Úvod do Problematiky Syndrómu CAN
V dnešnej dobe sa čoraz častejšie z médií dozvedáme o deťoch, ktoré sú doma vystavované násiliu. Ak chceme týmto obetiam pomôcť, je potrebné poznať základné formy, prejavy a následky týrania, zanedbávania a zneužívania. Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, známy ako syndróm CAN (Child Abuse and Neglect), možno definovať ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb. Ide o komplexný fenomén, ktorý zahŕňa rôzne formy násilia páchaného na deťoch, pričom sa často viaže na rodinné prostredie, kde by sa dieťa malo cítiť najbezpečnejšie.
Rodina je pre dieťa tým najprirodzenejším prostredím, no zároveň by mala byť aj tým najbezpečnejším miestom vo svete dieťaťa. Jednou z funkcií rodiny je odovzdávať jedincom základné morálne hodnoty, vzorce správania a postoje k spoločnosti. Deti nevedome preberajú od svojich rodičov modely správania, spôsoby komunikácie aj citové vzťahy, ktoré potom prenášajú ďalej na svoje deti a ovplyvňujú ich vzťah s partnerom. Na začiatku nového storočia vzrastajú požiadavky a nároky na rodinu, a preto ich rodiny čoraz častejšie nedokážu úplne napĺňať. Milujúci rodičia sú dnes považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja (Říčan, 2006). Ďalšou, nemenej dôležitou podmienkou, je bezpečie domova ako stabilného a chráneného prostredia. To môže poskytnúť len rodina. Dobrá rodina dáva každému, kto do nej patrí, pocit bezpečného zázemia (Matoušek, 1997). Výchova je veľmi zložitý proces. Vo svojom primárnom prostredí (rodine) sa dieťa učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty. Ako vzory mu slúžia najmä rodičia.
Významným krokom k zamedzeniu výskytu CAN syndrómu je bezpochyby aj účasť sociálneho poradcu, ktorý dokáže už v počiatočných štádiách prejavu tohto syndrómu zabezpečiť, aby deti neboli naďalej zneužívané a týrané. Sociálny poradca je nevyhnutnou súčasťou sociálnej prevencie, nakoľko funguje ako opora, pomáha socializovať deti opäť do spoločnosti a snaží sa zabrániť ich ďalšiemu ubližovaniu.
Historický Kontext a Vznik Pojmu CAN Syndrómu
V polovici dvadsiateho storočia si lekári začali všímať závažnosť somatických poškodení detí, ktoré boli spôsobené zjavne inak ako náhodným úrazom. Tieto poškodenia nazvali tzv. „neúrazovým zranením“. Neskoršie sa zistilo, že príčinou týchto príznakov bolo úmyselné ubližovanie deťom zo strany niektorého člena rodiny. Američan Dr. Kempe po roku 1962, na základe rozsiahleho výskumu detí, nazval tento jav „syndróm bitého či týraného dieťaťa“. Súčasne sa na jeho základe rozvinul prevratný prístup v chápaní takéhoto javu a presadilo sa postupné prijímanie zákonov o povinnom hlásení týraného dieťaťa (Hanušová, 2006).
Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine. Tieto príznaky sú výsledkom väčšinou úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi. Syndróm CAN teda predstavuje široké spektrum negatívnych javov, ktoré ohrozujú zdravý vývoj dieťaťa a vyžadujú si komplexný prístup pri riešení.
Komplexné Formy a Prejavy Syndrómu CAN
Syndróm CAN má rôzne prejavy a formy, a preto jednou z úloh sociálneho poradcu je poznať všetky príznaky, ktoré indikujú poškodzovanie ľudskej dôstojnosti. Obete CAN syndrómu sú často psychicky a fyzicky zneužívané a zanedbávané. Medzi hlavné formy neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom patria:
Fyzické týranie
Fyzické týranie predstavuje fyzicky zraňujúce konanie namierené proti dieťaťu, ktoré spôsobuje zranenia alebo ohrozuje jeho zdravie, pričom môže ísť o všetko násilie, ktoré postihuje ľudské telo. Prejavuje sa rôznymi poraneniami, ktoré si často vyžadujú odbornú lekársku pomoc a zostávajú viditeľné. Medzi najčastejšie príznaky patria modriny, škrabance, zlomeniny, rezné a bodné rany, vyrazené zuby, rozťaté pery, pretrhnutá šľacha malíčka, poranené obličky, pomliaždeniny na celom tele, strata vedomia, ochrnutie polovice tváre, či vnútorné zranenia. Môže ísť aj o tržné rany na hlave.
S telesným násilím sa veľmi často spája aj ničenie majetku, napríklad rozbíjanie nábytku alebo ničenie osobných vecí. Telesné týranie dieťaťa má aktívny charakter, čo znamená zámerné ubližovanie dieťaťu, ktoré vyúsťuje do jeho poranenia alebo smrti. Mimoriadne závažným prípadom je Shaken Infant Syndrome (syndróm otraseného dieťaťa), ktorý nemusí mať vonkajšie príznaky, no môže viesť k vážnym poškodeniam mozgu.
Okrem aktívneho fyzického týrania existuje aj telesné týranie pasívneho charakteru, ktoré spočíva v úmyselnej alebo i neúmyselnej nestarostlivosti pri závažných psychických poruchách či značnej nezrelosti rodičov, typicky u "detí detí", čo znamená, že dieťa nemá dostatok zdravotníckej starostlivosti, vzdelania a výchovy, alebo trpí poruchou prospievania.
Psychické týranie
Psychické týranie zahŕňa emocionálne násilie, neustálu kontrolu a udržovanie stavu napätia a strachu, ktoré má vážny negatívny vplyv na citový a psychický vývoj dieťaťa a vývoj jeho správania. Typické pre túto formu násilia je deprimovanie, vyvolávanie pocitov viny, ponižovanie pred inými, okrikovanie, zosmiešňovanie, zahanbovanie, ignorovanie, vyhrážky a iné. Patrí sem aj izolácia, vyčerpávanie, obmedzovanie, ponižovanie, vyhrážky, demonštrácia moci, vynucovanie triviálnych činností, príležitostné prejavy náklonnosti, či skreslené vnímanie.
Emocionálne násilie zahŕňa verbálne týranie, znevažovanie hodnoty alebo schopností, ponižovanie, nadávky a urážky týkajúce sa vzhľadu, charakteru a pod. Je to permanentné vystavovanie negatívnym reakciám a kritike. Formy psychického týrania môžu byť aktívne, ako sú nadávky, ponižovanie, zosmiešňovanie, alebo pasívne, prejavujúce sa nezáujmom, nevšímavosťou a nedostatkom starostlivosti. Následkami emocionálneho zneužívania sú nielen rôzne zdravotné ťažkosti, ale aj psychické poruchy ako depresia, sebapoškodzujúce správanie, závislosti, poruchy osobnosti, posttraumatická stresová porucha a suicidálne pokusy.
Sexuálne zneužívanie
Sexuálne zneužívanie predstavuje nútenie k sexuálnemu styku, vyžadovanie sexuálneho styku kdekoľvek a kedykoľvek bez súhlasu, úmyselné fyzické ublíženie pred alebo počas styku, donucovanie k sexuálnym praktikám, nútenie k prostitúcii, orálne, análne alebo vaginálne znásilnenie, a sexuálne obťažovanie. Je to akt agresie a zneužitia moci. Zvláštnym prípadom zneužívania detí v rodine je sexuálne zneužívanie, ktoré zahŕňa akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk, či vykorisťovanie kýmkoľvek, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek, kto dieťa zneužíva.
K verbálnym prejavom sexuálneho násilia patria nevítané sexuálne návrhy, urážlivé „flirtovanie“, vulgárne poznámky, sexuálne narážky a komentáre. Sexuálne zneužívanie má dotykové formy (pohlavný akt, obchytkávanie) a bezdotykové formy (pornografické videá). Psychická trauma sexuálne týraného dieťaťa môže mať krátkodobé a dlhodobé následky. Môžu sa objaviť depresie, úzkosť, môže byť poškodený vývoj sexuálnej roly, osobnej identity a schopnosti intímnych väzieb v dospelosti.
Zanedbávanie
Zanedbávanie dieťaťa v rodine znamená, že dieťa nemá v náležitej miere a počas určitej, dlhšie trvajúcej doby uspokojované psychické potreby. Ide o formu akejkoľvek nedostatočnej starostlivosti, ktoré vedú k vážnemu poškodeniu vývoja dieťaťa. Predstavuje formy psychickej deprivácie - strádania - nedostatku niečoho. U týchto detí je najnápadnejšie ich psychomotorické zaostávanie v najútlejšom veku. Dlhodobé alebo obzvlášť hrubé zanedbávanie znamená týranie pasívneho charakteru. Zanedbávanie sa môže vyskytovať aj v situovaných rodinách s vysokou kultúrnou úrovňou a dobrou povesťou, kde profesionálne zaneprázdnení rodičia nedostatok času pre svoje dieťa nahrádzajú nadbytkom hračiek a peňazí. Patrí sem tiež nedostatok zdravotníckej starostlivosti, vzdelania a výchovy.
Sociálne násilie
Sociálne násilie sa prejavuje izoláciou od širšieho spoločenstva a obmedzovaním slobody. Dochádza k zakazovaniu akéhokoľvek spoločenského styku, kontaktu s okolím, čím je dieťa (alebo žena) izolované od vonkajšieho sveta. Patrí sem zabraňovanie vzdelávať sa, navštevovať rodinu, priateľov, zákaz pozerať televízor, čítať dennú tlač, navštevovať spoločenské podujatia, zablokovanie telefónu, uzamknutie v byte, či obmedzovanie pohybu v byte. Páchateľ vyžaduje absolútnu kontrolu nad všetkým, čo dieťa robí a s kým sa stretáva.
Ekonomické násilie
Ekonomické násilie zahŕňa odmietnutie alebo minimalizáciu finančnej podpory, bránenie zamestnať sa a mať vlastný príjem, či nútenie k odchodu zo zamestnania. Súčasťou je aj ničenie majetku a osobných vecí. Pri ekonomickom násilí ide o snahu udržať osobu vo finančnej závislosti. Charakteristický je teda nerovný prístup k finančným zdrojom.
Zvláštne formy CAN
Okrem základných foriem existujú aj zvláštne formy týrania, zneužívania a zanedbávania detí, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Patrí sem sekundárna viktimizácia (druhotné zneužívanie a ponižovanie), systémové týranie, organizované zneužívanie detí, rituálne zneužívanie, sexuálny turizmus a Münchhausenov syndróm by proxy (v zastúpení).
Rozpoznávanie Príznakov Syndrómu CAN
Príznaky syndrómu CAN sa môžu líšiť v závislosti od veku dieťaťa, formy týrania alebo zanedbávania a individuálnych charakteristík dieťaťa. Je dôležité si všímať rôzne signály, ktoré môžu naznačovať, že dieťa je obeťou syndrómu CAN. Detailne sa zaoberáme jednotlivými príznakmi a prejavmi v kontexte vekových osobitostí, ako aj jednotlivých foriem syndrómu CAN. V metodickej príručke sa nachádza popis príznakov fyzického, psychického týrania detí, sexuálneho zneužívania a zanedbávania detí. Táto časť je spracovaná spoločne jednotlivými odborníkmi tak, aby bolo možné jasne a zreteľne identifikovať symptómy jednotlivých prejavov týrania, zneužívania aj zanedbávania v jednotlivých štádiách rozvoja tejto patológie. Vždy uvádzame, ako sa prejavujú príznaky v počiatočných fázach, počas ďalšieho rozvoja a nakoniec aj v štádiu ťažkej symptomatológie.
Fyzické príznaky
- Nevysvetliteľné zranenia, ako sú modriny, zlomeniny, popáleniny alebo tržné rany.
- Časté ochorenia alebo zdravotné problémy bez zjavnej príčiny.
- Nedostatočná hygiena a zanedbaný vzhľad.
- Podvýživa alebo obezita, ktoré môžu indikovať nedostatočnú alebo nevhodnú starostlivosť.
- Zranenia vo vaginálnej alebo análnej oblasti, ktoré sú obzvlášť alarmujúce.
Emocionálne a behaviorálne príznaky
- Úzkosť, strach, plachosť a vyhýbavé správanie.
- Depresie, smútok, beznádej a apatia.
- Nízke sebavedomie a pocity viny.
- Problémy so spánkom (nočné mory, nespavosť) alebo stravovaním (anorexia, bulímia).
- Agresivita, impulzívnosť alebo extrémna pasivita.
- Sociálna izolácia a problémy s nadväzovaním vzťahov.
- Regresívne správanie (napr. pomočovanie, cmúľanie prstov, hoci dieťa už bolo naučené).
- Sebapoškodzovanie alebo suicidálne myšlienky či pokusy.
- Náhle zmeny v správaní alebo osobnosti.
- Problémy v škole, zhoršenie prospechu, absencie.
- Útek z domu ako snaha uniknúť z nebezpečného prostredia.
Špecifické príznaky sexuálneho zneužívania
- Problémy s chôdzou alebo sedením, bolesti v oblasti genitálií alebo konečníka.
- Krvácanie alebo výtok z genitálií, infekcie močových ciest.
- Nezvyčajné sexuálne správanie alebo znalosti, ktoré nezodpovedajú veku dieťaťa.
- Strach z určitej osoby alebo miest, kde sa zneužívanie odohrávalo.
Je dôležité si uvedomiť, že žiadny z týchto príznakov nemusí nevyhnutne znamenať, že dieťa je obeťou syndrómu CAN. Avšak, ak si všimnete viacero z týchto príznakov alebo ich kombináciu, je potrebné zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc odborníka.
Známky zneužívania detí u Dr. Fikea
Rizikové Faktory Vedúce k Syndrómu CAN
Existujú určité faktory, ktoré zvyšujú riziko výskytu syndrómu CAN. Tieto faktory sa môžu týkať dieťaťa, rodičov alebo rodinného prostredia. V kurze Syndróm CAN sa účastníci učia viac všímať si rôzne riziká, či už na strane dieťaťa, rodičov alebo prostredia, ktoré môžu zvyšovať riziko ohrozenia.
Faktory na strane dieťaťa
- Nízky vek: Najmä u dojčiat a batoliat, ktoré sú najzraniteľnejšie a neschopné sa brániť alebo komunikovať svoje utrpenie.
- Zdravotné postihnutie alebo chronické ochorenie: Deti s týmito stavmi môžu vyžadovať zvýšenú starostlivosť, čo môže u niektorých rodičov vyvolávať stres a frustráciu.
- Problémy so správaním: Deti s nezvládnuteľným temperamentom a s oneskoreným vývinom, alebo deti, ktoré spôsobujú rodičom nepríjemnosti alebo stresy, príliš živé deti a tiež deti mentálne postihnuté môžu byť terčom násilia.
- „Nežiaduce dieťa“: Situácie, keď je dieťa vnímané rodičmi ako neplánované alebo záťaž.
Faktory na strane rodičov
- Osobnostné problémy alebo psychické poruchy: Neschopnosť ovládať emócie, impulzívnosť, nízka frustračná tolerancia.
- Závislosť na alkohole alebo drogách: Pod vplyvom návykových látok sa zvyšuje agresivita a znižuje schopnosť posudzovať situácie.
- Nízke vzdelanie a nezamestnanosť: Môžu viesť k sociálnej izolácii a zhoršeniu ekonomickej situácie rodiny, čo zvyšuje stres.
- Sociálna izolácia: Nedostatok sociálnej podpory a kontaktu s okolím.
- História týrania alebo zanedbávania v detstve: Rodičia, ktorí boli sami obeťami, môžu nevedome opakovať tieto vzorce správania.
- Nezvládnutý stres a hnev: Agresia a násilie sú často nezdravou reakciou na vlastný vnútorný tlak.
- Nerealistické očakávania voči dieťaťu: Príliš vysoké nároky na dieťa, ktoré nespĺňa.
Faktory na strane rodinného prostredia
- Chudoba a nezamestnanosť: Závažné socioekonomické problémy zvyšujú celkový stres v rodine.
- Domáce násilie: Prítomnosť násilia medzi dospelými zvyšuje riziko násilia voči deťom.
- Sociálna izolácia: Nedostatok podpory zo strany rodiny a priateľov, čo môže znemožňovať včasnú identifikáciu problémov.
- Konflikty v rodine: Neustále napätie a hádky vytvárajú toxické prostredie pre vývoj dieťaťa.
- Stresujúce životné udalosti: Rozvod, strata zamestnania, úmrtie v rodine alebo iné krízy môžu zhoršiť schopnosť rodičov adekvátne sa starať o dieťa.
Je dôležité si uvedomiť, že prítomnosť jedného alebo viacerých rizikových faktorov neznamená, že dieťa bude nevyhnutne obeťou syndrómu CAN. Avšak, v prítomnosti týchto faktorov je potrebné zvýšiť pozornosť a poskytnúť rodine potrebnú podporu a pomoc.
Kľúčová Úloha Sociálneho Pracovníka v Kontexte CAN Syndrómu
Sociálna práca predstavuje významné miesto pri práci s deťmi trpiacimi príznakmi syndrómu CAN. Tieto deti sú totiž jednou z cieľových skupín, ktorým sa sociálna práca venuje a ktorým sa snaží pomôcť, pričom čerpá poznatky aj z iných vedných disciplín. Ide o pomáhajúcu profesiu, ktorá je významnou súčasťou pomoci smerujúcej k obnove pôvodného stavu. Pomoc pri týraní a zneužívaní dieťaťa nie je jednoduchý a jednorazový akt.
Podľa Petra (2010, s. 219) „sociálny pracovník je nevyhnutnou osobou pri obetiach postihnutých CAN syndrómom. Jeho úlohou je určiť, potvrdiť a najmä zaistiť bezpečnosť dieťaťa, ktoré bolo týrané, zanedbávané alebo zneužívané.“ Sociálny poradca v prípadoch týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí pôsobí ako tretia strana, ktorá sa snaží porozumieť klientom na všetkých úrovniach. Vždy háji záujmy obete a snaží sa prijímať také opatrenia na podporu, aby dieťaťu umožnilo eliminovať všetky negatívne vplyvy a dopady na jeho psychický a fyzický vývoj. Pre obete CAN syndrómu vytvára určitý systém ochrany, ktorý je aktivovaný proti významnému poškodeniu ich emocionálneho vývoja. CAN syndróm u detí je problémom sociálnych pracovníkov, ale aj právnických profesií.
Sociálny pracovník je s deťmi, ktoré trpia CAN syndrómom, úzko spojený. Pod uplatnením sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu sa rozumie získať určité informácie o pocitoch týraného dieťaťa, ale aj o osobách, ktoré deti týrali. Sociálny pracovník musí získať rešpekt od ľudí, ktorí dieťa zneužívali, pričom dieťaťu musí pomôcť eliminovať negatívne vplyvy týchto ľudí. Musí zabrániť zlému zaobchádzaniu s deťmi, vyjadriť dieťaťu empatiu a navodiť ho na potreby pozitívnych zmien (Zastrow, 2010).
Pri sociálnej práci s deťmi, ktoré sú alebo boli obeťami týrania a trpia CAN syndrómom, je potrebné klásť dôraz na prevenciu a aktivity s ňou spojené, ktoré môžu prispieť k eliminácii výskytu týchto sociálno-patologických javov. Práca sociálneho pracovníka pri pomoci obetiam CAN syndrómu nie je jednoduchá, ovplyvňuje ju nielen emocionálna trauma dieťaťa, ale aj problémy narastajúce v rodinnom prostredí. Pri odobratí takého dieťaťa z rodiny môže vzniknúť množstvo problémov, ktoré sa dotýkajú zvládnutia sociálnych zmien.
Kenneth et al. (2009) uvádzajú, že uplatnenie sociálneho poradcu pri pomoci obetiam CAN syndrómu je zamerané na širokú škálu služieb a potrieb jeho klientov. V rámci svojho profesijného vzťahu poskytuje nielen platné informácie o postupoch, informuje svojich klientov o svojich službách a práci, ktorú vykonáva, rizikách, ktoré sú spojené s riešením prípadov týrania, zneužívania alebo zanedbávania detí. Sociálny poradca sa neustále snaží týraným a zanedbávaným deťom pomáhať prekonať tento sociálny problém. Pracuje priamo s jednotlivcom, ale snaží sa do pomoci zahrnúť i rodinu. V nadväznosti na pomoc spolupracuje aj s komunitami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú týranými, zanedbávanými a zneužívanými deťmi. Tu im pomáhajú prekonať všetky emocionálne, ale aj fyzické problémy, ktorým boli vystavené. Pre sociálneho pracovníka v takomto prípade je prioritou duševné zdravie dieťaťa a jeho nasledujúci vývoj.
Peterson et al. (2003) uvádzajú uplatnenie sociálneho pracovníka v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach obetí, ktoré boli zneužívané. Spolupracuje na úrovni psycho-sociálnych potrieb a zabezpečuje a sleduje potenciálne možné obete zneužívania. Kurz Syndróm CAN je zameraný na získanie všeobecného prehľadu o syndróme CAN, detailne sa zaoberá jednotlivými príznakmi, prejavmi v kontexte vekových osobitostí, ale aj jednotlivých foriem syndrómu CAN. S pomocou odborníčky sa v priebehu kurzu naučíte určovať predbežnú závažnosť ohrozenia dieťaťa a to u všetkých základných foriem syndrómu CAN. Sociálny poradca identifikuje symptómy CAN syndrómu a ponúka služby starostlivosti o deti, ako doma, tak aj v alternatívnej domácej starostlivosti (McClennen, 2010). Intenzívne komunikuje so zákonnými zástupcami dieťaťa, prípadne s orgánom SPODaSK, orgánmi činnými v trestnom konaní, obcou, prípadne subjektmi, ktoré vykonávajú v súvislosti s dieťaťom, resp. jeho rodinou, opatrenia SPODaSK.
Stratégie Prevencie Syndrómu CAN
Prevencia je kľúčová pri znižovaní výskytu syndrómu CAN. Je tým účinnejšia, čím skôr sa začne realizovať. Ochrana detí zvyšuje šance na bezpečnú a nenásilnú spoločnosť. Existujú tri úrovne prevencie:
Primárna prevencia
Primárna prevencia predstavuje veľmi rozsiahlu oblasť spoločenskej praxe a mala by zabrániť tomu, aby sa dieťaťu vôbec ubližovalo. Zameriava sa na celú populáciu a jej cieľom je predchádzať vzniku syndrómu CAN. To môže zahŕňať podporovanie výchovy a vzdelávania o právach detí, podporovanie pozitívneho rodičovstva a rodinných vzťahov, vzdelávanie verejnosti o syndróme CAN a jeho príznakoch, zlepšovanie socioekonomických podmienok rodín a podporovanie zdravého životného štýlu.
Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia sa zameriava na rodiny, v ktorých došlo alebo dochádza k týraniu, zanedbávaniu alebo zneužívaniu. Jej cieľom je včas identifikovať a riešiť problémy, ktoré môžu viesť k syndrómu CAN. Úspech sekundárnej prevencie závisí na tom, či bol u rizikových rodín úspešne identifikovaný výsledok za pomoci poskytovaných primárnych služieb sociálnym pracovníkom (O´Brian, Ling, Rhind, 1997). To môže zahŕňať skríning rizikových rodín, poskytovanie poradenstva a podpory týmto rodinám a realizáciu programov zameraných na prevenciu domáceho násilia a závislostí.
Terciárna prevencia
Terciárna prevencia sa zameriava na deti, ktoré už boli obeťami syndrómu CAN, a jej cieľom je minimalizovať negatívne následky týrania, zneužívania a zanedbávania. Zmyslom terciárnej prevencie je zamedziť ďalšiemu násiliu alebo zneužívaniu dieťaťa. Do terapie a rehabilitácie je možné zahrnúť aj celú rodinu, ak je to v záujme dieťaťa. Ak je to možné, je potrebné do tohto procesu zahrnúť aj školu a ďalších odborníkov. To môže zahŕňať poskytovanie psychologickej a sociálnej pomoci obetiam syndrómu CAN, zabezpečenie náhradnej starostlivosti pre deti, ktoré nemôžu zostať vo svojej rodine, a realizáciu programov zameraných na rehabilitáciu obetí syndrómu CAN.
Známky zneužívania detí u Dr. Fikea
Legislatívny Rámec a Systém Pomoci Ohroženým Deťom na Slovensku
Ochrana detí pred násilím je zakotvená v slovenskej legislatíve, ktorá poskytuje základ pre činnosť sociálnych pracovníkov a ďalších odborníkov. Pozitívnu úlohu pri ochrane detí zohralo prijatie Dohovoru o právach dieťaťa, schváleného v roku 1989 na Valnom zhromaždení OSN, ktorého gro je najlepší záujem dieťaťa, nie záujem rodičov. Medzi kľúčové právne predpisy v Slovenskej republike patria:
- Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.305/2005 Z. z.
- Zákon o rodine č.36/2005 Z. z.
- Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z. z.
- Trestný zákon č.300/2005 Z. z.
Balogová, Gerka, Aleša (2002) uvádzajú niekoľko zdrojov sociálnej práce zaoberajúcich sa ochranou a pomocou ohrozeným deťom.MPSVR SR (2014) vo svojej Správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR uviedlo, že za daný rok boli vykonané opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre 424 detí, ktoré boli obeťami týrania, zneužívania alebo šikanovania. Táto štatistika potvrdzuje aktuálnosť problému a potrebu systémových riešení.
Sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela
Sociálnoprávna ochrana detí (SPOD) je špecializovaná činnosť, ktorej obsahom je široké spektrum riešenia problémov detí. Jej cieľom je ochrana práv a záujmov detí, ktoré sú ohrozené, a to aj prostredníctvom odobratia dieťaťa z rodiny, ak rodičia dieťa ohrozujú.Sociálna kuratela je odborná činnosť na predchádzanie, zamedzovanie, opakovanie, prehlbovanie príčin porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu občanov a maloletých detí a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti situácie a poruchy. Sociálny pracovník sa k pomoci dieťaťu dopracuje až vtedy, keď vlastní rodičia dieťa ohrozujú tak, že je potrebné vyňať dieťa z rodiny.Posúdenie vhodnosti riešení posudzuje určený úrad - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR). Stanovisko (správu) pre súd vypracuje určený úrad - UPSVaR, a na základe tejto správy súd vydá rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti. V oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti rozhoduje súd na základe podnetu, ktorý môže podať samotný občan alebo určený úrad - UPSVaR.
Princípy komplexnej starostlivosti o ohrozené deti
- Komplexná starostlivosť: Opiera sa o jednotu starostlivosti o deti zdravé, choré, postihnuté, ohrozené hlavne v sociálnej oblasti, rešpektuje všetky potreby a požiadavky detí.
- Interdisciplinárna starostlivosť: Nadväzuje na komplexnú starostlivosť. Predstavuje spoločnú činnosť odborníkov z rôznych odborov a pracovného zamerania, spoločne hľadajú celkové riešenia prípadu vo všetkých jeho fázach a na všetkých jeho úrovniach a zo všetkých aspektov.
- Kvalifikovanosť pomoci: Je podmienená vysokou odbornou znalosťou problematiky.
- Organizačné formy riešenia: Opierajú sa pri riešení pre komplexnú prípadovú alebo skupinovú sociálnu prácu. Môže mať charakter dlhodobej alebo krátkodobej povahy.
- Pripravenosť, pohotovosť a pružnosť: Poskytovať sociálnoprávnu ochranu deťom z právnej legislatívy a zdravotníctva.
- Komunitné centrá s terénnymi pracovníkmi: Zabezpečujú pomoc priamo v prostredí, kde deti žijú.
- Najlepší záujem dieťaťa: Pri každom riešení prípadov SPOD dieťaťa je potrebné vychádzať zo základného dokumentu, a to Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého gro je najlepší záujem dieťaťa, nie záujem rodičov.
- Sociálna prevencia: Hlavným princípom každej starostlivosti o ohrozené deti je sociálna prevencia - účinné predchádzanie sociálno-patologickým javom.
Inštitúcie zabezpečujúce ochranu a prevenciu ohrozených detí
Na Slovensku existuje niekoľko inštitúcií a organizácií, ktoré sa venujú pomoci deťom ohrozeným CAN syndrómom. Medzi ne patria:
- Krízové stredisko
- Detský domov
- Resocializačné zariadenie
- Liečebno-výchovné zariadenie
- Diagnostické centrum
- Centrum výchovnej a psychologickej prevencie
- Centrá pre deti a rodiny (CpD): Poskytujú komplexnú starostlivosť o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej rodine.
- Intervenčné centrá pre rodiny (ICpR): Zameriavajú sa na vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, na ochranu detí ohrozených syndrómom CAN a na pomoc rodinám v kríze. ICpR poskytuje bezplatné sociálne poradenstvo, základné právne poradenstvo, sprostredkováva psychologickú a terapeutickú podporu. V prípade potreby deťom z rodín sú sprostredkovávané podporné terapie ako canisterapia, arteterapia, ergoterapia, muzikoterapia či arteterapia.
- Linky detskej istoty: Poskytujú anonymnú a bezplatnú pomoc deťom v krízových situáciách.
Pozitívne Rodičovstvo ako Základ Prevencie
Zameranie sa na prevenciu a pozitívne rodičovstvo sú kľúčové pre znižovanie výskytu CAN syndrómu. Pozitívne rodičovstvo je správanie rodičov založené na najlepšom záujme dieťaťa, ktoré je výchovné, posilňujúce a nenásilné a ktoré poskytuje uznanie a vedenie vrátane stanovenia hraníc umožňujúcich plný rozvoj dieťaťa. Milujúci rodičia sú považovaní za nevyhnutnú podmienku zdravého duševného aj telesného vývoja dieťaťa. Citová pohoda medzi rodičmi a deťmi je potrebná pre všetky štádiá zdravého duševného vývoja. Výchova je veľmi zložitý proces, kde sa dieťa v rodine učí základným modelom správania, preberá zvyky a hodnoty, pričom mu ako vzory slúžia najmä rodičia. Podpora tohto typu rodičovstva je fundamentom pre vytvorenie bezpečného a podnetného prostredia pre každé dieťa.
Syndróm Zavrhnutého Rodiča (SRZ) - Špecifická Forma Emocionálneho Zneužívania
Emocionálne zneužívanie detí sa dostáva do pozornosti odborného diskurzu čoraz viac. Jednou z jeho špecifických, no závažných foriem, je syndróm zavrhnutého rodiča (SRZ). Tento termín vytvoril americký psychiater Richard A. Gardner na začiatku 80. rokov a definoval ho ako poruchu, ktorá sa prejavuje tým, že dieťa sústavne a neodôvodnene zľahčuje a uráža jedného z rodičov. Jej príčinou má byť kombinácia faktorov, najmä indoktrinácia zo strany druhého rodiča (takmer výhradne ako súčasť sporu o zverenie dieťaťa do starostlivosti po rozvode rodičov) a vlastné pokusy dieťaťa ohovárať jedného z rodičov.
Ide o jednu z foriem psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, tzv. Syndróm CAN. Tento typ emočného násilia má vážne dlhodobé dopady na psychiku dieťaťa, narúša jeho schopnosť vytvárať zdravé citové väzby a môže viesť k vážnym poruchám osobnosti v dospelosti. Obzvlášť problematické je, keď dieťa prejavuje prehnane odmietavé až nenávistné reakcie voči "zavrhnutému" rodičovi, často sa dostáva až do amoku a dokonca môže mať vplyvom takto naprogramovaných negatívnych emócií aj psychosomatické prejavy, ako napr. že mu tečie krv z nosa, dusí sa, začne vyvolávať dávenie. Toto všetko môže byť u dieťaťa ako dôsledok jeho emočného zneužívania proti „zavrhnutému“ rodičovi.
Trestnoprávne aspekty SRZ
Z pohľadu trestnej zodpovednosti je na mieste zaoberať sa možnosťou naplnenia skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. Trestnoprávne aspekty SRZ. Pokiaľ je odcudzenie (zavrhnutie) rodiča výsledkom účelového správania sa druhého rodiča s vedomím a jasným zámerom spôsobiť, aby dieťa zavrhnutého rodiča znenávidelo, je zrejmé, že bude možné konštatovať existenciu vnútorného vzťahu takéhoto manipulujúceho rodiča k spôsobovaniu s tým spojeného psychického utrpenia dieťaťu z hľadiska úmyselného zavinenia, minimálne vo forme tzv. nepriameho úmyslu. To znamená, že aj keď manipulujúci rodič nemusí priamo chcieť, aby dieťa trpelo, je si vedomý, že jeho konanie môže viesť k takémuto následku, a napriek tomu koná.
Príčiny a motivácia
Podľa Gardnera je motívom manipulácie dieťaťa v rámci SRZ hlavne pomsta, nenávisť a agresia pociťovaná voči partnerovi a potreba trestať druhého partnera (rodiča), keď je zrejmé, že pomsta „cez dieťa“ je vždy tá najničivejšia. Aplikujúc tento motív pri trestnoprávnom posúdení konania vyvolávajúceho „syndróm zavrhnutého rodiča“ sa dostávame do kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. b) pri uplatnení § 140 písm. Manipulácia dieťaťa je teda vnímaná ako forma krutého a trýznivého správania, ktoré zásadným spôsobom poškodzuje psychický vývoj dieťaťa a jeho vzťahy s rodičmi. Preto je nevyhnutné venovať tejto forme emočného zneužívania zvýšenú pozornosť a poskytovať obetiam komplexnú psychologickú a právnu pomoc.
tags: #starostlivost #o #dieta #s #can #syndromom