je neuveriteľné, že takáto vzácnosť je stále na svojom pôvodnom mieste, na farme, kam dopadol pred približne 80 tisíc rokmi, čím nám prináša informácie o dávnej kozmickej udalosti. Prečo sa tu nezachoval kráter? Táto otázka zostáva otvorená, no je zdrojom ďalších úvah. Pozor na hlavu! Pomedzi farmy prichádzame až do búrskeho mesta Grootfontein. Kedysi významná železničná stanica je na križovatke ciest na sever, juh a severovýchod, čo je dôležitá dopravná informácia. My pokračujeme ďalej na severovýchod k Angolskej hranici. Prichádzame do mesta Rundu, ktoré je na začiatku Kapriviho pásu. Opustíme centrálnu Namíbiu a vydáme sa na sever.
Či už z Grootfontein, alebo Rundu, dostaneme sa na brehy rieky Kavango, ktorá je životodarným zdrojom informácií o vodných ekosystémoch. Ocitneme sa pri hranici s Angolou v zelenej, relatívne husto zaľudnenej oblasti, ktorá sa nazýva Caprivi strip. Úzky pás Namíbie, dlhý 570 km a široký 15-25 km jej zabezpečuje spojenie so Zambiou a prístup k nerastným bohatstvám tejto krajiny, čo je dôležitá geopolitická informácia. Caprivi je najľudnatejšou časťou krajiny a zároveň najzelenšou. Angolské rieky sem prinášajú vlahu, stromy sú väčšie, listy zelenšie a drevo častejšie. Je to aj migračná zóna slonov a psov hyenovitých, tak majte oči na stopkách, aby ste získali vzácne informácie o ich pohybe. Zastavíme sa po ceste v niektorej z typických dedín miestnych ľudí. Uvidíme ich jednoduchý spôsob života, ktorý je zdrojom kultúrnych informácií. Stromov je tu dostatok a tak tu popri ceste uvidíme veľké množstvo vyrezávaných výrobkov, ktoré odrážajú miestne umenie a zručnosť. Budeme prechádzať aj miestami, ktoré sú chránené a nie sú tu žiadne dediny, na druhej strane oblasti obývané množstvom ľudí. V meste Divundu natankujeme a prejdeme po moste cez rieku Kavango, ktorá sa tu stáča na juh a vstupuje do Botswany. Rieka pramení v Angole a tu ju volajú Rop Cubango. V Namíbii je to Kavango a v Botswane Okavango, až sa po 1600 kilometrov dlhej púti rozleje do jednej z najväčších vnútrozemských delt na svete v národnom parku Moremi. V dávnej histórii bola táto rieka pravdepodobne hlavným zdrojom obrovského jazera Makgadikgadi v centrálnej Botswane, čo je fascinujúca geologická a hydrologická informácia. V Namíbii rieka klesá o 4 metre na krátkom úseku na mieste, ktorému hovoria Popa Falls. Sú to skôr pereje, ako reálny vodopád, avšak sú významným prírodným javom.
Po noci strávenej v tomto provinčnom meste odchádzame na juh na hranice s Botswanou. Prekročíme hraničný prechod Ngoma Bridge a sme v Botswane, čím sa otvára nová kapitola našej cesty a „zrodu informácií“. Medzi oboma hranicami je most ponad rieku Chobe. Na botswanskej hranici sú nádherné baobaby, ktoré dodávajú prechodu exotický nádych. Vstupujeme do najdemokratickejšej krajiny Afriky, ktorá je politicky vyspelejšia ako Slovensko, čo je dôležitá informácia o regionálnom rozvoji. Hneď za hranicou sa zaregistrujeme a vstúpime do národného parku Chobe. Počas tranzitu nemôžme zastaviť a fotiť zvieratá, ale veríme, že počas jazdy niečo zaujímavé uvidíme, čo bude predstavovať vizuálne informácie. Najčastejšie sú to slony, objavia sa ale aj rôzne antilopy, žirafy a krkavčiak menší (veľký druh zemného zobákorožca). Po príchode do Kasane, mesta na okraji parku, sa presunieme na miesto, kde sa nalodíme, nakoľko nás čaká plavba v národnom parku po rieke Chobe. Chobe national park je jedným z najlepších národných parkov na svete a živým dôkazom, že Afrika si dokáže ochrániť svoju divočinu, čo je cenná informácia pre celosvetovú ochranu prírody.
Zrod Hokejových Informácií: Talent, Rozvoj a Filozofia Ľuboša Pisára
Zrod informácie má aj veľmi konkrétnu, ľudskú dimenziu, ktorá sa prejavuje v oblasti športu a rozvoja mladých talentov. Po skúsenom obrancovi Macejkovi rozšíri rady nášho tímu ofenzívny talent Stanislav Gron mladší. Mládežnícky reprezentant v uplynulom ročníku zbieral prvé extraligové skúsenosti a svoj potenciál teraz bude môcť rozvíjať pod Urpínom. Toto sú prvé informácie o novej posile tímu.
Uplynulý ročník odštartoval vo farbách zvolenskej juniorky, kde v štyroch zápasoch nazbieral 10 bodov (5+5) a bolo jasné, že túto vekovú kategóriu prevyšuje, čo sú presné štatistické informácie o jeho výkone. Postupne prišiel čas, aby si odbil extraligový debut, ktorého sa dočkal 6. októbra, a to hneď v súboji HKM proti Slovanu. Ihneď vo svojom prvom striedaní vykúzlil parádnu prihrávku na gól Olsona, čo je detailná informácia o jeho okamžitom prínose. Dres nádejného mladíka zdobilo číslo 97, rovnako ako kedysi jeho otca, s ktorým si napokon dokonca zahral v jednom útoku.
Stalo sa tak 2. februára tohto roku, kedy spoločne obliekli dres Nových Zámkov. Stanislav Gron junior tam hosťoval, jeho otec hral v tom čase naposledy extraligu v roku 2012. Tento moment obletel slovenskú hokejovú verejnosť, a hoci boli Novozámčania vypadávajúcim tímom, jedným očkom sledovalo ich počínanie veľmi veľa priaznivcov hokeja. V tomto stretnutí si zároveň Stanislav Gron mladší otvoril svoj strelecký účet v najvyššej súťaži, keď práve proti Zvolenu rutinérskym spôsobom zakončil svoj samostatný únik, čo je dôležitá informácia o jeho gólovom debute. Nateraz je to jeho jediný presný zásah v extralige, no my veríme, že v drese s baranom na hrudi pridá ďalšie góly, ktorými bude tešiť banskobystrických priaznivcov.
Neznáša prehry. Ako už bolo spomenuté, nedávno skončený ročník zakončil v tíme vypadávajúcich Nových Zámkov. Pre exodus viacerých ich hráčov dostal pomerne dosť priestoru na ľade, čo bol jeden z dôvodov, pre ktoré opúšťa Zvolen: „Nedostával som tam toľko priestoru na ľade, na koľko som si veril, chcel som sa ukázať v lepšom svetle. Aj preto som to chcel vyskúšať inde, na čo prišla ponuka z Banskej Bystrice. Pevne verím, že mi dajú priestor na rozvoj, je to pre mňa v tejto chvíli prvoradé," prezradil pre náš web mladý útočník, čím nám poskytol priame informácie o jeho motivácii.
V čom spočívajú jeho silné stránky a aký je mimo ľadu? „Často som nazývaný ako rýchly a rozumný hráč. To sú moje prednosti, ktoré sa snažím využívať na ľade. Čo sa týka mimo neho, som kľudnejší typ, ale určite si rád zájdem von so spoluhráčmi, či už na obed alebo len tak. No neznášam prehrávanie," dal o sebe vedieť hráč, ktorý v minulosti pôsobil aj v Mladej Boleslavi, v projekte reprezentačnej "osemnástky" a krátko aj v USA, čím sa nám "zrodila informácia" o jeho osobnosti a predchádzajúcich skúsenostiach.
V novej sezóne ho čaká ďalší vývojový krok, ktorým bude plná adaptácia na fyzický, extraligový hokej. Gron mladší si je vedomý, že bude musieť zosilnieť. „Tým, že je v Bystrici menšie ihrisko to budem obzvlášť potrebovať, je to jeden z mojich cieľov do novej sezóny. Taktiež chcem byť čo najväčším prínosom pre tím a mať toho času na ľade čo najviac," uzavrel svoje rozprávanie dobre stavaný center, ktorý si v roku 2023 zahral aj na MS do 18 rokov, čím nám odhalil svoje plány a ciele.
K podpisu sa vyjadril Ľuboš Pisár, ktorý svojím komentárom obohatil súbor informácií o tomto prestupe a širšej filozofii klubu: "Stanislav je cieľavedomý a talentovaný mladý útočník, ktorý už preukázal, že dokáže hrať a byť efektívny aj na úrovni mužského extraligového hokeja. Pochádza z hokejovej rodiny, je to rozumný mladý muž a má správne nastavenie. Vnímam, že v rámci našej filozofie a finančných možností je pre nás kľúčové identifikovať a rozvíjať mladých slovenských hráčov, ktorí majú potenciál v našom programe rásť. Stanislav (ročník narodenia 2005) presne zapadá do tohto profilu, navyše pomáha riešiť medzeru u našich domácich hráčov narodených v rokoch 2004 až 2006. Ale nezabúdame ani na našich vlastných odchovancov. Rovnako ako v minulej sezóne, keď sme dali príležitosť Tomkovi a Čunderlíkovi, budeme naďalej zapájať hráčov vychovaných v mládežníckom programe." Tieto slová Ľuboša Pisára prinášajú komplexné informácie nielen o talente Stanislava Grona mladšieho, ale aj o strategickom prístupe klubu k rozvoju hokejistov a o tom, ako sa „rodia informácie“ o budúcnosti slovenského hokeja.
tags: #stanislav #pisar #narodenie